Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/574/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212933 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1417212933.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: C. D., nar. XX.XX.XXXX a C. D., nar. XX.XX.XXXX, obidve deti štátni občania A., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - S. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka A., trvale bytom Ul. I. T. XX/B, T., A., t.č. bytom G. B. X, J., zastúpená advokátskou kanceláriou hbr advokáti, s.r.o., so sídlom Štefánikova 15, 811 05 Bratislava, IČO: 47 239 310 a otec - W. D., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan A., trvale bytom Ul. I. T. XX/B, T., A., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Juraj Juríček, s.r.o., so sídlom Robotnícka 5, 830 00 Bratislava, P.O.BOX 43, IČO: 35 876 654, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09.11.2017, č.k. 25P/233/2017-129 takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 09.11.2017, č.k. 25P/233/2017-129 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloleté deti: C. D., nar. XX.XX.XXXX a C. D., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa: C. D., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX eur mesačne a na výživu maloletého dieťaťa: C. D., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom 09.11.2017. Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 52, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), a vecne tým, že v danom prípade boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov súd prvej inštancie odôvodnil tým, že bolo v záujme maloletých detí upraviť pomery účastníkov tak, aby mali maloleté deti vytvorené stabilné prostredie, na ktoré sú zvyknuté a v ktorom prosperujú. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečovala dlhodobo matka a v tomto smere neboli u nej zistené žiadne nedostatky, pričom pri rozhodovaní prihliadol na dôvodnú obavu matky z možného neoprávneného premiestnenia maloletých detí otcom z krajiny ich obvyklého pobytu (Slovenskej republiky) a z prostredia, ktoré maloleté deti dôverne poznajú a kde sú plne adaptované. Súd prvej inštancie mal za to, že v prípade akýchkoľvek nepredvídaných okolností bolo nepochybne v záujme maloletých detí, aby sa zosúladil právny stav s faktickým a aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Vzájomné silné citové puto a spokojnosť v starostlivosti matky vyplýva aj z vyjadrení samotných detí prejavených spontánne pred kolíznym opatrovníkom. Pokiaľ ide o otázku výživného, súd prvej inštancie uviedol, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť posledné dva mesiace riadne neplnil a preto súd považoval za dôvodné jeho vyživovaciu povinnosť určiť neodkladným opatrením, pričom výšku výživného ustálil na sumu XXX,- eur mesačne na každé maloleté dieťa. Súd prvej inštancie zdôraznil, že účelom neodkladného opatrenia nie je dorovnať životné úrovne účastníkov, ale neodkladné opatrenie vo veci určenia vyživovacej povinnosti je možné v zmysle § 366 Civilného mimosporového poriadku nariadiť len v rozsahu zabezpečenia nevyhnutných a základných potrieb maloletých detí, ako je strava, ošatenie, hygiena, lekárska starostlivosť či školské potreby. Výživné, ktoré súd určil je plne v súlade s účelom neodkladného opatrenia, zodpovedá veku maloletých detí a zabezpečí pokrytie ich nevyhnutných a základných potrieb, pričom súd musel prihliadnuť aj na to, že matka zvýšené výdavky maloletých detí žiadnym spôsobom nepreukázala a preto vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh matky zamietol. 