Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/118/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509204891 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1509204891.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcov: 1/ MB - EUROMEDIA s.r.o., IČO: 25 851 632, so sídlom: Úvoz 39, Brno, Česká republika, 2/ Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, O.: B. H. L. XX, Y., I., obaja v zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Koceľova 25, Bratislava, proti žalovanej: News and Media Holding a.s., IČO: 47 256 281, so sídlom: Einsteinova 25, Bratislava, v zast.: SCHWARZ advokáti s.r.o., so sídlom: Podbrezovská 40, Bratislava, ďalej v zast. advokátskou kanceláriou na doručovanie písomností: ŠKUBLA & PARTNERI, s.r.o., so sídlom: Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava o vydanie vecí, ušlý zisk, vydanie bezdôvodného obohatenia, ochranu osobnosti - náhradu nemajetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy za porušenie autorského práva, na odvolanie žalobcu 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 6C/107/2009-374 zo dňa 25.02.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni náhradu trov konania 5.397,36 Eur k rukám JUDr. Rudolfa Adamčíka, advokáta, Liptovská 2/A, Bratislava, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 442a ods. 1, 2, § 126 ods. 1, § 100, § 101, § 106 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, 2, 3, § 13 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobca (ďalej aj ako „navrhovateľ 1“) sa svojim návrhom zo dňa 09.04.2009 domáhal od žalovanej (ďalej aj ako „odporkyne“) vydania veci - originálov diapozitívov k fotografiám uverejneným v mesačníku O. X/XXXX: 1/ fotografie V. S. na strane 17, 2/ fotografie W. X. na strane 55, 3/ fotografie Q. S. na strane 6 a na strane 68-69, 4/ fotografie X. Š. na strane 93, 5/ fotografie H. Q. na strane 125. Ďalej žiadal, aby navrhovateľovi 1/ zaplatila odporkyňa 4.500,- Eur z titulu nároku na náhradu skutočnej škody, istinu vo výške 3.000,- Eur z titulu nároku na náhradu ušlého zisku, istinu vo výške 3.000,- Eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca 2/ ďalej aj ako „navrhovateľ 2“) žiadal od odporkyne 1.000,- Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za porušenie autorského osobnostného práva a 2.250,- Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za porušenie osobnostného práva. Navrhovatelia požadovali od odporkyne taktiež náhradu trov konania. 3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého mal preukázané, že zverejnenie rozhovoru s navrhovateľom 2/ bolo vopred dohodnuté a na ten účel bolo dohodnuté stretnutie účastníkov v Q. D. D. B. O., kde sa redaktorka odporkyne spolu s fotografom zúčastnila fotenia modeliek. Pri tej príležitosti jej navrhovateľ 2/ poskytol rozhovor o jeho práci a z tejto situácie boli zverejnené okrem textu rozhovoru aj fotografie navrhovateľa 2/. V konaní nebolo preukázané žiadne porušenie právnej povinnosti k nároku na náhradu škody zo strany odporkyne súvisiace so zverejnením rozhovoru v mesačníku O. Č.. X/ XXXX. Navrhovateľ v 1. rade nepreukázal vznik majetkovej ujmy, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s porušením konkrétnej právnej povinnosti odporkyne. Zverejnenie rozhovoru s navrhovateľom v 2. rade malo charakter jeho propagácie a reklamy na Slovensku, čo bolo potvrdené v konaní svedeckou výpoveďou redaktorky K. T.. Naviac všetci účastníci konania sa zhodli na tom, že fotenie v Brne a rozhovor s navrhovateľom 2/ boli vopred dohodnuté. Účastníci sa rozchádzajú v tom, že za rozhovor mala byť dohodnutá odmena alebo rozhovor spolu s fotografiami mali byť pre navrhovateľov akousi reklamou. Navrhovateľom sa nepodarilo preukázať svoje tvrdenia, že by odporkyňa mala za rozhovor zaplatiť. 