Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/228/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418200338 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1418200338.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci oprávneného (otca): F. S.G., D.. XX.X.XXXX, trvalý pobyt: M. A. X, N., štátny občan SR, proti povinnej (matke): O. B., D.. XX.X.XXXX, trvalý pobyt: O. O. XX, N., prechodný pobyt: W.. M. XX, H., štátny občan SR, o nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom O. B.F., D.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 56Em/1/2018-81 zo dňa 16.7.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV pod č. k. 56Em/1/2018-81 zo dňa 16.7.2018, p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením výrokom I zamietol návrh oprávneného na výkon rozhodnutia a výrokom II rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a to s odkazom na ustanovenia § 372, § 374, § 375, § 376, § 377 a § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že oprávnený na súd prvej inštancie podal dňa 23.1.2018 návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/271/2016-115 zo dňa 18.9.2017, ktorým bolo upravené aj stretávanie s maloletým, v ktorom uviedol, že napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu matka neustále komplikuje a znemožňuje styk oprávneného s maloletým; účelovo zmenila ich prechodný pobyt do H., kde sa s maloletým často zdržiava a vyžaduje, aby oprávnený chodil za maloletým až tam. Do spísania návrhu na výkon rozhodnutia sa stretnutia neuskutočnili v dňoch 19.11.2017, 3.12.2017, 16.12.2017, 17.12.2017, 28.12.2017, 30.12.2017, 31.12.2017, 2.1.2018, 4.1.2018, 10.1.2018 a zároveň mu povinná oznámila, že sa styk nebude realizovať ani v dňoch 12.-13.1.2018 z dôvodu, že nebude s maloletým doma, pričom dôvodmi na neumožnenie styku oprávneného s maloletým sú údajne malé zhoršenia zdravotného stavu maloletého (mierne zvýšená teplota a pod.) alebo skutočnosť, že povinná sa s maloletým nachádza u svojich rodičov v H.. Oprávnený tiež uviedol, že povinná vo svojej e-mailovej komunikácii poukazuje na to, že maloletého riadne na styk pripravuje a že práve oprávnený sa k jeho výkonu nedostavuje, avšak povinná maloletého na styk pripravuje v H. a nie v mieste bydliska maloletého s tým, že v tomto prípade nemožno hovoriť o tom, že prechodný pobyt maloletého je miestom jeho bydliska. Navyše aj z vyjadrení matky v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vyplýva, že do H. k svojim rodičom cestuje v dôsledku svojej zlej finančnej situácie a nie s úmyslom trvale sa tam zdržiavať. Podľa oprávneného je zrejmé, že príprava maloletého na styk s oprávneným v mieste prechodného bydliska matky nie je v súlade s rozhodnutím súdu. Povinná rozhodnutie súdu nedodržiava a oprávnenému v styku bráni, resp. sťažuje mu ho tým, že v čase ustanoveného styku sa nachádza mimo miesta bydliska maloletého. Povinná prostredníctvom vyjadrenia doručeného súdu prvej inštancie dňa 29.3.2018 uviedla, že od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o úprave styku oprávneného s maloletým prebiehal tento styk tak, ako je určené. Dňa 16.11.2017 povinná oprávnenému oznámila, že maloletý má zvýšenú teplotu, nádchu a začínajúci kašeľ a dňa 17.11.2017 opäť oprávnenému oznámila, že daný stav u maloletého pretrváva a spýtala sa, či aj napriek tomu trvá na realizácii ich styku počas víkendu, na čo povinný uviedol, že áno a preto povinná maloletého oprávnenému dňa 18.11.2017 riadne odovzdala v určený