Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/78/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201724 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1418201724.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. D.Č., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U. T., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom M.. Z. XX, N. a otec - A. D., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, N., zastúpený Mgr. Rastislavom Čerevkom, advokátom, so sídlom Krížna 44, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 10. mája 2018, č.k. 13P/75/2018-26, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 10. mája 2018, č.k. 13P/75/2018-26, mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV. uznesením zo dňa 10.05.2018, č.k. 13P/75/2018-26, nariadil neodkladné opatrenie tak, že udelil namiesto otca súhlas na podanie prihlášky do 1. ročníka ZŠ na ul. A. C. XX v N. - O.. Č.. W. D. S. pre maloletého O. D., nar. XX.XX.XXXX, pre školský rok 2018/2019. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV. dňa 11.04.2018 žiadala matka o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci rozhodnutia súdu pri nezhode rodičov. Keďže maloletý má od septembra začať navštevovať základnú školu a rodičia sa o tejto otázke nevedia spolu dohodnúť, matka požiadala o udelenie súhlasu za otca na zápis maloletého dieťaťa W. R. Š. S. W. D. S., na X. L. N. X, v obvode jeho trvalého bydliska. Podaním doručeným súdu dňa 23.04.2018 matka žiadala o zmenu návrhu v časti určenia základnej školy, ktorú má maloletý navštevovať, a to na Základnú školu A. C. XX v W. D. S.. 3. Z návrhu matky súd prvej inštancie zistil, že sa s otcom spoznali dňa 17.10.2007 v Bratislave. Prvé mesiace ich vzťahu boli pekné, bol ku nej milý, slušný, trávili spolu veľa času. Začali spolu bývať v roku 2009, kedy sa nasťahovala do jeho bytu na ulici G. v N.. Za ten čas sa udialo veľa vecí, ktoré ju viedli k tomu, aby ich vzťah definitívne ukončila. Viac uviedla v návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorý podala zároveň s týmto návrhom a je vedený pod sp.zn. 25P/75/2018. Otec ju celé roky ich vzťahu psychicky a fyzicky týral, mala veľa modrín na tele, bola dohryzená, ponižovaná a spôsobil jej natrhnutý krížny väz na ľavej nohe, pričom naliehal na ňu aj finančne. Pýtal od nej peniaze za niečo, čo si vymyslel, napriek tomu, že bola na rodičovskej dovolenke. Prácu nemala od skončenia školy, teda ani žiaden príjem. Finančne sa jej snažili pomáhať jej mama a príbuzní. Voči otcovi je vedené aj trestné konanie, o ktorom nemá vedomosť v akom je štádiu. Celé tie roky ju izoloval od jej rodiny, priateľov a hovoril jej, že má byť doma a variť buchty. Po odchode a rozpade ich vzťahu býva matka u svojej mamy, na adrese M. Z. XX, N.. Maloletého O. si toho času striedajú s otcom po dohode, ale je to pre neho zmätočné, keďže nevie, kde je jeho domov. Navyše otec ju pred maloletým osočuje a škaredo na ňu nadáva, brojí proti matke a kupuje si ho rôznymi darčekmi. Matka chce, aby maloletý vyrastal v pokojnom a zdravom prostredí, žiada preto o udelenie súhlasu za otca pre podanie prihlášky na prijatie maloletého do Základnej školy v obvode trvalého bydliska maloletého, t.j. N.- O.. Č.. W. D. S., kde má matka aj svoju mamu, ktorá jej s maloletým v prípade potreby pomáha. 4. Otec prostredníctvom vyjadrenia, doručeného súdu dňa 03.05.2018 k návrhu matky uviedol, že nesúhlasí s vydaním neodkladného opatrenia jednak z dôvodov, že matka úmyselne poskytla súdu neúplné, nepravdivé a zavádzajúce informácie, ako aj z dôvodov, že na jeho vydanie nie je podľa neho zákonný dôvod. Čo sa týka výberu školského zariadenia pre maloletého, túto tému rodičia otvorili už dávno, kedy ešte žili v spoločnej domácnosti, pričom v danom čase bola logická a spoločná voľba spádovej školy v Rači, prípadne súkromnej základnej školy. Po odchode matky zo spoločnej domácnosti ju opakovane žiadal, aby sa stretli a spoločne dohodli akú školu