Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/95/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510210841 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1510210841.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: C. Š., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX I., zastúpená: Miroslavom Štefancom, trvale bytom Trstice 768, 925 42 Trstice, proti žalovanému: AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., IČO: 47 918 101, so sídlom Panónska cesta 39, Bratislava, zast. Mgr. Marián Baláž, advokát, so sídlom: Tešedíkova 59, 841 06 Bratislava, o zaplatenie 1 938 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.10.2014, č.k. 39C/84/2010-170, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa po čiastočnom späťvzatí žaloby (v časti o zaplatenie 300 eur) domáhala zaplatenia sumy 1 700 eur titulom zľavy z kúpnej ceny osobného motorového vozidla a náhrady nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku v sume 238 eur a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania žalovaného titulom trov právneho zastúpenia v sume 593,48 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 262 ods. 1,2, § 409 ods. 1,2, § 411, § 425, § 428, § 430, § 436, § 439, § 440 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že uzavretím Kúpnej zmluvy dňa 10.12.2009 medzi účastníkmi vznikol podľa § 262 Obchodného zákonníka obchodnoprávny záväzkový vzťah. Predmetom kúpnej zmluvy bol predaj použitého motorového vozidla zn. Š. L., C.: B. XXX. Žalobkyňa u žalovaného nereklamovala (nešpecifikovala) vady, ktoré by bránili riadnemu užívaniu motorového vozidla, ale uplatnila si nároky zo zodpovednosti za vady z dôvodu, že žalovaný ju neupozornil, že motorové vozidlo bolo opravované. Až následne emailom zo dňa 8.7.2011 žalobkyňa uviedla, že cez nekvalitne opravenú strechu zateká a motorové vozidlo sa nedá plnohodnotne užívať. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa žalovanému v rámci reklamačného konania neposkytla súčinnosť potrebnú na posúdenie uplatnenej reklamácie. Ako nedôvodnú posúdil argumentáciu žalobkyne o tom, že dohodnutá cena motorového vozidla s ohľadom na jeho vek bola oproti všeobecnej hodnote takéhoto vozidla neprimerane vysoká, a to aj s ohľadom na závery znaleckého posudku predloženého žalobkyňou v konaní. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňou uplatnený nárok na zníženie kúpnej ceny o 1 700 eur, z dôvodu reklamácie vád motorového vozidla, s poukazom na ust. Obchodného zákonníka o zodpovednosti za vady, nie je dôvodným, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, s prihliadnutím na procesné zavinenie žalobcu v časti zastavenia konania o zaplatenie 300 eur. Súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len vyhláška) priznal žalovanému odmenu za 3 úkonov právnej služby á 91,29 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k návrhu, osobná účasť na pojednávaní) + režijný paušál 22,45 eur (2x7,41 + 7,63)+ 20% DPH, celkom vo výške 593,48 eur. Nakoľko právny zástupca žalovaného požiadal o úhradu trov konania priamo na účet žalovaného, súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu na zaplatenie trov konania priamo k rukám žalovaného, odlišne od postupu uvedeného v ust. § 149 ods. 1 O.s.p.. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa namietajúc, že súd prvej inštancie vo veci nepostupoval správne a dospel k nesprávnym záverom, nakoľko pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že bola už pri uzatváraní kúpnej zmluvy uvedená do omylu, a to tvrdením žalovaného, že vozidlo havarované nebolo. Uvedenú skutočnosť nepoprel ani žalovaný, pričom tejto skutočnosti sa súd prvej inštancie nevenoval a nezohľadnil fakt, že by vozidlo nekúpila, keby mala vedomosť o tom, že bolo havarované. Uviedla, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadol na to, že nekvalitná oprava strechy havarovaného vozidla znehodnocovala samotné vozidlo, jeho cenu, a to v oveľa väčšom rozsahu, než bolo bežné opotrebenie a teda znehodnotenie a zníženie ceny vozidla pri štandardnej prevádzke. Súd prvej inštancie nevenoval náležitú pozornosť znaleckému posudku ako aj metódam na určovanie ceny havarovaného vozidla, pretože by musel dospieť k záveru, že tento znalecký posudok nie je pre účely posúdenia ceny vozidla vhodný a dal by, ak by mal skutočný záujem na zistení ceny takto poškodeného vozidla, vyhotoviť nový s konkrétnou otázkou na určenie ceny vozidla. Namietala, že ponúkla pristavenie vozidla na obhliadku žalovanému akonáhle to bolo možné ( v momente kedy sa auto nachádzalo v Slovenskej republike), čo však žalovaný napriek reklamovaným službám v navrhovanom termíne odmietol vykonať. Preto tvrdenie žalovaného o tom, že nemohol vykonať reklamačné konanie považovala za účelové, nakoľko žalovanému bol fakt, že vozidlo bolo havarované známy, známy mu bol aj fakt rozsahu poškodenia (z preberacieho protokolu, keď žalovaný kupoval auto od pôvodnej majiteľky) a reálnej hodnoty vozidla i s poukazom na to, že žalovaný dlhodobo podniká v predaji ojazdených vozidiel. 