čas. Nakoľko jej oprávnený večer priniesol maloletého vyčerpaného so zhoršeným zdravotným stavom oproti ránu, povinná oznámila oprávnenému, že dňa 19.11.2017 sa zostane maloletý liečiť doma. Dňa 3.12.2017 mal maloletý opäť zvýšenú teplotu, preto zostal doma. Ďalšie termíny styku oprávneného s maloletým neboli realizované, pretože oprávnený neprišiel na adresu, ktorú mu oznámila, t.j. do H. ku rodičom, kam sa povinná presťahovala spolu s maloletým. V dňoch 28.12.2017 a 12.1.2018 nemal oprávnený určený styk s maloletým podľa rozsudku a v dňoch 30.12.2017 a 31.12.2017 mali s maloletým a rodičmi povinnej od septembra rezervovaný víkendový pobyt na Silvestra, o čom bol oprávnený viackrát informovaný. V dňoch 13.12.2017, 19.12.2017, 21.12.2017, 27.12.2017 otec za maloletým neprišiel, hoci ho maloletý pripravený čakal a preto povinná oprávnenému oznámila, že nasledujúci víkend 13.1.2018 a 14.1.2018 pôjdu s maloletým k jej sestre, aby sa maloletý mohol hrať so sesternicou a nie zbytočne čakať na oprávneného. Povinná tiež uviedla, že od 1.9.2017 do 20.10.2017 pracovala v Zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa, so sídlom F. XX, N. a rovnaké zariadenie navštevoval aj maloletý s tým, že pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe a maloletý prestal toto zariadenie navštevovať ku dňu 31.10.2017. Od 1.11.2017 je povinná späť na rodičovskej dovolenke a z finančných dôvodov v decembri 2017 prijala ponuku svojej mamy a išla bývať s maloletým do H.. Aj naďalej povinná plánuje zdržiavať sa na adrese prechodného pobytu v H., do bytu v N. cestuje jedenkrát mesačne na 1-2 dni, za účelom kontroly bytu a vyzdvihnutia korešpondencie a uviedla, že nikdy oprávnenému nebránila v styku s maloletým, neodišla s ním na neznáme miesto, ani sa nezatajuje; súčasné bydlisko maloletého riadne a včas oprávnenému oznámila, pričom maloletý je na uvedenej adrese vždy pripravený na styk počas tých dní, ktoré má oprávnený určené. Súd prvej inštancie po dôkladnom vyhodnotení a zvážení všetkých zistených skutočností vyhodnotil návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia ako nedôvodný a preto ho zamietol, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povinná predložila súdu e-maily a SMS správy adresované oprávnenému, potvrdenie o ukončení pracovného pomeru v N. počas skúšobnej doby, zmenu prechodného pobytu a oznámenie tejto skutočnosti oprávnenému, ktoré súd prvej inštancie považoval za dostatočné dôkazy o tom, že oprávnenému nemarí výkon rozhodnutia o úprave styku bezdôvodne a rešpektujúc dôležitosť úlohy otca v živote maloletého ho na styk pripravuje v mieste jeho aktuálneho bydliska v H.. Súd prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že na Okresnom súde N. L. je vedené konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O. pod sp. zn. 25P/146/2018, kde má oprávnený možnosť navrhnúť zmenu úpravy styku tak, aby to vyhovovalo aj jeho možnostiam a schopnostiam. Súd nemá možnosť povinnej diktovať, kde má s maloletým bývať, ak k tomu nemá vytvorené také životné podmienky, ktoré by boli nielen v záujme oprávneného, ale predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom svojej vtedajšej právnej zástupkyne (oznámenie o odvolaní plnej moci na č. l. 135 a odvolanie plnej moci zo dňa 13.9.2018 na č. l. 136) a navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zmenil predmetné uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil výkon rozhodnutia. Oprávnený v odvolaní uviedol, že podľa rozhodnutia súdu je