Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/131/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510205347 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1510205347.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobkyne: A. I.Á., R.. XX. XX. XXXX, D. S. B.. Č.. X, D., zastúpená: SP & R s. r. o., Marótyho ul. č. 6, Bratislava, IČO: 36 859 982, proti žalovaným: 1/ Bytospráva, s.r.o., Nobelova ul. č. 1, Bratislava, IČO: 31 357 407, 2/ CREDITORS s. r. o., Mozartova ul. č. 27, Bratislava, IČO: 43 891 870, žalovaní 1/ a 2/ zastúpení: HARGAŠ LEGAL, s. r. o., Laskomerského ul. č. 149/6, Bratislava, IČO: 47 251 361, X/ N. Č., R.. XX. XX. XXXX, D. V. B.. Č.. XXXX/XX, C., X/ Ľ. Č., R.. XX. XX. XXXX, D. V. B.. Č.. XX, C., X/ K. N., R.. XX. XX. XXXX, D. A. B.. Č.. XX, Ž., žalovaný 5/ zastúpený: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., ul. Daniela Dlabača č. 35, Žilina, IČO: 36 806 498, X/ F. I., R.. XX. XX. XXXX, D. O. B.. Č.. XX, K., o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalovaného 2/ a 5/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11. novembra 2016, č. k. 42C/174/2010 - 364, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) určil, že právny úkon - dražba osvedčená notárskou zápisnicou notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, Krížna ul. č. 2, Bratislava, dňa 15. 02. 2010, N 65/2010, NZ 4977/2010, NCRIs 5090/2010, vykonaná dňa 15. 02. 2010 o 09:00 hod. v Penzióne Kachelman, Kammerhofská ul. č. 18 v Banskej Štiavnici, predmetom ktorej bol D. Č. XX R. I. C. D. - N., na S. B.. Č.. X, na X. N. D. A., I. Č. XXXX, N. na N. Č.I. XXXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, I. I. N. N. na I. Č. O. I. U. A. O. I. N. J. N. C. C. N. XXXX/XXXXXX, U. na Q. C. Č.I. XXXX, pre V. D. - K.. Č.. N., V. D. C., J. Ú. N., I. J. pre H. K. I. D., je neplatná a žalovaným 1/ až 6/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Bratislava V zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť ostatných žalovaných, žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % a návrh na prerušenie konania zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. čl. 6 ods. 1, § 191 ods. 1 C. s. p., § 2 písm. a), písm. d), písm. i), § 7 ods. 1, § 11 ods. 1, 4, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 3, § 18 ods. 1, § 20 ods. 1, § 21 ods. 2, 4, § 25 ods. 1 zákona č. 572/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, § 8 ods. 1, § 8a ods. 1, § 8b ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 39 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že pri organizovaní dražby nehnuteľnosti došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, a preto žalobe vyhovel. Poukázal na skutočnosť, že došlo k porušeniu ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách z dôvodu, že dražobník za miesto konania dražby určil vzdialené mesto, čím obmedzil účasť dražiteľov z oblasti, z ktorej by sa najväčšia účasť dala očakávať, ako aj k porušeniu ust. § 18 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko došlo k opakovanej zmene podmienok a údajov v oznámení o dražbe. Uviedol, že žalobkyňa spolu so svojím bývalým manželom F. I. (žalovaný 6/, pozn. odvolacieho súdu) nadobudla do bezpodielového spoluvlastníctva manželov byt Č. XX R. I. C. D. - N. na S. B.. Č.. X, na X. N. D. A., I. Č. XXXX, U. C. E. J. Ú. C. D., I. J. D. C., J. Ú. N. na Q. C. Č. XXXX, I. I. I. N. XXXX/ XXXXXX na I. Č. O. U. A. O. N. Č. XXXX/XX (U. N. O. R. V. C. XX K.2.), N. Č.. XXXX/XX (U. N. O. R.Á. V. C. XX K.), N. Č.. XXXX/X (U.É. N. O. R. V. C. XXX K.2.) O. N.Q. Č.. XXXX (U. N. O. R.A. V. C. XXX K.2.), N.ričom manželstvo žalobkyne a jej manžela bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 9C/178/01 - 37, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04. 05. 2002 s tým, že žalovaný 1/ bol na základe zmluvy o výkone správy, uzatvorenej v súlade s ustanovením § 8 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správcom bytového domu so súpisným číslom XXXX na S. B.. Č.. X C. D. - N.. Poukázal na skutočnosť, že dňa 15. 02. 2010 bola v penzióne Kachelman v Banskej Štiavnici uskutočnená dražba predmetného bytu na základe zmluvy o vykonaní dražby uzavretej dňa 08. 12. 2009 medzi žalovaným 1/ ako správcom a žalovaným 2/ ako dražobníkom, keď na základe výsledkov dražby nadobudol vlastníctvo k predmetnému bytu žalovaný 3/, pričom žalovaný 1/ ako správca bytového domu navrhol vykonať dražbu predmetného bytu, ktorý sa v danom čase nachádzal v režime bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 6/ (S. D. K. F. I.) z dôvodu, že žalobkyňa a žalovaný 6/ ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu neplatili preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, preddavky na plnenia spojené s užívaním bytu a odplatu správcovi za výkon správy, t. j. z dôvodu existencie peňažného dlhu žalobkyne a žalovaného 6/ voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome, v ktorom sa byt nachádza a existencie zákonného záložného práva na byt v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, v ktorom sa byt nachádza (na základe ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastnícke bytov a nebytových priestorov) s tým, že ku dňu 30. 09. 2009 dlh predstavoval spolu s príslušenstvom a nákladmi právneho zastúpenia podľa vyčíslenia sumu 9.206,54 eur. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že najnižšie podanie na dražbe bolo stanovené na sumu 78.125 eur a minimálne prihodenie 500 eur s tým, že dražby sa zúčastnili účastníci - žalovaný X/, S.. X.. K. J. U. O. N. O. K. F., O.však z dôvodu, že žiadny z účastníkov opakovane neurobil podanie aspoň v minimálnej výške, licitátor postupne znižoval najnižšie podanie na sumu 69.000 eur, následne na sumu 58.000 eur a napokon na sumu 47.000 eur, na ktorú urobili podanie žalovaný 3/ a účastník dražby číslo 1 v rovnakej výške 47.000 eur, a preto o udelení príklepu v prospech žalovaného 3/ rozhodol licitátor žrebom a dražbu vyhlásil za úspešne skončenú. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku je ako výlučný vlastník draženej nehnuteľnosti zapísaný žalovaný 5/, pričom všeobecne je naliehavý právny záujem na určení daný hlavne tam, kde by sa bez tohto určenia právne postavenie žalobcu stalo neistým alebo kde by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo, keď žalobkyňa tvrdila, že bez určenia neplatnosti dražby dochádza k strate jej základných životných podmienok s tým, že pôvodný vlastník vydraženej nehnuteľnosti má vždy naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby, keďže v dôsledku takéhoto rozhodnutia môže byť obnovené jeho vlastnícke právo, pretože je podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, avšak naliehavý právny záujem na požadovanom určení by mohol byť sporný v prípade, ak by sa určenia neplatnosti dražby domáhali v súlade s § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách iné osoby, ktoré by tvrdili, že boli dražbou dotknuté na svojich právach. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že predmet dražby bolo možné dražiť (§ 3 ods. 5 zákona č. 572/2002 Z. z.), nakoľko predmetný byt napriek zániku bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej manžela rozvodom ich manželstva podliehal v čase uskutočnenia dražby pod režim bezpodielového spoluvlastníctva, keďže medzi nimi nedošlo k jeho vyporiadaniu s tým, že predmetom konania vedeného Okresnom súde Bratislava V pod sp zn. 16C/77/2005 je vyporiadanie zániku bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 6/, ktoré ešte nebolo právoplatne skončené a je prerušené až do právoplatného skončenia konania o neplatnosť dražby. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyni bola doručená notárska zápisnica o dražbe s prílohami: námietkami proti dražbe vznesenými jej bývalým manželom F. I. U. A. XX. XX. XXXX, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28. 02. 2002, č. k. 9C/178/01 - 37, námietkami proti postupu dražby vznesenými žalobkyňou, výpisom z katastra nehnuteľností na predmetný byt, oznámením o dobrovoľnej dražbe zo dňa 09. 12. 2009 na D. Č. XX, na XX. N. D. A. na S. B.. Č.. X a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX s termínmi ohliadok 05. 01. 2010 a 10. 01. 2010 s tým, že žalovaný 2/ spolu s vyjadrením k žalobe zo dňa 07. 06. 2010 ako dôkaz predložil okrem iného aj oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 11. 01. 2010 bytu Č. XX, na X. N. D. A. na S. B.. Č.. X C. D. a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, s termínmi ohliadok 27. 01. 2010 a 07. 02. 2010, spolu s oznámením o dražbe priložil i zoznam účastníkov obhliadky nehnuteľnosti zo dňa 07. 02. 2010 na D. Č.. XX, na X. N. na S. B.. Č.. X, kde sa mal ako záujemca zúčastniť obhliadky predmetu dražby K.Š. F., keď v Obchodnom vestníku bolo dňa 20. 01. 2010 uverejnené oznámenie o dobrovoľnej dražbe na D. Č.. XX na X. N. D. A. na S. B.. Č.. X C. D., pričom termíny obhliadok bytu boli určené na dni 10. 01. 2010 a 11. 02. 2010 s tým, že zo spisu o dobrovoľnej dražbe dražobníka číslo VS: 10100409 vyplýva, že súčasťou notárskej zápisnice číslo N65/2010 NZ 4977/2010 NCRLs 5090/2010 zo dňa 15. 02. 2010 bolo oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 09. 12. 2009 na D. Č. XX, na XX. N. D. A. na S. B. Č. X a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX s termínmi ohliadok 05. 01. 2010 a 10. 01. 2010. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v poradí prvý rozsudok zo dňa 09. augusta 2013, ktorým rozhodol o neplatnosti dražby, na odvolanie žalovaného 2/ a 5/, ku ktorému žalovaný 2/ podal dňa 12. 09. 2013 aj vyjadrenie notára Ondreja Ďuriača o chybnom priložení oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 09. 12. 2009 na D. Č. XX, na XX. N. D. A. na S. B.. Č.. X a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, I. termínom obhliadok 02. 01. 2010 a 10. 01. 2010, teda v tomto prípade sa jednalo o odlišný byt od bytu, ktorý vlastnila žalobkyňa, avšak túto skutočnosť žalovaný 2/ okrem vyjadrenia notára, nijako nepreukázal, zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24. septembra 2015, č. k. 3Co/636/13 - 323, keď v rozhodnutí uložil povinnosť vysporiadať sa s otázkou, či predmet dražby bol skutočne v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej bývalého manžela F. I. a uvedené posúdiť v zmysle ust. § 149 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže manželstvo žalobkyne a jej manžela bolo rozvedené, rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 04. 05. 2002, zmluva o vykonaní dražby bola uzavretá o sedem rokov neskôr dňa 08. 12. 2009, dobrovoľná dražba sa uskutočnila dňa 15. 02. 2010 a teda, či ku dňu vykonania dražby nebolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo vysporiadané. Súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v zrušujúcom uznesení (povinnosť súdu prvej inštancie v prípade, ak dňu vykonania dražby nebolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo vysporiadané, posúdiť, či sa predmet dražby v čase konania dražby reálne nachádzal v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a nie v podielovom spoluvlastníctve, a zároveň sa zaoberať odvolacím argumentom týkajúcim sa posúdenia vecnej legitimácie v konaní, nakoľko zákonná úprava presne vymedzuje, že účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba, ktorá namieta neplatnosť dražby /§ 90 O. s. p./, pričom rozhodujúce je, aby nerozlučné procesné spoločenstvo osôb existovalo v čase vyhlásenia rozsudku o neplatnosť dražby) poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa dňa 03. 05. 