Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/114/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418204060 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1418204060.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci navrhovateľky: L. T., U.. XX. XX. XXXX, R. Q. Z.. Č.. XX, D., zastúpená: SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., IČO: 47 254 432, Laurinská ul. č. 3, Bratislava, proti odporcovi: Národná diaľničná spoločnosť, a.s, IČO: 35 919 001, Dúbravská cesta č. 14, Bratislava, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej ul. č. 14, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13. septembra 2018, č. k. 23C/46/2018 - 31, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001 uložil, aby sa zdržal užívania nehnuteľnosti evidovanej na M. Č.. XXXX H. Okresným Ú. R., L. O., U. E. H. O.: R. B., O.: R. - G..Č.. H., L.. Ú.. H., D. A. „. D. Č. XXXX/X O. H. XXXX G.X, N. D.: O. D., K. H. E. D. na U. Y. na M. Č.. XXXX H. Okresným Ú. R., L. O., U. E. H. O.: R. B., O.: R.-G..Č.. H., L.. Ú.. H., D. A. „. D. Č. XXXX/X O. H. XXXX G.X, N. D.: O. D., do právoplatného skončenia konania vo veci určenia neplatnosti nájomnej zmluvy č. XXXXX/NZ-XXX/XXXX/Vajnory/XXXX/RumDa a zároveň uložil navrhovateľke povinnosť podať proti odporcovi - Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, žalobu vo veci samej s predmetom konania: určenie neplatnosti nájomnej zmluvy Č.. XXXXX/NZ-XXX/XXXX/Vajnory/XXXX/RumDa.“., uzavretej dňa 28. 09. 2016 medzi navrhovateľkou a odporcom, v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1, 2, § 337 ods. 3 C. s. p. a vecne tým, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s listinami pripojenými k návrhu sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného navrhovateľkou, ktorá odôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia skutočnosťou, že odporca vykonáva na pozemku navrhovateľky stavebné práce, po vybudovaní ktorých dôjde k absolútnemu znehodnoteniu pozemku a dôjde tak k obmedzeniu jej vlastníckeho práva, v dôsledku čoho jej vznikne škoda a nakoľko podľa názoru navrhovateľky nájomná zmluva uzatvorená zmluvnými stranami vykazuje vady vo vôli navrhovateľky, ktorá pri jej uzatváraní konala v omyle, o ktorom odporca s prihliadnutím na uvádzané okolnosti musel vedieť, ktoré skutočnosti zakladajú neplatnosť nájomnej zmluvy, bude sa domáhať v konaní vo veci samej určenia jej neplatnosti. Uviedol, že nakoľko navrhovateľka osvedčila dôvodnosť svojho nároku, osvedčila teda základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, nariadil neodkladné opatrenie a zároveň uložil navrhovateľke povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobu vo veci samej. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že je výlučným vlastníkom označených nehnuteľností, pričom dňa 28. 09. 2016 ako prenajímateľ uzatvorila s odporcom nájomnú zmluvu č. XXXXX/NZ-XXX/XXXX/Vajnory/XXXX/RumDa, predmetom ktorej je prenájom časti pozemku vo vlastníctve navrhovateľky, na účely realizácie stavby diaľnice D4 Bratislava Ivánka sever - Rača odporcom s tým, že po uzatvorení nájomnej zmluvy odporca začal budovať na pozemku nadzemné elektrické vedenia, čo navrhovateľka zistila, až keď sa dostavila na predmetný pozemok, pričom je nepochybné, že po vybudovaní nadzemných elektrických vedení, budú zriadené ochranné pásma (s poukazom na ust. § 43 ods. 1 až 4 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike), ktoré budú pokrývať celú výmeru pozemku, z čoho vyplýva, že navrhovateľka nebude môcť tento riadne užívať, čím jej vznikne škoda a dôjde k obmedzeniu jej vlastníckeho práva. 