4. Odporkyňa proti tomuto nároku namietala jeho premlčanie podľa ustanovenia § 106 ods. (1) Občianskeho zákonníka. Rozhovor s Q. Q. v diskotéke v O. sa konal 21.02.2007, a teda náklady na jeho organizáciu a priebeh museli byť vynaložené v tom čase, čo aj navrhovatelia preukazovali zmluvami a vyúčtovaniami a návrh vo veci samej bol podaný dňa 09.04.2009, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Tento nárok súd posúdil na základe vznesenej námietky za premlčaný. 5. V časti vydania vecí, diapozitívov, konkrétne špecifikovaných v úvodnej časti rozsudku, súd poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ 1/ nijako nepreukázal, že by skutočne diapozitívy odporkyni odovzdal, sám uviedol, že iba predpokladá, že ich odovzdal, pričom o odovzdaní neexistuje žiaden hodnoverný doklad. V tejto časti považoval súd nárok navrhovateľa za nepreukázaný. 6. Ohľadne nároku navrhovateľa 1/ na zaplatenie 3.000,- Eur za zverejnenie 7 archívnych fotografií zhotovených navrhovateľom v 2. rade v mesačníku O. X/XXXX. Tento nárok uplatňovaný navrhovateľom v 1. rade nemá žiadnu hmotnoprávnu oporu, nakoľko v konaní neboli preukázané žiadne majetkové práva navrhovateľa v 1. rade k týmto fotografiám. 7. Navrhovateľ v 1. rade nepreukázal, že zverejnenie týchto 7 fotografií má hodnotu 3.000,- Eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zverejnenie siedmich fotografií, aktov, v časopise O. Č..X/XXXX, v ktorom bol zverejnený rozhovor so navrhovateľom v 2. rade bolo dohodnuté, ako vzájomné plnenie protislužba za zverejnenie rozhovoru, ktorý mal propagačný charakter tzv. „PR“ pre oboch navrhovateľov. Toto bolo preukázané svedeckou výpoveďou svedka B. Y., ktorý bol šéfredaktorom mesačníka O. v čase prípravy zverejnenia rozhovoru, a tak to vyplýva aj zo skutočnosti, že v tom istom čísle, vydaní, časopisu Brejk bol zverejnený rozhovor s navrhovateľom v 2. rade, propagujúci aj navrhovateľa v 1. rade, aj sedem fotografií vyhotovených navrhovateľom v 2. rade. Samotní navrhovatelia nepopreli, že rozhovor a fotenie v Brne sa uskutočnilo na základe dohody. Skutočnosť, že za zrealizovanie rozhovoru a fotenia sa mala finančne podieľať na výdavkoch aj odporkyňa nebolo v konaní preukázané, nakoľko toto tvrdili iba navrhovatelia, ktorí to nijako nepreukázali. 8. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia 3.000,- Eur je vo vzťahu k uplatňovanému nároku na odmenu duplicitný. Navrhovateľ v 1. rade nepreukázal v tomto konaní, žiadne majetkové práva k predmetným fotografiám nie je na uplatnenie takého nároku vecne aktívne legitimovaný. V konaní nebolo ani preukázané v akom rozsahu, v akej hodnote sa mala odporkyňa obohatiť. Odporkyňa proti tomto nároku namietala jeho premlčanie podľa ustanovenia § 107 ods. (1) Občianskeho zákonníka s tým, že mesačník sa distribuuje do predajných stánkov vždy v prvom týždni príslušného mesiaca, v danom prípade sa tak stalo do 06.04.2007 (piatok). Toto tvrdenie odporkyňa nijako nepreukázala. V prípade, že by navrhovateľ svoj nárok preukázal, súd by sa až vtedy musel zaoberať vznesenou námietkou premlčania. Navrhovateľ nepreukázal kedy sa mala odporkyňa bezdôvodne obohatiť a výšku, ktorú uvádzal súd považoval za nepreukázanú. 