Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/56/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417205319 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1417205319.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. L., L. K. XX.XX.XXXX, P. J. E.. E. X, J., zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - N. G., L. K.S. XX.XX.XXXX, P. J. G. G. XX, J., P..Č.. J. XX, J., zastúpená JUDr. Angelikou Bužek, advokátou, so sídlom Björnsovova 14, Bratislava a otec - G. L., L. K. XX.XX.XXXX, P. J. E.. E. X, J., zastúpený JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, advokátkou, so sídlom Duklianskych hrdinov č. 6, Malacky, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o návrhu kolízneho opatrovníka na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 15. marca 2018, č. k. 13P/94/2017-109, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 15. marca 2018, č. k. 13P/94/2017-109, potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV. uznesením zo dňa zo dňa 15.03.2018, č. k. 13P/94/2017-109, zveril maloletého C. L., narodeného dňa XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že v starostlivosti otca bude maloletý od nedele v párnom kalendárnom týždni od 9:00 hod. do nasledujúcej nedele do 16:30 hod. a v starostlivosti matky bude maloletý od nedele v nepárnom kalendárnom týždni od 16:30 hod. do nasledujúcej nedele do 9:00 hod. Súd prvej inštancie súčasne určil, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa bude bydlisko toho rodiča, ktorému aktuálne končí výkon striedavej osobnej starostlivosti. Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd prvej inštancie neurčil. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV. dňa 24.04.2017 žiadal otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý C. L., narodený dňa 02.07.2013, zverený do jeho osobnej starostlivosti na čas do rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu s tým, že matka bude povinná platiť výživné na maloletého vo výške 100,- € mesačne, vždy do 15- teho dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k jeho rukám. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal tiež návrh vo veci samej. Okresný súd Bratislava IV. uznesením zo dňa 24.05.2017, č.k. 13P/94/2017-44, právoplatným dňa 27.06.2017, návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Návrhom zo dňa 30.06.2017, doručeným súdu dňa 03.07.2017, matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla vo veci vydať neodkladné opatrenie, ktorým by súd predbežne zaviazal otca k plateniu výživného pre maloletého vo výške 150,- € mesačne a zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti. Návrhom doručeným súdu dňa 10.07.2017 žiadal otec o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil matke odovzdanie maloletého do jeho osobnej starostlivosti. O uvedených návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany oboch rodičov súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 14.07.2013, č.k. 13P/94/2017-73, právoplatným dňa 05.08.2017 tak, že ich zamietol a matke uložil povinnosť zdržať sa presťahovania maloletého dieťaťa mimo okres mesta Bratislava, bez súhlasu otca. 3. Na pojednávaní konanom vo veci dňa 15.02.2018 kolízny opatrovník navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, za účelom zastabilizovania výchovného prostredia maloletého do času rozhodnutia vo veci samej. Právna zástupkyňa otca návrh kolízneho opatrovníka podporila a navrhla režim striedania starostlivosti o maloletého tak, že maloletý bude týždeň u matky a týždeň u otca. 4. Na predmetnom pojednávaní súd prvej inštancie zistil, že rodičia bývajú spoločne s maloletým v 3 - izbovom byte, maloletý má svoju detskú izbu a od septembra 2016 navštevuje Materskú školu J. X. Komunikácia rodičov je podľa otca naďalej problematická, pretože vždy končí hádkou. S matkou sa nevie dohodnúť, dáva mu podmienky, že minimálne týždeň vopred jej má oznámiť kam chce s maloletým ísť, napr. k jeho rodine, no následne začne maloletému rozprávať, že nikam nepôjde, pretože jeho rodina je falošná. Cez víkendy v sobotu je maloletý na ihrisku s jedným z rodičov. Matka otcovi zakazuje program s maloletým, vyjadruje sa, že je len darca spermií a nemá na maloletého právo. Otec väčšinou varí, upratuje, pretože mu bolo povedané, že keď je to jeho byt, nech si tieto veci vykonáva sám. Matka trávi čas väčšinou s mobilom v ruke. Maloletý na konflikty rodičov reaguje tak, že sa rozplače, pretože matka mu hovorí, že jej je ubližované. V poslednej dobe je situácia taká, že matka sa už háda aj s