2016 podala návrh na vstup jej bývalého manžela (F.J. I., R.. XX. XX. XXXX, D. O. B.. Č.. XX, K.), do konania na strane žalovaných, nakoľko predmet konania sa dotýka jeho práv a povinností, o ktorom rozhodol uznesením zo dňa 24. augusta 2016, č. k. 42C/174/2010 - 343 tak, že pripustil jeho vstup do konania na strane žalovaných ako žalovaného 6/. Poukázal na skutočnosť, že pri organizovaní dražby nehnuteľnosti bolo porušené ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách tým, že za miesto konania dražby určil dražobník vzdialené mesto, čím obmedzil účasť dražiteľov z oblasti, z ktorej by sa najväčšia účasť dala očakávať, pričom nemohol opomenúť skutočnosť týkajúcu sa vzdialenosti miesta konania dražby, nakoľko Banská Štiavnica je vzdialená od Bratislavy 173 km (autom približne 130 minút) a hromadnými dopravnými prostriedkami nepomerne dlhšiu dobu s tým, že zo zákona o dobrovoľných dražbách je povinný prihliadať na to, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe aj kvôli miestu konania dražby a podľa článku 6 C. s. p. má prihliadať na špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. Uviedol, že pokiaľ by nemal možnosť a povinnosť prihliadať na vzdialenosť miesta konania dražby, teoreticky by bolo možné pripustiť situáciu, že miesto konania dražby bude od Bratislavy v najvzdialenejšej obci na Slovensku, čím by sa neúmerne dražba voči žalobkyni predražila a na dražbu by sa dostavilo len málo záujemcov, pričom tento teoreticky naznačený prípad nie je v skutočnosti veľmi vzdialený od tohto reálne uskutočneného a zrealizovaného prípadu, pretože na dražbu sa dostavilo málo záujemcov a iba jeden bol z Bratislavského kraja, preto mal dražobník uvážiť, aký typ dražiteľov môže mať podľa všeobecnej skúsenosti z predaja nehnuteľností najväčší záujem o daný predmet dražby, či je geografické umiestnenie predmetu dražby rozhodujúcim kritériom pre určenie okruhu záujemcov, a tým aj miesta dražby, keď podľa vyjadrenia žalovaného 2/ robili v Banskej Štiavnici dražbu len na začiatku svojej činnosti, a to len dražbu dvoch nehnuteľností, avšak neskôr robili dražby už len v Bratislave. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že pri výbere miesta konania dražby musia a mali mať žalovaný 2/ spolu so žalovaným 1/ na zreteli aj náklady, ktoré budú vynaložené na dražbu, pretože všetky tieto náklady v skutočnosti zaplatí žalobkyňa, ktorá je zdravotne a sociálne znevýhodnená, pričom žalovaní 1/ a 2/ sú z Bratislavy, rovnako aj notár JUDr. Ondrej Ďuriač, ktorý osvedčoval priebeh dražby má sídlo v Bratislave, preto sa nestotožnil s účelovým a zavádzajúcim tvrdením žalovaného 2/, že dražba predmetnej nehnuteľnosti sa konala v Banskej Štiavnici z dôvodu, že mali záujemcov o dražbu nehnuteľnosti z celého Slovenska, nakoľko na dražbu môžu prísť záujemcovia o dražbu až do otvorenia dražby a pokiaľ zložia dražobnú zábezpeku, môžu sa dražby zúčastniť. Uviedol, že miesto konania dražby v Banskej Štiavnici bolo určené zámerne s cieľom znemožniť účasť prípadných záujemcov najmä z Bratislavského kraja, keďže nehnuteľnosť sa nachádza práve v Bratislave a zo skúseností pri predaji nehnuteľností sa dá predpokladať, že záujemcovia o kúpu nehnuteľnosti budú prevažne z oblasti, kde sa nachádza dražená nehnuteľnosť, nakoľko ak je na dražbe viac účastníkov, je väčší predpoklad vydraženia nehnuteľnosti za vyššiu cenu než za akú bola vydražená predmetná nehnuteľnosť, t. j. 47.000 eur, čo je suma výrazne pod jej skutočnú trhovú hodnotu, za ktorú stratila žalobkyňa a členovia jej domácnosti právo bývania, bez možnosti zabezpečiť si zo zostatku výťažku dražby iné bývanie s tým, že nie je možné dať prednosť majetkovým právam záložných veriteľov pred realizáciou ľudského práva na bývanie a základného ústavou zaručeného práva vlastniť majetok, ktorým sa vyššie uvedené právo realizuje, pričom skutočnosť, že nehnuteľnosť bola vydražená iba za sumu 47.000 eur potvrdzuje nevhodnosť vykonania dražby v meste vzdialenom niekoľko desiatok kilometrov od miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že v posudzovanej veci došlo aj k porušeniu ust. § 18 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, z ktorého vyplýva, že podmienky a údaje, ktoré dražobník v oznámení o dražbe uviedol, nie je možné dodatočne meniť, nakoľko v tomto prípade boli podmienky a údaje urobené v oznámení o dražbe hneď niekoľkokrát zmenené, keď prvé oznámenie o dražbe priložené k notárskej zápisnici, vôbec nekorešpondovalo s nastávajúcim priebehom dražby, keďže v oznámení bol uvedený úplne iný byt, ako ten, ktorý sa mal dražiť s tým, že ďalšie oznámenia o dobrovoľnej dražbe týkajúce sa bytu žalobkyne mali uvedené rozdielne dátumy obhliadok bytu, pričom nie je jasné, ktoré dátumy obhliadok bytu platia a ktoré sa reálne uskutočnili, čím je celé konanie o dobrovoľnej dražbe zmätočné, nejasné a navodzujúce dojem zneprehladniť celé konanie o dražbe a tým dosiahnuť čo najmenší záujem o dražbu zo strany prípadných záujemcov. Poukázal na skutočnosť, že oznámením o dražbe sa zverejňujú podstatné údaje o dražbe a súčasne sa publicitou oznámenia zabezpečuje, že o dražbe je verejnosť dostatočne informovaná, preto je pre verejnosť potrebné, aby bola dražba riadne zverejnená a aby nedochádzalo k takým zmenám o (správne v) oznámení, ktoré by podstatným spôsobom menili dražbu, resp. by týmito zmenami dochádzalo k úplne inej dražbe a predmet dražby by tým neprešiel riadnym procesom dražby. Uviedol, že porušením vyššie uvedených ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách je naplnený predpoklad neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, a preto vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, posudzujúc zákonnosť dražby, vykonanej na základe zmluvy nemôže byť takáto dražba považovaná za platnú a vykonanú v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a vecne plným úspechom žalobkyne v spore, ktorej priznal náhradu vo výške 100 %. Rozhodnutie o povinnosti žalovaných 1/ až 6/ spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 eur odôvodnil právne ust. § 2 ods. 2, 3 zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vecne tým, že žalobkyňa je v konaní od súdneho poplatku oslobodená. Zamietnutie návrhu žalobkyne na prerušenie konania odôvodnil vecne tým, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vedené pod sp. zn. 16C/77/2005 je prerušené až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti dražby s tým, že nemôžu byť súčasne prerušené obe konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný 2/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 2 písm. f/ C. s. p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 2 písm. h/ C. s. p.) a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že dňa 15. 