matka povinná pripraviť maloletého na styk v mieste jeho bydliska, kde si ho má otec prevziať. Povinná uvádza, že bola nútená si zmeniť miesto trvalého bydliska, na ktorom sa mal styk s dieťaťom vykonávať, za prechodný pobyt v H., pričom podľa oprávneného sa povinná v mieste trvalého bydliska zdržuje aj s maloletým niekoľkokrát do mesiaca a to aj v dňoch, kedy je súdom určený styk s maloletým - napríklad aj dňa 5.1.2018 a 22.5.2018. Povinná v e-mailovej komunikácii zo dňa 5.1.2018 uviedla, že do N. prišla už 4.1.2018 večer, t.j. v deň, kedy mal mať oprávnený styk s maloletým v H., ktorý sa neuskutočnil s tým, že v N. na mieste trvalého pobytu povinná následne strávila celý víkend. Podľa názoru oprávneného SMS a písomná e-mailová komunikácia medzi oprávneným a povinnou nebola predložená, resp. posúdená súdom v plnom rozsahu a objektívne. Dňa 10.12.2017 povinná e-mailom oznámila oprávnenému skutočnosť zmeny prechodného pobytu do H. a na túto skutočnosť oprávnený ihneď reagoval odpoveďou, v ktorej uviedol, že touto zmenou bude znemožnený výkon súdneho rozhodnutia o styku s maloletým, nakoľko súdom určený styk v pracovných dňoch bude znemožnený z dôvodu, že oprávnený má riadnu pracovnú dobu od 7.00 hod. do 16.00 hod., pričom cesta z miesta výkonu práce oprávneného W. D. S. do H. trvá v pracovný deň 2 hodiny a súdom určený styk vo víkendových dňoch bude znemožnený z dôvodu nemožnosti vytvorenia vhodných a adekvátnych životných a hygienických podmienok pre plnohodnotné opatrovanie maloletého. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol povinnej dohodu o úprave styku s maloletým tak, že by si pre maloletého prišiel do miesta prechodného pobytu povinnej vždy v párny kalendárny týždeň v piatok a ponechal by si ho v mieste trvalého pobytu oprávneného až do nedele, kedy by maloletého odovzdal povinnej opäť v mieste jej prechodného pobytu, avšak tento návrh bol povinnou dôrazne zamietnutý s argumentáciou, že maloletý nie je zvyknutý prespať u oprávneného a nebude mu zabezpečená plnohodnotná starostlivosť. Ďalej oprávnený v odvolaní k tvrdeniu povinnej, že oprávnený sa nedostavil na výkon súdneho rozhodnutia v dňoch 13.12.2017, 19.12.2017, 21.12.2017 a 27.12.2017, uviedol, že povinnú vopred informoval formou e-mailu, že sa nedostaví z vyššie uvedených dôvodov. K tvrdeniu povinnej, že v dňoch 30.12. a 31.12.2017 sa nachádzala na víkendovom pobyte, o čom vopred oprávneného oboznámila, oprávnený v odvolaní uviedol, že povinná mala vopred k dispozícii súdom stanovené termíny styku otca s maloletým a týmto účelne znemožnila styk oprávneného s maloletým. Napriek tomu oprávnený povinnej ponúkol výmenu termínu pre styk s maloletým a to na nasledujúci víkend, čo povinná zamietla. Dňa 18.11.2017 mal oprávnený v opatere maloletého, pričom ho odovzdal matke v stanovený čas o 19.00 hod. bez známok akútneho ochorenia, avšak ešte v ten istý večer dňa 18.11.2017 povinná informovala oprávneného, že maloletý je akútne chorý, má teplotu a preto mu ho dňa 19.11. nevydá, ale o tejto chorobe nie sú k dispozícii žiadne záznamy u ošetrujúceho lekára maloletého. Dňa 2.12.2017 mal oprávnený v opatere maloletého, pričom ho odovzdal matke v stanovený čas o 19.00 hod. bez známok akútneho ochorenia, avšak ešte v ten istý večer dňa 2.12.2017 povinná informovala oprávneného, že maloletý je akútne chorý, má teplotu a preto mu ho dňa 3.12.2017 nevydá, ale o tejto chorobe nie sú k dispozícii žiadne záznamy u ošetrujúceho lekára maloletého. Povinná znemožnila styk otca s maloletým taktiež v dňoch 14.7.