9. Nárok navrhovateľa v 2. rade odôvodnený pozmeňovaním jeho diela fotografie S. D., nebol v konaní preukázaný, z hľadiska nejakého pozmeňovania fotografického diela. Pôvodná fotografia nebola preukázaná diapozitívom (originálom), takže nebolo možné porovnávať originál s fotografiou S. D. zverejnenou v mesačníku O.. 10. Nárok navrhovateľa v 2. rade, na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy za zverejnenie jeho podobizne v mesačníku O. X/XXXX je tak isto nedôvodný, pretože dobrovoľne s vedomím, že sa pripravuje zverejnenie rozhovoru pózoval fotografovi odporkyne, teda z toho jednoznačne vyplýva, že dal súhlas so zverejnením jeho podobizne konkludentne a v konaní nebola preukázaná existencia dohody o tom, že sa s navrhovateľom v 2. rade malo vopred odsúhlasiť zverejnenie konkrétnych fotografií a podobizne jeho osoby. 11. Súd je toho názoru, že navrhovateľ v 2. rade si bol vedomý, že fotografie jeho podobizne boli zhotovované za účelom zverejnenia popri texte rozhovoru s ním v časopise O.. Rozhovor s navrhovateľom v 2. rade mal spravodajský charakter, keďže poskytoval čitateľovi informácie o práci fotografa a na zverejnenie fotografií navrhovateľa v 2. rade za daných okolností sa vzťahuje zákonná licencia podľa ustanovenia §12 ods. (3) Občianskeho zákonníka. Sám navrhovateľ v 2. rade v konaní uviedol, že išlo o bežný vzťah propagačnej výmeny. Z uvedeného je zrejmé, že článok - rozhovor zverejnený v mesačníku mal byť propagáciou žalobcu v 2. rade. Navrhovateľ v 1.rade takisto nevedel súdu preukázať, kedy boli odporkyni, resp. jej pracovníkovi odovzdané diapozitívy, ktoré boli v mesačníku zverejnené. Sám v konaní uviedol, že po rozhovore v Brne sa stretol s redaktorkou, ktorej odovzdal na priateľskej báze ďalších asi 40 diapozitívov v hoteli E. B. O.. Navrhovateľ v 2. rade uviedol, že výber fotografií na zverejnenie v mesačníku O. nechal na vydavateľa. To je tiež dôkazom toho, že celá akcia sa odohrala na báze dobrých vzťahov medzi účastníkmi. Pokiaľ navrhovatelia poukazovali na podobné kauzy, ktoré uzavreli dohodou o mimosúdnom urovnaní sporov so spoločnosťou IHLE - Baden - Baden - AG zo dňa 23.07.2009, a so spoločnosťou AXEL SPRINGER PRAHA a.s. zo dňa 22.10.2004 a inými dohodami, treba uviesť, že nebol predložený originál listín a z obsahu fotokópií nie je zrejmé čo bolo predmetom sporu a ich urovnania. 12. Navrhovateľ v 1. rade odôvodňoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu majetkovými právami k fotografiám, ktorých autorom má byť navrhovateľ v 2. rade, a ktoré boli zverejnené v mesačníku O. Č.. X/XXXX. Treba uviesť, že najskôr v konaní odôvodňoval svoju aktívnu legitimáciu obsahom rámcovej zmluvy o spolupráci vyhotovenej bez dátumu v Brne a v kópii sa nachádza na č.l. 135-137, ktorá však nie je účastníkmi podpísaná, teda nemôže nijako zakladať majetkové práva k fotografickým dielam navrhovateľa v 2. rade. 13. K Zmluve o spolupráci, vytvorení diela a dohode o prevode autorského práva zo dňa 30.12.2001 podpísanej navrhovateľmi v Brne v slovenskom jazyku, súd poukazuje na to, že tento listinný dôkaz považuje za nedôveryhodný a účelový. Ani jeden z navrhovateľov nehovorí a ani nerozumie slovenskému jazyku a obaja žiadali konať s tlmočníkom, preto je nepravdepodobné, že by uzatvorili zmluvu v slovenskom jazyku ešte v roku 2001. Ak by tomu tak aj bolo, boli by zmluvu predložili ako dôkaz spolu s návrhom a nie po šiestich rokoch od začiatku konania a naviac sami prehlásili ešte v roku 2011, že iné listinné dôkazy ako tie, ktoré sa v súdom spise nachádzajú, už k dispozícii nemajú. Obaja v konaní uvádzali, že zmluvu medzi sebou nepodpísali, že majú vzťah založený na vzájomnej dôvere a zmluvu nepotrebujú, a to potvrdila aj súčasná konateľka navrhovateľa v 1. rade. Preukázať kedy bola zmluva podpísaná sa súdu nepodarilo s poukazom na skutočnosti uvádzané odborným vyjadrením znalkýň, ktoré je podrobne opísané na strane č. 