02. 2010 vykonal na návrh žalovaného 1/ dobrovoľnú dražbu nehnuteľností pôvodne v spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 6/, ktorých vydražiteľom sa stal žalovaný 3/, keď ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na Jasovskej ul. č. 2 a 4, Bratislava v zastúpení žalovaným 1/ ako navrhovatelia dražby evidovali ku dňu jej konania voči žalobkyni (ako i žalovanému 6/) pohľadávku vzniknutú z titulu neuhradených platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv, odplaty za výkon správy a platieb za služby spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov vo výške 10.816,76 eur, čo predstavuje niekoľkoročné sústavné neplatenie týchto platieb a tým spôsobený neúnosný stav vo financiách bytového domu, z dôvodu ktorého pristúpili ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v zastúpení žalovaným 1/ k podaniu návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby prostredníctvom dražobníka - žalovaného 2/. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa odôvodnila žalobu na určenie neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby porušením mnohých ustanovení zákona o dražbách, avšak všetky tieto tvrdenia boli predloženými dôkazmi ako aj výpoveďami žalovaných vyvrátené, napriek tomu súd prvej inštancie určil dobrovoľnú dražbu za neplatnú, pričom sa nestotožnil s jeho záverom, že opakovanou zmenou podmienok a údajov v oznámení o dražbe došlo k porušeniu ust. § 18 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko označenie predmetu dražby bolo od začatia výkonu záložného práva až po jeho ukončenie stále identické, taktiež aj Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 11. 01. 2010 nebolo ani raz zmenené vrátane termínu konania, predmetu dražby, či termínov obhliadok. Žalovaný 2/ vo svojom odvolaní uviedol, že notárska zápisnica osvedčujúca priebeh predmetnej dražby obsahovala všetky zákonom predpísané informácie (§ 24 ods. 2), ako i všetky zákonom stanovené prílohy (§ 24 ods. 3) s tým, že ako príloha notárskej zápisnice bolo okrem všetkých zákonom vyžadovaných príloh naviac priložené aj súdom prvej inštancie spomínané iné oznámenie o dražbe, čo však nemôže zakladať neplatnosť dražby a neobstojí ani argumentácia súdu prvej inštancie uvedená v bode 46 odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď navyše priložená príloha k notárskej zápisnici, ktorá osvedčuje priebeh príklepom licitátora už ukončenej dobrovoľnej dražby, nemôže mať za následok celé konanie o dobrovoľnej dražbe urobiť zmätočné a nejasné a navodiť dojem zneprehladniť celé konanie o dražbe, resp. by týmito zmenami dochádzalo k úplne inej dražbe, ako to uvádza prvoinštančný súd vo svojom odôvodnení. Poukázal na vyjadrenie notára osvedčujúceho priebeh dražby, že „V archíve notárskych zápisníc sa nachádza notárska zápisnica N 65/2010, NZ 4977/2010, NCRIs 5090/2010 a ako posledná zo šiestich príloh tejto notárskej zápisnice je príloha: Oznámenie o dobrovoľnej dražbe na deň 15. 02. 2010 o 09.00 hodine. Miesto konania dražby Penzión KACHELMAN, ul. Kammerhofská 18, 969 01 Banská Štiavnica, seminárna miestnosť. Byty a nebytové priestory: C.: S. X, X. N.., D. Č.. XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXXX.“., keď práve šiestu prílohu predmetnej notárskej zápisnice tvorí správne oznámenie o dobrovoľnej dražbe, v ktorom sa uvádza presne byt, ktorý vlastnila žalobkyňa, pričom toto oznámenie o dražbe nebolo nikdy menené a originál notárskej zápisnice môže notár JUDr. Ondrej Ďuriač predložiť. Uviedol, že Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 09. 12. 2009 na D. Č. XX, na XX. N. D. A. na S. B.. Č.. X a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX s termínom ohliadok 05. 01. 2010 a 10. 01. 2010 je napísaná sp. zn. N 362/2009, NCRdr 4422/2009, bolo omylom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom priložené k notárskej zápisnici N 65/2010, NZ 4977/2010 z dôvodu že byty, ktoré boli predmetom dražieb tej istej dražobnej spoločnosti sa nachádzali na tej istej adrese, na S. B.. Č.. X C. D., pričom notár po tom, ako dňa 15. 02. 2010 oskenoval a uložil obsah notárskej zápisnice N 65/2010, NZ 4977/2010, NCRIs 5090/2010 do notárskeho centrálneho registra listín, pri vyhotovovaní osvedčených odpisov tejto notárskej zápisnice zistil, že k zápisnici o dražbe je omylom priložená nesprávna príloha, a to Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 09. 12. 2009 na D. Č. XX, na XX. N. D. A. na S. B.. Č.. X, a preto ihneď ako túto skutočnosť zistil, aby mohol vydať dražobnej spoločnosti osvedčené odpisy z notárskej zápisnice o priebehu dražby, prostredníctvom programu NOTÁR možnosťou registrácia opravy notárskej zápisnice oskenoval a pevne zviazal trikolórou k notárskej zápisnici prílohu Oznámenie o dobrovoľnej dražbe na deň 15. 02. 2010 o 09:00 hod., Miesto konania dražby Penzión KACHELMAN, ul. Kammerhofská 18, 969 01 Banská Štiavnica, seminárna miestnosť. Byty a nebytové priestory: C.: S. X, X. N.., D. Č.. XX, N.odiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXXX. Poukázal na skutočnosť, že všetky osvedčené odpisy notárskej zápisnice, ktoré notár vydal dražobnej spoločnosti mali ako prílohu notárskej zápisnice okrem nesprávneho oznámenia o dražbe aj správne Oznámenie o dobrovoľnej dražbe, teda tak ako to vyžaduje zákon, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe na deň 15. 02. 