maloletým, napríklad pri hre. Niekedy sa ich hra končí tak, že maloletý pribehne k otcovi, plače, pričom mu matka hovorí, že už ho nechce, neľúbi a môže odísť aj preč. Konflikt ukončí vždy otec tak, že odíde z bytu. Právna zástupkyňa otca dodala, že otec jej niekoľkokrát telefonoval z toalety doma alebo z prechádzky vonku, čo má robiť, pretože odišiel z domácnosti, aby upokojil situáciu v rodine. Matka na pojednávaní uviedla, že je dlhodobo PN, má problém s krížami, o čom predložila súdu potvrdenie od lekára. So striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí, pretože otec sa o maloletého podľa jej názoru nevie plnohodnotne postarať. Nevie mu dať jesť, keď tak mu dá 2 krát denne a myslí si, že mu to stačí. Nie je pravda, že otec varí, varí iba ona, v jeho starostlivosti by bol len na párkoch a na vajíčkach, piť si maloletý vypýta. Keď dáva maloletému jesť matka, otec jej vyčíta, že bude tučný. Veci maloletému začal otec nakupovať až po matkinom podaní návrhu na súd. Matka poprela, že by sa hádala s maloletým, navrhla za týmto účelom vypočuť maloletého. 5. Matka súdu už v predchádzajúcich podaniach v konaní uviedla, že otec si našiel nový vzťah, čím sa spolužitie pre ňu stalo v spoločnej domácnosti neznesiteľným. Otec podľa nej už počas tehotenstva udržiaval vzťah s inou ženou a neprejavoval záujem ani o ňu, ani o maloletého. Od začiatku spolužitia rodičov bolo zrejmé, že ju otec nie je ochotný akceptovať ako svoju partnerku a prispôsobiť svoje aktivity a záujmy starostlivosti o maloletého. Počas celej materskej a rodičovskej dovolenky vykonávala starostlivosť o maloletého samostatne, pričom zabezpečovala tiež stravu pre domácnosť, hygienu a ošatenie. Otec nikdy nevykonával starostlivosť o dieťa v rozsahu, v akom je potrebná. Otec pracoval na 4 zmeny, ktoré v súčasnosti upravil na 3 a ona pracuje štandardne počas pracovného týždňa do poobedných hodín, pričom zvyšný čas venuje maloletému. Otec si nedávno navyše našiel ďalšiu známosť, čo matka zistila z jeho emailovej komunikácie. Situácia sa vyhrocuje medzi rodičmi vo chvíľach, keď ju otec denne osočuje a označuje za hysterickú a žiarlivú. Vzhľadom na neudržateľný stav fungovania v ich domácnosti, matka plánovala odísť s maloletým do J., kde vlastní 4- izbový byt a má tam dohodnutú prácu za rovnakú mzdu, akú poberá v Bratislave. V Bardejove žijú aj jej rodičia, ktorí sú jej v prípade potreby ochotní pomôcť. Naopak v Bratislave žiadnych rodinných príslušníkov matka ani otec nemajú. V Bardejove chce preto maloletému ponúknuť láskyplné a stabilné rodinné prostredie, ktoré otec vzhľadom na jeho povahu a nestálosť v partnerských vzťahoch navyše nie je schopný zabezpečiť. Nakoľko otec má podstatne vyššie príjmové pomery ako ona a plnenie vyživovacej povinnosti je jeho zákonná povinnosť, považuje platenie výživného na maloletého aspoň v nevyhnutnej výške 150,- € mesačne pri priemernej mesačnej mzde otca vo výške 1.400,- € za primeranú. 6. Z vyjadrenia otca k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeného súdu dňa 14.07.2017 vyplýva, že u matky sa nevraživosť voči jeho osobe stupňovala od doby, kedy sa dozvedela o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C., ktorý podal dňa 24.04.2017 na Okresný súd Bratislava IV. Nie je preto pravdou, že by za tým bola iná žena. Dôkazom toho nie je len jej nenormálne a nepochopiteľné správanie sa doma, a to aj pred maloletým Michalom, ale aj mnoho účelovo vykonštruovaných skutočností, ktoré matka súdu uvádza, v snahe očierniť osobu otca, napriek tomu, že tento je vo vzťahu k maloletému, ale aj k osobe matky, dokonca kladne hodnotený i PaedDr. Janou Špánikovou, PhD. Táto vo svojej písomnej správe zo dňa 15.12.2016 založenej v súdnom spise na č.l.18 uvádza, že otec k jednotlivým stretnutiam s matkou, ktorých sa zúčastnili v záujme zlepšenia ich vzťahu, pristupoval s plnou vážnosťou, hľadal usmernenia a možnosti v zlepšení partnerského spolužitia, usiloval sa o zblíženie sa s matkou, zaujímal sa o vývojové štádia a psychológiu dieťaťa, mal záujem o úpravu rodičovskej interakcie a komunikácie s matkou, plne rešpektuje a podporuje právo syna na dobrý vzťah k obom rodičom a podporuje dobré vzájomné citové rodinné väzby na oboch stranách, či akceptuje dominantné postavenie matky v živote svojho dieťaťa, atď. Z uvedeného vyplýva, že práve otec je ten z rodičov, ktorý si reálne uvedomuje nevyhnutnosť zlepšovania vzťahov s matkou, pričom plne uznáva jej rolu a postavenie v živote maloletého. Za absolútne nezrelé, nedospelé, až nemorálne považuje otec to, keď matka pred maloletým používa