Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/147/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418203828 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1418203828.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. B., G. V. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - V. B.Á., G. V. XX.XX.XXXX, K. Š.. C. X, K., zastúpená advokátkou JUDr. Evou Kubaskou, so sídlom Miletičova 3/A, Bratislava a otec - M.. Z. B., G. V. XX.XX.XXXX, K. K. X, K., zastúpený advokátskou kanceláriou Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová 11, Galanta, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 27. augusta 2018, č.k. 25P/157/2018 - 51, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 27. augusta 2018, č.k. 25P/157/2018 - 51, v prvom, v druhom a v treťom výroku mení tak, že otec je oprávnený dočasne sa stretávať s maloletým Z. B., narodeným dňa XX.XX.XXXX každý nepárny kalendárny týždeň v roku od piatku od 16.00 hod do nedele do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v roku vo štvrtok od 16.00 hod do 18.30 hod. Otec si maloleté dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a odovzdať otcovi. II. Neodkladné opatrenie je nariadené do právoplatného skončenia vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 25P/250/2016. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV. uznesením zo dňa 27. augusta 2018, č.k. 25P/157/2018 - 51, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi možnosť do právoplatného skončenia konania vo veci samej stretávať sa s maloletým Z. B., G.. XX.XX.XXXX každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 08,00 hod. do 18,30 hod. a každý párny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16,00 hod. do 18,30 hod. Súd prvej inštancie súčasne určil, že otec maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa, kde ho po ukončení styku aj vráti a matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť. Súd prvej inštancie vo zvyšku návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súčasne súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 25P/262/2016-272 zo dňa 20.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.01.2017. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že písomným podaním zo dňa 27.07.2018 sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd upraví jeho styk s maloletým synom na každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 16,00 hod. do nedele do 18,30 hod. a každý párny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16,00 hod. do 18,30 hod. bez prítomnosti matky. Zároveň žiadal zmeniť rozsudok Okresného súdu Bratislava V. č.k. 20P/129/2015-137 zo dňa 14.06.2016 v spojení s neodkladným opatrením súdu prvej inštancie zo dňa 20.12.2016 č.k. 25P/262/2016-272. 3. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že jeho styk s maloletým je v súčasnosti upravený za prítomnosti matky. Matka však často a bezdôvodne jeho styk s maloletým kráti, stretnutie prebieha len na mieste, ktoré určí ona a v prípade, ak je syn chorý, odmieta mu poskytnúť náhradný termín. Komunikuje s ním len v nevyhnutnom rozsahu, prakticky len v dňoch, kedy sa má uskutočniť styk. Takisto mu odmieta dovoliť, aby maloletého zobral k sebe domov, či navštívil s ním najbližšiu rodinu. Poukázal na to, že má byt plne zariadený pre maloletého, vrátane detskej postieľky a vie, že maloletý ho ľúbi a neobáva sa toho, že by syn odmietol stráviť s ním niekoľko dní bez matky. Dlhší čas strávený s otcom by synovi prospel, pričom sa vie o neho plnohodnotne postarať. Maloletý má už 3,5 roka a ťažko znáša odlúčenie, ktorému nerozumie. Ďalej otec uviedol, že rozšírenie styku odporučil aj znalec, ktorý bol ustanovený v konaní vo veci samej, pričom v čase vypracovania znaleckého posudku, maloletý nemal ešte 3 roky. Vzhľadom k tomu, že syn je v súčasnosti starší, doposiaľ určený rozsah styku nemôže postačovať k tomu, aby si s ním maloletý mohol vytvárať a udržiavať plnohodnotný rodičovský vzťah. Navrhovaný styk je podľa názoru otca primeraný veku dieťaťa, ako aj citovému vzťahu, ktorý k nemu maloletý prechováva. Zároveň poukázal aj na to, že konanie vo veci samej prebieha už od roku 2016 a nemožno sa domnievať, že na pojednávaní vytýčenom dňa 26.09.2018 bude rozhodnuté. 4. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 21.08.2018 uviedla, že styk otca s maloletým prebieha pravidelne a v podstatne širšom rozsahu, ako v predchádzajúcom období, keďže maloletý už nie je tak často chorý a jeho zdravotný stav je relatívne stabilný. Matka nesúhlasila s tvrdením otca o tom, že by svojvoľne skracovala styk. Ak sa tak stalo, tak výlučne z dôvodov na strane maloletého, a to buď z dôvodu jeho ochorenia, prípadne sa pýtal domov a pod. Ďalej podotkla, že styk sa prevažne realizuje tak, kde to má dieťa najradšej, pričom miesto stretnutia otec nikdy nenamietal. Dodala, že nechce brániť ďalšiemu budovaniu vzťahu maloletého s otcom, avšak má za to, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je príliš široký, keďže maloletý je evidovaný v psychiatrickej ambulancii z dôvodu diagnózy separačná úzkosť. Avšak má za to, že je už čas posunúť spôsob stretávania sa maloletého s otcom bez jej prítomnosti a za najvhodnejšie riešenie pokladá upraviť styk na každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 08,00 hod. do 17,00 hod. a každý párny týždeň v stredu a vo štvrtok od 16,00 hod. do 18,30 hod. bez jej prítomnosti. 5. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 14.06.2016 č.k. 20P/129/2015-137 manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozviedol a v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že ho budú zastupovať a jeho majetok budú spravovať obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 350,- € mesačne a jeho styk s maloletým bol upravený na každý nepárny víkend v sobotu od 08,00 hod. do 14,00 hod. a v nedeľu od 08,00 hod. do 14,00 hod. a každý párny týždeň v stredu a vo štvrtok vždy od 17,00 hod. do 19,00 hod. počas obdobia prvých dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia za prítomnosti matky a následne bez jej prítomnosti. Otec si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určený čas ho matke odovzdá v mieste bydliska. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2016. 6. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 20.12.2016 č.k. 25P/262/2016-272 bolo nariadené neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletým v čase určenom rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 14.06.2016 č.k. 20P/129/2015-137, právoplatným dňa 07.07.2016 za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.01.2017. 7. Na Okresnom súde Bratislava IV. v súčasnosti pod sp.zn. 25P/250/2016 prebieha konanie o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (zmena zverenia) a o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým. Konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené a vo veci je vytýčený termín pojednávania 26.09.2018. 8. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, s vyjadrením matky, ako aj so všetkými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady odôvodňujúce okamžitý zásah do pomerov účastníkov formou neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa rozšírenia styku, ako aj prítomnosti matky pri realizácii styku otca s maloletým. Súd prvej inštancie vychádzal z vyjadrení oboch rodičov, z ktorých zistil, že obaja sa zhodli na tom, že prítomnosť matky pri realizácii styku nie je naďalej potrebná a aj na tom, že maloletý má mať vytvorený plnohodnotný vzťah s oboma rodičmi. Vzhľadom k tomu, že od rozhodnutia, ktorým bol dočasne upravený styk otca s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky ubehol už značný čas (viac ako rok a pol) a vo veci samej doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, je podľa názoru súdu, potrebné zasiahnuť do práv účastníkov formou neodkladného opatrenia, ktoré bude reflektovať na aktuálnu situáciu. Súd sa priklonil k názoru otca v tom smere, že súčasný rozsah styku je nedostatočný k tomu, aby mohol plnohodnotne tráviť čas s maloletým dieťaťom a aby sa citové puto medzi nimi mohlo prehlbovať a takisto, aby mal maloletý možnosť vytvárať si citové puto aj s najbližšou rodinou otca a známymi, čo je pre ďalší vývoj dieťaťa takisto dôležité. Na druhej strane však súd vzal do úvahy aj argumenty matky, ktorými odôvodňovala svoj nesúhlas s prespávaním maloletého u otca. V súlade s účelom inštitútu neodkladného opatrenia, ktoré v tomto prípade nemá nahrádzať meritórne rozhodnutie vo veci a má zabezpečiť predovšetkým udržanie a nevyhnutné rozvíjanie citových a rodinných väzieb dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá vo svojej osobnej starostlivosti, súd upravil styk otca s maloletým na každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 08,00 hod. do 18,30 hod. a každý párny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16,00 hod. do 18,30 hod. bez prítomnosti matky. Takúto úpravu styku súd v súčasnosti považuje za primeranú, vhodnú a plne v záujme maloletého dieťaťa s tým, že o konečnej úprave styku bude rozhodnuté vo veci samej. S poukazom na vyššie uvedené súd vo zvyšku návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a zrušil uznesenie č.k. 25P/262/2016-272 zo dňa 20.12.2016 z dôvodu, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo predchádzajúce neodkladné opatrenie nariadené. 