Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/337/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1499895602 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1499895602.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: F. K., Z.. XX.XX.XXXX, Z. B. L. XX, XXX XX B., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 353,42 Eur istiny s príslušenstvom, trovy konania a trovy exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš, so sídlom Nešporova 4, 031 01 Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. EX 295/99, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. Er/1117/1999-23 zo dňa 16.06.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. Er/1117/1999-23 zo dňa 16.06.2017, v I. časti výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e . Krajský súd v Bratislave, odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. Er/1117/1999-23 zo dňa 16.06.2017, v II. časti výroku o trovách exekúcie o d m i e t a . Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (predtým súd prvého stupňa) I. výrokom zastavil exekúciu, II. výrokom oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 36,18 Eur a III. výrokom rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania. V odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa 16.01.2017 súdny exekútor súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) po zistení, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O povinnosti oprávneného uhradiť trovy exekúcie súdneho exekútora, súd prvej inštancie rozhodol v zmysle 203 ods. 2 EP. Dňa 13.07.2012 povinný zomrel. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 65D/704/2012-14 zo dňa 02.01.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.01.2013 v časti zastavenia, bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty. 2. Uznesenie v zákonnej lehote napadol do I. a II. časti výroku odvolaním oprávnený. Uviedol, že napadnuté uznesenie v časti zastavenia exekúcie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože exekúcia mala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP. Oprávnený uviedol, že Zákon o sociálnom poistení pre uskutočnenie výkonu exekúcie stanovil prekluzívnu lehotu, uplynutím ktorej sa rozhodnutie o výkon ktorého ide, stáva neúčinným. V tomto prípade lehota na uskutočnenie exekúcie uplynula dňa 29.12.2008, preto mal súd v zmysle Exekučného poriadku ex offo zastaviť exekúciu z dôvodu preklúzie. Vzhľadom na tento dôvod zastavenia exekúcie neprichádza do úvahy § 57 ods. 1 písm. h), ale § 57 ods. 1 písm. b) EP z dôvodu, že exekučný titul sa stal počas exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie a tiež neprichádza do úvahy procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Na základe uvedeného žiadal odvolací súd, aby na úhradu trov exekúcie zaviazal povinného a aby v zmysle ust. § 376 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vyhovel odvolaniu. 3. Pred samotným preskúmaním napadnutého uznesenia odvolací súd skúmal, či sú splnené objektívne a subjektívne podmienky odvolacieho konania. 4. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 24.09.1999, doručením návrhu právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. 5. Nakoľko z hľadiska prípustnosti a účinkov opravných prostriedkov je nutné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase podania opravného prostriedku, prípustnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravoval už Civilný sporový poriadok a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku. 6. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal z vyššie uvedeného dôvodu uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. 8. Podľa § 58 ods. 1 EP (účinného v čase začatia exekučného konania), proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie. 9. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd konal podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP a vyhovel podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. 10. V zmysle § 57 ods. 1 písm. b) EP, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným. 11. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni, v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskoršie do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. 12. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 147 ods. 2 cit. zákona, právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. 14. Podľa § 148 ods. 1 cit. zákona, pohľadávky na poistnom, pokutách a na penále vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov 81) na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. 15. Podľa § 148 ods. 2 cit. zákona, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. 16. Rozhodnutie Sociálnej poisťovni ako Výkaz nedoplatkov poistného číslo: 251-1-128-4104/98 zo dňa 03.12.1998, predložené v tomto konaní ako exekučný titul, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 29.12.1998. Sociálna poisťovňa podala návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 24.09.1999 a súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie na Okresný súd Bratislava IV dňa 27.09.1999. Odvolací súd má za to, že na vykonanie exekúcie sa použije uvedené ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni (účinného v čase vydania exekučného titulu) a aj v znení neskorších predpisov (§ 148 ods. 2 zákon č. 431/2003 Z.z. o sociálnom poistení), podľa ktorých právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o poistnom možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. To znamená, že konanie o vykonaní exekúcie na základe Výkazu nedoplatkov poistného a penále (exekučné konanie) musí skončiť najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Táto lehota je prekluzívna, to znamená, že jej účinky nastávajú zo zákona a exekučný súd na ne musí prihliadať ex offo. 17. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 05.10.1999 súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5104 002751 pod sp. zn. Er 1117/99. Dňa 13.07.2012 povinný zomrel. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 65D/704/2012-14 zo dňa 02.01.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.01.2013 v časti zastavenia, bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty (135,64 Eur na účte v banke). Dňa 11.08.2015 súd prvej inštancie uznesením č. k. Er/1117/1999-10 pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného tak, že z konania vystúpila Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Liptovský Mikuláš, Štúrova 34, 031 32 Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484 a na jej miesto vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005. 18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštitúcie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zo dňa 16.06.2017 nesprávne aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, keď zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko dňom 29.12.2008 právo vymáhať pohľadávku na podklade predloženého exekučného titulu prekludovalo. 19. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie vecne správne, avšak exekúciu mal zastaviť z iného právneho dôvodu, podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP, z dôvodu uplynutia 10-ročnej prekluzívnej lehoty. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o zastavení exekúcie potvrdil. 20. Čo sa týka II. časti odvolaním napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 36,18 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, v danom prípade ide o odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou, smerujúce proti rozhodnutiu sudcu o trovách exekúcie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťal. Rozhodnutie o priznaní nároku súdneho exekútora na trovy exekúcie voči oprávnenému oprel o § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 EP a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. 21. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nutné odmietnuť do II. časti výroku uznesenia súdu prvej inštancie. 22. V predmetnej veci ide o exekučné konanie začaté 24.09.1999, v ktorom bolo odvolaním napadnuté uznesenie vydané dňa 16.06.2017, proti ktorému odvolanie podal oprávnený na poštovú prepravu dňa 25.07.2017, teda po účinnosti zmeny procedurálneho prostredia nastolenou prijatím Civilného sporového poriadku. Zároveň treba konštatovať, že k vydaniu napadnutého rozhodnutia došlo po účinnosti novely Exekučného poriadku vykonanou zákonom NR SR č. 299/2013 Z.z., nastavšou dňom 01.11.2013, čo bolo dôvodom, ktorý odvolací súd vyhodnotil ako prekážku prejednania predmetu odvolania voči trovám exekúcie. 23. Podľa § 9a ods. 1, 3, 4 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojem „žaloba“ podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy „strana“ a „spor“ vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa § 9b ods. 5 EP, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením. Podľa § 58 ods. 6 EP (účinného do 30.10.2013), proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. Podľa § 58 ods. 6 EP (v znení účinnom od 01.11.2013 do 30.06.2016), o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, nemožno podať mimoriadne dovolanie. Od 01.07.2016 novelou č. 125/2016 Z.z. bolo ust. § 58 ods. 6 EP zrušené. Podľa § 200 ods. 5 EP, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1, 2 EP v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Podľa § 243b ods. 1, 3 EP, text novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom NR SR č.299/2013 Z.z. účinnej dňom 01.11.2013, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 24. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 25. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. 26. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 27. V režime zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) nebol účastník exekučného konania vo všeobecnosti oprávnený na podanie odvolania, nakoľko toto obmedzenie priamo vyplývalo z ustanovenia § 202 ods. 2 OSP. 28. V konkrétnom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania v súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 57 EP (ide o tento prípad) Exekučný poriadok predpokladal, pred jeho novelou vykonanou zákonom č 299/2013 Z.z. v ustanovení § 58 ods. 6 EP, ale tiež pri subsidiárnom použití OSP cez § 251 ods. 4 OSP, prípustnosť odvolania. Tento právny stav sa ale spomínanou novelou Exekučného poriadku zmenil tak, že pre tento typ rozhodnutia platí všeobecná neprípustnosť odvolania v exekučnom konaní, predpokladaná § 202 ods. 2 OSP. Prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 243b identifikovanej novely tento dopad na procesnú situáciu prípadného odvolateľa spresnilo tak, že prípustnosť odvolania bude zachovaná len za predpokladu, že takéto rozhodnutie bolo vydané sudcom pred 1.11.2013 a odvolateľ odvolanie pred 1.11.2013 podá. Inými slovami, ak sudca o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 57 EP rozhodol po 1.11.2013, alebo ak aj rozhodol do 31.10.2013, ale odvolateľ odvolanie podal po 1.11.2013, odvolanie je neprípustné. 