Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/169/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418204433 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1418204433.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. A., D. W. XX.XX.XXXX, N. u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - W. A., D. W. XX.XX.XXXX, N. C. X, N., zastúpená JUDr. Adriánom Suchánkom, advokátom, so sídlom Grösslingova 6-8, Bratislava a otec - F. A., D. W. XX.XX.XXXX, H. N. Z. Z. X/A, N., zastúpený Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, so sídlom Riečna 2, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 15. októbra 2018, č.k. 17P/38/2018-18, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 15. októbra 2018, č.k. 17P/38/2018-18, p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV. uznesením zo dňa 15.10.2018, č.k. 17P/38/2018-18, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým umožnil otcovi stretávať sa s maloletou s maloletou R. A., D. W. XX.XX.XXXX, každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 15:00 hod., kedy si vyzdvihne maloletú z predškolského zariadenia a odovzdá matke o 19:00 hod. v mieste bydliska matky a každý nepárny kalendárny týždeň od piatka 15:00 hod., kedy si vyzdvihne maloletú z predškolského zariadenia do nedele 18:00 hod., kedy maloletú odovzdá matke v mieste bydliska matky. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom, doručeným dňa 13.09.2018 na súd prvej inštancie, sa otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bol upravený jeho styk s maloletou R. tak, že by bol oprávnený stretávať sa s ňou každý nepárny týždeň od stredy od 15:00 hod., kedy by ju vyzdvihol v predškolskom zariadení do pondelka do 08:00 hod., kedy ju odovzdá v predškolskom zariadení, a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva rodičov a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, vedeného na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp. zn. 13P/238/2016. 3. Súd prvej inštancie z návrhu otca zistil, že doposiaľ styk s maloletou R. prebiehal na základe dohody rodičov tak, že s maloletou R. trávil dva dni v každom týždni (utorok a štvrtok), a každý víkend od soboty do nedele aj s prespatím. Maloletá R. je na neho zvyknutá, nemá žiadny problém u neho zotrvať bez prítomnosti matky a prostredie u neho je pre ňu domáce a známe, nakoľko tu od malička žila. Maloletá sa pri každom odovzdávaní matke bráni a chce zostať u neho. Cez týždeň ju musí matke odovzdávať tak, že príde k nim domov, okúpe maloletú a uspí ju, aby nevidela, že odchádza. Má ideálne podmienky na výchovu a výživu maloletej, o R. sa riadne stará a plní si aj vyživovaciu povinnosť voči nej. V tomto konaní sa domáha predbežnej úpravy styku s maloletou, nakoľko za posledné obdobie dochádza medzi matkou a ním k nezhodám ohľadom styku s maloletou (situácia sa vyhrotila po pojednávaní dňa 23.01.2018) a matka sa mu vyhráža, že mu maloletú nedá. Viackrát zrušila dohodnutý styk bez udania dôvodu, alebo s vyhrážkou, že mu maloletú dá iba ak pristúpi na dohodu, ktorú navrhla v konaní o rozvod manželstva. Taktiež matka podala na súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia, aby ho súd zaviazal na platenie výživného vo výške 700,- € mesačne, pričom súd rozhodol o tomto návrhu tak, že ho zaviazal na platenie výživného pre maloletú vo výške 100,- € mesačne. Súčasne matka v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinnosti k maloletej R. žiada mesačné výživné na R. 1.400,- €. V auguste mal otec zobrať maloletú na dovolenku, o čom sa predtým na tejto skutočnosti s matkou dohodli, avšak keď už mal pobyt zakúpený, tesne pred odchodom mu matka odmietla maloletú vydať a dovolenku musel zrušiť. Taktiež sa konaním matky jeho styk s maloletou zúžil na minimum a maloletú vída už iba minimálne, niekedy len 4 dni v mesiaci. Posledné pojednávanie vo veci bolo 10.09.2018, pričom matka a jej právny zástupca sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia na pojednávanie nedostavili, napriek tomu, že právny zástupca mal doručenie vykázané. Uvedené správanie považuje otec jednak za hrubo porušujúce dobré mravy, ignorujúce súd a z procesného hľadiska za nehospodárne a v neposlednom rade jeho, ako otca poškodzujúce, nakoľko matka týmto správaním odďaľuje rozhodnutie vo veci samej. Hrozí preto dôvodná obava, že maloletá sa mu odcudzí, čo rozhodne nebude v jej prospech. Trávenie času s ním považuje maloletá R. za prirodzenú súčasť svojho života a ak by pokračovalo konanie matky, tento ich vzťah a silné puto by sa oslabilo. Dieťa má právo na styk s oboma rodičmi, obzvlášť, keď otec prejavuje záujem o čo najširší styk s maloletou, svoje rodičovské povinnosti si riadne plní a vyživovaciu povinnosť voči maloletej si plní nad rámec. 