vulgarizmy ohľadom sexuálnych aktov, ktoré pred ním dokonca aj rukami napodobňuje. Matka mu tiež doma často vulgárne nadávala, pričom najhoršia situácia nastala vtedy, keď sa dozvedela, že si našiel priateľku, s ktorou prakticky trávil len veľmi málo času, nakoľko maloletý C. je pre neho prioritou. Vždy sa kvôli maloletému snažil zachovať v domácnosti pokoj a do hádky s matkou sa nepúšťať. Matka rozpráva maloletému o témach, ktoré sú mnohokrát náročné aj pre niektoré typy dospelých a otca celkom často pred ním označuje vulgarizmami. Maloletý vo svojom veku 4 rokov predmetnú situáciu nechápe a nedokáže ju vo svojom vnútri spracovať, pričom je nepochybné, že týmto musí veľmi trpieť. K svojmu zamestnaniu otec uviedol, že v súčasnosti pracuje na 3 zmennú prevádzku, aby sa mohol intenzívnejšie starať o maloletého, keďže matka túto starostlivosť nevykonáva dostatočne. 7. Po oboznámení sa s aktuálnou situáciou v rodine, súd prvej inštancie považoval jej riešenie prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia za nevyhnutné, a preto návrhu kolízneho opatrovníka na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa vyhovel. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že rodičia bývajú spoločne v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve otca, pričom otec priznal vzťah s inou ženou, teda ich partnerské spolužitie funguje iba v rovine úlohy rodičov maloletého. Matka žiadala už skôr, v rámci konania, zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti, aby mohla s maloletým odísť bývať do Bardejova, odkiaľ pochádzajú jej rodičia a má tam svoj vlastný byt a zabezpečenú prácu. Súd jej v tejto súvislosti uložil prostredníctvom neodkladného opatrenia - uznesenia zo dňa 14.07.2013, č.k.13P/94/2017-73, právoplatného dňa 05.08.2017, povinnosť zdržať sa presťahovania maloletého dieťaťa mimo okres mesta Bratislava bez predchádzajúceho súhlasu otca, nakoľko by mu presťahovaním maloletého dieťaťa odňala v značnej miere možnosť podieľať sa na výchove maloletého a maloletému zachovať si vzťahové väzby s otcom. Aktuálny stav, kedy rodičia žijú v jednom byte je však po vykonanom dokazovaní na pojednávaní neakceptovateľný, vzhľadom na konfliktnú komunikáciu rodičov a s tým súvisiaci možný negatívny dopad na dieťa. Súd mal tiež z vyjadrenia rodičov za preukázané, že sa o maloletého dokážu obidvaja plnohodnotne postarať a maloletý má vytvorený citový vzťah k obidvom rodičom, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 8. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka, pričom poukázala na to, že napriek skutočnosti, že procesné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia sa iba osvedčujú a pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, nie je jasné, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záverom, z ktorých vyvodil odôvodňujúcu potrebu neodkladnej úpravy pomerov maloletého C. režimom striedavej starostlivosti. K veci matka uviedla, že počas tehotenstva matky otec maloletého C. nejavil o maloletého C. záujem. Nikdy sa nezaujímal ako bábätko rastie, či je v poriadku alebo či je v poriadku matka dieťaťa, či niečo nepotrebujú. Nezaujímal sa o výsledky vyšetrení, skríningov. Nezaujímal sa, či netreba finančne prispieť a participovať na nevyhnutných nákladoch spojených s príchodom dieťaťa. Matka dieťaťa bola nútená podať (júl 2013) na súd prvej inštancie návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal otca maloletého k úhrade nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a k povinnosti prispievať na výživu tak matky, ako aj maloletého dieťaťa. V nadväznosti na vyššie uvedené správanie otca maloletého, sa matka maloletého v 8 mesiaci tehotenstva presťahovala späť do J., odkiaľ pochádza, kde má zázemie (4 izb. byt), rodinu a známych. Maloletý C. sa narodil v J., K. XX.XX.XXXX. Napriek skutočnosti, že otec dieťaťa mal vedomosť o termíne pôrodu, tohto sa nezúčastnil, o dieťa neprejavil záujem. Otec maloletého navštívil dieťa v pôrodnici až dňa 06.07.2013, t.j. 4 (resp. 5 dní) dni po jeho narodení a aj to len z dôvodu, že nemal „fotografiu svojho dieťaťa“, ktorou by sa prezentoval pred známymi a kolegami, ktorí mu gratulovali k narodeniu syna (pozn.: nakoľko matka maloletého svojho času pracovala na identickom mieste ako otec maloletého, kolegovia boli spoloční). Otec maloletého potom, ako si vyhotovil fotografie a video maloletého z pôrodnice v J. odišiel späť do Bratislavy, o dieťa a matku sa ďalej nezaujímal. Matka aj s maloletým dieťaťom žili ďalej v Bardejove. K zmene došlo až po krstinách maloletého