2010 o 09:00 hod., miesto konania dražby Penzión KACHELMAN, ul. Kammerhofská 18, 969 01 Banská Štiavnica, seminárna miestnosť. Byty a nebytové priestory: C.: S. X, X. N.., D. Č.. XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXXX. Žalovaný 2/ vo svojom odvolaní uviedol, že Notársky poriadok v § 43 ods. 2 predpokladá, že sa v notárskej zápisnici môže vyskytnúť chyba a uvádza spôsob ako sa chyba opraví s tým, že aj program NOTÁR predpokladá možnosť vzniku chyby pri práci notára, a preto má vytvorenú možnosť: registrácia opravnej doložky k notárskej zápisnici, pričom text verejnej listiny, ktorou je aj notárska zápisnica, nie je možné opraviť tak, že jednu prílohu, ktorá je nesprávna a omylom pevne priviazaná k listine, vyberie notár z pevne zošitého súboru strán listín, ktorý pozostáva z viacerých listov a nahradí nesprávnu prílohu správou prílohou. Poukázal na skutočnosť, že v samotnom texte notárskej zápisnice notár chybu nezistil, ale zistil, že omylom bola pripojená medzi viacerými prílohami k notárskej zápisnici N 65/2010, NZ 4977/2010, NCRIs 5090/2010 jedna príloha, ktorá nemala byť pripojená k notárskej zápisnici N 65/2010, NZ 4977/2010, NCRIs 5090/2010, preto prostredníctvom možnosti v programe NOTÁR, registrácia opravnej doložky oskenoval a pripojil k listine uloženej pod NCRIs 5090/2010 aj správnu prílohu oznámenie o dobrovoľnej dražbe na deň 15. 02. 2010 o 09:00 hod., Miesto konania dražby Penzión KACHELMAN, ul. Kammerhofská 18, 969 01 Banská Štiavnica, seminárna miestnosť. Byty a nebytové priestory: C.: S. X, X. N.., D. Č.. XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXXX, pričom z textu a obsahu notárskej zápisnice N 65/2010, NZ 4977/2010 vyplýva, že predmetom dražby bol byt C.: S. X, X. N.., D. Č.. XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXXX, teda v celej notárskej zápisnici je opísaný iba byt C.: S. X, X. N.., D. Č.. XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXXX. Uviedol, že Oznámenie o dobrovoľnej dražbe s termínmi obhliadok 27. 01. 2010 a 07. 02. 2010, tak ako to vyžaduje § 13 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, bolo zaslané žalobkyni ako i ostatným osobám určeným § 17 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách s tým, že identické Oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo taktiež registrované v registri dražieb v lehote a spôsobom ako to vyžaduje § 17 ods. 3 predmetného zákona, zverejnené na úradnej tabuli obce, na ktorej sa predmet dražby nachádza (§ 11 ods. 4), vyvesené v spoločných priestoroch bytového domu (§ 17 ods. 6), v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza - celoslovenský denník SME dňa 26. 01. 2010 (§ 11 ods. 4 druhá veta), a to isté oznámenie o dražbe bolo i prílohou notárskej zápisnice o priebehu dražby, a preto sa tvrdenie súdu prvej inštancie o niekoľkonásobnom menení termínov obhliadok na pravde nezakladá. Poukázal na skutočnosť, že zabezpečil najmä uverejnenie Oznámenia o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby (11. 01. 2010, t. j. 35 dní pred začatím dražby) ako základný predpoklad vyhlásenia konania dražby, taktiež zaslal Oznámenie o dražbe aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku (15. 01. 2010), keď jedine v tomto elektronickom vyhotovení Oznámenia o dražbe zaslanému ministerstvu boli omylom ponechané rozdielne dátumy obhliadok, ale aj s organizačnými pokynmi k obhliadke a kontaktom na dražobníka v prípade záujmu o obhliadku v týchto termínoch, preto v prípade záujmu akéhokoľvek klienta o účasť na obhliadke, by v týchto termínoch dražobník nemal problém obhliadky uskutočniť, avšak v týchto termínoch nikto záujem o obhliadku neprejavil, teda v tomto prípade sa nejedná o porušenie takej intenzity, že je dôvodom na určenie neplatnosti dražby, keď navyše žalobkyňa neumožnila ani jednu z určených obhliadok, nakoľko zástupca dražobníka sa dostavil spolu so súdnou znalkyňou dňa 20. 11. 2009 o 10:30 hod. a sama alebo prostredníctvom dcéry odkázala, že nikoho do bytu nevpustí a obhliadku neumožní. Žalovaný 2/ v odvolaní uviedol, že počas doby zverejnenia pripravovanej dražby (približne od konca novembra 2009) sa mu však na túto dražbu (ako i na iný byt v tomto bytovom dome) ozvalo telefonicky niekoľko potenciálnych dražiteľov z celého územia Slovenska, vzhľadom k tomu určil ako miesto konania dražby okresné mesto v strede územia Slovenskej republiky tak, aby bola umožnená okrem záujemcov zo západného Slovenska i účasť potenciálnych záujemcov z ostatných častí Slovenska, preto sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že miesto konania dražby v Banskej Štiavnici bolo určené zámerne s cieľom znemožniť účasť prípadných záujemcov najmä z Bratislavského kraja. Poukázal na skutočnosť, že počas 35 dní od zverejnenia Oznámenia o dražbe v Centrálnom registri dražieb do jej otvorenia, mali všetci potenciálni záujemcovia o účasť na dobrovoľnej dražbe možnosť oboznámiť sa s miestom konania a zúčastniť sa na nej ako dražitelia, pričom túto možnosť využilo viacero záujemcov z rôznych častí Slovenskej republiky ako z Bratislavy, Vrútok, aj Spišskej Novej Vsi (tretia strana notárskej zápisnice), ktorí aj napriek správaniu žalovaného 6/ priamo v dražobnej miestnosti, nakoniec zložili dražobnú zábezpeku s tým, že ďalší záujemcovia, ktorí sa na dražbu dostavili, však po vzhliadnutí správania sa prítomného spoluvlastníka predmetu dražby (žalovaného 6/), ani nezložili dražobnú zábezpeku (§ 14), t. j. samotnej dražby sa nezúčastnili, keď od konania druhej dražby bytu v rovnakom bytovom dome, ktorá sa mala konať na tom istom mieste následne po tejto predmetnej dražbe, bolo upustené na základe § 19 ods. 1 písm. k) zákona o dobrovoľných dražbách (dlžník niekoľko dní pred dražbou zložil dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať). Nestotožnil sa preto s tvrdením súdu prvej inštancie, že bolo porušené ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách z dôvodu, že určil za miesto konania dražby vzdialené mesto, nakoľko určenie okresného mesta v strede územia Slovenska ako miesta konania dražby nie je určenie vzdialeného mesta, ale vzhľadom k prejavenému záujmu o pripravovanú dražbu najmä určenie vhodného miesta, aby bola umožnená účasť, okrem účastníkov z Bratislavského kraja, aj účastníkom z ostatných krajov Slovenska, pričom sa jedná o okresné mesto, ktorého dopravné a ubytovacie kapacity nemôžu prispievať k obmedzeniu možnosti účasti záujemcov na dražbe s tým, že dátum konania dražby bol stanovený na deň 15. 02. 