Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/539/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418204496 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1418204496.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - PharmDr. Q. F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 6, XXX XX O., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., so sídlom Dunajská 6, 811 08 Bratislava, IČO: 50686861, a otec - Mgr. X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX O., zastúpený Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO: 47231157, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.10.2018, č.k. 13P/186/2018-33, takto r o z h o d o l : Uzneseniu súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou S. F., nar. XX.XX.XXXX, každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod., a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 13.00 hod. do 17.00 hod. tak, že miestom odovzdávania a preberania maloletej za účelom realizácie styku bude miesto bydliska matky. Styk otca s maloletou bude prebiehať za prítomnosti matky. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi umožniť styk s maloletou nerušene realizovať. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 19.10.2018, č.k. 13P/186/2018-33, maloletú S. F., nar. XX.XX.XXXX dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletou každý utorok v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 13.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky, za miesto preberania a odovzdávania maloletej určil miesto bydliska maloletej. Matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, po oboznámení sa s návrhom matky, vyjadrením otca a priloženými prílohami, dospejúc k záveru o potrebe bezodkladne upraviť pomery v rodine prostredníctvom neodkladného opatrenia. Uviedol, že matkou uvedené skutočnosti o psychickom stave otca sú natoľko závažné, že považuje za potrebné bližšie sa nimi zaoberať, avšak bez potrebného dokazovania, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, nie je možné posúdiť mieru možného negatívneho dopadu na maloleté dieťa. Uviedol, že automobilová dopravná nehoda otca, aj v prípade ak nešlo o samovražedný pokus, poukazuje prinajmenšom na zníženú mieru zodpovednosti otca, na čo je v súvislosti s výchovou maloletého dieťaťa nutné prihliadať. Z predloženej konverzácie otcovej matky a matky maloletého mal súd prvej inštancie za preukázané, že otec ťažšie zvláda záťažové situácie, ktoré napokon potvrdila aj psychologička PhDr. G. O. vo vyjadrení zo dňa 02.10.2018, ktoré predložil v konaní otec. Konštatoval, že vo svojom vyjadrení klinická psychologička síce uviedla, že otec má so svojou dcérou naviazaný dobrý rodičovský vzťah a nie je dôvod, aby bola na ich stretnutiach prítomná matka, avšak z vyjadrenia nevyplýva na základe akých skutočností k uvedenému záveru dospela, keďže maloletá v jej ambulancii vyšetrená nebola. Súd prvej inštancie dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky prihliadajúc na vek maloletej 2 roky a skutočnosť, že je matkou doposiaľ dojčená s tým, že upravil styk otca s maloletou v nevyhnutnom rozsahu a v prítomnosti matky na čas, kým v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletej podrobným dokazovaním zistí, aký rozsah styku otca s maloletým dieťaťom bude najvhodnejší. Zároveň však apeloval na matku, aby vzťah otca s maloletou rozvíjala, v záujme maloletej do priebehu styku s otcom nezasahovala a zúčastňovala sa ich stretnutí výlučne iba ako pozorovateľ. Vec právne posúdil podľa § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový priadok (ďalej CSP), § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP). O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu, podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec. Svojim odvolaním napadol len výrok uznesenia o dočasnej úprave jeho styku s maloletou, ktorý navrhol zmeniť a jeho styk s maloletou upraviť v širšom rozsahu, každý utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu od 10.00 hod do 16.00 hod., bez prítomnosti matky maloletej. Za miesto odovzdania a prevzatia maloletej navrhol určiť bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Súdu prvej inštancie vytkol, že vychádzal iba z jednostranných, ničím nepodložených tvrdení matky a považoval ho za nezodpovedného len na základe skutočnosti, že bol v minulosti účastníkom dopravnej nehody, pričom vyslovil názor, že na túto okolnosť je potrebné prihliadať v súvislosti s výchovou maloletej. Mal za to, že nie je možné mu obmedzovať styk s maloletou na základe skutočnosti, že v roku 2007 bol účastníkom dopravnej nehody, pričom od tejto udalosti, čo je viac ako 10 rokov už nebol účastný žiadnej dopravnej nehody. Vyjadril názor, že to, či je rodič účastníkom dopravnej nehody nepoukazuje na jeho mieru zodpovednosti v rodičovských povinnostiach alebo na to, či a ako je schopný sa postarať o maloleté dieťa. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe matkou predložených novinových článkov, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom miery jeho zodpovednosti, resp. schopnosti starať sa o maloletú. Mal za to, že súd nesprávne vyhodnotil predložené vyjadrenie psychologičky PhDr. G. O., nakoľko z neho vyplýva skutočnosť, že odbornú pomoc vyhľadal pri riešení tzv. „pracovného vyhorenia" v spojení so stratou partnerky, pričom psychologička poukazuje na skutočnosť, že je nutné, aby vedel odhadnúť svoje limity a lepšie si organizoval čas. Z predmetného vyjadrenia nevyplýva záveru, že ťažšie zvláda záťažové situácie, ako v odôvodnení uznesenia uvádza súd prvej inštancie. Mal za to, že psychologička v uvedenej správe odôvodnila svoje stanovisko ohľadom jeho spôsobilosti tráviť s maloletou čas bez prítomnosti matky. Tvrdenia súdu prvej inštancie týkajúce sa skutočnosti, že psychologička neuviedla na základe akých skutočností dospela k