Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/60/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417203750 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1417203750.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova ul. č. 8, Bratislava, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO: 35 855 673, ul. Dr. Vladimíra Clementisa č. 10, Bratislava, proti žalovanému: A. Š., D.. XX. XX. XXXX, N. X.. A. G. Č.. XX, N., o zaplatenie istiny 207, 89 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08. novembra 2017, č. k. 9Csp/75/2017 - 52, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 23, 39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5, 05 % ročne zo sumy 23, 39 eur od 08. 01. 2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšku žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 262 ods. 1, § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 43 ods. 12, 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 51, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, 3, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne dôvodnosťou podanej žaloby v časti nároku uplatneného žalobcom v sume 23, 39 eur za cenu poskytnutých elektronických komunikačných služieb, keď mal listinnými dôkazmi preukázané, že medzi stranami došlo dňa 12. 05. 2015 k platnému uzatvoreniu Zmluvy o pripojení (v znení dodatku podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z.) s tým, že medzi účastníkmi mal vzniknúť obchodno - právny záväzkový vzťah (§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka), tzv. nepomenovaná zmluva, na základe ktorého vznikla tejto spoločnosti povinnosť poskytovať žalobcovi verejné telekomunikačné služby a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť za to dohodnutú odplatu, keď žalobca na základe tohto zmluvného vzťahu si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby a na náhradu škody. Uviedol, že predmetný vzťah je v skutočnosti spotrebiteľskou zmluvou, pretože spoločnosť Orange Slovensko, a.s. zmluvu uzavrela v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vystupovala v nej ako dodávateľ a žalovaný, ktorý v čase uzavretia Zmluvy o pripojení nebol podnikateľom, vystupoval ako spotrebiteľ s tým, že z jednotlivých faktúr pripojených k žalobe, ako aj zo skutočnosti, že žalovaný žiadnym spôsobom žalobcom vyúčtovanú cenu poskytovaných elektronických komunikačných služieb aktivovaného účastníckeho programu nerozporoval, dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok vo výške 23, 39 eur, ktorý predstavoval len časť jeho nároku podľa faktúr č. XXXXXXXXXX V. Č.. XXXXXXXXXX je dôvodný, keďže ho žalovaný nezaplatil, nakoľko jeho zaplatenie uvedenými faktúrami vyúčtovaných služieb nepreukázal a ani netvrdil, teda si v konaní, ktoré má charakter sporového konania, nesplnil ani svoju povinnosť tvrdenia. Priznanie príslušenstva k istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. a vecne omeškaním žalovaného s plnením jeho peňažného dlhu, keďže sa do omeškania dostal po splatnosti jednotlivých faktúr, pričom žalobca si uplatnil úrok z omeškania až deň nasledujúci po dni splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku t. j. dňa 08. 01. 2016, kedy bol žalovaný už preukázateľne v omeškaní. Zamietnutie žaloby v časti nároku na zaplatenie náhrady škody vo výške 184, 50 eur odôvodnil vecne tým, že nárok žalobcu na náhradu škody v uplatnenej výške nie je dôvodný, nakoľko medzi porušením povinnosti žalovaného a žalobcom tvrdeným vznikom škody neexistoval vzťah príčinnej súvislosti, ako nevyhnutý predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu. Uviedol, že základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, ktoré sa prezumuje, keď žalobca vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti uviedol, že podpisom Dodatku sa žalovaný zaviazal používať jeho služby a za tieto služby platiť po dobu viazanosti a následne svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby porušil, z dôvodu ktorého aj žalobe napadnutým rozsudkom v časti o zaplatenie istiny 23, 39 vyhovel, keďže žalovaný teda svoju povinnosť riadne a včas platiť žalobcovi cenu ním poskytnutých elektronických komunikačných služieb porušil. K porušeniu povinnosti žalovaného, prevzatej v bode 2.3 Dodatku ku Zmluve o poskytovaní verejných služieb uviedol, že žalobca nepreukázal zrušenie alebo ukončenie zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti dohodnutej na 24 mesiacov od uzatvorenia Dodatku, ani nepreukázal, nevyužívanie služieb alebo žiadosť o deaktiváciu SIM karty. K tvrdeniu žalobcu, že v jeho majetkovej sfére došlo k ujme vo výške spolu 184, 50 eur, predstavujúcej zmluvnú pokutu za predaný mobilný telefón C. O. H. X.X A. U. za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou 184, 50 eur, keď v dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji zariadenia a dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia, ako výška zľavy, ktorá bola žalovanému poskytnutá, pri zohľadnení aj časového aspektu uloženia zmluvnej pokuty a času, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti, čomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty, ktorá sa znižuje o pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorý žalovaný dodržal dohodnuté zmluvné podmienky, súd prvej inštancie uviedol, že zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb ani Dodatku uzatvoreného medzi stranami, nie je možné vyvodiť povinnosť žalovanému vrátiť žalobcovi za splnenia určitých podmienok zľavy z akciovej telekomunikačného zariadenia, nakoľko medzi účastníkmi (od 01. 07. 2016, stranami sporu, § 60 C. s. p., pozn. odvolacieho súdu) nebola dohodnutá ani rozväzovacia podmienka pri splnení, ktorej by pominuli následky dohody účastníkov o predaji zariadenia, resp. zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom nie je možné uvedené vyvodiť. Poukázal na skutočnosť, že v súvislosti s dohodou o výške kúpnej ceny zariadenia odpredaného žalobcom žalovanému platí zmluvná voľnosť a výška tejto ceny nie je regulovaná žiadnym cenovým predpisom, keď zo samotnej skutočnosti, že žalobca predal telekomunikačné zariadenie žalovanému za nižšiu cenu ako bola cena, za ktorú zariadenie kúpil, nie je možné dospieť k záveru, že rozdiel medzi cenami predstavuje škodu žalobcu, ktorú zavinil žalovaný a táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením jeho povinnosti riadne a včas uhrádzať poplatky za poskytnuté telekomunikačné služby, nakoľko absentuje vzťah príčinnej súvislosti medzi úbytkom majetku žalobcu a porušením povinnosti žalovaného riadne a včas uhrádzať poplatky za poskytnuté telekomunikačné služby. Uviedol, že medzi žalobcom tvrdenou škodnou udalosťou spočívajúcou v porušení povinnosti žalovaného platiť riadne a včas poplatky za služby alebo v ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, prípadne dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb pred dohodnutou dobou viazanosti, aj keď takáto skutočnosť v konaní preukázaná nebola a vznikom škody na strane žalobcu, nie je daný vzájomný pomer príčiny a následku, pričom v právnej teórii sa vyžaduje, aby vzťah príčiny a následku bol priamy, bezprostredný a neprerušený s tým, že zodpovednosť za škodu nie je možné robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 2 C. s. p., a vecne jeho citáciou. 