Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/157/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201729 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1418201729.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v spore navrhovateľa: F.. I. E., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. I. Y., Na E. XX, proti odporkyni: S. Z., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. I. G., H. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 31. mája 2018 č.k. 40C/21/2018-29 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Odporkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhoval odporkyni uložiť povinnosť na vlastné náklady do jedného mesiaca od nariadenia neodkladného opatrenia na svojom pozemku parc. č. XXX/X, na ktorom stojí jej dom so súp. č. XXX, zapísanom na X. Č.. XXX, H..Ú.. U. - X., Q.. N., vybudovať žľab pre odtok dažďovej vody, vo vyznačenej línii na kópii katastrálnej mapy (príloha č. 3) po celej dĺžke spevnenej plochy s tým, že žľab je nutné urobiť zo 6-tého radu betónovej dlažby a obrubníka s prevýšením 100 mm, ktorý bude slúžiť pre dočasné zachytenie vôd z prívalových dažďov tak, aby mali čas postupne odtiecť zahlteným žľabom (príloha č. 5). Súčasne odporkyni nepriznal náhradu trov konania o neodkladnom opatrení. 2/Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že odporkyňa takmer pred 2 rokmi medzi jeho domom č.d. XXX a jej domom č.d. XXX namiesto trávnatej plochy vybudovala súvislú plochu z betónových tvárnic. Predtým všetka dažďová voda rovnomerne vsiakla do trávnatého porastu, ktorý slúžil ako jej zásobník, tak časť vody zásobovala trávnik vlahou, časť rovnomerne vsiakla do zeme po celej ploche a časť sa z povrchu trávnika odparila do ovzdušia. Teraz všetka dažďová voda pri lejakoch prirodzeným spádom steká nerušene pod jeho základy cez zvislú hydroizoláciu jeho základov. Hydroizoláciu tvorí štrková vrstva a perforované potrubie na spodku štrkovej vrstvy. Voda tak steká pod jeho základy a premáča ich. Zem stráca svoju únosnosť, ktorá je potrebná, aby základy stáli na pevnej a suchej zemi a nesadali pod váhou domu. Poukázal na to, že listom zo dňa 30.05.2016 odporkyňu vyzval, aby situáciu riešila, avšak doteraz tak neurobila. Táto situácia trvá takmer 2 roky a je len otázkou času, kedy výdatné a až prívalové dažde trvale poškodia jeho stavbu. Uviedol tiež, že neodkladné opatrenie uprednostňuje pred konaním vo veci samej, keďže toto by mohlo z rôznych príčin trvať podstatne dlhšie a za ten čas by mohlo dôjsť k neodvratným škodám na jeho stavbe. 3/Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. Neodkladné opatrenie má svoje opodstatnenie v situáciách, kedy je nevyhnutná bezodkladná úprava pomerov strán alebo keď je obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov strán. V prvom rade súd poukazuje na to, že navrhované neodkladné opatrenie je takého charakteru, že v prípade jeho nariadenia by došlo k definitívnej úprave pomerov strán. Neodkladné opatrenie by však v takýchto prípadoch až na výnimky nemalo nahrádzať riadne súdne konanie so štandardným dokazovaním a uplatnením plnej možnosti procesnej obrany druhej strany. V posudzovanej veci je predmetom neodkladného opatrenia otázka, ktorá si pre komplexné a zodpovedné posúdenie vyžaduje práve takéto dokazovanie, nevylučujúc ani znalecké dokazovanie. Otázka, či dažďová voda, ktorá dopadne na dlažbu nachádzajúcu sa medzi domom navrhovateľa a domom odporkyne, môže spôsobiť taký následok, ako tvrdí navrhovateľ (poškodenie stavby), je otázkou odbornou, vyžadujúcou si odborné posúdenie. Navrhovateľ pritom nepreukázal (ani neosvedčil), že by takýto následok skutočne hrozil. Z návrhu a jeho príloh nie je zrejmé ani to, či dažďová voda dopadajúca na predmetnú dlažbu steká skutočne všetka výlučne pod základy domu navrhovateľa a premáča ich. K tomuto je potrebné posúdiť množstvo technických a odborných otázok ako je sklon predmetnej dlažby, charakter podložia pod uvedenou dlažbou (je rozdiel, či je dlažba usadená do štrkového/pieskového podložia, či je pod ňou betónová vrstva, prípadne je dlažba položená iba voľne na zemine a v nadväznosti na to, či dažďová voda preniká cez škáry dlažby voľne do podložia, v akom rozsahu a či vôbec sa dostane k základom stavby navrhovateľa a s akým následkom), charakter a stav podložia pod základmi stavby navrhovateľa, vrátane samotných základov a hydroizolácie stavby navrhovateľa. Navrhovateľ nepreukázal (neosvedčil) ani to, že by si opísaná situácia pre svoju naliehavosť vyžadovala bezodkladný zásah v podobe navrhovaného neodkladného opatrenia (namiesto štandardného súdneho konania). V tejto súvislosti súd poukázal na tvrdenie navrhovateľa v návrhu, kde uviedol, že táto situácia trvá už takmer 2 roky, a že neodkladné opatrenie uprednostňuje pred konaním vo veci samej, keďže toto by mohlo z rôznych príčin trvať podstatne dlhšie. Uvedené tvrdenie nesvedčí o naliehavej potrebe jej riešenia práve neodkladným opatrením (s jeho uprednostnením pred štandardným súdnym konaním). Súd prvej inštancie preto z uvedených dôvodov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 4/O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že odporkyni ako úspešnej strane náhradu trov nepriznal, nakoľko jej do rozhodnutia súdu prvej inštancie žiadne nevznikli. 