C., kedy sa matka, pochádzajúca z funkčnej a kompletnej rodiny, rozhodla dať vzťahu s otcom maloletého ešte šancu a zabezpečiť tak aj pre svoje dieťa kompletnú rodinu. Matka dieťaťa však bola aj po svojom návrate do Bratislavy (09/2013) opäť konfrontovaná s nezáujmom otca maloletého tak o C., ako aj o jej osobu. Otec maloletého svoj čas po práci venoval opäť len priateľom, oslavám, bývalým ako aj novým známostiam, o maloletého nejavil záujem. Po práci, namiesto toho, aby sa venoval dieťaťu, resp. pomohol matke maloletého s dieťaťom, otec maloletého navštevoval (a naďalej navštevuje) zdravotnícke zariadenie v rakúskom Y., kde si za odplatu necháva odobrať krvnú plazmu (celý proces aj s cestou tam aj späť trvá cca 5 hodín). Následne po príchode domov bol unavený a potreboval oddych. Maloletý C. postupne kopíruje správanie a zvyky svojho otca. Maloletý C. nevidí u svojho otca žiadnu lásku, úctu, pomoc, komunikáciu, záujem pozornosť k matke. Miško už teraz napodobňuje otca ako fajči a otec ho podporuje v tom, že keď pije tak aj malému naleje vodu do štamprlíka a pripíjajú si ,,na-zdravíčko“. C. je päťročný chlapec (!). Otec maloletého argumentuje: ,,Keď sa to nenaučí odo mňa, tak sa to naučí od iných.“ Otec maloletého ráno vstane, ide na WC kde s telefónom v ruke strávi 45 minút (hrá hry), vypije kávu, zapáli si 2 cigarety, zas ide na 45 minút na WC (opäť hrá hry), osprchuje sa a je 11-12 hodín, následne odchádza do práce. To je jeho každodenný rituál. Spávať chodí o 2 v noci. Popíja v kuchyni a v obývačke má zapálené sviečky (nebezpečenstvo požiaru). Následne odíde na balkón zápaliť si, maloletý C. je tak bez dozoru cca 20 min. Niekoľkokrát sa začal hrať so zapálenými sviečkami, tieto sfukovať a pod. Matka dieťa sa obáva o synovu bezpečnosť v čase keď je C. u otca. O maloletého C. sa nevie otec maloletého postarať. Celá starostlivosť o maloletého C. bola vždy na matke. Počas celej dĺžky materskej a rodičovskej dovolenky vykonávala starostlivosť o dieťa takmer výlučne matka, zabezpečovala stravu pre domácnosť, hygienu, ošatenie, trávila s ním prakticky celý čas. Otec nikdy nevykonával starostlivosť o dieťa v rozsahu, v akom je potrebná a nevyhnutná. Otec maloletého nie je zvyknutý o maloletého sa starať, dieťaťu a jeho potrebám nie je ochotný sa prispôsobiť. Otec maloletého nedodržiava režim dieťaťa, nezabezpečuje pravidelnú a teplú stravu (otec zastáva názor, že dieťaťu stačí jesť 2x denne, pričom miesto teplej strany C. dáva cukríky, keksíky, a pod.). Pokiaľ trávia spolu čas, tento realizujú po návštevách, z ktorých sa vracajú v neskorých večerných hodinách, cca o 22.00 hod., kedy otec maloletého už v spánku len prenesie z auta do postele. Otec maloletého C. neakceptuje jeho potrebu mať kamarátov a s týmito zdielať čas aktívnymi hrami. Otec akékoľvek návštevy C. kamarátov zakazoval s argumentom, že byt je jeho a neželá si návštevy cudzích ľudí. S C. nechodí ani na ihrisko, ich hlavná spoločná aktivita spočíva v návštevách. Matka v rámci odvolania poukázala na to, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je záujem dieťaťa najvyšším imperatívom. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa: ... Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi zákonodárnymi orgánmi. Nález Ústavného súdu ČR z 23.02.2010, sp. zn.: III. ÚS 1206/09: Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady, okrem iného uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom“. Maloletý C. má silnú citovú väzbu na matku, na ktorú má vyvinuté primárne väzby, od ktorej nebol doteraz nikdy odlúčený. Situácii, ktorá nastala po vydaní neodkladného opatrenia, C. nerozumie, je to pre jeho osobu „šok“. Nie je v jeho prospech, aby nebol s matkou kontinuálne tak dlho (7 dní), nehovoriac o absencii akejkoľvek snahy zo strany otca jeho smútok a bolesť zmierniť. Otec dieťaťa napriek prosbám syna, aby ocko mamičke zavolal (počas prvého týždňa striedavej starostlivosti), že ju chce počuť, týmto prosbám nevyhovel, odbil ho odpoveďou ...