9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 C.m.p.. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 10. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec, ktorý v rámci odvolania uviedol, že predmetné uznesenie napáda v rozsahu výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a to z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Napadnuté uznesenie je podľa názoru otca nedostatočne odôvodnené, pričom požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplýva z ustanovenia § 234 ods. 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že v zmysle odbornej literatúry „hodnotenie dôkazov úvahou súdu rovnako neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného stavu veci, nesmie byť v rozpore s prírodnými zákonmi, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe a podobne. Výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku, lebo z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP vyplýva súdu povinnosť v odôvodnení rozsudku (okrem iného) stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil...“ (Števček, M. Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič., M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 730). Otec má za to, že súd prvej inštancie však v odôvodnení napadnutého uznesenia zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti navrhovanej úpravy styku každý nepárny týždeň v piatok od 16:00 hod. do nedele do 18:30 hod. odôvodnil v podstate len tým, že vzal do úvahy aj argumenty matky, ktorými odôvodňovala svoj nesúhlas s prespávaním maloletého u otca. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia tak vôbec nie je zrejmé, ako sa súd vlastne vysporiadal s dôkazmi (najmä s predmetným znaleckým posudkom, a prečo považoval nepodložené tvrdenia matky za hodnovernejšie, ako závery tohto znaleckého posudku), ktoré tvoria obsah spisu a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, keď zrejme nepovažoval vyššie uvedený znalecký posudok znalca M.. M. K. zo dňa 13.9.2017 za dostatočne dôvodný na to, aby v plnom rozsahu vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. upravil styk otca s Z. v rozsahu a spôsobom navrhovaným práve týmto znalcom. Súd prvej inštancie najmä neuviedol, ktoré dôkazy považoval za dostatočne hodnoverne spochybňujúce závery vyššie uvedeného znaleckého posudku a z akého dôvodu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je tak zjavne nepresvedčivé a nepreskúmateľné, čím konanie v tejto veci trpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. Súd prvej inštancie napadnutý výrok vyššie uvedeného uznesenia odôvodnil tým, že vzal do úvahy aj argumenty matky, ktorými odôvodňovala svoj nesúhlas s prespávaním maloletého u otca. Odporkyňa (matka) pritom vo svojom vyjadrení zo dňa 21.8.2018 uviedla množstvo vyložene nepravdivých tvrdení, ktoré však nemajú žiaden vecný súvis s predmetom konania v tejto veci, a ku ktorým sa podrobne otec vyjadrí v konaní vo veci samej a to tvrdenie, že pokiaľ ide o svojvoľné skracovanie styku tak toto sa deje len z dôvodov na strane maloletého, ďalej, že má údajne tvrdiť, že telo syna si má zvykať na alergény alebo, že nejaké jeho vyjadrenia sám považuje za dôležitejšie, ako názor lekára, že pokladá odporkyni osobné otázky, že nepripravil jedlo synovi, že sa mám pýtať s kým odporkyňa telefonuje, a že otec sa počas styku u nej doma správal nevhodne a zámerne vyvolal hádku. Otec má za to, že aj súd prvej inštancie vyššie uvedené nepravdivé tvrdenia odporkyne pravdepodobne (z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia to výslovne nevyplýva) vyhodnotil ako nehodnoverné alebo nemajúce relevanciu k predmetu tohto konania, nakoľko vyhovel jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti rozšírenia úpravy styku tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Zároveň otec poukázal na to, že odporkyňa žiadne z jej vyššie uvedených tvrdení nijako nepreukázala, a preto ani nebol dôvod na to, aby tieto jej tvrdenia súd prvej inštancie považoval za hodnoverné. Pritom aj v prípade pravdivosti