vyberú, avšak matka mu pri tejto téme vždy zložila telefón a neskôr odmietla absolútne komunikovať. Rovnako bezúspešne dokonca navrhol matke ako kompromis Základnú školu A., prípadne Základnú školu G., ktorú by mala matka po ceste do práce. Jedná sa o školy na polceste medzi F. a W. D. S.. Vzhľadom na skutočnosť, že matka odmietla s otcom akúkoľvek komunikáciu, otec dňa 20.04.2018 prihlásil maloletého do jeho spádovej školy v F. na Základnú školu M.. V.. G., ako aj do súkromnej katolíckej Základnej školy W. U. Z., rovnako v F.. Čo sa týka návrhu na vydanie neodkladného opatrenia otec s týmto návrhom nesúhlasí, vyvinul maximálne úsilie, aby napriek hrubému narušeniu dôvery s matkou navrhol prijateľné kompromisné riešenia, ktoré matka odignorovala a odmietla s ním ďalej komunikovať. Dôsledkom absencie komunikácie na strane matky, dochádza podľa jeho názoru k poškodzovaniu záujmov maloletého, keďže nie je daná možnosť, aby sa rodičia čo i len pokúsili dohodnúť na spoločných riešeniach. Rovnako má za to, že ani po právnej stránke nie sú dané dôvody pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže spádová škola je primárne zo zákona určená podľa trvalého pobytu. Vzhľadom na zákonnú dikciu nie je daná hrozba žiadnej bezprostrednej ujmy, ktorú by bolo nutné upraviť vo forme neodkladného opatrenia. Naviac udelenie súhlasu rodiča súdom je v zásade irelevantné, keďže prijatie maloletého na inú ako spádovú školu závisí primárne od kapacitných možností inej školy a súčasne od rozhodnutia riaditeľa. Rovnako otec vzniesol námietku príslušnosti konajúceho súdu, nakoľko maloletý má evidovaný trvalý pobyt na G. X. Č.. XX v N., teda na konanie je podľa neho príslušný Okresný súd Bratislava III. 5. Kolízny opatrovník sa k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadril. 6. Po oboznámení sa s návrhom matky a vyjadrením otca dospel súd prvej inštancie k záveru, že boli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v udelení súhlasu matke na zápis maloletého dieťaťa do 1. ročníka základnej školy v školskom roku 2018/2019. Nakoľko sa rodičia o tejto otázke nevedia dohodnúť, súd má v zmysle § 35 zákona o rodine povinnosť o tejto podstatnej nezhode rodičov rozhodnúť. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v rodine pritom súd prvej inštancie považoval za splnenú, nakoľko maloleté dieťa potrebuje v aktuálnej rodinnej situácii najmä stabilitu a istotu, pričom zápis do základných škôl prebieha práve v tomto období, kedy nie je možné čakať na rozhodnutie vo veci samej. Súd pri rozhodovaní prihliadol na argumenty oboch rodičov, pričom vzhľadom na trvalý pobyt maloletého dieťaťa, ktorý má evidovaný na adrese M. Z. XX, N. a preferencie spádovej školy (základná škola v obvode, v ktorom má maloletý trvalý pobyt) v zmysle školského zákona č. 245/2008, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že matka spolu s maloletým dieťaťom v tomto obvode dlhodobo bývajú a majú tu vytvorené rodinné zázemie, rozhodol o udelení súhlasu na miesto otca pri zápise maloletého dieťaťa do Základnej školy A. C. XX, N.. Ostatnými, rodičmi uvádzanými skutočnosťami, nesúvisiacimi s predmetom konania, sa súd v tomto konaní nezaoberal, nakoľko je na súde prvej inštancie vedené aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, kde súd po bližšom dokazovaní rozhodne najmä v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. 7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec, ktorý v rámci svojho odvolania uviedol, že vydané neodkladné opatrenie je nezákonné, je v rozpore s obsahom spisu, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie vydal vo veci neodkladné opatrenie, potom čo sa oboznámil jednak s návrhom matky a údajne aj s vyjadrením otca zo dňa 03.05.2018, ktoré síce v bode 3 napadnutého uznesenia oboznamuje, avšak žiadne zo zásadných skutkových tvrdení otca súd nepochopiteľne nepreniesol do samotného odôvodnenia rozhodnutia v bode 10. Súd prvej inštancie tak z hľadiska skutkového a právneho