7 tohto rozsudku. Technicky sa táto skutočnosť v súčasnej dobe nedá preukázať, nakoľko nie je k dispozícii pero, ktorým bola listina podpísaná. Manipuláciu navrhovateľa v 1. rade s listinami potvrdil aj svedok Q. X., ktorý vypovedal, že navrhovateľ 1/ pri vzájomnom rokovaní (ešte pred súdnym konaním) odcudzil dôležité listiny a vrátil ich odporkyni až po zákroku polície. Výpoveď svedka O. považuje súd tak isto za účelovú, a to aj z pohľadu jeho správania sa počas súdneho konania, kedy bol zo strany súdu opätovne upozorňovaný na neprijateľné správanie. 14. Navrhovateľ v 1. rade nepreukázal, že práve fotografie zverejnené v mesačníku O. Č.. X/XXXX boli súčasťou kolekcie 180 diapozitívov označených v listine „Předávací protokol“ zo dňa 21.06.2005. Ich technické označenie takéto zistenie neumožňuje. 15. Svedkovia sa k meritu veci vyjadriť nevedeli a potvrdili len skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné. Pokiaľ sa svedok Q. Z. vyjadroval k cenám fotografií na mediálnom trhu, tieto informácie boli pre toto konanie bezvýznamné. 16. Navrhovatelia teda v prejednávanej veci nepreukázali existenciu podmienok pre úspešné uplatnenie svojich nárokov, t.j. neuniesli dôkazné bremeno. Tak isto nepreukázali dôveryhodne výšku svojich nárokov a tieto si stanovili takpovediac paušálne, odoka s tým, že svoje nároky uplatňovali duplicitne ako napríklad výdavky na cattering, vizážistku a pod. Súd preto návrh navrhovateľov ako nedôvodný a v časti za premlčaný zamietol v celom rozsahu. Je na účastníkoch, aby si v budúcnosti svoje vzájomné práva a povinnosti upravili písomnou zmluvou a navodili stav právnej istoty, a tým predchádzali sporom medzi sebou, a tým vytvárali priaznivé ovzdušie vo sfére ich pôsobenia. O nedôslednosti navrhovateľov svedčí aj tá skutočnosť, že priezvisko modelky raz uvádzajú ako F. a inokedy ako F. ako aj to, že konateľka navrhovateľa v 1. rade vôbec nevedela čo je predmetom tohto súdneho konania. Záverom súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožnil s obranou odporkyne. 17. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, ktorí žiadajú odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a ich žalobe vyhovel, resp. rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalovaní odôvodnili podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ C.s.p. a ďalej tým, že nemali žiadnu možnosť predísť tomuto sporu nakoľko žalovaná z vlastnej vôle a bez dohody s nimi publikovala materiály a pozmenila fotografiu. Žalobcovia odovzdali diapozitívy s výslovným písomným vyhlásením žalovanej na odovzdávacom protokole, že diapozitívy nebude publikovať bez písomnej dohody medzi žalovanou a žalobcom 1/. Žalovanej z jej mnohoročnými skúsenosťami muselo byť zrejmé, že publikovanie materiálov vyžaduje licenčnú zmluvu v písomnej forme. Súd sa v rámci otázky odovzdania diapozitívov žalovanej nevyporiadal s písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcov z 27.01.2014. Keďže je zrejmé. že z diapozitívov boli publikované fotografie v časopise O. X/XXXX, musela ich žalovaná mať k dispozícii, nakoľko bez toho, aby diapozitívy mala, nemohla tie fotografie zverejniť. Iná forma publikácie diapozitívov by prichádzala do úvahy iba ak by boli diapozitívy profesionálne oskenované a poskytnuté žalovanej v elektronickej forme. Tento postup však realizovaný nebol. Ohľadne preukázania skutočne vzniknutej škody žalobcovia poukazujú na to, že jednotlivé položky boli v konaní riadne preukázané. Tieto náklady neboli rozporované okrem tvrdenia žalovanej, že sa na ich úhrade s žalobcom 1/ nedohodla. Žalobcovia namietajú, že položky náhrady škody nemôžu byť