“zabudni“... C. sa s týmto zdôveril o týždeň matke, pričom povedal, že niekoľkokrát plakal a prosil ocka, aby maminke zavolal. Taktiež matka maloletého niekoľkokrát kontaktovala počas prvého týždňa striedavej starostlivosti otca maloletého (nakoľko tento ho mal hneď v týždni po doručení NO), aby mohla so synom telefonicky hovoriť. Otec maloletého tejto žiadosti (tak syna ako aj matky C.) ani raz nevyhovel. Počas celého týždňa, čo bol maloletý C. u otca, C. s matkou nesmel hovoriť (!). Otec maloletého si zjavne neuvedomuje dopad svojho konania na psychiku maloletého dieťaťa, ktorému takými rozhodnutiami škodí. Nakoľko maloletý C. je na matku citovo veľmi naviazaný, matka má za to, že možnosť realizácie styku s maloletým C. iba v rozsahu určenej súdnym rozhodnutím, je viac ako nedostatočná, pričom v záujme maloletého je mať intenzívnejší kontakt s matkou. Striedavá starostlivosť pri rodičoch, kedy jeden z rodičov odmieta komunikáciu, kedy jeden z rodičov neuznáva úlohu druhého rodiča, túto neguje, je veľmi problematická a nie je v záujme dieťaťa. Matka má dôvodnú obavu, aj s poukazom na neochotu otca umožniť jej styk s maloletým synom mimo úpravu styku vymedzenú súdom, že bez možnosti pravidelného kontaktu s maloletým C. aj počas týždňa, kedy je C. u otca, by mohlo dôjsť, aj s poukazom na vek maloletého, k narušeniu jeho fyzického a psychického vývoja. O tom, že otec nemá záujem s matkou maloletého sa dohodnúť a matke umožniť aspoň telefonický kontakt s maloletým, a to napriek jeho prosbám, svedčí o presadzovaní si vlastného názoru otca na úkor potrieb maloletého dieťaťa. Otec matku maloletého dieťaťa nerešpektuje. Bohužiaľ, v týchto intenciách sa snaží viesť aj maloletého C. (napr.: usmernenie C. zo strany matky obratom zneguje, pokiaľ matka niečo nedovolí, otec mu to obratom dovolí), rodinu tvoria len oni dvaja, maminka do rodiny nepatrí a pod. Priazeň a lásku C. si kupuje nákladnými hračkami, pričom pokiaľ C. niektorú poškodí, povie mu, že nevadí, že mu kúpi druhú. Matka dieťaťa sa z bytu na E.. E. X E. J. dňa 22.03.2018 odsťahovala. Od uvedeného dátumu žije v prenajatom byte na J. A.. E. J.. Z uvedeného vyplýva, že došlo k zmene pomerov oproti pomerom, ktoré boli predmetom šetrenia kolízneho opatrovníka. Nakoľko otec maloletého nedovolil pobaliť C. veci (najmä niektoré hračky, športové potreby a pod.), tieto bola matka maloletého nútená C. zakúpiť. Celkové náklady spojené s kúpou zariadenia do bytu pre C. (posteľ, pracovný stôl so stoličkou, koberec na hranie), s kúpou hračiek (autíčka, spoločenské hry, stavebnice, knižky, ceruzky, fixky a pod.), s kúpou športových potrieb (bicykel) predstavujú značné náklady, na ktorých sa otec dieťaťa žiadnym spôsobom nepodieľal a nepodieľa. Príjem otca maloletého je pritom násobne vyšší ako príjem matky. Matka maloletého má za to, životná úroveň otca maloletého je vysoká, pričom súd túto skutočnosť pri určení výšky výživného vôbec nevzal do úvahy. V zmysle príslušných ustanovení zákona o rodine má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Pod podstatou rovnakej životnej úrovne zákon rozumie to, že na všetkých členov rodiny sa pozerá rovnako a ich postavenie v rámci užívania rodinných zdrojov má byť buď rovnaké alebo obdobné. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej (predškolskej) dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je konkrétne upravené v ust. § 62 až 65 zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom znení. Podľa ust. § 62 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobné stará. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť. Rodičovské práva a povinnosti ako komplex zložiek sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku patria obom rodičom od narodenia do plnoletosti, s výnimkami uvedenými v § 28 zákona o rodine. Matka plne akceptuje, že rodičia sú pri výkone týchto práv a povinností rovní, obom však zákon ukladá aj povinnosť vykonávať tieto práva a povinnosti tak, aby boli chránené záujmy maloletého dieťaťa. V prípade, ak by kontakt matky s maloletým C. bol ponechaný len súdom v stanovenom rozsahu (ktorý je dokonca nastavený tak, že matke je umožnené byť s malým synom menej ako otcovi - t.j. týždeň, ktorý má 168h je výrokovou vetou nastavený v prospech otca a v neprospech matky a to tak, že matke zobral 7,5h týždenne (160,5h/ týždeň) a otcovi pridal 7,5h týždenne (175,5h/týždeň) čo predstavuje v súčte 30h mesačne navyše pre otca, čo predstavuje 15 dní do roka viac pre otca (7,5 h / týždeň x 4týždne = 30h/mesačne x 12 mesiacov = 360h/rok : 24h/deň = 15dní/rok), má matka za to, že striedavá starostlivosť v tomto veku dieťaťa a spôsobom akým je nastavená a realizovaná (bez akejkoľvek predchádzajúcej prípravy pre dieťa, bez akejkoľvek snahy otca akceptovať potreby dieťaťa a skutočnosť, že matka mu chýba a teda mu umožniť aspoň telefonický styk s matkou), nie je v jeho prospech. Maloletý C. doteraz vyrastal v prostredí, keď sa o neho starala a venovala matka (viď čestné prehlásenia). Otec s C. síce býval v jednej domácnosti, ale starostlivosť o maloletého zastrešovala výlučne matka. Matka maloletého žiadnym svojím