3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote cestou zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým zverí maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviaže povinnosťou prispievať na výživu maloleté dieťa C. výživným vo výške XXX eur mesačne a na maloletého C. výživným vo výške XXX eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.). Uviedol, že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, neexistovali a zakladali sa len o nepodložené tvrdenia matky. Mal za to, že nariadené neodkladné opatrenie je nedôvodné, pričom týmto rozhodnutím boli deti vytrhnuté zo svojho obvyklého rodinného prostredia. Namietal ustálenie obvyklého pobytu maloletých detí na území Slovenska, nakoľko prítomnosť maloletých detí na Slovensku mala len dočasný a príležitostný charakter a preto vycestovanie s deťmi na A. nemožno kvalifikovať ako neoprávnené premiestnenie, ale povinnosť rodičov konať v zmysle Zákona o pobyte cudzincov. Pre ustálenie obvyklého pobytu je, podľa jeho názoru, potrebné prihliadnuť na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-523/07, bod 37-39 o tom, že okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť záver o prítomnosti dieťaťa, ktorá nemá dočasný alebo príležitostný charakter. Zdôraznil, že jeho povolenie na prechodný pobyt na území Slovenska zaniklo k 18.10.2017 a takéto povolenie zaniklo k tomuto dňu aj matke a maloletým deťom, ktorým bolo povolenie na prechodný pobyt udelené za účelom zlúčenia rodiny. V tejto súvislosti poukázal na § 82 ods. 1 písm. b/, § 111 ods. 1 písm. p/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého môže dôjsť k vyhosteniu matky a maloletých detí z územia Slovenskej republiky, keďže celá rodina už nemá na Slovensku platný pobyt, podmienky ich pobytu sa riadia Schengenským kódexom a pravidlami o bezvízovom styku s A. podľa ktorých sa príslušníci A. na území Slovenska ako aj Schengenského priestoru môžu nachádzať maximálne 90 dní v priebehu každého polroka. Poukázal na rozvodové konanie vedené na súde na A., ktoré doposiaľ nie je ukončené a ktoré konanie sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Na strane druhej zdôraznil fakt, že po zrušení jeho prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, si splnil povinnosť, vrátil sa na A. a požiadal o vydanie biometrického pasu, na základe ktorého sa môže zdržovať na území Slovenska. Poprel tvrdenia matky o tom, že opustil domácnosť a prestal prispievať na maloleté deti. Uviedol, že samotná matka potvrdila platenie hypotekárneho úveru a výživného z jeho strany, o čom doložil do spisu doklady. Poukázal na vyjadrenia susedov, ktoré do spisu doložil a z ktorých vyplynulo, že ho susedia charakterizujú ako zodpovedného človeka majúceho kladný vzťah k deťom. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol iba na základe listinných dôkazov matky, správy kolízneho opatrovníka, bez toho, aby sa mu umožnil vyjadriť k veci. Opísal genézu udalostí zo dňa 18.11.2017 - dňa 20.11.2017, výsledkom ktorých je skutočnosť, že matka mu bráni v styku s maloletými deťmi, nevie kde sa matka s deťmi nachádza a tieto naviac prestali navštevovať školské zariadenie. V tejto spojitosti požiadal o súčinnosť kolízneho opatrovníka, ktorý matku v jeho prítomnosti kontaktoval. Spochybnil starostlivosť matky o maloleté deti, ktoré našiel jeden deň, napriek neskorej hodine samé v dome iba v prítomnosti starej matky, pričom v domácnosti neboli pre deti zabezpečené potraviny. Vyjadril taktiež domnienku, že matka bola v uvedený deň pod vplyvom alkoholu. 4. Otec podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.12.2017 doplnil svoje odvolanie. Uviedol, že v dňoch 20.11.2017-24.11.2017, 27.11.2017-01.12.2017 maloleté deti boli neprítomné v školských zariadeniach, o čom doložil do spisu overené potvrdenia o neprítomnosti detí v Súkromnej základnej a materskej škole so sídlom V. XX, XXX XX J.. Taktiež zdôraznil, že si plní svoje vyživovacie povinnosti nariadené mu rozhodnutí prvoinštančného súdu. Poukázal na priložené fotokópie príjmových pokladničných dokladov, ktorými uhrádzal poplatky za školné a krúžky pre maloleté deti. 5. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu uviedla, že miestom obvyklého pobytu maloletých detí je Slovenská republika, na území ktorého sa deti zdržiavajú od roku 2014. Popísala dej udalostí v domácnosti rodiny zo dňa 18.11.2017 a zo dňa 19.11.2017, kedy sa otec vyhrážal fyzickou likvidáciou jej partnera J., v dôsledku ktorých uzavrela, že má dôvodnú obavu o seba a o maloleté deti. Poukázala na konanie o rozvod manželstva, ktoré je vedené pred súdom v A., kde otec vo svojom návrhu jednoznačne uvádza, že maloleté deti žijú s matkou a takto by sa to malo zachovať aj po rozvode manželstva. Mala teda za to, že uvedené je v rozpore s petitom odvolania otca proti nariadenému neodkladnému opatreniu v tomto konaní. Vyslovila presvedčenie, že jej návrat s deťmi na A. by mohol doslova znamenať ich fyzickú likvidáciu a zo strachu pred otcom sa s deťmi zdržiava na neznámom mieste na Slovensku. Uviedla, že sa obrátila so žiadosťou o pomoc na policajné orgány Slovenskej republiky, podala trestné oznámenie na otca vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona s tým, že všetky ostatné skutočnosti súvisiace s prebiehajúcim trestným konaním sa nachádzajú v trestnom spise vedenom na Odbore Kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV. Poukázala na platnosť dokladov o prechodnom pobyte jej a maloletých detí do 28.06.2019. Spochybnila potvrdenia predložené otcom, ktoré majú preukázať skončenie platnosti prechodného pobytu matky a maloletých detí na území Slovenska k 18.10.2017, ako nehodnoverné. 6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Z fotokópie správy kolízneho opatrovníka zo dňa 11.12.2017 v konaní vedenom pod sp.zn. 25P/276/2017 vo veci úpravy styku k maloletým deťom vyplýva, že kolízny opatrovník nemá námietky voči úprave styku otca s deťmi neodkladným opatrením, ako i to, že otec ich kontaktoval za účelom poskytnutia pomoci, keďže nevie, kde sa matka s deťmi zdržiavajú. Zo správy taktiež vyplynulo, že kolízny opatrovník telefonicky kontaktoval matku, ktorá mu potvrdila, že deti sú v poriadku a nachádzajú sa na území Slovenska. Rovnako zo správy vyplýva, že matka bola upozornená na fakt, že maloletá C. má povinnú školskú dochádzku a na potrebu vybavenia dokladov k tomu, aby pobyt detí bol na území Slovenska legálny. 7. Činnosťou odvolacieho súdu bolo zistené, že školské zariadenie eviduje absenciu v školskej dochádzke u maloletej C. v decembri 2017, ktorá absencia bola zo strany matky ospravedlnená. Od 08.01.2018, po skončení zimných prázdnin absencia u maloletej C. D., nar. XX.XX.XXXX pokračuje, avšak táto nie je zo strany rodičov zatiaľ ospravedlnená. V prípade maloletého C. školské zariadenie eviduje absenciu v jeho dochádzke od decembra 2017. Rovnako bolo činnosťou odvolacieho súdu na oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava zistené, že povolenie na pobyt u maloletého dieťaťa C. D., nar. XX.XX.XXXX zaniklo dňa 18.10.2017 ako aj fakt, že rodina D. si od roku 2014 žiadala opakovane o povolenie pobytu, ktorý im bol ročne predlžovaný. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. 9. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. 10. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. 11. Podľa čl. 30 ods. 1 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach z 16.05.1983 (publikované v Zbierke zákonov ako Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 95/1983, ďalej len „Zmluva o právnej pomoci“), právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej dieťa trvale žije. 12. Podľa čl. 30 ods. 3 Zmluva o právnej pomoci, na rozhodovanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi je daná právomoc súdov zmluvnej strany, ktorej právny poriadok sa použil podľa odsekov 1 a 2. 13. Podľa čl. 33 ods. 1 Zmluvy o právnej pomoci, ak treba urobiť nevyhnutné poručnícke alebo opatrovnícke opatrenia na ochranu záujmov občana jednej zmluvnej strany, ktorý má bydlisko, prechodný pobyt alebo majetok na území druhej zmluvnej strany, orgán tejto zmluvnej strany upovedomí o tom bezodkladne orgán, ktorého právomoc je daná podľa článku 32. 14. Podľa čl. 33 ods. 2 Zmluvy o právnej pomoci, v neodkladných prípadoch môže orgán druhej zmluvnej strany sám urobiť primerané dočasné opatrenia podľa svojho právneho poriadku, ale musí bezodkladne upovedomiť orgán, ktorého právomoc je daná podľa článku 32. Tieto opatrenia zostávajú v platnosti až do času, keď orgán uvedený v článku 32 prijme iné rozhodnutie. 15. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 17. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 18. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 19. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v danej veci sú účastníkmi konania cudzinci (štátni občania A., teda ide o konanie s cudzím, medzinárodným prvkom a vďaka tomuto medzinárodnému prvku sa konkrétny právny vzťah vyčleňuje spomedzi iných právnych vzťahov rýdzo vnútroštátnej povahy a stáva sa predmetom úpravy medzinárodného práva súkromného a je nevyhnutné naň aplikovať príslušné právne normy. Zákon č. 97/1963Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom upravuje celý rad právnych vzťahov s cudzím prvkom, avšak v zmysle jeho ustanovenia v § 2 je potrebné dať medzinárodným zmluvám aplikačnú prednosť. Z dôvodu, že medzi Slovenskou republikou a A. je uzatvorená dvojstranná zmluva a to Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach z 16.05.1983, do ktorej sukcedovala Slovenská republika a A., odvolací súd skúmal na prvom mieste podmienky slovenského súdu na konanie v zmysle § 161 C.s.p. v spojení so Zmluvou o právnej pomoci. S poukazom na uvedené je potrebné súdu prvej inštancie vytknúť, že v konaní bez bližšej konkretizácie právnej normy ustálil obvyklý pobyt maloletých detí na území Slovenskej republiky. 20. Článok 30 časti II Zmluvy o právnej pomoci upravuje otázku rozhodného práva a právomoci na konanie v právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi a za hlavné kritérium pri ich posudzovaní uvádza územie zmluvnej strany, na ktorej dieťa trvale žije. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou otca o nesprávnom ustálení obvyklého pobytu maloletých detí na Slovensku, ale v konaní upriamil pozornosť na otázku, či maloleté deti na území Slovenskej republiky trvale žijú. Z obsahu spisového materiálu v tejto súvislosti vyplýva, že maloleté deti sa na území Slovenskej republiky nachádzajú od 26.05.2014 a to na základe povolenia na prechodný pobyt udeleného cudzineckou políciou PZ Bratislava za účelom zlúčenia rodiny z dôvodu podnikania otca na Slovensku, čo vyplýva z vystavených povolení na pobyt. Je zjavné, že maloletým deťom bol prechodný pobyt opakovane predlžovaný, naposledy v máji 2017 do júna 2019 za tým istým účelom, avšak zánikom podnikateľskej činnosti otca na území Slovenskej republiky, maloletým deťom zaniklo povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky dňa 18.10.2017. S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že pobyt maloletých detí na území Slovenska mal dočasný, nie trvalý charakter a preto na právne vzťahy medzi rodičmi a maloletými deťmi nie je možné v zmysle čl. 30 ods. 1 Zmluvy o právnej pomoci použiť rozhodné právo slovenské, ako ani uznať právomoc na konanie slovenskému súdu v zmysle čl. 30 ods. 3 Zmluvy o právnej pomoci. Na uvedenej skutočnosti nemení nič ani fakt, že maloleté deti na území Slovenska navštevovali školské zariadenia, keďže nemožno opomenúť skutočnosť, že oprávnenie na prechodný pobyt maloletým deťom na území Slovenska ako cudzincom zaniklo na základe Zákona o pobyte cudzincov. Odvolací súd vyslovuje názor, že vzhľadom k tomu, že maloleté deti sa na území Slovenska nachádzajú, v danom konaní je možné postupovať len v zmysle čl. 33 ods. 2 Zákona o právnej pomoci a skúmať podmienky na nariadenie primeraného dočasného opatrenia podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorými je napríklad aj nariadenie neodkladného opatrenia. 21. Pokiaľ ide o námietku otca o neexistencii dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, odvolací súd sa v tejto časti stotožnil s názorom otca a zmysle § 328 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 388 C.s.p., zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia. 22. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. 