Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/464/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507207529 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1507207529.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zast. advokátkou JUDr. Soňou Pohovejovou, Záhradnícka 37, Bratislava, proti žalovanému: E. F., F.. XX.XX.XXXX, T. E.. B.. J. X, T., zast. advokátskou kanceláriou Legium s.r.o., Bukurešťská 3, Bratislava, o zaplatenie 9.236,83 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15. júna 2016, č.k. 10C 36/2007-373, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t vr d z u j e. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.236,83 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.555,93 eur od 10.06.2006 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.680,90 eur od 28.08.2004 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 554 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.203,84 eur, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V celom rozsahu tak vyhovel žalobe žalobcu, ktorý sa od žalovaného domáhal zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom náhrady poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej žalovaným prevádzkou motorového vozidla, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, nakoľko po nehode mu v odobratej krvi namerali alkohol v hodnote 2,23 promile (regresný nárok). Žalovaný namietal, že mu po nehode nebola odobratá krv a teda listinný dôkaz o odbere krvi s nameranou hodnotou alkoholu nie je jeho, namietal tiež, že by vôbec pred jazdou požil alkohol, ako i to, že on spôsobil dopravnú nehodu. 2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie ustálil, že dňa 10.11.2003 o 20,50 h došlo na križovatke ulíc J. I. Š. R. T. k dopravnej nehode. Žalovaný pri dopravnej nehode riadil osobné motorové vozidlo zn. Nissan Sunny, EČ: T. XXXFP a pri vchádzaní na vozovku ulice J. pri odbočovaní doprava vyšiel s vozidlom do protismeru, kde v tom okamihu viedol kamión ťahač zn. Mercedes s návesom vodič K., ktorý jazdil smerom von z mesta po ul. J.. Na križovatke došlo k stretu vozidla žalovaného s kamiónom. Po náraze kamión zišiel z vozovky, narazil do dreveného elektrického stĺpu a následne do betónovej garáže. Pri nehode došlo k ťažkému zraneniu vodiča ťahača, k ľahkému zraneniu spolujazdca žalovaného aj k zraneniu žalovaného, ktorý sa po príjme do nemocnice a potrebných vyšetreniach podrobil operačnému zákroku. Z protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške krvi na alkohol z krvi zo dňa 11.11.2003 zistil, že vyšetrenie u žalovaného začalo 10.11.2003 o 23,50 h a skončilo o 23,57 h, a že sám žalovaný uviedol do záznamu, že v ten deň 10.11.2003 do 17-tej hodiny vypil tri pivá, jedol o 17-tej hodine. Vyšetrujúci lekár E.. E. v závere vyšetrenia podčiarkol záver, že žalovaný javí príznaky požitia alkoholu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že na námietky žalovaného, či vôbec k odberu krvi došlo, nakoľko žalovaný tvrdil, že si nepamätá, že mu krv bola odobratá a časovým údajom o odbere krvi, zabezpečil lekársku správu z príjmu žalovaného v nemocnici. Zo správy o príjme zistil, že túto napísal ošetrujúci lekár dňa 10.11.2003 o 23,58 h, teda hneď po odbere krvi, kde okrem iného uviedol „pivo pozit.“. Na základe správy bol žalovaný prijatý na traumatologické oddelenie nemocnice. E.. E. vo svojom vyjadrení zo dňa 04.12.2015 napísal, že pri objektívnom vyšetrení bol prítomný foetor ethylicus. Súd prvej inštancie dôkaz výsluchom tohto lekára ako svedka nevykonal ako nadbytočný s poukazom na časový odstup 13 rokov od vyšetrenia žalovaného na centrálnom príjme, keď táto doba nedáva predpoklad, že by si lekár, vyšetrujúci za tie roky stovky pacientov, presne spomenul na okolnosti odberu krvi žalovanému a jeho vyšetrenie. Na podporu tejto úvahy poukázal aj jeho vyjadrenie, v ktorom lekár píše, že sa opiera len o dostupnú zdravotnú dokumentáciu. Laboratórne vyšetrenie krvi sa vykonalo 13.11.2003 pod zn. I.