vyššie uvedených tvrdení odporkyne (pravdivé však nie sú) žiadne z nich nespochybňuje správnosť záverov znaleckého posudku č. 27/2017 zo dňa 13.9.2017 vypracovaného znalcom M.. M. K., v zmysle ktorého tento znalec odporučil rozšírenie styku na piatok až nedeľu v jeden týždeň a v druhý týždeň v utorok a štvrtok v poobedňajších hodinách, a teda takú úpravu styku, aby Vladko u otca mohol cez víkend aj prespávať. Z opatrnosti však otec uvádza, že v prípade, ak súd prvej inštancie napriek tomu posúdil vyššie uvedené tvrdenia odporkyne za hodnoverné a relevantné a v dôsledku toho zamietol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti navrhovanej úpravy styku každý nepárny týždeň v piatok od 16:00 hod. do nedele do 18:30 hod., vychádza napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Hoci to súd prvej inštancie výslovne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuvádza, otec sa domnieva, že súd zamietol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti navrhovanej úpravy styku každý nepárny týždeň v piatok od 16:00 hod. do nedele do 18:30 hod. z dôvodu, že vyhodnotil lekársku správu vypracovanú M.. V. dňa 7.3.2018, ktorú odporkyňa predložila súdu spolu s jej vyjadrením zo dňa 21.8.2018 ako dôkaz, ktorý by mal spochybňovať závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom M.. M. K. zo dňa 13.9.2017. Pokiaľ ide o vyššie uvedenú krátku a veľmi stručnú lekársku správu vypracovanú M.. V. dňa 7.3.2018, ktorú predložila odporkyňa, otec uviedol, že odporkyňa otca o tom, že s Vladkom navštevuje tohto psychiatra a o obsahu tejto správy neinformovala a otec sa nezúčastnil na žiadnom z prípadných vyšetrení vykonaných vyššie uvedenou lekárkou. Nie je pritom ani zrejmé, prečo s Z. chodí k inému pedopsychiatrovi, ako s ním navštevovala pôvodne. Odporkyňa totiž v konaní medzi tými istými účastníkmi ako v tejto veci, a to v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp. zn. 25P 262/2016 predložila lekársku správu pedopsychiatra M.. Ľ. K. zo dňa 14.9.2016, v ktorom je tiež uvedená ako diagnóza separačná úzkosť (Z. v čase vyššie uvedeného vyšetrenia u MUDr. K. G. ani 2 roky); to vyplýva z obsahu vyššie uvedenej lekárskej správy, ktorú zároveň priložil otec v prílohe. Aj toto vyšetrenie bolo vykonané na žiadosť odporkyne a bez vedomia otca a účasti. Odhliadnuc od otáznej dôvodnosti návštev pedopsychiatra s ich maloletým synom nie je pritom zrejmé, z akého dôvodu navštevuje odporkyňa s ich maloletým synom dvoch rôznych pedopsychiatrov, poprípade z akého dôvodu zmenila synovho ošetrujúceho lekára z tohto odboru. Otec zároveň poukázal na odôvodnenie návštevy pedopsychiatra uvedenej vo vyššie uvedenej lekárskej správe M.. V. zo dňa 7.3.2018, kde sa uvádza, že odporkyňa lekárke uviedla, že syn k otcovi nemá vždy pozitívny vzťah (čo však nie je pravda) a že „matka sa bojí, že ak otcovi dovolia (pozn. pravdepodobne súd za synom) chodiť, tak si ho bude brať aj na noc a toho sa ona bojí.“ Motiváciou odporkyne na návštevu tohto lekára teda nebolo nič iné, ako jej osobné obavy a nie to, že by sa ich syn mal báť u otca prespať alebo, že by mu mohla chýbať jeho mama. Otec v rámci svojho odvolania poukázal na to, že vyššie uvedenými pedopsychiatričkami udávaná diagnóza „separačná úzkosť" bola diagnostikovaná Z.i už 14.9.2016, a teda nejde o poruchu, ktorá by bola diagnostikovaná synovi až po vypracovaní znaleckého posudku znalcom Mgr. M. K. zo dňa 13.9.2017; to vyplýva z vyššie uvedenej správy MUDr. Ľ. K.j zo dňa 14.9.2016. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Mgr. M. K. zo dňa 13.9.2017 pritom vyplýva, že znalec extenzívne vyšetril nielen otca a matku, ale aj syna a jeho interakciu s otcom a ich vzájomné citové väzby. Znalec pritom napriek vyššie uvedenej diagnóze „separačná úzkosť“ zjavne odporučil rozšírenie styku aj s prespávaním počas víkendu. Zároveň však poukázal na to, že znalec na základe jeho podrobného vyšetrenia neuviedol vo svojom vyššie uvedenom znaleckom posudku žiadne okolnosti alebo nálezy, ktoré by svedčili o tom, že syn skutočne trpí na separačnú úzkosť. Na základe uvedeného má otec za to, že odporkyňou predložená lekárska správa MUDr. V. zo dňa 7. 3. 