Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/124/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417203756 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1417203756.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Advokátska kancelária Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: T. T., W.. XX.X.XXXX, K. F. XX, F., o zaplatenie 295,28 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 9.8.2017, č.k. 16Csp/75/2017-63, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 137,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 137,78 eur od 18.1.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.). 2. Prisudzujúci a zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 34, § 40 ods. 2, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1, 2, ods. 4 písm. k/, ods. 5, § 544 ods. 1,2, § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „ Občiansky zákonník“), § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., § 3 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 12 písm. b/, § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej „zákon o elektronických komunikáciách“), keď po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „ C.s.p.“) a vykonanom dokazovaní zistil, že strany dňa 7.12.2014 uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. E., predmetom ktorej bolo sprístupnenie verejných elektronických komunikačných služieb za podmienok stanovených v zmluve, v ktorej sa žalovaný zaviazal platiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Žalobca a žalovaný následne dňa 6.1.2015 uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. E., predmetom ktorej bolo sprístupnenie verejných elektronických komunikačných služieb - účastníckeho programu Mobilný internet Klasik, za podmienok stanovených v zmluve, v ktorej sa žalovaný zaviazal platiť dohodnutú cenu za poskytované služby. V rovnaký deň strany uzavreli Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorého bola aktivácia účastníckeho programu Mobilný internet Klasik s dobou viazanosti 24 mesiacov, žalobca sa v ňom zaviazal odpredať žalovanému zariadenie Prestigio MultiPad Ranger 8.0 4G, žalovaný zaplatiť kúpnu cenu mobilného telefónu, platiť cenu za zriadenie, sprístupnenie a používanie predmetných služieb a zotrvať v zmluvnom záväzku po dobu 24 mesiacov. Žalobca predal žalovanému zariadenie za akciovú cenu 1 euro, predajná cena bez zľavy spotrebiteľskej ceny telefónu bola 190 eur. Súčasťou dodatku bolo aj ustanovenie o povinnosti účastníka uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 189 eur v prípade porušenia povinnosti počas doby viazanosti včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť s tým, že výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Žalobca vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry č. XXXXXXXXXX, na sumu 18,13 eur splatnú 29.5.2015, č. XXXXXXXXXX, na sumu 35,87 eur splatnú 29.5.2015, č. XXXXXXXXXX na sumu 17,99 eur splatnú 29.6.2015, č. XXXXXXXXXX na sumu 61,36 eur splatnú 29.06.2015, č. XXXXXXXXXX, na sumu 0,84 eur splatnú 29.7.2015 a č. XXXXXXXXXX na sumu 3,59 eur splatnú 29.07.2015, ktoré žalovaný neuhradil. V žalobe si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 295,28 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 295,28 eur od 18.12.2015 do zaplatenia pozostávajúceho zo sumy 137,78 eur za poskytnuté telekomunikačné služby a sumy 157,50 eur titulom zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti riadne a včas zaplatiť cenu poskytnutých služieb. 3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu uzavretím zmlúv o poskytovaní verejných služieb a ich dodatkov vznikol záväzkovo-právny vzťah. Žalobca poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených v predmetných zmluvách a žalovaný sa zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Keďže z listinných dôkazov vyplývalo, že žalobca riadne a včas elektronické komunikačné služby žalovanému poskytol a sprístupnil, na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o poskytovaní verejných služieb vystavil a doručil žalovanému faktúry celkovo v sume 137,78 eur, ktoré žalovaný neuhradil, žalobe v časti o zaplatenie 137,78 eur s príslušenstvom vyhovel. 4. K žalobe v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 157,50 eur s príslušenstvom konštatoval, že nárok sa v uvedenej časti odvíja od obsahu spotrebiteľskej zmluvy, ktorú ako typovú zmluvu žalobca uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné aplikovať aj na ustanovenia o zmluvnej pokute. Zmluva o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie služieb je charakterom občianskoprávnou zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). V oblasti ochrany spotrebiteľa, je východiskom spotrebiteľskej ochrany postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv, že pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený, že spoločným znakom tejto právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súd prvej inštancie zdôraznil, že z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Predmetná pokuta nebola medzi účastníkmi zmluvy individuálne dojednaná; hlavná zmluva a jej dodatok sú typickými štandardnými formulárovými listinami, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Žalobcom bola zmluva spolu s dodatkom naformulovaná bez možnosti zmeny zo strany spotrebiteľa a nemožno teda mať za to, že medzi mobilným operátorom a spotrebiteľom došlo k individuálnemu dojednaniu podmienky a táto podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú, bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice). Na základe uvedeného súd prvej inštancie dojednania o zmluvnej pokute v predmetnej zmluve vyhodnotil ako neprimeranú sankciu, ktorú má spotrebiteľ plniť v prípade nesplnenia jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len samotné porušenie povinnosti spotrebiteľom ako úkon, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať, a teda nemožno vylúčiť opätovné uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v ďalšieho priebehu trvania zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, až pokiaľ nedôjde k písomnému ukončeniu zmluvy (čo v prejednávanej veci nebolo preukázané). Pokiaľ ide o stanovenie výšky zmluvnej pokuty (t.j. rozdielu medzi bežnou maloobchodnou cenou bez zľavy žalobcom predávaného zariadenia a kúpnou cenou), nie je žiadnym spôsobom braná do úvahy zabezpečovaná povinnosť, t.j. povinnosť spotrebiteľa platiť za poskytované služby riadne a včas, keď v prejednávanej veci na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ku ktorej bolo dodatok dojednaný, žalovaný neuhradil riadne a včas sumu 39,71 eur, ktorej zabezpečovanej povinnosti žalovaného má zodpovedať zmluvná pokuta vo výške 157,50 eur, t.j. takmer 4-násobok. Uvedené súd prvej inštancie nepovažoval za primerané a konštatoval neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktorej následkom je jej neplatnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neprimerane vysoká pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania vylučujúceho uplatnenie moderačného práva upraveného podľa § 545a Občianskeho zákonníka. 5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. 6. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní konštatoval, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie a má za to, že v danej veci nebol správne zistený skutkový stav. Z predložených dôkazov totiž vyplýva, že zmluvná pokuta bola medzi stranami individuálne dojednaná a z uvedeného dôvodu nie je na mieste dojednanú zmluvnú pokutu považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. 7. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1, § 378 ods. 1 C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu podané proti výroku, ktorým zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 157,50 eur s príslušenstvom nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti nároku v uvedenej časti, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu vzťahujúcim sa k výroku, ktorým zamietol žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 157,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy za obdobie od 18.12.2015 do zaplatenia, v ktorých dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam. Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia vzťahujúcim sa k prijatému zamietajúcemu výroku. 10. V záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími dôvodmi uplatnenými žalobcom, ktorými je v zmysle § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný, odvolací súd udáva nasledovné. 11. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými listinnými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného sporového poriadku alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namieta, že „zmluvná pokuta bola individuálne dojednaná“ , s týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje a plne odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie. Z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov je naopak jednoznačné, že zmluvná pokuta nebola so žalovaným osobitne dojednaná, táto je súčasťou typickej formulárovej zmluvy, pričom je zrejmé, že žalovaný nemal možnosť túto formulárovú zmluvu z hľadiska jej obsahu pri uzatváraní Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. E. zo dňa 6.1.2015 ovplyvniť. 12. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie vo vzťahu k časti žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním (vrátane rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania) podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).