premlčané nakoľko vedomosť o tom. že žalovaná využila získané materiály a publikovala ich sa dozvedel pán Q. O. až keď náhodou zbadal časopis na čerpacej stanici, t.j. nie v deň nasledujúci po celej akcii v S. S., ani v deň závierky časopisu O. X/XXXX, ani v deň jeho tlače ani v deň jeho distribúcie do predaja. Žalobcovia sa tak nemohli o publikovaní materiálov dozvedieť skôr než bol časopis v oficiálnej distribúcii. V tejto súvislosti žalobcovia poukazujú na § 106 a § 107 Občianskeho zákonníka. Zmluvu o spolupráci, vytvorení diela a dohodu o prevode autorského práva bola podľa žalobcov súdu predložená až 05.02.2014, pričom ani na pojednávaní dňa 29.01.2014 nebolo dokazovanie ukončené. suma 3000 € predstavuje nárok na náhradu ušlého zisku spočívajúceho v obvyklej odmene za exkluzívnu fotografiu modelky W. F. s právom prvého použitia a sedem ostatných archívnych fotografií iných modeliek vrátane osobitnej titulnej fotografie. Nie je možné prihliadať na skutočnosť, že žalovaná kupuje fotografie od agentúry za možno násobne nižšiu odplatu, keďže okrem samotného konštatovania a zmluvy žiadnym spôsobom nepreukázala aké fotografie takto nakupuje cez „agentúru“ a ako bolo uvedené fotografie žalobcu 1/ nie sú typickými „agentúrnymi“ fotografiami. V súvislosti s nárokom žalobcu 2/ na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1000 eur spôsobenej pozmenením fotografii a následným publikovaním pozmenením fotografii, žalobcovia uvádzajú, že žalovaná neprodukovala žiaden dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že fotografie nezmenila, pričom súdu boli predložené fotografie vytlačené zo skenov diapozitívov vrátane predmetnej fotografie. V súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 2250 eur žalobcovia uvádzajú, že k otázke, či vedomosť o tom, že s žalobcom 2/ sa robí rozhovor a zároveň aj ilustračné fotografie (a súhlas s tým) je možné aj po právnej stránke považovať za súhlas na publikovanie rozhovoru a konkrétnych fotografií, poukazujú na rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo/2304/99 a uvádzajú, že súhlas žalobcu 2/ s rozhovorom i fotením jeho osoby v žiadnom prípade neznamenal ani neznamená súhlas s konkrétnym použitím konkrétnej fotografie obsahujúcej jeho podobizeň, čo len ako ilustratívnej fotografie k článku o ňom/rozhovoru s ním, pričom sa podľa žalobcov nejedná ani o spravodajskú licenciu. V súvislosti s tvrdením súdu a žalovanej, že rozhovor a fotky z interview i zverejnenie setu fotografií malo byt' propagáciou žalobcu 2/ a za túto propagáciu mali byt poskytnuté fotografie i rozhovor ako protislužba (bartrový obchod), žalobcovia uvádzajú, že pokiaľ by sa skutočne jednalo o uvedený bartrový obchod, mohla by žalovaná tento argument podporiť faktúrami. Žalobcovia majú za to, že súd sa dopustil pri rozhodovaní o trovách konania a taktiež napádajú aj spôsob výpočtu trov konania. 18. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil. V konaní žalobca nepreukázal, že pravé fotografie zverejnené v mesačníku O. Č. X/XXXX boli súčasťou kolekcie 180 diapozitívov označených v listine ,,Predávací protokol“ z 21.06.2005. Nebolo preto preukázané, že by žalovaná porušila vyhlásenie o nezverejnení fotografii bez súhlasu žalobcu 1/ zachytené v uvedenej listine. Žalobca 1/ v konaní nepreukázal majetkovú ujmu, nevyplýva to ani z fotokópií dokladov, ktoré súdu predložil. žalobca nepreukázal vznik majetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s nejakým porušením právnej povinnosti žalovanej nakoľko z dokazovania bolo preukázané, že na zachytenie práce žalobcu 2/ pozval redaktorku žalovanej práve žalobca 2/pričom s redaktorkou