-XXXX/ XX. Nakoľko žalovaný namietal i skutočnosť, že vyšetrenie krvi bolo až o dva dni, súd prvej inštancie vykonal v tejto súvislosti dopyt na Ústav súdneho lekárstva v Bratislave, ktorý laboratórne vyšetrenie krvi robil. Z vyjadrenia Univerzity Komenského v Bratislave, Lekárskej fakulty, ktorá odpovedala na dopyt, zistil, že potrebná dokumentácia bola skartovaná, avšak laboratórna vzorka bola skladovaná predpísaným spôsobom a časový interval medzi príjmom vzorky a dátumom jej vyšetrenia neovplyvnil výsledok vyšetrenia. Z prepúšťacej správy odd. úrazovej chirurgie nemocnice zo dňa 18.11.2003 zistil, že žalovaný po prijatí uviedol vyšetrujúcemu lekárovi, že v bezvedomí nebol, nevie však presne popísať dopravnú nehodu. Súd prvej inštancie s poukazom na vyjadrenia ošetrujúceho lekára E.. E. a výsledku z protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške krvi žalovaného, kde bol plynovou chromatografiou v krvi žalovaného pri dopravnej nehode nameraný alkohol vo výške 2,23 promile, vyhodnotil, že žalovaný viedol v čase dopravnej nehody vozidlo pod vplyvom alkoholu. 3. Vyhodnotil tiež, že tento jeho záver nevyvrátili výpoveďami ani svedkovia D. Ď. (kamarát žalovaného v čase dopravnej nehody) a matka žalovaného svedkyňa C. F., ktorých výpovede vyhodnotil ako zaujaté s poukazom na pomer k žalovanému. Uviedol, že svedok D. Ď. na súde vypovedal, že v daný deň išiel k žalovanému, pretože chcel niečo vybaviť a potreboval žalovaného ako vodiča. Vypovedal, že sa zastavili cestou v nejakej reštaurácii v T., kde on jedol a obaja pili nealkoholický nápoj. Uviedol, že žalovaný v ten večer nejavil známky požitia alkoholu, v opačnom prípade by išiel taxíkom. Hodnotil žalovaného ako zodpovedného vodiča, ktorý bol v čase dopravnej nehody policajtom. K priebehu dopravnej nehody uviedol, že žalovaný jazdil po hlavnej ceste a oproti nim jazdil v ich jazdnom pruhu kamión, ktorého svetlá ich oslnili a žalovaný sa hneď snažil vyhnúť zrážke, avšak k stretu vozidiel došlo. Za vinníka dopravnej nehody označil vodiča kamiónu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že tento svedok však v trestnom spise sp. zn. 3T 4/2007 (č.l. 13) vypovedal, že bol to žalovaný, ktorý mu zavolal, že si potrebuje niečo vybaviť a či nejde s ním von. Bol to žalovaný, ktorý prišiel na aute za svedkom a okolo 20 - 20,30 h, išli von a zastavili sa v reštaurácii. Pred vyšetrovateľom vypovedal, že si tam dal kávu a žalovaný nealko, zdržali sa 15 min. Nehoda sa stala o 22,50 h. Tu priebeh nehody popísal tak, že žalovaný zastavil na križovatke a pomaly sa pohol smerom doprava na Š. cestu a viedol vozidlo vo svojom jazdnom pruhu do mesta. Po pár metroch jazdy zbadali v ich jazdnom pruhu kamión, ktorý šiel smerom von z mesta a napriek tomu, že žalovaný strhol vozidlo doprava, došlo ku zrážke. Žalovaný vo výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 15.11.2003 vypovedal, že v reštaurácii sa zdržali asi hodinu, čo súd prvej inštancie vyhodnotil za pravdepodobnejšie, hoci časový interval od ich odchodu 20,30 h do času nehody je viac ako 2 a pol hodinový, keďže tak ako svedok Ď. aj žalovaný zhodne tvrdia, že z reštaurácie išli domov do H. a k dopravnej nehode došlo o 22,50 h, pričom svedok Ď. i F. uviedli, že odchádzali okolo 20,30 h. Svedkyňa C. F. uviedla, že si na dopravnú nehodu svojho syna nepamätá, na druhej strane si pamätala, že v deň dopravnej nehody bol žalovaný doma, staral sa o syna a chorého otca, pivo ani iný alkohol nepil, nemali ho doma, a že nesúhlasila s tým, aby šiel večer von, lebo preňho prišiel kamarát, že si potrebuje dačo vybaviť. Bolo to okolo 20,30 h. Uviedla presne aj kedy prišla z práce, a aká situácia v ten deň v ich domácnosti panovala. Svedkyňa potvrdila, že napísala v mene žalovaného a bez jeho vedomia list zo dňa 19.08.2004, v ktorom oznámila poisťovni, že žalovaný je ochotný dlžnú sumu zaplatiť v splátkach. Nakoľko žalovaný popieral napísanie listu, že bol ochotný dlh splatiť, súd prvej inštancie vykonal tento dôkaz a dospel k záveru, že námietka žalovaného, keď tvrdil, že nikdy taký list nenapísal, je dôvodná. Svedok P. vypovedal, že si na dopravnú nehodu nepamätá, vie, že poisťovňa mu plnila, nepamätal si koľko. 