29. V súčasnosti Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2) rovnako nedáva účastníkovi konania oprávnenie na podanie odvolania proti akémukoľvek rozhodnutiu súdu, na rozdiel od režimu Občianskeho súdneho poriadku odvolanie voči uzneseniu vo všeobecnosti nepripúšťa. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu je daná len v obmedzenom, taxatívne vypočítanom rozsahu; zákon musí odvolanie proti konkrétnemu ustanoveniu výslovne pripúšťať (ide o uznesenia taxatívne vypočítané v § 357 CSP všeobecne, alebo konkrétne, prípustnosť odvolania sa predpokladá v konkrétnom zákonnom ustanovení, napr. v § 44 ods. 2 veta posledná, § 50 ods. 4, § 56 ods. 8, § 164 ods. 1 veta druhá EP, atď.). 30. Odvolací súd skôr ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách exekúcie v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa. 31. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom NR SR č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2016 Z.z.“), šlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. 32. Zákonom č. 125/2016 Z.z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016, keďže však Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti normou procesnou (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to ostatne zodpovedá § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho plynie, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha veci nevylučuje. Uvedené znamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne. 33. Trovy exekúcie nie sú pojmovo stotožniteľné s trovami konania účastníkov exekučného konania, nakoľko ide o dva samostatné procesné nároky odlišných subjektov zúčastnených na tomto konaní. 34. Trovy exekúcie sú procesným nárokom povereného súdneho exekútora (§ 200 ods. 1) a sú identifikované ako odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty (§ 196). Výšku trov exekúcie upravuje samostatná Vyhláška MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Exekučný poriadok tiež komplexne upravuje rozhodovanie o trovách exekúcie, ktorý postup fragmentuje na rozhodovanie súdnym exekútorom v priebehu exekučného konania (§ 201, § 202) a súdom pri zastavení exekúcie (§ 203). Rovnako určuje ktorý z účastníkov exekučného konania trovy exekúcie, v tom ktorom štádiu konania, platí. Upravuje tiež schému výroku rozhodnutia o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie (§ 200 ods. 5). Z uvedeného plynie, že úprava trov exekúcie je komplexná a v tomto smere niet priestoru pre použitie CSP. 35. Na rozdiel od trov exekúcie, trovy účastníkov exekučného konania sú upravené len fragmentárne. Ustanovenie § 200 ods. 1 EP predpokladá adresáta náhrady trov, kde oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku a povinnému nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). Z uvedeného je zrejmé, že na identifikáciu toho, čo pod trovami konania treba rozumieť je potrebné použiť ustanovenie § 251 CSP, ktorý identifikuje trovy konania ako všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva. Rovnako Exekučný poriadok žiadnym spôsobom neupravuje rozhodovanie o trovách konania medzi účastníkmi a z toho dôvodu je nutné použiť pre rozhodovanie o trovách účastníkov exekučného konania ustanovenia CSP. 36. Podľa názoru odvolacieho súdu, z vyššie uvedených dôvodov nie je možné na rozhodnutie o trovách exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP a odvolanie proti týmto trovám je potrebné považovať za neprípustné (absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniu o trovách exekúcie nemožno interpretovať inak než v súlade s § 355 ods. 1 CSP). 37. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou (novelou vykonanou zákonom č 299/2013 Z.z.), pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie, ktoré z procesnej úpravy účinnej do 30.06.2016, vylúčil, bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti o možnosti podania odvolania osobitne, ak v úprave Exekučného poriadku vykonanej novelou pod č. 2/2017 Z.z., odvolanie proti trovám exekúcie rovnako nepripúšťa. 38. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 EP v spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie oprávneného v zmysle § 386 písm. c) CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie v II. časti výroku, odmietnuť. 39. Nad rámec odvolania je potrebné uviesť, že trovy exekúcie majú vlastnú definíciu obsiahnutú v Exekučnom poriadku, ako bolo uvedené vyššie a preto niet priestoru pre to, aby exekučný súd rozhodoval osobitne o nároku a osobitne o výške týchto trov, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora. 40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 255 CSP, nakoľko v odvolacom konaní oprávnenému odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. 41. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).