urobil aj rozhovor, pri ktorom sa nechal fotiť fotografom žalovanej s vedomím, že tieto činnosti vykonáva a im napomáha s cieľom aby bol zverejnený v časopise O. článok o jeho osobe o jeho práci a spod. V danom prípade teda neboli splnené hmotnoprávne podmienky, ktoré by zakladali na strane žalovanej zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcovi 1/ a teda ani na náhradu ušlého zisku. Nárok žalobcu 2/ odôvodnený pozmeňovaním jeho diela fotografie S. D., nebol v konaní preukázaný, pôvodná fotografia nebola preukázaná diapozitívom. Nárok žalobcu 2/, na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy za zverejnenie jeho podobizne v mesačníku O. X/XXXX je zrejme nedôvodný, pretože dobrovoľne s vedomím, že sa pripravuje zverejnenie rozhovoru pózoval fotografovi žalovanej, teda súhlas s vyhotovením a so zverejnením jeho podobizne (§12 ods. (1) OZ) bol daný konkludentne. 19. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/, ktorí tvrdia, že?žalovaná žiadnym spôsobom ani žiadnym konkrétnym argumentom nevyvrátila tvrdenie žalobcov o odovzdaní diapozitívov. Žalobcovia poukazujú na odovzdávací protokol z 06.04.2009 o vrátení diapozitívov. Na tomto stretnutí bolo konštatované, čo žalovaná nevrátila a žalovaná sama to do protokolu dopísala. Žalobcovia opätovne uvádzajú, že článok o žalobcovi 2/ zverejnený bol a tento zároveň propagoval aj žalobcu l/„na takmer každej stránke“ zverejnením textu „Produkcia: MB EUROMEDIA s.r.o. je zavádzaním pozornosti ku úmyselne nepravdivému špekuláciám. V súvislosti s pozmenením fotografie modelky, žalobcovia opäť poukazujú na to, že žalovaná nevysvetlila, ako by mohla pozmenená fotografia existovať, resp. vzniknúť, nakoľko modelka dané retiazky na oblečení mala. Žalovaná si vo svojom vyjadrení v súvislosti s vyhotovením a so zverejnením podobizne žalobcu 2/ odporuje, nakoľko najprv uvádza že súhlas s vyhotovením a so zverejnením podobizne žalobcu 2/ bol daný konkludentne tým, že sa žalobca 2/ nechal odfotiť“. V ďalšom texte už uvádza že ani konkludentný súhlas žalovaná nepotrebovala, nakoľko článok bol spravodajského charakteru a teda išlo tzv. zákonnú licenciu. A do tretice potom uvádza že článok bol dohodnutý ako propagácia žalobcu 2/ a ako protihodnotu takto zverejnenej reklame mala žalovaná možnosť zadarmo zverejniť fotografie poskytnuté mu žalobcom 1/. 20. K vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ sa vyjadrila žalovaná, ktorá opätovne žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovaná zotrváva na svojich predošlých vyjadreniach a má za to, že bolo preukázané, že nedisponuje žiadnymi diapozitívmi žalobcu 1/, neprišlo k vzniku škody vo výške 4500 eur, neprišlo k ušlému zisku žalobcovi 1/ 3000 eur, neprišlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške 3000 eur, neprišlo k vzniku nemajetkovej ujmy vo výške 1000 eur, ani neprišlo k vzniku nemajetkovej ujmy vo výške 2250 eur. Žalovaná ďalej poukazuje na to, že sú dva Odovzdávacie protokoly, pričom žalobcovia vytrhli z každého protokolu tú časť, ktorá bola pre nich výhodná. Z Odovzdávacieho protokolu 2 skutočnosť, že sporné diapozitívy neboli vrátené a z Odovzdávacieho protokolu 1 skutočnosť, že sporné diapozitívy žalovaná nemohla publikovať bez písomnej dohody medzi žalovaným a žalobcom 1. 20. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 21. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je opodstatnené. 22. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 23. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 24. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. 25. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).