4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len “úrad“) k návrhu uviedol prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 09.10.2018, že z vykonaného šetrenia u obidvoch rodičov zistili vhodné podmienky pre výchovu maloletej, ako aj ich pevný vzťah k maloletej. Po uskutočnení pohovoru s maloletou R. na ich referáte dňa 02.10.2018 ich kontaktovala matka maloletej s tým, že obvinila otca z požitia alkoholu. Informovala ich, že z dôvodu, že otec maloletej nereagoval na jej výzvy, aby nešoféroval pod vplyvom alkoholu, nahlásila jeho konanie na polícii s tým, že udala jeho ŠPZ auta. Otec matkine tvrdenie poprel a uviedol, že nikto z polície ho nekontaktoval, ani nezastavil pri šoférovaní. Uviedol, že tieto tvrdenia matky sú účelové, aby mu nemusela odovzdať maloletú. Úrad uviedol, že na základe zistených skutočností sú toho názoru, že je potrebné, aby súd nariadil neodkladné opatrenie o úprave styku otca s maloletou v nevyhnutnej miere, keďže rodičia sa na tomto nedokážu dohodnúť. 5. Matka prostredníctvom vyjadrenia doručeného súdu dňa 11.10.2018 uviedla, že otec sa s maloletou stretáva každý týždeň v utorok od 16:00 hod., kedy si dieťa preberá v predškolskom zariadení a odovzdáva jej ju o 19:00 hod. v mieste bydliska maloletej a každý párny týždeň cez víkend v mesiaci od piatka od 16:00 hod., kedy si otec dieťa preberá v predškolskom zariadení a odovzdáva ju v nedeľu o 19:00 hod. v mieste jej bydliska. Matka otcovi v styku s maloletou nebráni, ani sa mu nevyhráža, že mu maloletú nedá. Tvrdenie otca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že pri každom odovzdávaní sa maloletá R. bráni a chce ostať u neho je nepravdivé a účelové, rovnako ako aj to, že otec ju musí okúpať a uspať, aby nevidela, že odchádza. Nie je pravda, že by mu neumožnila zobrať maloletú na dovolenku v auguste. Ak počas letných prázdnin otec videl maloletú sporadickejšie, bolo to spôsobené dvomi dovolenkovými pobytmi v zahraničí, čo otcovi vždy vopred oznámila. Súhlasí s tým, aby styk otca s maloletou prebiehal tak, ako doposiaľ, t.j. pravidelne. Styk otca s maloletou navrhuje upraviť tak, že bude prebiehať každý týždeň v utorok od 16:00 hod., kedy si maloletú otec prevezme v predškolskom zariadení a odovzdá v ten deň matke o 19:00 hod. v mieste jej bydliska a každý párny víkend v mesiaci od piatka od 16:00 hod., kedy si otec maloletú prevezme v predškolskom zariadení a odovzdá matke v nedeľu o 18:00 hod. v mieste jej bydliska. Dňa 02.10.2018 vykonal kolízny opatrovník pohovor s maloletou R. za prítomnosti obidvoch rodičov o 08:30 hod., kedy si matka všimla, že otec bol pod vplyvom alkoholu (najpravdepodobnejšie od večera, resp. noci), na čo matka upozornila aj kolízneho opatrovníka. Po vykonanom pohovore chcel otec odviesť maloletú R. do škôlky, čo matka odmietla práve z dôvodu, že otec mal riadne vypité. Keď mu vytkla jeho nezodpovedný prístup a možné ohrozenie maloletej, uviedol jej, že čo sa do toho stará, či pracuje na dopravnej polícii. Nešlo pritom o prvý prípad, keď otec pod vplyvom alkoholu chcel maloletú R. odviesť, s čím nesúhlasila. Následne jeho interpretácia je, že mu odmieta dať dcéru. Keď otec nie je pod vplyvom alkoholu, vždy vo vopred dohodnutom termíne otcovi styk umožní. Súd musí mať na zreteli záujem najmä maloletého dieťaťa, nie záujmy rodičov. V návrhu na rozvod manželstva uviedla dlhodobé problémové spolužitie, agresívnu povahu otca, nepredvídateľnosť a prudké zmeny nálad, spôsobené jeho častým požívaním alkoholických nápojov v kombinácii s užívaním psychostimulačných látok a liekov na spanie. 6. Súd prvej inštancie v závere svojho uznesenia uviedol, že po oboznámení sa s návrhom otca, vyjadrením matky a kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery v rodine prostredníctvom neodkladného opatrenia, nakoľko tvrdenia rodičov sú značne protichodné, nevedia sa dohodnúť na úprave styku otca s maloletou a konfliktné situácie medzi rodičmi nevytvárajú vhodné prostredie pre zdravý psychický vývin maloletej. Nakoľko všetci účastníci potvrdili, že maloletá má s otcom vytvorený pozitívny citový vzťah a matka uviedla, že súhlasí s pravidelným stretávaním sa otca s maloletou, súd upravil styk otca s maloletou v režime, na ktorý sú obidvaja zvyknutí, aby na čas do rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej pod sp. zn. 13P/238/2016 zostal ich styk zachovaný. 7. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec, ktorý poukázal na to, že v návrhu na začatie konania opakovane upozorňoval, že matka mu bráni v stretávaní sa s dcérou, čo vyplýva aj z jeho opakovaných správ kolíznemu opatrovníkovi aj z vyjadrení v súdnom konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Taktiež sa konaním matky styk zúžil na minimum a maloletú vída otec minimálne niekedy len 4 dni v mesiaci. Posledné pojednávanie vo veci bolo 10.09.2018, kde sa matka a jej právny zástupca bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavili, napriek tomu, že právny zástupca mal doručenie vykázané. Uvedené správanie považuje otec jednak za hrubo porušujúce dobré mravy, ignorujúce súd a z procesného hľadiska za nehospodárne a v neposlednom rade jeho ako otca poškodzujúce, nakoľko matka týmto správaním odďaľuje rozhodnutie vo veci, maloletú mu nechce dávať na styk a on ako otec nemá možnosť domôcť širšieho styku. Hrozí dôvodná obava, že maloletá sa odcudzí, čo rozhodne nebude v jej prospech. Otec uviedol, že opakovane dával do pozornosti, že úprava styku, ktorú súd vyhodnotil ako „tú na ktorú sme zvyknutí”, je absolútne nevyhovujúca, nakoľko matka zapísala maloletú na krúžky presne v utorok a štvrtok, presne v hodiny kedy má otec priznaný styk s maloletou a teda prakticky robím len šoféra, pretože matka na účasti maloletej na krúžkoch trvá. Na túto skutočnosť opakovane upozorňuje otec vo svojich podaniach, avšak súd prvej inštancie sa nimi pri rozhodovaní vôbec nezaoberal. Z uvedeného vyplýva, že matka vôbec neumožňuje styk maloletej s otcom tak, ako prezentuje pred kolíznym opatrovníkom, práve naopak dáva otcovi značne najavo verbálne aj svojím konaním, že odovzdanie maloletej otcovi podlieha jej výsostnej svojvôli, pričom vôbec nesleduje záujem maloletej. Otec uviedol, že matka sa mu neustále vyhráža, že mu maloletú nedá a opakovane zrušila dohodnutý styk. Bez udania dôvod, alebo s vyhrážkou, že otcovi maloletú dá, ak pristúpi na dohodu, ktorú navrhla v konaní o rozvod, ktorou žiada neprimerane vysoké výživné. Otec uviedol, že má záujem tráviť s maloletou čo najviac času. Otec má za to, že neodkladné opatrenie je v záujme maloletej, pričom nemožno obhajovať postoj matky, ktorá bráni v styku otca s maloletou, len preto, lebo otec nie je schopný plniť výživné v takej výške, akú matka určila. Výživné žiadané matkou je extrémne neprimerané, nezohľadňujúce pomery otca. Otec uviedol, že nemôže alternovať príjem matky, avšak napriek tomu sa o maloletú riadne stará, kupuje jej veci a plní potreby súvisiace s jej výživou. Má za to, že dieťa má právo na styk s oboma rodičmi, obzvlášť, keď otec prejavuje záujem o čo najširší styk s maloletou, svoje rodičovské povinnosti si riadne plní a vyživovaciu povinnosť voči maloletej si plní nad rámec. Otec si myslí, že matka zastiera manipulatívnym konaním nie dobré vzťahy k otcovi, čo je jej motiváciou pre vylúčenie otca z podieľania sa na výchove ich dieťaťa, pokiaľ nebude plniť jej požiadavky. Súčasne má za to, že konanie je postihnuté aj procesnými vadami. V zmysle § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. V napadnutom uznesení však súd prvej inštancie jasne uvádza, že matka sa vyjadrila k návrhu otca, a teda je zrejmé, že jej súd návrh otca zaslal na vyjadrenie, čím porušil ustanovenia zákona. Nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie doručoval návrh matke a spôsobil procesné porušenie a doručenie zavádzajúcich tvrdení a dôkazov. Uvedeným konaním súd prvej inštancie porušil procesný postup, odňal otcovi možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Na základe uvedeného otec žiada, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a pre prípad úspechu mu priznal náhradu trov prvoinštančného aj druhoinštančného konania. 8. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 9. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (387 ods.1, 2 Civilného sporového poriadku). 10. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 11. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 12. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 13. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 14. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 15. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že pod sp. zn. 13P/238/2016 sa na súde prvej inštancie vedie konanie na návrh manželky o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej R.. Predmetné konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. 16. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 17. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že je nepochybné že rozchod rodičov a z toho vyplývajúce následky t.j. rozdelenie domácností rodičov, sťažená komunikácia medzi rodičmi, negatívne vplývajú na maloleté dieťa, a preto aj odvolací súd apeluje na rodičov, aby uprednostnili rodičovskú dohodu ohľadom starostlivosti o maloletú R.. Zákon preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletými deťmi. O styku rodičov s maloletými deťmi rozhodne súd vtedy, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú. Zákon nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletými deťmi a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletými deťmi, a ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje. 18. V danom prípade odvolací súd uvádza, že boli dané podmienky a predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na skutočnosť, že napriek tomu, že otec má s maloletou dcérou zabezpečený určitý kontakt, avšak podľa tvrdení otca je jeho kontakt s maloletou nepravidelný a závisiaci na rozhodnutí matky. Na základe uvedeného je nepochybné, že súd správne vyhodnotil daný skutočný stav veci a nariadil neodkladné opatrenie ohľadom úpravy styku otca s maloletou dcérou. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca vzťahujúce sa k úprave jeho styku a to konkrétne, že otec má záujem na úprave styku s maloletou dcérou každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod až do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod, v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že neodkladné opatrenie neslúži na to, aby upravovalo styk rodiča s dieťaťom do takých podrobností, aký sa navrhuje vo veci samej, ale slúži výlučne na zabezpečenie nevyhnutného kontaktu rodiča s dieťaťom, aj to iba za situácie, že otec nemá s dieťaťom zabezpečený žiaden kontakt, respektíve minimálny kontakt, závisiaci na rozhodnutí druhého rodiča. Inak povedané, už aj zo samotného názvu neodkladného opatrenia je možné dovodiť, že sa nariaďuje iba za situácie, že je neodkladné, nakoľko sa vyžaduje neodkladný, respektíve akútny zásah, ktorý sa zo strany súdu realizuje bez vykonania dokazovania, spravidla, za účelom nutnej úpravy pomerov medzi rodičmi vo vzťahu k maloletým deťom a to formou nariadenia neodkladného opatrenia. Preto argumentácia otca vzťahujúca sa k nedostatočnej úprave styku otca s maloletou t.j., že súd prvej inštancie nevyhovel priamo jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale upravil styk otca s maloletou iným spôsobom (v menšom rozsahu), v tomto prípade neobstojí. Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu otca uvedenú v odvolaní, že súd prvej inštancie procesne pochybil, ak doručoval matke na vyjadrenie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko s poukazom na ustanovenie § 331 ods. 2 CSP podľa, ktorého návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené, nebolo možné podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade vyhodnotiť ako procesné pochybenie súdu prvej inštancie. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodoval podľa zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (teda nie podľa Civilného sporového poriadku), pričom s poukazom na § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže Civilný mimosporový poriadok má samostatné ustanovenia vzťahujúce sa k neodkladným opatreniam, nebolo potrebné použiť ustanovenie § 331 ods. 2 CSP a doručovať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia. V tomto prípade je vecou procesného postupu súdu prvej inštancie, či takýto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí druhému účastníkovi a požiada o vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia, respektíve takýto návrh doručí druhému účastníkovi až spolu s uznesením, ktorým nariadi neodkladné opatrenie. V tomto prípade teda súd prvej inštancie žiadne procesné pochybenie svojím postupom nezapríčinil. Pokiaľ ide o ďalšie argumenty otca uvedené v odvolaní, tieto nesúvisia s nariadenou úpravou styku otca s maloletou, ani s dôvodmi nariadenia neodkladného opatrenia, preto sa s nimi odvolací súd nezaoberal. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP). 19. Odvolací súd na záver apeluje na oboch rodičov, aby zvážili svoju komunikáciu a snažili sa dohodnúť o výkone práv k maloletej R., hlavne ohľadom rozsahu styku otca s maloletou, nakoľko pri viaznucej komunikácii rodičov sa práve maloletá R. stane „nástrojom“ pre ich vzájomný „boj“, z ktorého potom vyplynú vyhrotené situácie negatívne vplývajúce na maloleté dieťa. 20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).