2010 (nejedná sa o štátny sviatok alebo deň pracovného voľna ale o pracovný deň - pondelok), čas konania bol stanovený na 09:00 hod. (nie skoré ranné alebo neskoré, nočné hodiny), boli určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe, pretože dražba sa nemusí nutne konať v mieste, kde sa predmet dražby nachádza, keď navyše je pre záujemcov rozhodujúca cena nehnuteľnosti, jej stav, opotrebenie, poloha, potreba investícií, lokalita, vybavenosť a nie miesto samotnej dražby, preto miesto, dátum a čas dražby určil tak, aby sa dražby zúčastnil čo najväčší počet záujemcov a tým splnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o dražbách a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, č. k. 11Co/504/2015 (spisová značka, pozn. odvolacieho súdu). Žalovaný 2/ sa nestotožnil ani s názorom súdu prvej inštancie, že výsledná suma vydraženia je výrazne pod jeho skutočnú trhovú hodnotu, nakoľko podľa § 16 ods. 6 zákona dražbách, v prípadoch, ak je predmetom dražby byt, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom, a pokiaľ si splnil povinnosti dražobníka v zmysle § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, že zaistil odhad nehnuteľnosti znalcom, pričom znalecký posudok v deň konania dražby nebol starší ako šesť mesiacov, splnil tým všetky svoje povinnosti, ktoré mu v súvislosti s odhadom ceny predmetu dražby ukladá § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Uviedol, že znaleckým posudkom zo dňa 22. 11. 2009 bol predmet dražby ohodnotený na sumu 62.500 eur, keď vzhľadom na prejavený záujem viacerých záujemcov pri inzercii pripravovanej dražby zúčastniť sa dražby ako dražitelia, bola vyvolávacia cena určená vo výške vyššej, ako je jeho hodnota určená znaleckým posudkom (78.125 eur) s tým, že na dražbu sa v stanovený deň a hodinu dostavilo viacero záujemcov s cieľom byť účastníkom dražby, vrátane prítomnej verejnosti (druhá strana notárskej zápisnice), pričom sa dostavil aj spoluvlastník predmetu dražby - žalovaný 6/, ktorý spolu so svojim právnym zástupcom, okrem predloženia námietok proti dražbe, čo je ich zákonné právo, však svojim správaním, ako aj vyjadreniami pred dražbou, či počas dražby, odrádzali záujemcov od robenia vyšších podaní, ako aj od účasti na dražbe samotnej s poukazom najmä na následné súdne konanie, resp. správanie a povahu spoluvlastníčky, ktorá predmet dražby obýva, čo bol hlavný faktor, pre ktorý niektorí záujemcovia pred dražbou nezložili dražobnú zábezpeku (§ 14 zákona) a traja účastníci samotnej dražby neprejavili pri takejto vyvolávacej cene záujem a neurobili ani najnižšie podanie, a preto využil licitátor svoje právo uložené mu zákonom (§ 20 ods. 10 zákona), resp. zmluvou o vykonaní dražby a postupne znížil najnižšie podanie na hodnotu v zmysle § 16 ods. 6 zákona, t. j. nie nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. 3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný 5/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 2 písm. f/ C. s. p.), pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 2 písm. h/ C. s. p.) a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s účinnosťou od 15. 04. 2010 titulom kúpnej zmluvy (V-7993/10), keď Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31. 01. 2011, č. k. 7Co/462/2010 - 94, 7Co/463/2010 - 94 pripustil jeho vstup do konania na strane žalovaných. Poukázal na skutočnosť, že nebol účastníkom dražby a nemohol svojim konaním nijak ovplyvniť jej priebeh, napriek tejto skutočnosti má za to, že dražba bola vykonaná v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ splnili všetky povinnosti, na ktoré ich zákon zaviazal, t. j. žalovaný 1/ splnil povinnosť podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, dražba bola riadne oznámená žalobkyni a ostatným uchádzačom, miesto, dátum a čas dražby bolo zverejnené tak, ako to upravujú príslušné ustanovenia zákona, pričom skutočnosť, že sa dražba konala mimo územný obvod Bratislavy nie je dôvodom, ktorým by došlo k obmedzeniu účasti potenciálnych dražiteľov, pretože zákon neupravuje povinnosť konania dražby v blízkom okolí bydliska aktuálneho vlastníka nehnuteľnosti s tým, že predmetnej dražby sa zúčastnil aj žalovaný 6/, ktorý bol tiež o mieste a čase konania dražby riadne upovedomený, ktorému však táto vzdialenosť neprekážala, čo je dôkazom toho, že miesto konania dražby nikdy nevytváralo reálnu prekážku pre jej riadne vykonanie. Stotožnil sa s odôvodnením odvolania žalovaného 2/, ktoré podal ešte 12. 09. 2013 proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie ako aj odôvodnením jeho odvolania proti napadnutému rozsudku, a poukázal na skutočnosť, že rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. 04. 2010, č. k. 6Co102/2010 - 116 mu bolo obmedzené akékoľvek nakladanie s predmetnou nehnuteľnosťou a súčasne uložená povinnosť strpieť užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňou, ktorá toto svoje právo s radosťou využíva, avšak za celú dobu trvania konania neuhradila ani len čiastočne žiadne plnenie voči správcovi bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza, a to aj napriek tomu, že dlhodobo tvrdí, že je naďalej jeho vlastníčkou, z čoho vyplýva, že jediným a skutočným dôvodom podania žaloby o určenie neplatnosti dražby je možnosť žalobkyne nerušene užívať predmetný byt a nikomu za jeho užívanie nehradiť žiadne plnenia, čím na jeho strane podaním žaloby vznikol stav, že uhradil za predmetný byt riadne celú kúpnu cenu, ale nemôže ho užívať ani scudziť, naopak musí strpieť užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou, ktorá za toto neuhrádza žiadne planenia a navyše mu spôsobuje reálnu škodu. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ a 5/ uviedla, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a ako to zdôvodnil v napadnutom rozsudku, na základe všetkých dostupných dôkazov dospel k správnemu právnemu názoru a jeho rozhodnutie spočíva v správnom právnom posúdení veci. Poukázala na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie plne rešpektuje princíp právneho štátu a princíp právnej istoty, keď Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 87/ 93 vyslovil, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď, pričom uvedené princípy sa premietli aj do článku 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého ochrana ohrozených a porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty s tým, že podľa článku 2 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Poukázala na skutočnosť, že Najvyšší súd SR vo svojom Stanovisku č. 138 z 10/2014 uviedol, že dobrovoľná dražba podľa § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, má byť verejná z hľadiska možnosti účasti všetkých potenciálnych záujemcov o draženie, ako aj z hľadiska účasti verejnosti, pričom prístup verejnosti do dražobnej miestnosti nesmie byť obmedzený tak, aby musela prekonať prekážku spôsobilú odradiť ju od vstupu do tejto miestnosti s tým, že ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie, je spravidla v rozpore s požiadavkou primeranosti a vhodnosti stanovenia podmienok dražby také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. októbra 2013, sp. zn. 4 Cdo 100/2012). Uviedla, že v posudzovanej veci sa miesto konania dražby nachádza 182 km od predmetu dražby, v Banskobystrickom kraji, zatiaľ čo predmet dražby sa nachádza v Bratislavskom kraji, čím jednoznačne došlo k porušeniu princípu verejnosti dražby, a pokiaľ žalovaný 2/ svoje odvolanie opiera aj o rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/504/2015, toto rozhodnutie v zmysle § 228 ods. 1 C. s. p. je záväzné len pre strany daného sporu, ale nie je ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ako to vyžaduje Civilný sporový poriadok, nakoľko pod tento pojem možno subsumovať len rozhodnutie Najvyššieho súdu uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR. 5. Žalovaný 1/ sa k odvolaniam žalovaného 2/ a 5/, ktoré boli doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 30. 03. 2017 (fikcia doručenia), nevyjadril. 6. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalovaného 5/, ktoré bolo doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 27. 03. 2017 (fikcia doručenia), nevyjadril. 7. Žalovaný 3/ sa k odvolaniam žalovaného 2/ a 5/, ktoré mu boli doručené dňa 30. 03. 2017 (fikcia doručenia), nevyjadril. 8. Žalovaná 4/ sa k odvolaniam žalovaného 2/ a 5/, ktoré jej boli doručené dňa 30. 03. 2017 (fikcia doručenia), nevyjadrila. 9. Žalovaný 6/ sa k odvolaniam žalovaného 2/ a 5/, ktoré boli doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 06. 03. 2017 (fikcia doručenia), nevyjadril. 10. Žalovaní 1/ a 2/ sa k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného 2/ a 5/, ktoré bolo doručené ich právnemu zástupcovi dňa 24. 04. 2017, nevyjadrili. 11. Žalovaný 3/ sa k vyjadreniu žalobkyne, ktoré mu bolo doručené dňa 09. 05. 2017, nevyjadril. 12. Žalovaná 4/ sa k vyjadreniu žalobkyne, ktoré jej bolo doručené dňa 12. 05. 2017, nevyjadrila. 13. Žalovaný 5/ sa k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu, ktoré bolo doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 19. 04. 2017, nevyjadril. 14. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. októbra 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomené zákonným spôsobom. 15. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 17. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.). 18. K tvrdeniu žalovaného 2/ a 5/ v podanom odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 19. Podľa § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobe žalobkyne vyhovel. 21. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým určil, že právny úkon - dražba osvedčená notárskou zápisnicou notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, Krížna ul. č. 2, Bratislava, dňa 15. 02. 2010, N 65/2010, NZ 4977/2010, NCRIs 5090/2010, vykonaná dňa 15. 02. 2010 o 09:00 hod. v Penzióne Kachelman, Kammerhofská ul. č. 18 v Banskej Štiavnici, predmetom ktorej bol byt Č. XX R. I. C. D. - N., na S. B.. Č.. X, na X. N. D. A., I. Č. XXXX, N. na N. Č. XXXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, I. I. N. N. na I. Č. O. I. U. A. O. I. N. J. N. C. C.J. N. XXXX/XXXXXX, U. na Q. C. Č. XXXX pre V. D. - K.. Č.. N., V. D. C., J. Ú. N., I. J. pre H. K. I. D., je neplatná z dôvodu, že dražobník určením vzdialeného mesta za miesto konania dražby obmedzil z účasti dražiteľov z oblasti, z ktorej by sa najväčšia účasť dala očakávať, čím porušil ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných, ako aj z dôvodu, že došlo k porušeniu ust. § 18 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko boli opakovane zmenené podmienky a údaje v oznámení o dražbe. 22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby uzavrel dňa 28. 10. 2009 so žalovaným 2/ ako dražobníkom Zmluvu o vykonaní dražby, ktorej predmetom bol záväzok dražobníka zabezpečiť prípravu, priebeh a realizáciu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti evidovanej Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, pre katastrálne územie Petržalka na liste vlastníctva Č.. XXXX O.: N. Č.. XXXX/XX, A. N.: U. N. O. R. V. C. XX K.2., N. Č.. XXXX/XX, A. N.: U. N. O. R.Á. V. C. XX K., N. Č.. XXXX/X, A. N.: U. N. O. R. V. C. XXX K.2., N. Č.. XXXX, A.B. N.: U. N. O. R. V. C. XXX K., D. Č.. XX, na X. N.., C. S. B.. Č.. X, C. D. A. I. Č. XXXX, N. na N. Č.. XXXX/X O. Č.. XXXX, I. N. N. na I. Č. O. I. U. A. O. I.Í. N. J. N. V. C. XXXX/XXXXXX, ktorý je v bezpodielovom vlastníctve žalobkyne a žalovaného 6/, za účelom uspokojenia nezaplatenej pohľadávky s príslušenstvom, ktorú navrhovateľ dražby eviduje voči vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu 30. 09. 2009 v celkovej výške 9.206,54 eur z titulu neuhradených platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv, odplaty za výkon správy a platieb za služby spojené s užívaným bytov a nebytových priestorov, pričom zmluvné strany sa dohodli, že predmet dražby bude ponúknutý na vydraženie za cenu rovnajúcu sa 75 % ceny zistenej podľa znaleckého posudku. 23. Z obsahu notárskej zápisnice zo dňa 15. 02. 2010, č. N 65/2010, NZ 4977/2010, NCRIs 5090/2010, spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom vyplýva, že v penzióne KACHELMAN, Kammerhofská ul. č. 18, Banská Štiavnica, sa o 09:00 hod. začala dražba nehnuteľnosti ako je špecifikovaná v Zmluve o vykonaní dražby zo dňa 28. 10. 2009, ktorej sa ako účastníci zúčastnili S.. X.. K. J., U.