-15.7.2018 a 28.7.-29.7.2018. 4. K odvolaniu oprávneného sa povinná vyjadrila písomným podaním zo dňa 7.9.2018, doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.9.2018, v ktorom uviedla, že dňa 29.3.2018 doručila súdu prvej inštancie vyjadrenie k návrhu na výkon súdneho rozhodnutia o styku s maloletým, ku ktorému pripojila všetky listinné dôkazy a to aj ku všetkým oprávneným uvádzaným dátumom. Ďalej povinná uviedla, že od 10.12.2017 sa spolu s maloletým nachádzajú na adrese prechodného pobytu v H. a od tohto dňa oprávnený za maloletým neprišiel do miesta súčasného bydliska maloletého až do dňa 2.6.2018. Odo dňa 3.9.2018 maloletý začal navštevovať Materskú školu M.. G. XXXX/X S. H. a takisto má maloletý od 1.9.2018 zmenenú pediatričku z N. W. H., a to MUDr. Evu Lackovú, sídl. M., H.. Do N. povinná cestuje 1-2x mesačne na 1-2 dni za účelom vyzdvihnutia korešpondencie a riešenia predaja jej nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej kancelárie a to v dňoch, kedy oprávnený nemá určený styk s maloletým. Povinná poukázala tiež na skutočnosť, že v dňoch 19.5.2018 a 20.5.2018 mal oprávnený riadne styk s maloletým podľa určenia súdom, nakoľko povinná v záujme dieťaťa aby nestratil úplný kontakt s otcom, priviezla maloletého do N. večer pred víkendom, pretože oprávnený od decembra 2017 za synom do H. neprišiel ani raz, ako má určené a to údajne z objektívnych príčin z jeho strany. Oprávnený sa neustále odvoláva na víkendové dni a poukazuje na to, že maloletému nevie vytvoriť vhodné a adekvátne životné a hygienické podmienky pre plnohodnotné opatrovanie maloletého počas styku v mieste súčasného bydliska maloletého, avšak oprávnený za maloletým nechodí ani počas pracovných dní a ani počas sviatkov (napr. 8.5.2018, 5.7.2018), kedy má styk určený v rozsahu 2 hodín a môže ho plnohodnotne stráviť so synom. Miesto toho však oprávnený uprednostňuje svoje voľnočasové aktivity a výlety. Povinná vo vyjadrení uviedla, že otec si svojvoľne selektuje svoje práva vyplývajúce mu z rozhodnutia súdu, svojvoľne sa rozhoduje podľa svojej úvahy využívať súdom mu priznané právo na stretávanie s maloletým v čase, keď to vyhovuje jemu bez ohľadu na dieťa, čomu nasvedčujú aj skutočnosti, že si žiadal maloletého každý druhý víkend od piatku popoludnia do nedele večera. S týmito návrhmi povinná nesúhlasila, nakoľko maloletý otca nepozná, nemá k nemu žiadny citový vzťah a nevie, že je to jeho otec, dokonca ho volá ujo, takmer od narodenia maloletého s nimi otec nežil v spoločnej domácnosti a O. nemá ešte ani 3 roky, nedokáže pochopiť, kto je jeho otec a povinná má za to, že takýto pobyt u otca by znášal veľmi zle, pretože je na matku silne citovo naviazaný a nikdy nebol na noc preč od matky. Povinná v predmetnom vyjadrení k odvolaniu tiež uviedla skutočnosti týkajúce sa styku realizovaného dňa 16.6.2018 (sobota), kedy oprávnený prišiel za maloletým na adresu v H., kde mu povinná dieťa riadne a včas ráno odovzdala avšak oprávnený maloletého povinnej neodovzdal v súdom stanovenom čase na rovnakom mieste súčasného bydliska maloletého, ale až na druhý deň 17.6.2018 večer priviezol maloletého na adresu v H.