2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), a navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorý si bol vedomý a výslovne súhlasil s tým, že v prípade porušenia svojich povinností bude mať nárok na zmluvnú pokutu, ktorá sa postupne znižuje, a preto dojednanú zmluvnú pokutu spôsobom a vo výške tak, ako bolo dohodnuté v Zmluve, nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. 3. Žalovaný, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 22. 03. 2018, sa k nemu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny, keď súd prvej inštancie neposúdil vec správne po právnej stránke, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a odvolaniu žalobcu je potrebné priznať úspech. 5. V konaní nebolo sporným, že strany sporu uzavreli dňa 12. 05. 2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. V. podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, predmetom ktorej bolo priradenie účastníckeho telefónneho čísla žalovanému, vypožičanie SIM karty, ktorá žalovanému umožnila využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a ani skutočnosť, že žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb, keď neuhradil faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 13, 39 eur, splatnú dňa 06. 06. 2015 a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 10 eur, splatnú dňa 07. 07. 2015, čím mu vznikol voči žalobcovi vo výške žalovanej istiny. 6. Z obsahu žaloby žalobcu vyplýva, že sa okrem nároku uplatneného titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté služby v sume 23, 39 eur domáhal aj zaplatenia sumy 185, 40 eur na tom skutkovom základe, že strany sporu okrem Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. V., uzavreli dňa 12. 05. 2015 aj Dodatok k nej, na základe ktorého žalobca predal žalovanému zariadenie, mobilný telefón, typ C. O. H. X.X A. U., výrobné číslo XXXXXXXXXXXXXXX za kúpnu cenu 0, 50 eur (po uplatnení zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH s tým, že účastník (žalovaný) si je vedomý, že bežná maloobchodná (spotrebiteľská) cena mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny bez DPH, za ktorú žalobca mobilný telefón žalovanému predal je 185 eur iba z dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení daného Dodatku po dobu dohodnutú v bode 2.3 Dodatku (24 mesiacov). 7. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko nárok žalobcu na zaplatenie istiny 185, 40 eur posúdil podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka napriek tomu, že zo žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca si tento nárok uplatnil titulom zmluvnej pokuty, keďže z čl. 2 bod 2. 3 písm. a/, e/, bod 2. 5 Dodatku, ktorý strany uzavreli vyplýva, že žalovaný sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty po dobu viazanosti (24 mesiacov), zároveň sa však zaviazal riadne a včas uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči žalobcovi s tým, že v prípade porušenia týchto záväzkov by žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, z čoho vyplýva, že prvoinštančný súd nárok žalobcu aj nesprávne právne posúdil, keď ho posudzoval ako nárok na náhradu škody. 8. Uvedené nebráni odvolaciemu súdu k zostávajúcemu predmetu konania dať do pozornosti súdu prvej inštancie, že ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (§ 544 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka). Podstatným znakom dojednania o zmluvnej pokute musí byť jej určitosť a zrozumiteľnosť, ktorú súd prvej inštancie, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia nehodnotil v kontexte všeobecných zákonných ustanovení o právnych úkonoch (§ 37 a nasl. Občianskeho zákonníka). V danom prípade je nepochybné, že medzi stranami uzavretú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako zmluvu spotrebiteľskú a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedené znamená, že na právny vzťah založený posudzovanou Zmluvou o poskytovaní verejných služieb je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách uvedených ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ako správne uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) a platnosť dojednania o zmluvnej pokute posudzovať i z hľadiska jeho prijateľnosti v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu. 9. Žalobca v danom prípade právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí dohodnutá zmluvná pokuta obstáť v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok zo zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkony, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu, v spotrebiteľskej veci by vo všeobecnosti pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Absencia reciprocity sankcií na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie z dôvodu, že z listinných dokladov obsiahnutých v spise v čase rozhodovania odvolacieho súdu, nie je žalobca ako dodávateľ nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Zmluvnú pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. 10. Odvolací súd napokon zdôrazňuje i to, že v prípade, ak je zmluvná pokuta dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a je neprimerane vysoká, je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka čo znamená, že v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká a znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu nie je možné. 11. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p., keďže v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 C. s. p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne, dostatočne presvedčivo a logicky odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2 C. s. p. 12. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).