4. Skonštatoval, že uznesenie o začatí trestného stíhania bolo vydané dňa 18.11.2004 a trestné konanie sa viedlo voči žalovanému na základe obžaloby zo dňa 26.01.2007 pod sp. zn. 3T 4/2007 pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr. zák. a § 224 ods. 1 a 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d) Tr. zák.. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.06.2014 bolo trestné stíhanie voči žalovanému zastavené pre jeho premlčanie. 5. Oboznámil so znaleckým posudkom znalca z odboru cestná doprava O.. P., zo dňa 28.05.2004 vykonaným v trestnom konaní. Znalec podľa protokolu o dopravnej nehode zo dňa 10.11.2003 popísal miesto dopravnej nehody križovatku ul. J. a Š. v T., kde sa dopravná nehoda stala. K stretu vozidiel došlo na ul. J., keď vozidlo žalovaného jazdilo po ceste smerom do centra mesta a kamión jazdil po tejto ceste smerom von z centra mesta. Počiatočnú rýchlosť vozidla žalovaného nebolo možné z technických hľadísk zistiť pre nedostatok objektívnych podkladov a rýchlosť ťahača s návesom (kamión) bola zistená v rozmedzí 72 km/h - 74 km/h. Na základe analýzy nehodového deja znalec konštatoval, že technika jazdy žalovaného nebola správna. Žalovaný s vozidlom pri vchádzaní na vozovku ul. J. zo Š. ulice pri odbočovaní doprava vyšiel do protismeru, kde v tom okamihu jazdilo vozidlo Mercedes (kamión). Dôvod prejazdu do protismeru nie je možné z technického hľadiska určiť. Dôvodom podľa znalca bola neprimeraná rýchlosť pred vchádzaním na vozovku ul. J. W. K. Š. resp. nedostatočné venovanie sa riadeniu vozidla. Technika jazdy vodiča Mercedesu bola nesprávna v tom smere, že vozidlo prekročilo povolenú rýchlosť, keďže v úseku bola povolená rýchlosť 60 km/h. Pri správnej technike jazdy mohol žalovaný nehode zabrániť. Vodič Mercedesu nemohol nehode zabrániť, nakoľko k stretu vozidiel došlo počas reakčného času vodiča Mercedesu. Žalovaný napadol tento znalecký posudok viacerými námietkami, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil za účelové. Žalovaný namietal, že znalec si urobil merania z miesta dopravnej nehody a tak znalecký posudok nepovažoval za zákonný listinný dôkaz. Súd prvej inštancie v rámci hospodárnosti konania nenariadil dokazovanie výsluchom znalca, tento dôkaz nahradil prehratím záznamu výpovede znalca v trestnom konaní, v ktorom žalovaný spolu so svojim právnym zástupcom kládli znalcovi otázky, na ktoré znalec odpovedal. Vysvetlil, prečo náčrt z miesta dopravnej nehody nesúhlasil s plánom dopravnej nehody ako i to, že merania z miesta dopravnej nehody uskutočnil so súhlasom vyšetrovateľa. Nerobil ohliadku miesta dopravnej nehody ako procesný úkon, robil merania potrebné pre vypracovanie posudku. Uviedol, že plán z dopravnej nehody bol zle spracovaný a pri svojom posudku vychádzal z náčrtu z dopravnej nehody. Znalec po vyhodnotení verzie vzniku dopravnej nehody podľa žalovaného dospel po preštudovaní spisového materiálu a obhliadke miesta nehody k záveru, že je technicky neprijateľné, aby sa jeho vozidlo pred stretom s vozidlom Mercedes pohybovalo po ul. J.. Súd prvej inštancie podaný znalecký posudok zobral za základ skutkových zistení a zhodne so závermi posudku ustálil žalovaného za vinníka dopravnej nehody. 6. Uviedol, že žalovaný žiadal po 13-tich rokoch od nehody vypočuť ako svedka vodiča Mercedesu, ktorý má od nehody vážne zdravotné problémy a žije v F.. Skonštatoval, že tento bol vypočutý vyšetrovateľom v trestnom konaní a popísal svoju verziu dopravnej nehody, rovnako vypovedal i na súdnom pojednávaní, na ktorom bol žalovaný i jeho právny zástupca a mali možnosť klásť mu otázky v tom čase, ktorý nie je tak vzdialený od času nehody, či výsluchu poškodeného K., ako je prejednávanie v tejto veci. S verziou vodiča K. sa taktiež v posudku vysporiadal znalec, ktorý skonštatoval, že jeho verzia je z technického hľadiska neprijateľná, teda že vozidlo žalovaného sa pred stretom s jeho vozidlom nemohlo pohybovať po vozovke ul. J. v protismere z dôvodu obiehania iných vozidiel. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že znalecký posudok trpí vadami, pre ktoré nemôže slúžiť ako dôkaz o vine žalovaného a že obsahuje špekulatívne tvrdenia, keď vyhodnotil, že znalec zodpovedal na otázky položené vyšetrovateľom a v posudku riadne zdôvodnil svoje závery. 7. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca tvrdil, že žalovaný mal pri dopravnej nehode 2,23 mg/ l alkoholu v krvi, teda výsledok skúšky bol pozitívny, a preto si z vyplatenej škody uplatňuje proti nemu regres vo výške 9.236,83 eur. Vec posúdil právne podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. a podľa § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého poistiteľ proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Účtovným dokladom o zaplatení poistného plnenia vo výške 9.236,83 eur, mal za preukázané, že žalobca vyplatil poistné plnenie, keď poukázal na výpisy z účtu zo dňa 13.05.2004 na sumu 77.000,- Sk, teda 2.555,93 eur a zo dňa 14.07.2004 na sumu 6680,90 eur, z ktorých vyplýva, že tieto sumy v uvedené dni poukázané na účet poškodeného P., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že dostal od poisťovne peniaze za poškodenie garáže, pričom výšku vyplatenej škody preukázal žalobca krycím listom rozpočtu a prehľadom rozpočtových nákladov. Skonštatoval, že žiadna zo strán výšku plnenia nerozporovala. Uviedol, že podmienkou aplikácie § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. je pasívne legitimovaný subjekt škodca - osoba, ktorá podľa zákona za spôsobenú škodu zodpovedá, a preto sa zaoberal splnením podmienky, či má žalobca nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré vyplatil za žalovaného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, pretože viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Z protokolu o lekárskom vyšetrení o odbere krvi vykonanom po spornej dopravnej nehode dňa 10.11.2003 a oznámenia o výsledku zo dňa 13.11.2003 mal preukázané, že vodič - žalovaný mal pri dopravnej nehode pri 2,23 mg/l alkoholu v krvi (nesprávne uvedené „v dychu“ - pozn. odvolacieho súdu), čo sa posudzuje ako výsledok pozitívny. Poukázal na to, že takýto záver je uvedený v Oznámení o dopravnej nehode zo dňa 10.11.2003 aj v origináli vyšetrovacieho spisu. Dospel potom k záveru, že výsledok merania alkoholu v krvi žalovaného (opätovne nesprávne uvedené „v dychu“) bol pozitívny a nie negatívny, pričom opak žalovaný nepreukázal. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že voči žalovanému bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr. zák. a § 224 ods. 1 a 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d) Tr. zák.. Nakoľko toto trestné stíhanie bolo pre premlčanie zastavené, skúmal otázku zavinenia žalovaného v súvislosti s dopravnou nehodou a následne s uplatňovanou škodou. Na základe záverov z vykonaného dokazovania vyhodnotil žalobu za dôvodnú, keď mal za preukázané, že žalovaný nielenže nehodu spôsobil, ale spôsobil ju pod vplyvom alkoholu, z čoho mal za preukázané, že žalovaný je pasívne legitimovaným subjektom a to v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák. a následne aj v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z., a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. 8. O trovách konania rozhodol podľa § l42 ods. 1 O.s.p. a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu za zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 544 eur a za trovy právneho zastúpenia v sume 2.203,84 eur. Trovy právneho zastúpenia priznal podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za nasledovné úkony právnej služby: 1/ prevzatie veci á 253,94 eur + 8,04 eur režijný paušál, 2/ účasť na pojednávaní dňa 22.09.2014 á 253,94 eur + 8,39 eur režijný paušál, 3/ účasť na pojednávaní dňa 23.09.2015 á 253,94 eur + 8,39 eur režijný paušál, 4/ účasť na pojednávaní dňa 18.11.2015 á 253,94 eur + 8,39 eur režijný paušál, 5/ účasť na pojednávaní dňa 17.02.2016 á 253,94 eur + 8,58 eur režijný paušál, 6/ účasť na pojednávaní dňa 13.04.2016 á 253,94 eur + 8,58 eur režijný paušál a 7/ účasť na pojednávaní dňa 15.06.2016 á 253,94 eur + 8,58 eur režijný paušál, spolu 1.836,53 eur s tým, že