Č., pričom maloletý bol podľa vyjadrenia povinnej uplakaný, vystrašený a vyčerpaný, mal teplotu 39,3°C, v dôsledku čoho povinná s maloletým navštívila detskú pohotovosť v H., kde však nevedela adekvátne odpovedať na otázky, koľko dieťa pilo tekutín, čo jedlo, kde s ním otec bol, či niekde neprechladol, pretože oprávnený s povinnou nikdy o ničom osobne nekomunikuje. Maloletému lekárka naordinovala antibiotiká, ktoré užíval po dobu 7 dní. O maloletého sa povinná veľmi bála, pretože od 25.2.2018 do 1.3.2018 bol maloletý hospitalizovaný na detskom oddelení v H., kam ich v noci odviezla RZP, ktorú povinná k maloletému privolala pre febrilné kŕče. Pri tomto stave maloletý zostal v bezvedomí v kŕči, prestal dýchať, mal popolavú farbu kože a pery omodrané. Tento stav mohol opäť nastať aj počas pobytu u otca, ktorý si ani nevšimol, že maloletý má horúčku. Na preukázanie vyššie uvedených skutočností povinná k predmetnému vyjadreniu pripojila fotokópie zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 16.6.2018, lekársku správu zo dňa 17.6.2018 o 19.25 hod. a prepúšťaciu správu zo dňa 1.3.2018. Súčasne povinná vo svojom vyjadrení uviedla, že dňa 17.7.2018 podala na Okresný súd Bratislava IV návrh na výkon súdneho rozhodnutia, ktorý je evidovaný pod sp. zn. 56Em/6/2018, spolu so všetkými listinnými dôkazmi a dňa 26.7.2018 podala na Okresný súd Bratislava IV návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku s maloletým dieťaťom pod sp. zn. 13P/153/2018 spolu so všetkými listinnými dôkazmi, pričom Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 1.8.2018 rozhodol, že prenáša miestnu príslušnosť na Okresný súd H., kam bola po právoplatnosti uznesenia vec zaslaná na ďalšie konanie. V ďalšej časti predmetného podania sa povinná podrobne vyjadrila k jednotlivým dátumom, o ktorých oprávnený tvrdí, že došlo k zmareniu styku s maloletým a v závere vyjadrenia uviedla, že oprávnenému nikdy bezdôvodne a zámerne neznemožňovala styk s maloletým s tým, že rešpektovala a rešpektuje dôležitosť úlohy otca v živote maloletého, avšak ten už počas tehotenstva nejavil o dieťa záujem, resp. zaujímal sa len vtedy, keď mu povinná jeho nezáujem, správanie a konanie vyčítala. Tento stav pretrváva, oprávnený si svojvoľne selektuje svoje právo na styk s maloletým a žiadnym spôsobom sa nezaujíma, ako sa dieťa má, či je zdravé, či niečo nepotrebuje, napr. lieky, vitamíny. Nijakým spôsobom neprispieva nad rámec určeného výživného a to ani na meniny, narodeniny maloletého alebo na Vianoce. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinná navrhla, aby odvolací súd odvolanie oprávneného zamietol v celom rozsahu. 5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak. 8. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. 9. Podľa § 377 ods. 1 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné. 10. Podľa § 377 ods. 2 CMP odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. 11. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. 12. Podľa § 3 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Exekučným titulom je v danom prípade rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18.9.201 pod č. k. 25P/271/2016-115, ktorý v časti úpravy styku oprávneného s maloletým nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.10.2017. 16. Preskúmaním veci vo veci návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. 