2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť alebo zmeniť a uložiť mu povinnosť zdržať sa užívania pozemku a vykonávania stavebných prác na pozemku do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci určenia neplatnosti nájomnej zmluvy alebo až do uzatvorenia novej nájomnej zmluvy s navrhovateľkou alebo do doby, kedy, kedy získa práva na vstup a vykonanie stavebných prác na pozemku v rámci vyvlastňovacieho konania, podľa toho, čo nastane skôr. Uviedol, že ako akciová spoločnosť, ktorej jediným akcionárom je Ministerstvo dopravy a výstavby SR a zabezpečuje majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov na účely výstavby verejnoprospešnej stavby „Diaľnica D4 Bratislava, Ivanka sever - Rača", ktorá je súčasťou tzv. nultého obchvatu Bratislavy s tým, že nakoľko komunikuje so všetkými dotknutými majiteľmi pozemkov ohľadom obmedzení, ktoré pre vlastníkov z výstavby tejto stavby vyplývajú, bol aj navrhovateľke dňa 22. 05. 2016 doručený návrh nájomnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena Č.. XXXXX/NZaZoVB- XXX/XXXX/ Vajnory/XXXX/RumDa spolu s ponukou na uzatvorenie tejto zmluvy zo dňa 04. 05. 2016, z ktorého bolo zrejmé, že na pozemku má byť umiestnený stavebný objekt č. 601 - preložka vzdušného vedenia VVN 2xll0kV, pričom po skončení dočasného ročného nájmu pozemku bude na základe zmluvy o budúcej zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorená s navrhovateľkou zmluva o zriadení vecného bremena, na základe ktorej bude navrhovateľka povinná strpieť právo umiestnenia a uloženie inžinierskych sietí, právo vstupu, prechodu a prejazdu za účelom vykonávania opráv, úprav a údržby preložky inžinierskych sietí na pozemku a to za náhradu, ktorá bude určená znaleckým posudkom, a keďže navrhovateľka k uzavretiu nájomnej zmluvy a budúcej zmluvy o zriadení vecného bremena nepristúpila, začal vyvlastňovacie konanie, ktoré sa na Okresnom úrade Bratislava viedlo pod sp. zn. OU-BA- OVBP2-2016/78429/GRJ. Poukázal na skutočnosť, že po začatí konania s navrhovateľkou rokoval a dohodli sa na uzatvorení nájomnej zmluvy, na základe čoho listom zo dňa 28. 09. 2016 zobral späť návrh na obmedzenie vlastníckych práv a Okresný úrad Bratislava vyvlastňovacie konanie zastavil s tým, že sa s navrhovateľkou ústne dohodol, že po skončení prác bude zameraný rozsah vecného bremena a za náhradu bude uzatvorená osobitná zmluva o zriadení vecného bremena. Uviedol, že okrem toho bola uzatvorená Nájomná zmluva, kde z článku IV ods. 4.1 vyplýva, že navrhovateľka dala súhlas s vykonaním prác na Pozemku na stavebnom objekte č. 601 - Preložka vzdušného vedenia VVN 2x110 kV l.č. 8708, 8710 v km 4,020 D4 s tým, že aj z geometrického plánu, na ktorý odkazuje Nájomná zmluva a budúca zmluva o zriadení vecného bremena, na pozemku navrhovateľky sa v rámci stavby vždy plánovala zriadiť prekládka elektrického vedenia veľmi vysokého napätia s tým, že na pozemku bude umiestnený aj stĺp elektrického vedenia, a preto namietol jej tvrdenie, že pri uzatvorení nájomnej zmluvy bola uvedená do omylu. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka mu listom zo dňa 09. 08. 2018 doručeným 10. 08. 2018 oznámila, že odstupuje od Nájomnej zmluvy z dôvodu, že bola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok, pričom ide o úplne inú právnu kvalifikáciu, ako bola uvedená v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že jej odstúpenie akceptoval a po 10. 08. 2018 boli na pozemku zastavené všetky stavebné práce a súčasne s ňou začal mimosúdne rokovania o vysporiadaní tohto stavu, pričom od 10. 08. 2018 sa na pozemku nevykonali žiadne prace a žiaden jeho pracovník na pozemok nevstúpil. Namietol, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené základné podmienky, keďže od 10. 08. 2018 neboli na pozemku vykonávané žiadne práce, z dôvodu ktorého nebolo potrebné bezodkladne upravovať ich vzájomné pomery napadnutým uznesením. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka vo svojom návrhu úplne zamlčala skutočnosť, že mu dňa 10. 08. 2018 doručila odstúpenie od Nájomnej zmluvy, ako aj skutočnosť, že od 10. 8. 2018 na jej pozemok nevstúpil a ani nepokračoval vo vykonávaní stavebných prác s tým, že nakoľko nespochybňuje, že platnosť Nájomnej zmluvy zanikla 10. 08. 