2018 nijakým spôsobom nespochybňuje závery vyššie uvedeného znaleckého posudku a dokonca ani z tejto správy MUDr. V. dňa 7.3.2018 nevyplýva, že by táto lekárka odporúčala realizovať styk u otca bez prespávania, alebo že by spochybnila závery vyššie uvedeného znalca vyjadrené v jeho znaleckom posudku zo dňa 13.9.2017. Pokiaľ v tomto prípade odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 21.8.2018 uviedla, že styk od piatka do nedele s dvomi prespaniami bez prítomnosti matky by bol pre ich syna, ktorý trpí separačnou úzkosťou, príliš veľkou zmenou a zásahom do jeho vývinu, uviedla len svoje osobné domnienky vyplývajúce len z jej vlastných neodôvodnených obáv, ktoré však nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k odborným záverom vyjadreným znalcom Mgr. M. K. v jeho znaleckom posudku zo dňa 13 9.2017. Otec zároveň poukázal na skoršie písomné vyjadrenia odporkyne v konaní vo veci samej, napríklad tvrdenia uvedené v jej odvolaní zo dňa 27.1.2017 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V., č.k. 25P/262/2016-272 zo dňa 20.12. 2016, ale aj jej (v súdnom spise vo veci samej založené) tvrdenia v podnetoch adresovaným na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorých odporkyňa tvrdí, že psychické a fyzické zdravie maloletého syna je údajne narušené v dôsledku stretávania sa s otcom, ktorý má údajne vyvíjať psychický a fyzický nátlak na ich maloletého syna a vytvárať negatívne prostredie, a že po stretnutiach s otcom sa mal ich synček začať báť psov a autobusov, správa sa doma agresívne, hádže sa o zem, ide von zo strachom, bojí sa ľudí v okuliaroch a ďalšie závažné tvrdenia, a to všetko ako následok jeho v tom čase veľmi zriedkavých stretnutí s otcom. K vyššie uvedeným tvrdeniam odporkyne sa podrobne otec vyjadruje v jeho vyjadreniach zo dňa 19.12.2016 a zo dňa 10.5.2017 v konaní vo veci samej. Poukazuje však na to, že nijaké z vyššie uvedených tvrdení odporkyne znalec vo svojom vyššie uvedenom znaleckom posudku nepotvrdil, ale práve naopak, vyjadril v ňom záver, že psychický stav ich syna je stabilizovaný bez prítomných viditeľných klinicky významných nápaditostí v celkových prejavoch komunikácie a správania a v jeho správaní nie sú známky, ktoré by poukazovali na prítomnosť negatívnych momentov v prežívaní v prítomnosti niektorého z rodičov, absentujú známky ohavných alebo vyhýbavých stratégií, ako aj negatívneho postoja k niektorému z rodičov a Z. „sa dokáže separovať od matky a zostať na vyšetrení v prítomnosti otca, pričom na obidvoch rodičov reaguje citovo a emočne pozitívne." (odpoveď na otázku č. 1 na str. 27 vyššie uvedeného znaleckého posudku). Znalec ďalej uvádza, že Z. má „k obidvom rodičom vytvorenú pozitívnu citovo a emočne stabilnú vzťahovú väzbu“ a „neboli preukázané také prejavy v jeho správaní, ktoré by poukazovali na narušený vzťah medzi maloletým a jeho otcom, na ktoré v priebehu znaleckého dokazovania, ako aj psychologického vyšetrenia opakovane poukazovala matka. Naopak psychologické vyšetrenie preukázalo pozitívny vzťah oboch rodičov k maloletému dieťaťu...“ (odpoveď na otázku č. 2 na str. 27 vyššie uvedeného znaleckého posudku). Odporkyňa pritom vo svojom vyjadrení zo dňa 21.8.2018 v rozpore so svojimi vyššie uvedenými predošlými závažnými a značne hanlivými vyjadreniami na adresu otca, v ktorých v podstate tvrdila, že vážne psychicky a fyzicky ubližuje ich synčekovi uviedla, že si myslí, že je už čas posunúť spôsob stretávania sa ich dieťaťa s otcom, a to bez jej prítomnosti. Možno totiž objektívne zhodnotiť, že žiadna matka, ktorá by bola presvedčená o tom, že nejaká osoba ubližuje jej dieťaťu, by nesúhlasila s tým, aby sa taká osoba častejšie stretávala s jej dieťaťom a ešte aj bez jej prítomnosti. Nielen z vykonaného znaleckého dokazovania, ale aj z vyššie uvedeného tvrdenia odporkyne v jej vyjadrení zo dňa 21.8.2018 je tak zrejmá účelovosť doterajšieho konania odporkyne, keď otca v súdnom konaní v tejto veci, ako aj pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny neváhala nepravdivo označiť za osobu, ktorá vážne ubližuje ich synčekovi len preto, že si sama neželala, aby otec s Z. trávil čas. Vzhľadom na to je zrejmé, že tvrdenia odporkyne vo vyjadrení zo dňa 21.8.2018, v ktorom vyjadrila (okrem iného aj) obavu z prespávania Z. u otca možno považovať za nedôveryhodné a vyjadrujúce len iracionálne osobné obavy odporkyne, ktoré zjavne nemajú žiaden vecný vzťah k predmetu konania v tejto veci. Tieto tvrdenia odporkyne a s týmito jej tvrdeniami nesúvisiaca vyššie uvedená lekárska správa M.. V. zo dňa 7.3.2018 tak vôbec nijako nemôžu byť považované za akokoľvek spochybňujúce závery vyššie uvedeného znaleckého posudku znalca M.. K. zo dňa 13.9.2017. Ak teda súd prvej inštancie vyhodnotil vyššie uvedené nepodložené tvrdenia