Ú. O. N., N. Č. O. K. F. s tým, že najnižšie podanie bolo licitátorom uvedené vo výške 78.125 eur, na ktoré žiadny z účastníkov neurobil podanie, preto bolo najnižšie podanie znížené o sumu 9.125 eur na 69.000 eur, ale ani po znížení neurobil žiadny z účastníkov podania, preto licitátor znížil najnižšie podanie o sumu 11.000 eur na sumu 58.000 eur, napriek tomu však žiaden z účastníkov neurobil podanie, keď ani potom nebolo urobené žiadne podanie, v dôsledku čoho licitátor znížil najnižšie podanie o sumu 11.000 eur na sumu 47.000 eur, na ktoré urobil podanie S.. X.. K. J. (Ú. Č.. X) O. N. Č. (Ú. Č.. X), z ktorých licitátor žrebom určil za vydražiteľa N. Č. a dražbu vyhlásil o 09:20 hod. za úspešne ukončenú. 24. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). 25. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. 26. Úspešnosť dobrovoľnej dražby vzhľadom na cieľ, ktorý sa ňou sleduje (§ 2 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z. z.), je závislá od podmienok, za akých je vykonávaná. Jednou z týchto podmienok je aj dostatočná informovanosť čo najširšieho okruhu osôb o jej konaní, a tiež vhodne určené miesto, dátum a čas tak, aby sa dražby mohli zúčastniť všetci potenciálni záujemcovia o draženie, rovnako ako verejnosť. Miesto, dátum a čas určuje dražobník po dohode s navrhovateľom dražby, ak je navrhovateľ dražby zároveň dražobníkom, dohoda nie je potrebná a nahrádza ju jednostranný úkon dražobníka, ktorý nemá formálny charakter. Určenie uvedených podstatných podmienok konania dražby je v takýchto prípadoch v rukách jedinej osoby, ktorá pri ich určovaní nie je obmedzená. O to dôslednejšie je potom potrebné trvať na požiadavke primeranosti a vhodnosti ich určenia. Záujem o predmet dražby bude vždy závisieť od reálnej možnosti spoločenského využitia dražby (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. októbra 2013, sp. zn. 4 Cdo 100/2012). 27. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného 2/ v odvolaní, že určením miesta konania dobrovoľnej dražby v Banskej Štiavnici neporušil § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, nakoľko vykonanie dobrovoľnej dražby bytu nachádzajúceho sa v Bratislave - Petržalke, t. j. v regióne, ktorý dlhodobo predstavuje dopytom aj ponukou najsilnejší realitný trh na Slovensku, na mieste vzdialenom 172 km, je v bezprostrednom rozpore s účelom dražby nehnuteľnosti určenej na bývanie, ktorým je maximalizácia výnosu získaného udelením príklepu vydražiteľovi s tým, že výsledok dražby trvajúcej 20 minút je toho nesporným dôkazom, keďže nehnuteľnosť sa napokon v prvom kole dobrovoľnej dražby vydražila za cenu 47.000 eur, napriek tomu, že cena určená znaleckým posudkom č. 82/2009 bola vo výške 62.500 eur a priemerná cena nehnuteľností v prvom štvrťroku roku 2010 uverejnená na webovom sídle Národnej banky Slovenska bola v prepočte na výmeru bytu 77 m2 v sume 99.792 eur, t. j. byt bol vydražený za 75 % znalecky určenej ceny a 47,1 % priemernej ceny nehnuteľností určených na bývanie v čase udelenia príklepu, teda samotný výsledok dražby (vydražená cena nehnuteľnosti) je dôkazom, že určením miesta dražby v Banskej Štiavnici, bola obmedzená účasť dražiteľov na dražbe, nakoľko existuje dôvodný predpoklad, že nehnuteľnosť by bola v Bratislavskom regióne vydražená za podstatne vyššiu cenu a účasť záujemcov z Bratislavy, Spišskej Novej Vsi, Vrútok, ktorou dražobník odôvodňoval určenie miesta dražby, tento nedostatok voľby miesta dražby nevylúčila. 28. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby, b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby, c) či ide o opakovanú dražbu, d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu, e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť, f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom, g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s nadbytočnými ťažkosťami, h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky, i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené, j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to vyžaduje tento zákon (§ 20 ods. 13), l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6. 29. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., podmienky a údaje, ktoré dražobník v oznámení o dražbe uviedol, nie je možné dodatočne meniť. Ak dôjde k zmenám v rozsahu práv a povinností viaznucich na predmete dražby a s ním spojených alebo stavu, v ktorom sa predmet dražby nachádza; dražobník je povinný vyhotoviť a pripojiť dodatok k zverejneniu oznámenia o dražbe bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o zmenách dozvedel. Ak notárovi uvedenému v oznámení o dražbe bráni prekážka v účasti na dražbe, v oznámení o dražbe je možné dodatočne zmeniť údaj o notárovi. 30. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v Oznámení o dobrovoľnej dražbe boli v rozpore s § 18 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. menené podmienky dražby, nakoľko z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe uverejnenej v Obchodnom vestníku pod č. OV 12B/2010 (č. l. 212 spisu) sú uvedené termíny obhliadky predmetu dražby 10. 01. 2010 od 16:00 hod. do 16:30 hod. a 11. 02. 2010 od 15:40 hod. do 16:10 hod., ale v Oznámení o dobrovoľnej dražbe, ktorá je súčasťou listinných dôkazov predložených dražobníkom (voľná príloha spisu) je k predmetu A.Ž. (D. Č.. XX) uvedený ako termín obhliadky 27. 01. 2010 od 13:00 hod. do 13:30 hod. a 07. 02. 2010 od 14:00 hod. do 14:30 hod., teda údaje predpísané ako obligatórne náležitosti oznámenia o dobrovoľnej dražbe podľa § 17 ods. 1 písm. h) zákona č. 527/2002 Z. z., boli zmenené napriek tomu, že ich zmena je podľa § 18 ods. 1 zákona striktne vylúčená. 31. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p. aj v celom rozsahu poukazuje, keďže sa v ňom správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci, z dôvodu ktorého sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov rozsudku, a preto tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobkyni úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).