23. Odvolací súd má za to, že v danej veci matka nepreukázala potrebu bezodkladne upraviť pomery u maloletých detí, keďže tieto sa nachádzajú v jej faktickej starostlivosti, ktorú skutočnosť potvrdili obidvaja rodičia. V spojitosti s vyslovenými obavami matky o svoj život a zdravie, ako aj o zdravie a život maloletých detí odvolací súd uvádza, že na tieto neprihliadal, nakoľko v konaní nie je zrejmá okolnosť, či bolo začaté trestné stíhanie voči osobe otca, zo spisu vyplýva jedine skutočnosť, že matka na otca podala trestné oznámenie, ktorého obsahom sú výhradne tvrdenia matky. Pokiaľ otec namieta nestarostlivosť matky o maloleté deti tým, že v domácnosti nemali zabezpečenú stravu, na danú námietku odvolací súd neprihliadal, nakoľko zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení v domácnosti zo dňa 07.11.2017 vyplýva, že starostlivosť o deti bola zabezpečená riadne. Rovnako odvolací súd neprihliadal na námietky otca o nevhodnom správaní matky, resp. správaní pod vplyvom alkoholu, ktorú skutočnosť otec žiadnym spôsobom nepreukázal. K výtke otca ohľadne absencií detí v školskom zariadení, odvolací súd poznamenáva, že z informácie zo školského zariadenia je zrejmé, že absencia detí bola v období novembra 2017 a decembra 2017 matkou ospravedlnená. Rovnako je však zrejmé, že po ukončení zimných prázdnin školské zariadenie nebolo informované o tom prečo deti ku dňu 08.01.2018 nenastúpili do zariadenia. Vzhľadom pre krátkosť času sa možno domnievať, že matka absenciu v dochádzke detí dodatočne zdôvodní. K námietkam otca o ukončenom pobyte maloletých detí na území Slovenska, odvolací súd udáva, že je nesporné, že deťom bol prechodný pobyt predĺžený od 19.05.2017 do 28.06.2019, avšak zároveň je zrejmé, že otec ukončil podnikanie, za ktorého účelom bol udelený prechodný pobyt jemu a rovnako matke a maloletým deťom z titulu zlúčenia rodiny. Tieto okolnosti sú predmetom administratívneho vybavenia záležitostí v zmysle Zákona o pobyte cudzincov. Odvolací súd vyslovuje názor, že je povinnosťou rodičov si tieto administratívne záležitosti zariadiť. 24. Pokiaľ ide o otázku výživného na maloleté deti, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre vyhovenie tejto časti návrhu z dôvodu, že otec preukázal úhrady školného, mimoškolských aktivít detí a zároveň obidvaja rodičia potvrdili, že otec uhrádza náklady na ich spoločne nadobudnutú nehnuteľnosť, v ktorej majú deti zabezpečené bývanie. Napokon matka sama potvrdila, že otec jej prispieval sumou X.XXX eur mesačne, ktorá pokrývala náklady na zabezpečenie potrieb detí. Keďže platby školských poplatkov, poplatkov za mimoškolské aktivity a podiel nákladov na zabezpečenie potrieb bývania tvoria časť výživného nevznikla naliehavá potreba nariadením neodkladným opatrením uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu detí. 25. Pokiaľ ide o odvolací návrh otca týkajúci sa zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na rozporné tvrdenia rodičov ohľadne zabezpečenia starostlivosti o maloleté deti, nejasnosti ich aktuálnosti predĺženia povolenia na pobyt je nevyhnutné vykonať dokazovanie vo veci samej. 26. V súvislosti s námietkou otca, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.), odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 34 C.m.p., v zmysle ktorého v danom civilnom mimosporovom konaní predmetný odvolací dôvod nie je možné použiť. 27. Odvolací súd dáva do pozornosti obom rodičom, že najvhodnejším a pre dieťa najšetrnejším spôsobom je dohoda o zabezpečení starostlivosti o dieťa a kontakte rodičov s dieťaťom. Odvolací súd apeluje na rodičov, aby pri riešení záležitostí týkajúcich sa maloletých detí mali na zreteli v prvom rade záujem svojho maloletého dieťaťa a správali sa voči sebe korektne tak, aby maloletými deťom vytvorili pocit istoty, bezpečia a lásky. 28. Odvolací súd zohľadňujúc najlepší záujem maloletých detí ako prioritné kritérium pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté deti uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 29. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).