k odmene priznal 20 % DPH vo výške 367,31 eur, nakoľko advokát preukázal, že je platiteľom DPH, čím trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 2.203,84 eur. 9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že je v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák. a § 12 ods. 1 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. pasívne legitimovaným subjektom, ako ani s odôvodnením rozsudku. Poukázal na to, že súd prvej inštancie čerpal pri vykonaní dokazovania v prevažnej miere z dôkazov pochádzajúcich z trestného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T 4/2007, pričom v trestnom konaní nebolo o jeho vine rozhodnuté. Uviedol, že vyššie uvedený znalecký posudok znalca O.. P. napádal v trestnom konaní ako aj v tomto konaní, nakoľko ho možno považovať za nesprávny a v rozpore so zákonom z dôvodu, že znalec vychádzal nielen z dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, ale aj zo skutočností, ktoré zistil pri ďalšej ohliadke miesta dopravnej nehody konanej dňa 26.03.2004 resp. dňa 08.04.2004. V tejto súvislosti argumentoval, že ohliadku miesta činu vykonáva podľa § 154 ods. 3 Tr. por. orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom súd, a preto nebolo v kompetencii znalca vykonávať ohliadku trestného činu samostatne a vyvodzovať z nej závery. Mal za to, že tento znalecký posudok nemožno považovať za relevantný dôkaz o preukázaní jeho viny, že spôsobil dopravnú nehodu, lebo trpí takými vadami, že nemôže byť použitý ako dôkaz, na čo upozorňoval už v konaní pred súdom prvej inštancie, ale súd na ním poukazované rozpory neprihliadol. Ďalej súdu prvej inštancie vytkol, že sa nevysporiadal s jeho tvrdeniami prednesenými na pojednávaní dňa 15.06.2016, kde poukazoval na rozpory v zdravotnej dokumentácii z NsP I. R. T., najmä časové rozdiely, keď z výpisu zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že mal byť na príjme vyšetrený o 23.58 h a podľa protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol mu mala byť krv odobratá na skúšku na alkohol o 23:50 h, pričom vyšetrenie sa malo skončiť o 23:55 h. Rozpory tiež videl vo vyjadreniach príslušníkov PZ, tvrdil, že nesedia náčrty a opísanie dopravnej nehody ako aj protokol o nehode vyhotovený na mieste s jeho prepisom, na čo počas konania upozorňoval, ale konajúci súd sa nimi nezaoberal. Mal za to, že na základe rozporuplných dôkazov založených v trestnom spise nemožno robiť závery v tomto konaní o jeho vine a preukázať jeho jazdu pod vplyvom alkoholu. Zdôraznil, že požitie alkoholu ako aj jazdu pod jeho vplyvom naďalej popiera. Argumentoval, že ak má byť zaviazaný k regresnému plneniu, musí byť bezpochyby preukázané, že spôsobil dopravnú nehodu a požil alkohol, čo nepovažoval za jednoznačne preukázané, nakoľko nie je určený za vinníka nehody. Vyjadril názor, že nárok žalobcu nevznikol, a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže neprodukoval žiadny relevantný dôkaz preukazujúci jeho zavinenie dopravnej nehody a jeho jazdu pod vplyvom alkoholu. 10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 12. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle citovaného prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcu, o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté ako i samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v čase konania a rozhodnutia účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a rozhodol podľa aktuálnej právnej úpravy, Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016. 14. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav, vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. a ust. § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z., ktoré aj správne vyložil, a svoje rozhodnutie tiež odôvodnil tak, ako to malo na mysli v čase rozhodovania platné a účinné ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti žalovaného nároku. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, zaoberal sa argumentáciou oboch sporových strán, správne vyhodnotil vykonané dôkazy, a dospel tiež k správnemu záveru, že žalobcom žalobou uplatnený nárok na zaplatenie 9.236,83 eur s príslušenstvom titulom náhrady poistného plnenia, ktoré za žalovaného vyplatil z dôvodu škody spôsobenej žalovaným prevádzkou motorového vozidla, pričom žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, je dôvodný, keď mal za preukázané, že žalovaný zavinil pod vplyvom alkoholu dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej vznikla poškodenému P. škoda, ktorú mu žalobca poistným plnením v žalovanej výške za žalovaného zaplatil. S týmto záverom, ktorý viedol k vyhoveniu žalobe v celom rozsahu sa odvolací súd stotožnil, keď ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalovaného nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať žalovanému za pravdu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a tiež spravodlivé. 15. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a pripojeného trestného spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa potom odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v podrobnostiach na ne poukazuje, a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovaného. 16. Žalovaný v odvolaní argumentoval tým, že súd prvej inštancie pri dokazovaní čerpal v prevažnej miere z dôkazov pochádzajúcich z trestného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T 4/2007, hoci v trestnom konaní nebolo o jeho vine rozhodnuté. Vyššie uvedený znalecký posudok znalca O.. P. považoval za nesprávny a v rozpore so zákonom z dôvodu, že znalec vychádzal nielen z dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, ale aj zo skutočností, ktoré zistil pri ďalšej ohliadke miesta dopravnej nehody, pričom vykonávať ohliadku nebolo v jeho kompetencii. Znalecký posudok preto nepovažoval za relevantný dôkaz o preukázaní jeho viny, že spôsobil dopravnú nehodu. Mal tiež za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho tvrdeniami o rozporoch v zdravotnej dokumentácii, keď rozpor videl v tom, že z výpisu zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že mal byť na príjme vyšetrený o 23.58 h a podľa protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol mu mala byť krv odobratá na skúšku na alkohol o 23:50 h, pričom vyšetrenie sa malo skončiť o 23:55 h. Rozpory tiež videl vo vyjadreniach príslušníkov PZ, keď tvrdil, že nesedia náčrty a opísanie dopravnej nehody ako aj protokol o nehode vyhotovený na mieste s jeho prepisom, s čím sa súd prvej inštancie nezaoberal. Mal potom za to, že na základe rozporuplných dôkazov nemožno robiť závery o jeho vine a preukázať jeho jazdu pod vplyvom alkoholu, keď požitie alkoholu ako aj jazdu pod jeho vplyvom popiera. Vyjadril tiež názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že zavinil dopravnú nehodu ani jeho jazdu pod vplyvom alkoholu. Z odvolania žalovaného je teda zrejmé, že namieta výlučne vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie, keď má na rozdiel od súdom prijatých záverov za to, že vykonané dôkazy nepostačujú pre záver o tom, že zavinil dopravnú nehodu, a že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. 17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania (na základe Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, teda v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie), v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť súdu, v rámci ktorej vykonaným dôkazom prisudzuje určitú hodnotu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má dôkazy hodnotiť, uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. 18. Odvolací súd dospel v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné vysvetliť, že základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky z každého dôkazu potom porovná s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné, či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a podobne. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery splnila strana sporu svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.20116, sp. zn. MCdo 1/2010). Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie rozhodoval na základe poznatkov získaných z vykonaných dôkazov a zhodných tvrdení sporových strán (ust. § 153 O.s.p., účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), a následne tieto poznatky voľne podľa svojej logickej úvahy zhodnotil a dospel k rozhodnutiu. Dôkazy teda hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany (ust. § 132 O.s.p. účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). 19. Hodnotením dôkazov je potom činnosť súdu, pri ktorej vykonané dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa všetkými týmito hľadiskami a zásadami riadil. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa totiž už vyššie uvedená zásada voľného hodnotenia dôkazov, pričom kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorému súd dospel, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku, z ktorého v posudzovanej veci všetky závery, ku ktorým súd prvej inštancie vyhodnotením dôkazov dospel, jednoznačne vyplývajú. Ako už bolo uvedené vyššie, odôvodnenie napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce, logické a pochopiteľné i pre laika. Možno potom konštatovať, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k vyhodnoteniu vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. K odvolaniu žalovaného potom uvádza, že namietané nesprávne hodnotenie dôkazov nie je opodstatnené. 20. Odvolací súd sa vyhodnotením produkovaných dôkazov stotožnil, keď dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že žalobca preukázal, že v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zavinil žalovaný pod vplyvom alkoholu, zaplatil za žalovaného poistné plnenie vo výške 9.236,83 eur poškodenému P.. Skutočnosť, že poškodenému P. vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou škoda v žalovanej výške, ktorú za žalovaného žalobca uhradil, nebola v konaní sporná. Ak žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie ako i v odvolaní rozporoval záver, že vozidlo viedol pod vplyvom alkoholu, a v konaní pred súdom prvej inštancie produkované dôkazy nepovažoval za dostačujúce na preukázanie tejto skutočnosti, keď namietal časové rozpory v lekárskej dokumentácii, odvolací súd uvádza, že žiadne časové rozpory nezistil, a záver súdu prvej inštancie, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, považuje za preukázaný, a teda správny. Z protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol z krvi zo dňa 11.11.2003 vyplýva, že vyšetrenie žalovaného začalo 10.11.2003 o 23,50 h a skončilo o 23,57 h, a že sám žalovaný uviedol do záznamu, že v ten deň 10.11.2003 do 17-tej hodiny vypil tri pivá. Z protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol z krvi žalovaného (laboratórne vyšetrenie krvi sa vykonalo 13.11.2003 pod zn. I.-XXXX/XX) je nepochybné, že plynovou chromatografiou bol v krvi žalovaného pri dopravnej nehode nameraný alkohol vo výške 2,23 promile. Súd prvej inštancie na námietky žalovaného, ktorý spochybňoval, či vôbec k odberu krvi došlo, keďže si nepamätá, že mu krv bola odobratá, zabezpečil lekársku správu z príjmu žalovaného v nemocnici, z ktorej vyplýva, že túto napísal ošetrujúci lekár dňa 10.11.2003 o 23,58 h, teda hneď po odbere krvi, kde okrem iného uviedol „pivo pozit.“. Vyšetrujúci lekár E.. E. v závere vyšetrenia podčiarkol záver, že žalovaný javí príznaky požitia alkoholu a vo svojom vyjadrení zo dňa 04.12.2015 napísal, že pri objektívnom vyšetrení bol prítomný foetor ethylicus, čo je odborný výraz pre zápach alkoholu vo vydychovanom vzduchu. Na námietku žalovaného, že vyšetrenie krvi bolo až o dva dni, vykonal súd prvej inštancie dopyt na Ústav súdneho lekárstva v Bratislave, ktorý laboratórne vyšetrenie krvi robil. Z vyjadrenia Univerzity Komenského v Bratislave, Lekárskej fakulty, ktorá odpovedala na dopyt, zistil, že i keď bola potrebná dokumentácia skartovaná, laboratórna vzorka bola skladovaná predpísaným spôsobom a časový interval medzi príjmom vzorky a dátumom jej vyšetrenia neovplyvnil výsledok vyšetrenia. Z prepúšťacej správy odd. úrazovej chirurgie nemocnice zo dňa 18.11.2003 naviac zistil, že žalovaný po prijatí uviedol vyšetrujúcemu lekárovi, že v bezvedomí nebol, nevie však presne popísať dopravnú nehodu. Zo všetkých týchto dôkazov, po ich vyhodnotení jednotlivo i vo vzájomnom súhrne, jednoznačne vyplýva, že záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, že žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, je správny, a že má oporu vo vykonanom dokazovaní. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný jazdu pod vplyvom alkoholu popieral, vykonal súd prvej inštancie ďalšie, vyššie uvedené dôkazy, pričom po ich vyhodnotení jednotlivo i vo vzájomnom súhrne dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný viedol vozidlo v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, a odvolací súd sa s vyhodnotením dôkazov súdom prvej inštancie stotožnil. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať tiež na to, že i keď žalovaný vykonané dôkazy spochybňoval, žiadnym ním produkovaným dôkazom (ním navrhnutou výpoveďou matky a kamaráta) ich nevyvrátil a podľa názoru odvolacieho súdu sa mu logické závery plynúce z vykonaného dokazovania nepodarilo ani len spochybniť. 21. Ak žalovaný namietal, že vyššie uvedený znalecký posudok znalca O.. P. je nesprávny a v rozpore so zákonom, keď znalec vychádzal nielen z dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, ale aj zo skutočností, ktoré zistil pri ďalšej ohliadke miesta dopravnej nehody, pričom vykonávať ohliadku nebolo v jeho kompetencii, a znalecký posudok preto nepovažoval za relevantný dôkaz o preukázaní jeho viny, že spôsobil dopravnú nehodu, odvolací súd sa ani s touto námietkou nestotožnil. V prvom rade považuje za potrebné poukázať na súdom prvej inštancie vykonaný dôkaz prehratím záznamu výpovede znalca v trestnom konaní, v ktorom žalovaný spolu so svojim právnym zástupcom kládli znalcovi otázky, na ktoré znalec aj odpovedal. Znalec vysvetlil, prečo náčrt z miesta dopravnej nehody nesúhlasil s plánom dopravnej nehody ako i to, že merania z miesta dopravnej nehody uskutočnil so súhlasom vyšetrovateľa. Nerobil ohliadku miesta dopravnej nehody ako procesný úkon, robil merania potrebné pre vypracovanie posudku. Súd prvej inštancie si osvojil závery tohto znaleckého posudku po tom, čo mal výpoveďou znalca za vyvrátenú námietku žalovaného, že znalec vykonal ohliadky miesta činu, keď z výpovede znalca ako i zo samotného znaleckého posudku vyplýva, že znalec žiadne ohliadky miesta činu nerobil, ale len so súhlasom vyšetrovateľa vykonal merania z miesta dopravnej nehody, potrebné pre vypracovanie posudku. Na základe analýzy nehodového deja znalec konštatoval, že technika jazdy žalovaného nebola správna, keď s vozidlom pri vchádzaní na vozovku ul. J. zo Š.Í. ulice pri odbočovaní doprava vyšiel do protismeru, kde v tom okamihu jazdilo vozidlo Mercedes (kamión). Ak potom súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania a zo záverov znaleckého posudku ustálil žalovaného za vinníka dopravnej nehody, nie je možné jeho hodnoteniu dôkazov nič vytknúť, keď zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 nevyplýva, akú výpovednú, resp. dôkaznú hodnotu má súd tomu - ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je súd zásadne slobodný. V hodnotiacej činnosti je tak súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Súd prvej inštancie takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je presvedčivé. Len odlišný názor žalovaného na to, či vykonané dôkazy postačujú na preukázanie relevantných skutočností, nie je s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§132 O.s.p.) spôsobilý spochybniť správnosť záverov, ku ktorým došiel súd prvej inštancie na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, a nie sporových strán, a zdôrazňuje, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami, a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom, prípadne právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (I. ÚS 97/97). 22. Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že ak súd prvej inštancie žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, rozhodol správne, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovi, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).