záveru, že nie je dôvod, aby na stretnutiach bola prítomná matka, považujeme za neopodstatnené, nakoľko ako psychologička uvádza v závere vyjadrenia, jeho stav je stabilizovaný a so svojou dcérou má vybudovaný dobrý rodičovský vzťah. Tvrdil, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko matka žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia o údajnej jeho nebezpečnosti pre maloletú, alebo jeho nespôsobilosti tráviť čas s maloletou bez prítomnosti matky. Pokiaľ matka na podporu svojich tvrdení odkazovala na e-mailovú komunikáciu s jeho matkou, z tejto nevyplýva matkou tvrdené skutočnosti o údajnej jeho nebezpečnosti, ale len to, že z dôvodu pracovnej vyťaženosti ťažšie v danom období zvládal stres. Uviedol, že má náročnejšie povolanie, ktoré si vyžaduje neustále pracovné nasadenie z dôvodu, že produkcia televíznych seriálov je časovo náročná, v dôsledku ktorého dospel do štádia „pracovného vyhorenia". Mal za to, že ťažšie znášanie stresu v práci, čo v dnešnej spoločnosti nie je ničím nezvyčajným, vedie mnoho ľudí k vyhľadaniu odbornej pomoc v podobe sedení so psychológom, čo však automaticky neprezumuje ich nebezpečnosť pre seba a svoje okolie. Uviedol, že súd prvej inštancie nariadením neodkladného opatrenia vo vydanom znení porušil právo maloletej na oboch rodičov, nakoľko nie sú žiadne predpoklady, že by maloletá nemohla s ním tráviť čas vôbec, alebo samostatne bez prítomnosti matky alebo tretej osoby. Rovnako nariadením predmetného neodkladného opatrenia je zabránené vo vytváraní si zdravého vzťahu medzi ním a maloletou, čo by v konečnom dôsledku malo negatívny dopad na zdravý vývin maloletej. Mal za to, že na vydanie neodkladného opatrenia v predmetnom znení, by musel súd prvej inštancie mať relevantným spôsobom preukázanú jeho nebezpečnosť pre maloletú, pričom však z vykonaných dôkazov vyplýva opak, a to že pre maloletú nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo. 4. Matka a kolízny opatrovník k odvolaniu otca písomné vyjadrenie nepodali. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné len čiastočne. 6. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení v konaní starostlivosti súdu o maloletých, je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať maloletého do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti (§ 367 ods. 1 CMP), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP), alebo ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery maloletého dieťaťa (§ 325 ods. 1 CSP). Odvolací súd dopĺňa, že v danom prípade je predovšetkým potrebné poukázať na funkciu a účel procesného inštitútu neodkladného opatrenia a konanie o návrhu na jeho nariadenie striktne odlišovať od meritórneho konania. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa. V prípade úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, je cieľom procesného inštitútu neodkladného opatrenia výhradne predbežné zabezpečenie realizácie práva na styk (rodiča aj maloletého dieťaťa) do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v konaní vo veci samej. To znamená, že má ísť len o provizórnu úpravu styku nevyžadujúcu si podrobné zisťovanie aktuálnych pomerov na strane maloletého dieťaťa a rodiča zo styku oprávneného, na rozdiel od dokazovania v meritórnom konaní. Neodkladným opatrením sa teda má zabezpečiť len prvotná úprava styku v takom rozsahu, o ktorom je predpoklad, že v dôsledku absencie možnosti vykonať dokazovanie potrebné na posúdenie vyváženosti požiadavky rodiča so záujmom maloletého dieťaťa, bude ku prospechu maloletého dieťaťa. 7. V danom prejednávanom prípade otec svojim odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie iba vo výroku o úprave jeho styku s maloletou. 8. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, v súlade s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že potreba dočasnej úpravy pomerov úpravou styku otca s maloletou neodkladným opatrením preukázaná bola. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích námietok otca v zhode so súdom prvej inštancie uzavrel, že prítomnosť matky pri realizácii styku otca s maloletou je vzhľadom na útly vek maloletej žiaduca a v záujme maloletej. Pokiaľ ide o rozsah dočasnej úpravy styku otca s maloletou, tento odvolací súd považoval za nedostatočný na udržiavanie a rozvíjanie vzájomných citových a rodinných väzieb medzi maloletou a otcom, keď nebol dostatočne osvedčený žiadny matkou tvrdený dôvod na úpravu styku otca s maloletou iba v minimálnom rozsahu. Tým, že rodičovské práva k maloletému dieťaťu majú obaja rodičia, má taktiež otec právo sa s ním stretávať, rovnako právom maloletého dieťaťa je, aby malo zabezpečený nerušený a plnohodnotný kontakt aj s druhým rodičom. Osobné spory medzi rodičmi, či ich vzájomne rozporné tvrdenia, alebo aj zdravotný stav otca budú predmetom dokazovania súdom prvej inštancie vo veci samej. Odvolací súd má za to, že matkou prezentované okolnosti dopravnej nehody otca v roku v roku 2007, či dostatočne neosvedčené tvrdenia o jeho zlom psychickom stave, ktoré doposiaľ v konaní preukázané neboli, nemožno považovať za okolnosti takej intenzity, ktoré by boli dôvodom na obmedzenie otca v kontakte s maloletou iba na minimálny rozsah. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a umožnil otcovi realizovať styk s maloletou každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok v časových, pre maloletú dostatočných časových intervaloch a za prítomnosti matky. Odvolací súd pripomína, že ide dočasné riešenie a vo svojej podstate predstavuje iba rámec možného stretávania sa otca s maloletou, pričom rodičia v záujme maloletej, môžu prijať vzájomnú dohodu aj o inom režime stretávania sa otca s maloletou, prípadne zvážiť či prítomnosť matky bude potrebná pri každom realizovanom styku. 9. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP. zmenil. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).