konaním, resp. prípadným opomenutím povinností nedala dôvod na vznik pochybností o jej spôsobilosti starať sa o svojho jediného maloletého syna. Počas jej opatery sa maloletému C.T. nestala žiadna ujma, o syna sa starala riadne, s láskou a bez pochybností. Matka v súčasnosti býva v byte, v ktorom pre maloletého Miška zabezpečila primárne prostredie a v ktorom je schopná synovi vytvoriť dobré podmienky pre jeho výchovu. S prihliadnutím na vek maloletého, na skutočnosť, že matka sa doposiaľ o maloletého C. riadne, zodpovedne a sústavne starala, je pre vývoj dieťaťa veľmi nepriaznivý súčasný stav, ktorý nastal na základe súdom nariadeného neodkladného opatrenia vo vyššie citovanom znení. Záverom matka dala do pozornosti súdu situácie a to: C. si balil svoje hračky do ruksaku, s tým že u maminky sa bude s nimi hrať. Otec maloletého, napriek tomu, že ho C. o to prosil a plakal, s týmto nesúhlasil, hračky, ktoré si C. pobalil do ruksačika vybalil, uložil do poličky a povedal C., že tieto hračky mu kúpil on, zostanú v jeho byte a on sa s nimi bude hrať, keď sa vráti. Ďalšia situácia, ktorá nastala dňa 05.04.2018 v škôlke, keď si matka maloletého chcela poobede syna vyzdvihnúť. Malý Miško sa matke vrhol do náručia, pričom ju nechcel pustiť, usedavo sa rozplakal s tým, že maminka mu veľmi chýbala. Aby bol s ňou čo najviac, snaží sa „predstierať chorobu“, aby nemusel ísť na druhý deň do škôlky a mohol sa s maminkou celý deň doma hrať. Je naozaj striedavá starostlivosť v tomto veku a za vyššie popísaných okolností v prospech dieťaťa? Vzhľadom na vyššie uvedené preto matka navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd po vykonaní potrebného dokazovania vydal nasledujúce uznesenie, ktorým uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15.03.2018 č. k. 13P/94/2017-109 mení tak, že otec je na čas do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému C. L., L..: XX.XX.XXXX, veci vedenej Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn.: 13P/294/2017 oprávnený stretávať sa s maloletým:- každý párny týždeň v sobotu v čase od 09:00 hod. do nedele 18:00 hod. s tým, že v stanovený deň a hodinu otec maloletého C. vyzdvihne v mieste bydliska matky a v stanovený deň a hodinu otec maloletého C. matke v mieste bydliska matky odovzdá; každý týždeň v utorok v čase od 18:00 hod. do stredy 18:00 hod. s tým, že v stanovený deň a hodinu otec mal. C. vyzdvihne v mieste bydliska matky a v stanovený deň a hodinu otec mal. C. matke v mieste bydliska matky odovzdá; Matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť a otec je povinný maloletého syna matke riadne a včas vrátiť. Otec maloletého C. je povinný prispieť na výživu maloletého C. sumou 250,- € mesačne, a to vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. 9. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky a uviedol, že o matku, ako aj o maloletého C. mal záujem od samého začiatku. Uviedol, že s matkou chodil na všetky tehotenské vyšetrenia a mal záujem jej finančne prispievať. Počas celého tehotenstva mu robila N. hysterické a žiarlivostné scény zakazovala mu rozprávať sa so všetkými ženami a pravidelne mu vykrikovala, že je neschopný a nezodpovedný. Keď ju doslova prosil aby začali žiť spoločný rodinný život a pripravovali sa na príchod maloletého C. L., tak mu odpovedala, že ona odíde na východ do Bardejova a tam bude aj rodiť. N. nemala záujem si s ním založiť rodinu, ale odísť na východ. Keď sa narodil C., narodil sa o dva týždne skôr ako bol stanovený termín pôrodu, to že sa narodil C. vedeli prví jej kamaráti, lebo mu volal spoločný kamarát a gratuloval mu k narodeniu syna, Gabriela mu volala až večer, že sa mu narodil syn. To, že otec nejavil záujem a že si prišiel do pôrodnice narobiť fotografie C. sú podľa otca výmysly a klamstvá. V pôrodnici N. prosil, aby si dali život do poriadku a aby začali žiť ako rodina. Do Bardejova otec chodil pravidelne počas osobného voľna v práci a strávil s nimi aj celozávodnú dovolenku. C. krst vybavovali spoločne. Po návrate N. S. C. do Bratislavy sa plnohodnotne venoval rodine. Otec uviedol, že po určitom čase N. začala opakovane robiť hysterické a žiarlivostné scény. Na plazmu do Y. otec chodí doteraz a zaberie mu to cca 2 hodiny času, cca 3 hodiny času mu to zabralo keď išiel po plazme na nákup do obchodu. To, že mu plazma zabrala 5 hodín času je vyslovené klamstvo. Po návrate, či už z plazmy, alebo z práce má otec za to, že sa plnohodnotne venoval rodine - C., lebo N. mu pravidelne hovorila citujem „Spravil si si decko, staraj sa - chcel si decko, staraj sa" takže s