a osobné obavy odporkyne uvedené v jej vyjadrení zo dňa 21.8.2018 a s týmito tvrdeniami odporkyne nesúvisiacu lekársku správu M.. V. zo dňa 7.3.2018 ako skutočnosti, ktoré by hodnoverným spôsobom spochybňovali závery vyššie uvedeného znaleckého posudku znalca M.. K. zo dňa 13.9.2017, potom zjavne súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.), čo v konečnom dôsledku viedlo súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, v časti navrhovanej úpravy styku každý nepárny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:30 hod., a preto vychádza napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie okrem iného aj z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Na základe vyššie uvedeného otec navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 C.s.p. uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Bratislava IV., č.k. 25P/157/2018-51 zo dňa 27. 8. 2018 zmenil tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 27.7.2018 vyhovie v celom rozsahu. 11. Matka ani Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa nevyjadrili k odvolaniu otca. 12. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, ) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyhovel (§ 388 Civilného sporového poriadku). 13. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 14. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 15. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 16. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 17. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 18. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že maloletý Vladimír má skoro 4 roky, pričom z opisu skutkového stavu je zrejmé, že na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 25P/250/2016 prebieha konanie o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (zmena zverenia) a o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým. Konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené. 19. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 20. Odvolací súd v predmetnej veci poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa by sa v záujme dieťaťa mali predovšetkým na úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, dohodnúť. Až následne, ak takáto dohoda nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. 21. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že je nepochybné že rozchod rodičov a z toho vyplývajúce následky t.j. rozdelenie domácností rodičov, sťažená komunikácia medzi rodičmi, negatívne vplývajú na maloleté dieťa, a preto aj odvolací súd apeluje na rodičov, aby uprednostnili rodičovskú dohodu ohľadom starostlivosti o maloletého Vladimíra. Zákon preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletými deťmi. O styku rodičov s maloletými deťmi rozhodne súd vtedy, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú. Zákon nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletými deťmi a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletými deťmi, a ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje. 22. V danom prípade odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že boli dané podmienky a predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na skutočnosť, že otec v rámci svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že konanie vo veci samej prebieha už druhý rok, pričom matka otcovi bráni plnohodnotnejšiemu styku s maloletým synom, a to konkrétne tým spôsobom, že keď je maloletý chorý, neumožní otcovi náhradný čas ani termín kedy otec s maloletým môže stráviť čas, komunikuje iba v nevyhnutnom rozsahu, respektíve, často krát sa stáva, že nezdvihne telefón, niekedy otcovi vôbec neodpovedá na SMS správy. Pri styku s maloletým sa otec musí vždy vo všetkom prispôsobiť, inak povedané matka výlučne určuje pravidlá stretávania sa maloletého syna s otcom. V tejto súvislosti má preto odvolací súd iný názor, ako súd prvej inštancie, ohľadom úpravy styku otca s maloletým synom počas noci, respektíve počas víkendu. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že nemal k dispozícii znalecký posudok, na ktorý sa odvoláva otec v rámci svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 13.9.2017 č. 27/2017, znalca M.. M. K., (preto v rámci svojho rozhodovania na neho nemohol prihliadnuť), avšak na druhej strane z jednotlivej SMS komunikácie predloženej otcom s matkou maloletého vyplýva, že otec sa snaží s matkou nadviazať kontakt, dohodnúť určitý kompromis vo vzťahu k stretávaniu sa s maloletým synom, pričom matka direktívnym a autoritatívnym spôsobom upravuje styk otca so synom. Odvolací súd má za to, že takéto stretávanie sa otca so synom ( na základe výlučne autoritatívneho rozhodovania matky) nie v záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o skutočnosť t.j., že maloletý trpí separačnou úzkostnou poruchou, v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že potvrdenie uvedenej poruchy u maloletého, respektíve jej pretrvávanie a zistenie dôvodov jej vzniku bude predmetom dokazovania vo veci samej, preto ani k uvedenému nebolo možné prihliadnuť. Odvolací súd má za to, že uvedeným autoritatívnym konaním zo strany matky, ktorý má za dopad nedostatočné realizovanie stretávania sa otca s maloletým synom, by sa dospelo k vážnemu odcudzeniu medzi otcom a maloletým synom, čo môže v budúcnosti veľmi negatívne ovplyvniť ich vzájomný vzťah. Pokiaľ ide o samotné prespávania a strávanie času počas noci u otca v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že maloletý Z. už nie je dieťa útleho veku, v novembri má 4 roky, chodí do škôlky, pričom čas strávený s otcom, ktorý má k nemu pozitívny vzťah bude pre neho iba prínosom. Skutočnosti tvrdené otcom v odvolaní mohla matka vyvrátiť v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu. Matka sa však ku skutočnostiam tvrdeným otcom v odvolaní vôbec nevyjadrila. Preto v tomto prípade odvolací súd má za to, že skutočnosti tvrdené otcom t.j. skutočnosť, že matka direktívnym spôsobom určuje konkrétny rozsah styku otca s maloletým synom odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného odvolací súd vzhľadom na všetky vyššieuvedené skutočnosti zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého je otec je oprávnený dočasne sa stretávať s maloletým Z. B., G. V.Q. XX.XX.XXXX každý nepárny kalendárny týždeň v roku od piatku od 16.00 hod do nedele do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v roku vo štvrtok od 16.00 hod do 18.30 hod. Otec si maloleté dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a odovzdať otcovi. Neodkladné opatrenie je nariadené do právoplatného skončenia vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 25P/250/2016. 23. Odvolací súd má v predmetnej veci za to, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné práva povinnosti na nevyhnutnú dobu. Inak povedané rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemôže nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a upravovať styk do takých podrobností, ako sa navrhuje vo veci samej, nakoľko by sa tým nahradilo rozhodnutie vo veci samej, čo nie je účelom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie slúžili iba na nevyhnutnú dobu v obmedzenom rozsahu. Z odvolania otca odvolací súd nadobudol dojem, že otec má skutočný záujem o maloletého syna, chce sa mu venovať, chce s ním tráviť svoj čas, čo je pre maloletého veľkým prínosom. V tejto súvislosti je potom treba rozvíjať vzťah otca s maloletým synom a v konečnom rozhodnutí styk otca s maloletým synom upraviť (na základe vykonaného dokazovania ) tak, aby bol v záujme maloletého. Preto odvolací súd v tejto súvislosti má za to, že nariadené neodkladné opatrenie, ktorým odvolací súd otcovi dočasne umožnil otcovi stretávať sa s maloletým Z. každý nepárny kalendárny týždeň v roku od piatku od 16.00 hod do nedele do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v roku vo štvrtok od 16.00 hod do 18.30 hod., pričom otec si maloleté dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky a matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a odovzdať otcovi (dočasne t.j. do rozhodnutia vo veci samej) je zatiaľ dostatočnou úpravou styku medzi otcom a synom. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia, vo vyššie uvedenom znení je v záujme maloletého Z.a, bez narušenia pocitu domova a istoty, ako aj v súlade s rešpektovaním práva na styk maloletého dieťaťa s druhým rodičom - otcom. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti dočasnej úpravy styku otca s maloletým synom zmenil ( § 388 CSP). 24. Odvolací súd na záver apeluje na oboch rodičov, aby zvážili svoju komunikáciu a snažili sa dohodnúť o výkone práv k maloletému Vladimírovi hlavne ohľadom rozsahu styku, nakoľko pri viaznucej komunikácii rodičov sa práve maloletý Vladimír stane „nástrojom“ pre ich vzájomný „boj“, z ktorého potom vyplynú vyhrotené situácie negatívne vplývajúce na maloleté dieťa. 25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).