17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že v danom prípade nejde o situáciu vyžadujúcu zásah v podobe núteného výkonu rozhodnutia. Pri rozhodovaní o návrhoch na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých súd vždy prihliada nielen na samotný exekučný titul, ale aj na existenciu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu, na správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. Z obsahu spisu je zrejmé, že v danom prípade došlo k zmene bydliska povinnej (matky) a maloletého dieťaťa na adresu prechodného pobytu v H. (dieťa navštevuje predškolské zariadenie v H., došlo aj ku zmene poskytovateľa pediatrickej zdravotnej starostlivosti), pričom odvolací súd zastáva názor, že vzdialenosť N. - H. nepredstavuje neprekonateľnú prekážku, pre ktorú by nebolo možné styk realizovať v určenom rozsahu a spôsobom vyplývajúcim z exekučného titulu, pričom len skutočnosť, že zmena bydliska maloletého nezodpovedá záujmom oprávneného ohľadom cestovania a predstavuje pre neho komplikovanejšiu situáciu pri realizácii styku, nie je v žiadnom prípade dôvodom na nariadenie výkonu rozhodnutia v danom prípade, keďže oprávnený žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by povinná zámerne realizácii styku oprávneného s maloletým bránila a neplnila povinnosti vyplývajúce jej z exekučného titulu. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odvolaní dotknutom rozhodnutí skutkovo a právne správne vyhodnotil skutočný stav veci a o návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia rozhodol vecne správne s prihliadnutím na všetky aspekty rozhodovania, vyplývajúce z vyššie citovaných zákonných ustanovení. 18. V neposlednom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že prvoradým je záujem maloletého dieťaťa a nie záujmy jeho rodičov, ktoré nastupujú až v ďalšom rade. Jedným z prvoradých záujmov maloletého dieťaťa je, aby napriek rozpadu partnerského vzťahu svojich rodičov malo možnosť vytvoriť si zdravý vzťah k obom rodičom, žiť a rozvíjať sa v pokojnej atmosfére, bez potreby konfrontovania sa s napätými vzťahmi rodičov a tak získať reálnu možnosť stať sa v budúcnosti psychicky vyrovnaným dospelým jedincom. V tejto súvislosti je odvolací súd toho názoru, že na strane oboch rodičov existujú v tomto smere rezervy, ktoré je potrebné sa snažiť odstrániť čo najskorším zlepšením svojich vzájomných vzťahov a komunikácie tak, aby rodičmi deklarovaný záujem na zdravom vývoji ich dieťaťa bol aj reálnou kategóriou. Úlohou povinnej ako preferenčného rodiča je pripravovať maloletého na stretnutia s oprávneným nielen po materiálnej stránke, ale aj po stránke psychickej predovšetkým zdôrazňovaním pozitívnej úlohy otca v živote maloletého, zlepšením komunikácie s oprávneným, ústretovosťou a maximálnou snahou o realizáciu styku maloletého s oprávneným v súdom stanovených časoch a rovnako úlohou oprávneného je v prvom rade zlepšiť komunikáciu s povinnou, prispôsobiť svoj čas a záujmy tak, aby styk s maloletým bol čo najširší v zmysle exekučného titulu a v prípade vzniknutých situácií, ktoré neumožňujú realizáciu styku presne podľa exekučného titulu, či už z dôvodov na strane maloletého (napríklad choroba) alebo z dôvodov na strane oprávneného či povinnej, sa snažiť o zmierne, konštruktívne a vzájomne pre všetky strany vyhovujúce riešenie. V prípade rozpadu partnerského vzťahu rodičov maloletého dieťaťa je kvalita úpravy a realizácie styku s maloletým dieťaťom závislá od dohody a schopnosti komunikácie rodičov ako zrelých dospelých osôb, ktorým skutočne leží na srdci blaho ich spoločného dieťaťa a záujmy dieťaťa na zdravom psychickom a telesnom vývoji povyšujú nad svoje vlastné záujmy a potreby. 19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie vyššie citovaných ustanovení dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil. 20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 21. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).