odôvodnil svoje rozhodnutie iba tým, že potrebu bezodkladnej úpravy považoval za splnenú, nakoľko maloletý potrebuje v aktuálnej rodinnej situácií stabilitu a istotu, pričom zápis do školy prebieha práve v danom období, nie je možné čakať na rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie prihliadol na trvalý pobyt maloletého evidovaný na adrese M.. Z. XX, N. a preferencie spádovej školy ďalej na skutočnosť, že matka s maloletým v danom obvode dlhodobo bývajú a majú tu vytvorené rodinné zázemie. Súd prvej inštancie síce formalistický uviedol, že prihliadol na argumenty oboch rodičov, avšak z obsahu tohto stručného odôvodnenia je zrejmé, že tak reálne neučinil, naopak vôbec sa nevysporiadal so skutkovými a právnymi argumentmi otca, čím podľa názoru otca hrubo porušil nielen práva otca a v konečnom dôsledku aj práva maloletého, ktorého sa takýto zásah súdu bytostne týka. V prvom rade skutkový záver súdu prvej inštancie, o ktorý zrejme oprel svoju úvahu pri vydaní neodkladného opatrenia, spočívajúci v tom, že matka s maloletým v danom obvode (W. D. S.) dlhodobo bývajú a majú tu vytvorené rodinné zázemie, je absolútne v rozpore s obsahom spisu. Otec má za to, že súd prvej inštancie si zrejme tento skutkový záver vymyslel, keďže tento skutkový záver nevyplýva ani z obsahu návrhu, a napokon otec vo svojom vyjadrení (na rozdiel od matky) veľmi podrobne popísal spoločné spolužitie jeho trvanie, a súčasný stav. Z obsahu spisu, osobitne z vyjadrenia otca (ale čiastočne aj matky) vyplýva, že matka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti v F. v polovici februára 2018, pričom maloletý zostal s otcom cca do 20.2.2018, následne si rodičia dohodli striedavú starostlivosť, ktorá prebieha do dnešného dňa. To znamená, že od narodenia až do februára 2018 býval maloletý na G. X. Č.. XX S. F., kde mal, a neustále má vytvorené rodinné zázemie, má tu škôlku, lekára, kamarátov. Matka nemá v rodičovskom byte vytvorené žiadne rodinné zázemie, keďže býva v 3-izbovom byte spolu so svojimi rodičmi. V návrhu spomína matka len svoju matku, čo nepochopiteľne súdu ušlo, najmä keď zdôraznil, že tam býva aj jej otec, s ktorým vôbec nekomunikuje, naviac počas spolužitia s otcom maloletého mala aj so svojou matkou pomerne zlý vzťah. Nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k tomu, že matka a maloletý v W. D. S. dlhodobo bývajú, keď to nevyplýva z obsahu spisu, a ako a na základe čoho usúdil, že tam má maloletý vytvorené rodinné zázemie!!. V skutočnosti tam býva matka maloletého z núdze, žiadne rodinné zázemie, a už vôbec nie „prajné" prostredie maloletý vytvorené nemá. Bývajú spoločne v jednej (detskej izbe), spolu s otcom matky, s ktorým nekomunikujú. Ide o absolútne nevhodné výchovné prostredie, nehovoriac o tom, že obaja starí rodičia fajčia priamo v byte. Súd zrejme lustráciou zisťoval trvalý pobyt maloletého, pričom otec až dodatočne zistil, že matka bez jeho súhlasu zmenila dňa 14.3.2018 trvalý pobyt maloletého do W. D. S.. Ide o evidentne účelové konanie matky, bez súhlasu otca, za účelom dosiahnutia spádovej školy do W. D. S.. Otec má za to, že súd je povinný sa zaoberať takýmto účelovým konaním jedného z rodičov, a posudzovať pobyt maloletého z hľadiska jeho reálneho obvyklého dlhodobého pobytu, a nie iba z hľadiska účelovej zmeny evidencie trvalého pobytu. Matka účelovou zmenou pobytu vytvorila nerovnovážny stav v právach otca (na jeho úkor), najmä s prihliadnutím na hľadanie vhodnej školy, ktorá by bola dostupná pre oboch rodičov a súčasne by vyhovovala potrebám maloletého. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s tým, že otec navrhoval matke školu na G., kde by mali obaja rodičia rovnaký prístup. Otec má za to, že matka rieši školu pre maloletého v duchu „chcem, aby chodil tam a tam do školy", pričom vôbec neprihliada na tú skutočnosť, že starostlivosť patrí obom rodičom. Odmietla dokonca návrh otca, ktorý by jej bez problémov umožnil umiestniť maloletého na ceste do práce, čím by nevznikal žiaden časový stres pre žiadneho zo zúčastnených. Svoje odmietnutie dohody predkladá súdu ako „nevieme sa dohodnúť“, pričom otec bol pripravený na rôzne alternatívy, ktoré by boli vhodné. Samotné neodkladné opatrenie bolo vydané v zásade po ukončení zápisov, ktoré sa realizovali do konca 4/2018, naviac otec poukázal na to, že maloletého už zapísal do spádovej školy v F., v zmysle pôvodného trvalého bydliska maloletého (keďže netušil, že uvedené matka účelovo zmenila). Otec je naďalej pripravený na akékoľvek kompromisné riešenie, ktoré by zabezpečovalo potreby maloletého a zároveň by zodpovedalo logike a logistike odsťahovanej matky, avšak táto odmieta úplne komunikovať. Po právnej stránke má otec za to, že nie je možné upravovať zákonnú povinnosť (t.j. umiestnenie v spádovej škole) neodkladným opatrením, kedže maloletému nehrozí žiadna bezprostredná ujma. Otec v rámci svojho odvolania zdôraznil, že pokiaľ súd takto zasiahne do rodičovských práv, musí ísť o zásah, vyvážený, zohľadňujúci všetky aspekty jestvujúcich rodinných vzťahov, a v konečnom dôsledku musí byť v prospech maloletého. Vzhľadom na faktickú striedavú starostlivosť, určite nie je v záujme maloletého, aby dochádzal z F. W. W. D. S., a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že sú k dispozícií rozumnejšie riešenia, ktoré matka odmieta. Otec má za to, že súd prvej inštancie mal skúmať dôvody nezhôd rodičov, skúmať aké alternatívy prichádzajú do úvahy a hľadať rozumné, kompromisné riešenie v záujme maloletého. Napadnuté rozhodnutie súdu nielenže nereflektuje obsah spisu (načo súd vôbec žiadal vyjadrenie otca), ale je vo svojej podstate nesprávne a neracionálne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, otec navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o vydaní neodkladného opatrenia zrušil a zároveň žiada, aby súd posúdil vznesenú námietku miestnej príslušnosti. 8. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 9. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie bude potrebné zmeniť (§ 388 Civilného sporového poriadku). 10. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 11. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 12. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 13. Podľa § 366 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 14. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 15. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 16. Podľa § 324 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 17. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 18. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 19. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 20. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 21. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 22. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 23. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 24. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 25. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 26. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 27. Navrhovateľ požadujúci nariadenie neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči odporcovi, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. 28. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. 29. Neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom občiansko-právnom vzťahu. Pre nariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 30. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 31. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu na jeho nariadenie, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely neodkladného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. 32. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia. 33. Odvolací súd ako prvoradé pripomína, že každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Ochrana práv maloletého dieťaťa je prioritou každého konania súdu podľa § 111 C.m.p. a súd je povinný ju zabezpečiť aj proti vôli rodiča. 34. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povalenie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súdu. 35. Odvolací súd po dôslednom zvážení skutkových okolností vyplývajúcich z obsahu spisu na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade za preukázanej aktuálnej situácie, t.j. za situácie, že medzi rodičmi momentálne prebieha striedavá starostlivosť na základe vzájomnej dohody, pričom maloletému matka zmenila trvalý pobyt na adresu M..Z. XX, N. dňa 14.03.2018, a preto Základná škola na ulici A. C. XX, S. N. - m.č. W. D. S. bude s poukazom na trvalé bydlisko spádovou školou maloletého, nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné. Odvolací súd v prejednávanom prípade zastáva názor, že v režime rozhodovania o neodkladnom opatrení, v konaní, v ktorom sa dokazovanie spravidla nevykonáva, nie je možné porovnávaním navrhovaných škôl, iba na základe tvrdení rodičov vyhodnotiť, ktoré riešenie týkajúce sa výberu základnej školy je pre maloletého vhodnejšie, hlavne za situácie, že medzi rodičmi na základe dohody rodičov prebieha striedavá starostlivosť o maloletého. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu je jedinou možnou voľbou medzi rodičmi podanie návrhu vo veci samej, na základe ktorého by rozhodol súd prvej inštancie až po vykonaní potrebného dokazovania a jeho vyhodnotenia. V konaní o nezhode rodičov pri výbere základnej školy by súd prvej inštancie rozhodoval po vykonaní potrebného dokazovania, vyhodnotením všetkých skutočností potrebných na zhodnotenie veci samej. Odvolací súd apeluje na rodičov, že pre tento moment je nevyhnutné upokojiť situáciu, nevyhrocovať danú situáciu vzájomnými konfliktmi, maloletého nevystavovať traumatizujúcim zážitkom, ktoré vyplývajú z ich nezhôd a rôznych predstáv týkajúcich sa ďalšej starostlivosti o maloletého a najmä zabezpečiť maloletému riadnu dochádzku do školy, ktorou je za danej situácie spádová škola v mieste trvalého pobytu maloletého. Nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade považuje odvolací súd za nadbytočné, hlavne za situácie, že dieťa „musí“ byť prijaté do spádovej školy (v danom prípade bola spádová škola určená aj prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia), pričom matka v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla, že by spádová škola mala problém so zápisom maloletého do prvého ročníka základnej školy. Inak povedané, matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázala, že spádová škola vyžaduje nevyhnutne súhlas otca k tomu, aby bol maloletý zapísaný do tejto základnej školy. Na základe uvedeného je zrejmé, že už pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentovala potreba dočasnej úpravy pomerov a zároveň nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 36. S poukazom na osvedčenie, či tu existuje, resp. neexistuje nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, odvolací súd konštatuje, že matka v predmetnej veci neosvedčila a nepreukázala potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu, a preto absentuje (a aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie absentovalo) nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorého existencia a trvanie je základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné splnenie všetkých predpokladov t.j. aj preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré tu musí reálne hroziť, je nepochybné, že táto podmienka splnená nie. Takéto nariadenie neodkladného opatrenia nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“ , nakoľko výnimočnosť jeho nariadenia musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu. 37. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací dospel k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového stavu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie, súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (§ 388 C.s.p). 38. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).