C. trávil všetok svoj voľný čas. Otec uviedol, že C. nekopíruje žiadne zlé správanie od neho, vedie a vychováva ho k slušnému a pokojnému správaniu, práve naopak, žiadnu lásku a úctu nevidel od matky, ktorá ho aj pred C. škaredo a oplzlo urážala a opakovane mu hovorila citujem „Nikdy si pre mňa nič neznamenal a ani znamenať nebudeš. Práveže matka dávala a dáva C. zlý príklad a to keď sa matke nedarilo vyvolať hádku s ním tak sa hádala s C. a to až dovtedy pokiaľ sa C. nerozplakal, alebo nezakročil on, aby sa s C. nehádala. Z malého pohárika C. pil Oscillococcinum - homeopatický liek, lebo inak to vypiť nechcel. Otec má za to, že C. ho pri fajčení ešte ani raz nenapodobňoval. Ostatné časy, ktoré sa uvádzajú na WC, v sprche a popíjanie sú podľa otca prehnané a nepravdivé. Otec uviedol, že o C. a o matku sa vždy vzorne staral, aj počas rodičovskej dovolenky, nákupy potravín, drogérie, pracích práškov (drogériu a pracie prášky doteraz nakupuje v Rakúsku) a všetko potrebné do domácnosti nakupoval on, tiež oblečenie pre C.. N. po nástupe do práce z rodičovskej dovolenky neprispievala na domácnosť ani jediným centom, povedala mu, že je to jeho byt plať si ho a staraj sa. N. doma neupratovala jej argument bol „ja chodím do práce, tak upratovať nebudem a je to tvoj byt tak si upratuj". Všetky náklady na domácnosť, potraviny a C. škôlku platil otec. C. škôlku a krúžky platí doteraz. Otec ďalej uviedol, že C. mal a má vždy zabezpečenú teplú stravu a dostatok spánku, to čo opisuje N. sú výmysly klamstvá. C. otec nikdy kamarátov nezakazoval, taktiež sú to výmysly a klamstvá. Otec ďalej uveidol, že s C. na ihrisko nechodil skoro vôbec, aby bol kľud a pokoj v rodine, lebo N. žiarlila na všetky mamičky, s ktorými sa rozprával, alebo prehodil zopár slov (sledovala ho z balkóna, alebo cez okno) po príchode domov vždy s C. musel počúvať žiarlivostné scény, aby sa nerozprával vonku na ihrisku s inými mamičkami. Na ihrisko otec začal s C.T. chodiť, až keď N. nastúpila do práce. N. zakazovala chodiť C. k rodine otca, C. otec musel odhlásiť zo škôlky na obed a doslova utekal za svojou rodinou, kde má C. bratrancov na ktorých sa teší, že sa budú spolu hrať. N. bola vždy oboznámená, že otec C. zobral zo škôlky a že idú k jeho rodine. Po informovaní N., že odišli k jeho rodine absolvoval zúrivé a výhražné telefonáty (že na to doplatí aj s jeho rodinou) toto všetko musel C. počúvať. N. bola vždy informovaná kde sa s C. otec nachádza. Keď volal N., kde je s C. jej pravidelná odpoveď bola „to ma nemusí zaujímať". Otec ďalej uviedol, že počas striedavej starostlivosti, keď je C. u neho ani raz nepovedal a ani raz si matku nepýtal k telefónu. C. maminu spomenie keď je u otca a o mamine sa aj rozprávajú, ale z C. strany nie je žiadny náznak, že by bolo C. smutno za maminou. Podľa otca N. si vymýšľa a klame. Matka, vždy C. rázne a prísnym hlasom nakázala, aby C. mamine zavolal. Matka mu volá pravidelne, aby jej dal C. k telefónu, potom začne C. rozprávať ako je jej smutno, ako jej C. chýba a už aby prišiel za maminou, C. sa vždy rozplakal, tak otec telefonát ukončil. Jeho názor je, že takto matka C. len trápi, lebo keď sa matka takto nepripomenie, tak C. si nespomenie, že chce matke zavolať. Otec uviedol, že si uvedomuje dopad na psychiku C. a je lepšie, keď C. neplače a matka ho netrápi s tým, ako jej veľmi chýba a je jej smutno. Komunikáciu s matkou neodmieta a matka má vždy keď zavolá, alebo napíše pravdivé informácie, ako sa má C., že C. je v poriadku a zdravý. Matka ho doteraz nepožiadala o stretnutie s C. mimo úpravu styku vymedzenú súdom a neprichádza k narušeniu jeho fyzického a psychického vývoja, C. je u neho spokojný, šťastný a teší sa že sú spolu. Otec uviedol, že matku vždy rešpektoval a rešpektuje, čo sa týka usmernenia C. a kupovania áut (malé autíčko mu občas kúpi) a rozprávania, že maminka do rodiny nepatrí sú klamstvá. C. mu doteraz často rozpráva, že je zlý, lebo nechce maminku a hneď na to mu povie: „Tatino, ale ty si dobrý.“ C. mu rozpráva, že on sa narodil v Bardejove, on je Bardejovčan, rodinu má len v Bardejove a bude bývať v Bardejove. Na jeho mamu C. povedal, že je stará a že o chvíľu umrie a keď sa ho spýtal kto mu to povedal, tak bez váhania odpovedal, že mamina. Problém rešpektovať ho ako otca a aj C., že chce byť s tatinom a s jeho rodinou má N.. Podľa vyjadrenia otca je s N. je veľmi ťažká komunikácia, nedá sa s ňou rozprávať a ani dohodnúť, lebo pri každom rozhovore sa mu vyhráža, že nedopadne dobre a na všetko veľmi zle a škaredo doplatí. Matka, všetky C. veci zbalila a odniesla na J. XX, nebránil jej zobrať C. veci, zostali u neho iba veci, ktoré on C. kúpil, tiež musel C. veľa vecí dokúpiť, lebo mu ich matka zobrala s poznámkou „ty ani nevieš koľko veľa vecí ti bude chýbať pre Miška. Maloletý C. má silnú citovú väzbu k matke a tiež aj k nemu, t.j. k otcovi. C. je zvyknutý byť aj bez matky, lebo matka v minulosti často odchádzala z domu a C. trávil čas s otcom. C. znáša striedavú starostlivosť veľmi dobre je šťastný a spokojný. 10. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. 11. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 12. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 13. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 14. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 15. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 16. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 17. Podľa § 324 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 18. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 19. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 20. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 21. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 22. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 23. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 24. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 25. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 26. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 27. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že maloletý C. má 4 roky 10 mesiacov, pričom z opisu skutočného stavu zisteného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že rodičia spolu nežijú (matka sa odsťahovala z bytu otca), medzi rodičmi je vyhrotená situácia, nekomunikujú spolu, hádajú sa a vzájomne sa osočujú. Rodičia nie sú manželia. Vo veci samej sa vedie konanie o úpravu práv a povinností k maloletému C. na návrh otca vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. 13P 94/2017. 28. Je nepochybné, že účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 29. Odvolací súd v predmetnej veci poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku respektíve o zverení maloletého dieťaťa, by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. 30. Odvolací súd vzhľadom prebiehajúce dokazovanie v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že momentálne dôvody na striedavú starostlivosť medzi rodičmi sú dané. Matka absolútne striedavú starostlivosť odmieta, nakoľko má za to, že otec nie je schopný sa o maloletého riadne postarať. Otec má za to, že matka dáva vzhľadom k jej správaniu maloletému zlý vzor, maloletého vedie proti otcovi a súčasne maloletému a otcovi bráni tráviť spoločne čas. Vzhľadom na to, že tvrdenia medzi rodičmi sú diametrálne odlišné, v tomto štádiu konania nie je možné jednoznačne ustáliť, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady vo vzťahu k starostlivosti o maloletého C.. Je teda nepochybné, že nato, aby bolo s konečnou platnosťou zistené a následne ustálené, komu bude maloletý C. zverený do osobnej starostlivosti, respektíve, či pre maloletého C. je vhodná striedavá starostlivosť je potrebné vykonať podrobnejšie dokazovanie. V danom prípade je potrebné zohľadniť názor kolízneho opatrovníka (v tomto prípade navrhovateľa neodkladného opatrenia), ktorý koná v záujme maloletého, a ktorý bol cielene zisťovať pomery medzi rodičmi. Z danej napätej situácie ustálil, že je potrebné, aby bolo vo veci nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd dočasne zverí maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Podľa názoru kolízneho opatrovníka sa momentálna negatívna situácia medzi rodičmi čiastočne zastabilizuje nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd maloletého C. dočasne zverí do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvej inštancie za preukázané, že obaja rodičia sa o maloletého dokážu plnohodnotne postarať a maloletý má vytvorený citový vzťah k obom rodičom. Na základe uvedeného je možné ustáliť, že vo vzťahu k napätej situácii medzi rodičmi (hádky, neschopnosť komunikácie...) boli zistené také podmienky, ktoré vyžadujú bezodkladnosť úpravy t.j. zverenie maloletého C. do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Skutočnosti uvedené matkou v odvolaní budú predmetom dokazovania vo veci samej. V tejto súvislosti musí odvolací súd pripomenúť, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné práva povinnosti na nevyhnutnú dobu. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 31. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).