2018, neexistuje ani naliehavý právny záujme navrhovateľky na určení jej neplatnosti v súdnom konaní. Žalovaný vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že v dôsledku odstúpenia od Nájomnej zmluvy a prerušenia prác na pozemku inicioval rokovanie s navrhovateľkou a jej právnym zástupcom, ktoré sa uskutočnilo dňa 05. 09. 2018 a dňa 27. 09. 2018 s cieľom dosiahnutia dohody a uzatvorenia novej zmluvy, na základe ktorej by získal práva na pokračovanie prác na pozemku s tým, že medzičasom prebiehala medzi nimi aj emailová komunikácia, a preto je objektívne možné, že dôjde k uzatvoreniu dohody, na základe ktorej by získal práva na pokračovanie prác na pozemku, avšak ak by k takejto dohode nedošlo, tak v prípade stavby sa jedná o verejnoprospešnú stavbu, na ktorú už príslušný Okresný úrad Bratislava v rámci vyvlastňovacích konaní právoplatne povolil obmedzenie vlastníkov v stovkách iných prípadov s tým, že ak by v blízkej dobe nedošlo k dosiahnutiu dohody, tak je neakceptovateľný stav, aby práce na verejnoprospešnej stavbe významnej pre obyvateľov celého Bratislavského kraja meškala kvôli navrhovateľke, a preto podá návrh na obmedzenie jej vlastníckeho práva k pozemku, keď v rámci vyvlastňovacieho konania môže získať práva k pozemku buď právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení, resp. obmedzení vlastníckych práv navrhovateľky, alebo aj na základe rozhodnutia o priznaní práva predbežnej držby, ktorá je upravená v ust. § 8 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Uviedol, že z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodu, že vôbec neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Nájomnej zmluvy, je výroková časť neodkladného opatrenia, tak ako je formulovaná v napadnutom uznesení, je formulovaná nesprávne, nakoľko v praxi totiž môže dôjsť k uzatvoreniu novej zmluvy medzi, alebo k priznaniu jeho práva v rámci vyvlastňovacieho konania (či už v rámci predbežnej držby alebo na základe právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení vo veci samej), na základe čoho bude oprávnený k vstupu na pozemok vyvlastňovanej, ako aj na vykonávanie stavebných prác na tomto pozemku, avšak súčasne tu bude vykonateľné uznesenie, ktoré mu bude zakazovať vykonávať akékoľvek práce na pozemku až do právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o neplatnosť Nájomnej zmluvy. 3. Žalobkyňa, ktorej bolo odvolanie žalovaného doručené dňa 19. 11. 2018, resp. jej právnemu zástupcovi, sa k nemu nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania podľa § 380 ods. l C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne a odvolaniu žalovaného je potrebné priznať úspech. 5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, keď dospel k záveru, že osvedčila dôvodnosť svojho nároku a základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, nakoľko sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v návrhu navrhovateľky, ktorá potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že odporca vykonáva na jej pozemku stavebné práce, po vybudovaní ktorých dôjde k absolútnemu znehodnoteniu pozemku a dôjde tak k obmedzeniu jej vlastníckeho práva, v dôsledku čoho jej vznikne škoda a keďže podľa názoru navrhovateľky nájomná zmluva, ktorú so žalovaným ako prenajímateľka uzavrela, vykazuje vady v jej vôli s tým, že pri jej uzatváraní konala v omyle, o ktorom odporca s prihliadnutím na uvádzané okolnosti musel vedieť, ktoré skutočnosti zakladajú neplatnosť nájomnej zmluvy, a preto sa bude v konaní o veci samej domáhať určenia jej neplatnosti. 6. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť uplatnený nárok, ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, t. j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 7. Z dikcie zákonných ustanovení § 324 až § 342 Civilného sporového poriadku, upravujúcich inštitút neodkladného opatrenia vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu a nevyhnutnosť úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. 8. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter dočasného riešenia vzťahov medzi stranami sporu a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery strán, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže bezodkladná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. 9. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 10. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 11. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či je návrh prípustný z hľadiska ústavnoprocesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia, t. j. aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia, nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov sporových strán alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadením neodkladného opatrenia môže nastať. 12. Z obsahu návrhu navrhovateľky, ktorý na súd prvej inštancie podala dňa 17. 08. 2018 vyplýva, že sa domáhala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým bude uložená odporcovi povinnosť nevykonávať stavebné práce na pozemku špecifikovanom vo výroku napadnutého uznesenia a ktorý je predmetom Nájomnej zmluvy Č.. XXXXX/NZ-XXX/XXXX/Vajnory/XXXX/RumDa uzavretej medzi stranami sporu dňa 28. 09. 2016, ktorej určenia neplatnosti sa bude domáhať vo veci samej, keď z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila jediný listinný dôkaz, a to Nájomnú zmluvu uzavretú s odporcom (a H. Q. M. H. Č.. XXXX preukazujúci, že je výlučnou vlastníčkou prenajatej nehnuteľnosti) a zároveň, že si povinnosť uloženú napadnutým uznesením podať žalobu o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy splnila dňa 15. 10. 2018. 13. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že existencia právneho pomeru medzi stranami, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť, avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávnenou stranou osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia. 14. V prejednávanej veci pre splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia bola teda žalobkyňa povinná konkretizovať úkony žalovaného, ktoré by preukazovali, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odporca stavebné práce na nehnuteľnosti navrhovateľky vykonáva, v dôsledku čoho by eventuálne hrozila žalobkyni škoda, teda osvedčiť danosť svojho nároku a preukázať, že žalovaný vykonáva úkony (právne alebo faktické) smerujúce k vybudovaniu elektrického vedenia, ktoré by v prípade jeho úplného vybudovania malo za následok absolútne znehodnotenie jej pozemku a obmedzenie jej vlastníckeho práva, čím by jej vznikla škoda. 15. Súd prvej inštancie, ktorý napriek tomu, že navrhovateľka svoje tvrdenie o budovaní elektrického vedenia na jej pozemku žalovaným nepreukázala žiadnym dôkazom, jej návrhu vyhovel a uložil mu povinnosť zdržať sa užívania prenajatého pozemku a vykonávania stavebných prác na ňom, pričom sa však opomenul v odôvodnení napadnutého rozhodnutia právne vysporiadať s otázkou, či zásah do práv dotknutej strany (odporcu) je primeraný navrhovateľkou tvrdenému porušeniu jej práv a právom chránených záujmov, keď rovnako musí byť primeraná aj eventuálna ujma dotknutému účastníkovi, keďže uniklo jeho pozornosti, že povinnosť odporcu ako nájomcu platiť navrhovateľke ako prenajímateľke ročné nájomné vo výške 20. 388, 03 eur do právoplatného skončenia konania vo veci určenia neplatnosti nájomnej zmluvy (viď IV. Nájomnej zmluvy zo dňa 28. 09. 2016), týmto neodkladným opatrením dotknutá nebola. 16. Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie, ktorý napadnutým uznesením návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel rozhodol vecne nesprávne, nakoľko navrhovateľka žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázala, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, ako ani skutočnosť, že odporca akékoľvek stavebné práce na pozemku v jej vlastníctve realizuje, a preto napadnuté uznesenie podľa § 388 C. s. p. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie a ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).