5/Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. K záveru súdu, že navrhovateľ nepreukázal, resp. neosvedčil, že by nevhodný následok skutočne hrozil, navrhovateľ poukázal na charakter počasia, hroziaci neustále intenzívnejšími zrážkami. Pri prívalovom daždi napadne za krátke obdobie také množstvo zrážok, ktoré nestačí rovnomerne preniknúť do podložia. Vyjadril pochybnosť, či by súdny znalec dokázal posúdiť množstvo vody, ktoré steká pod základy domu navrhovateľa, a či sa toto množstvo môže negatívne prejaviť na statike domu. Podľa neho je lepšie urobiť technické opatrenia vopred a zabrániť v maximálnej možnej miere zatekaniu vody pod základy. Pokiaľ súd konštatoval, že neodkladné opatrenie by mohlo byť takého charakteru, že v prípade jeho nariadenia by mohlo dôjsť k definitívnej úprave pomerov strán, navrhovateľ konštatoval, že takéto opatrenie by mohlo byť v tomto prípade oprávnené a žiadúce. Ohľadne konštatovania súdu, že opísaná situácia si pre svoju naliehavosť nevyžaduje bezodkladný zásah v podobe navrhovaného neodkladného opatrenia, navrhovateľ poukázal na svoju snahu situáciu riešiť v období posledných dvoch rokov, pričom súdne rozhodnutie považoval za krajné riešenie, skôr sa snažil zabezpečiť nápravu prostredníctvom upozornení pracovníkov, ktorý úpravu pozemku realizovali, ale aj cestou Stavebného úradu v N. a Obecného úradu v U.. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa navrhovateľa vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov strán nie sú, vec je stále naliehavejšia, navrhol zrejme zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení. 6/Odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 vety druhej CSP umožnil odporkyni vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaniu voči zamietajúcemu uzneseniu súdu prvej inštancie. 7/Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa konštatovala, že realizácia vjazdu do dvora pokládkou betónových tvárnic sa realizovala za prítomnosti navrhovateľa, práce realizovala stavebná firma, ktorá má skúsenosti a odborné znalosti. Bola pri tom realizovaná drenáž základov domov oboch strán. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že všetka voda steká pod jeho základy, medzi betónovými tvárnicami je priestor na vsakovanie vody, okraj celej plochy je zabezpečený zvýšeným obrubníkom, voda steká po celej dĺžke výjazdu do dvora odporkyne, keďže plocha je spádovaná do jej dvora. 8/Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že opodstatnené nie je. 9/Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov strán, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi stranami nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami (strana nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy strán iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 10/Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď navrhovateľ dostatočne neosvedčil naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu resp. nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Žiadnym spôsobom resp. dôkazom nepreukázal (samotné ničím nepodložené tvrdenie takýmto dôkazom či osvedčením nie je), či dažďová voda, ktorá dopadne na dlažbu nachádzajúcu sa medzi domom navrhovateľa a domom odporkyne, môže spôsobiť taký následok, ako tvrdí navrhovateľ (poškodenie stavby podmočením základov), vzhľadom na vyspádovanie úpravy pozemku, realizované odporkyňou. Aj odvolací súd je toho názoru, že otázka, či práve odporkyňou realizovaná úprava povrchu pozemku a jej spôsob zásadne zmenili množstvo a smer odtoku dažďovej vody oproti pôvodnej úprave (zatrávnená plocha) tak, ako to prezentuje navrhovateľ (podmáčanie základov a následné poškodenie stavby domu navrhovateľa), je otázkou odbornou, vyžadujúcou si odborné posúdenie, kde je potrebné zohľadniť množstvo technických otázok (sklon dlažby, priepustnosť podložia pod dlažbou, charakter a stav podložia pod základmi stavby navrhovateľa, vrátane samotných základov a hydroizolácie stavby navrhovateľa), ku ktorým otázkam nie je v spise dostatok odpovedí. Rovnako nie je možné posúdiť, ak skutočne odporkyňou realizovaná úprava má na konštrukčné prvky stavby navrhovateľa negatívny vplyv, či práve navrhovateľom navrhované technické opatrenia sú v danom prípade opatreniami efektívnymi a viedli by k sledovanému cieľu. Navrhovateľovi nič nebránilo ohľadom týchto otázok nechať si vypracovať súkromný znalecký posudok resp. odborné vyjadrenie a tieto predložiť súdu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá možnosť pretrváva i do budúcna. 11/Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil (§ 234 ods. 2 a 220 ods. 2,3 CSP), na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP stotožňuje. 12/Z vyššie uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že pre neosvedčenie jedného zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia - existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, je návrh navrhovateľa zamietajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, neostalo potom odvolaciemu súdu než jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 13/V odvolacom konaní úspešnej odporkyni žiadne trovy nevznikli, preto jej odvolací súd nemohol priznať ani nárok na ich náhradu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 14/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).