5. Odvolateľka nesúhlasila ani s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že si neuplatnila svoje práva bezprostredne ako mala k tomu príležitosť, nakoľko tak urobila bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o vade dozvedela. To, že niektoré vady sa prejavili na vozidle až po niekoľkých mesiacoch nemôže byť pripisované na jej ujmu. Nekvalitnosť opravy strechy motorového vozidla bola konštatovaná aj znaleckým posudkom, čo súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. Namietala, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých úvah dospel súd prvej inštancie k záveru, že dohoda uzatvorená podľa § 262 Obchodného zákonníka v predmetnej veci svojim obsahom alebo účelom neobchádzala ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k uvedenému žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 6. Žalovaný sa odvolaniu žalobkyne v stanovenej lehote nevyjadril. 7. V odvolacom konaní odvolací súd pokračoval namiesto pôvodného žalovaného: AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., so sídlom Panónska cesta 39, Bratislava, IČO: 35 858 699 s jeho právnym nástupcom spoločnosťou: AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., so sídlom Panónska cesta 39, Bratislava, IČO: 47 918 101. 8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení O.s.p., v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“ ). 9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 10.12.2009 uzavrela žalobkyňa so žalovaným Kúpnu zmluvu (ďalej len Zmluva), predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla zn. Š. L., C.: B. XXX W., dátum prvej evidencie 28.11.2005 (ďalej len „motorové vozidlo“). Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 3 926,77 eur a žalobkyňa ju uhradila v hotovosti pri podpise zmluvy žalovanému. V čl. 6 bod 6.1 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Listom zo dňa 18.12.2009 žalobkyňa žalovanému oznámila, že po uhradení kúpnej ceny celkom vo výške 4 567 eur zistila, že cena motorového vozidla na internete bola uvedená vo výške 3 613 eur bez DPH, preto ňou uhradená kúpna cena je vyššia o 300 eur. Zároveň uviedla, že od predchádzajúc majiteľky motorového vozidla má vedomosť o tom, že motorové vozidlo bolo havarované a bola na ňom vymenená strecha, čomu nasvedčovali aj plasty zvnútra vozidla na stĺpikoch, ktoré dobre netesnia a taktiež sneh v batožinovom priestore. Vychádzajúc z uvedeného si žalobkyňa u žalovaného v súlade s ust. § 597 Občianskeho zákonníka uplatnila nárok na finančnú kompenzáciu vo výške 2 000 eur. Žalovaný listom zo dňa 13.1.2010 žalobkyňu požiadal o pristavenie motorového vozidla z dôvodu odborného obhliadnutia. Žalobkyňa listom zo dňa 15.3.2010 žalovanému oznámila, že motorové vozidlo sa nachádza vo Š. a nie je reálne, aby bolo pristavené u žalovaného na obhliadku. Žalovaný listom zo dňa 25.3.2010 žalobkyni oznámil, že požadovaný nárok nepovažuje za dôvodný. Dňa 28.7.2010 bol na žiadosť žalobkyne vypracovaný znaleckou organizáciou SLOVDEKRA Znalecký posudok č. XXX/XXXX na stanovenie všeobecnej hodnoty vozidla k 21.12.2009. E- mailom zo dňa 8.7.2011 žalobkyňa žalovanému oznámila, že do motorového vozidla zateká, preto sa nedá plnohodnotne užívať. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobkyňa rozšírila žalobu o nárok o náhradu nákladov konania, a to sumu 238 eur za vypracovanie Znaleckého posudku č. XXX/XXXX. Na pojednávaní dňa 27.12.2012 zobrala žalobkyňa žalobu v časti o zaplatenie rozdielu dohodnutej kúpnej ceny a žalovaným inzerovanej kúpnej ceny v sume 300 eur, späť. Súd prvej inštancie rozhodnutím zo dňa 27.1.2012 č.k. 39C/84/2010-133 konanie v časti o zaplatenie 300 eur zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu k zaplateniu trov právneho zastúpenia v sume 296,32 eur. Na odvolanie žalobkyne odvolací súd uznesením zo dňa 31.3.2014 č.k. 3Co/225/2012-160 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (t.j. v zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania) zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Predmetom ďalšieho konania na súde prvej inštancie tak zostalo prejednanie nároku žalobkyne na zľavu z kúpnej ceny motorového vozidla v sume 1 700 eur a nároku na náhradu nákladov spojených s vypracovaním Znaleckého posudku č. XXX/XXXX v sume 238 eur. 13. Nakoľko odvolací súd pri prejednávaní odvolania odvolateľky dospel k záveru, že na vec sa vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý nebol pred súdom prvej inštancie pri doterajšom rozhodovaní použitý a pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúcim (§ 2 písm. a),b), § 5 ods.1 zákona č. 250/2007 Z.Z., § 49a zákona č. 40/1964 Zb.), postupom podľa ust. § 382 C.s.p. vyzval strany sporu, aby sa k možnému použitiu týchto ustanovení vyjadrili. 14. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 20.3.2018 žalovaný k použitiu ust. zákona o ochrane spotrebiteľa uviedol, že žalobkyňa uplatnila nárok na zľavu z kúpnej ceny, pričom však podľa kúpnej zmluvy bola kúpna cena medzi stranami sporu dohodnutá v sume 3 926,77 eur a v zmysle Znaleckého posudku č. XXX/XXXX predloženého žalobkyňou znalec všeobecnú trhovú cenu ustálil na sume 3 854 eur. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania. 15. Odvolací súd v prejednávanom prípade preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, keď prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu vykonal potrebné dokazovanie a vykonané dôkazy správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil. 16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), spotrebiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. 17. Podľa § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúcim je 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2.fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3.fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín. 18. Podľa § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach. 19. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. 20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 22. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 23. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 24. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť. 25. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. 26. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ťažisko odvolacích námietok odvolateľky smeruje proti ňou tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorými súd prvej inštancie konštatoval, že nezistil, že dohoda uzavretá podľa ust. § 262 Obchodného zákonníka svojim obsahom alebo účelom obchádzala ust. § 52 Občianskeho zákonníka, že bola uvedená konaním žalovaného do omylu, nezohľadnením znehodnotenia motorového vozidla v dôsledku nekvalitnej opravy strechy, ako aj so závermi prvoinštačného súdu, že si svoje nároky neuplatnila bez zbytočného odkladu. 27. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 C.s.p. (do 30.6.2016 podľa § 132 O.s.p.). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor. 28. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľky vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v súdom prvej inštancie zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 C.s.p. (do 30.6.2016 podľa § 132 O.s.p.), ale zo zisteného skutkového stavu nevyvodil správny právny záver. 29. K námietke odvolateľky, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy). 30. Námietky odvolateľky, že súd prvej inštancie mal na právny vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, posúdil odvolací súd ako dôvodné. V danej veci niet sporu o tom, že predmetom konania je spor z Kúpnej zmluvy zo dňa 10.12.2009, z ktorej odvolateľka vyvodzuje svoj nárok. Ide o vzťah podliehajúci úprave spotrebiteľského práva a aplikácii právnych noriem upravujúcich práva spotrebiteľa, zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a všeobecnej úprave obsiahnutej v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nakoľko predmetná zmluva bola uzatvorená so žalobkyňou ako so spotrebiteľom, bol súd prvej inštancie povinný ex offo podrobiť celú zmluvu účastníkov súdnej kontrole z hľadiska toho, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, teda mal posúdiť všetky ustanovenia zmluvy vrátane dojednaní o použití ustanovení Obchodného zákonníka a posúdiť, či takéto dojednanie nemožno zo strany žalovaného považovať ako nekalú praktiku. Odvolací súd rozdielne od súdu prvej inštancie konštatuje, že vzťah medzi účastníkmi je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy bez ohľadu na to, či sa účastníci platne dojednali na voľbe ustanovení Obchodného zákonníka, preto pre daný vzťah platia ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, v ktorých sú upravené aj podmienky a postup pri reklamácii spotrebiteľa a predávajúceho. Pri prejednávaní nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy je nutné prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Citované ustanovenia, vrátane ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (uvedený názor je súladný s rozhodnutím NS SR 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.4.2015). Nakoľko kúpna zmluva medzi podnikateľom a fyzickou osobou - občanom má občianskoprávny a teda spotrebiteľský charakter, odchýlenie sa od právnej úpravy danej Občianskym zákonníkom v typovej (formulárovej) zmluve predstavovalo neprijateľnú podmienku danej spotrebiteľskej zmluvy (viď I R 36/2013), keďže postavenie žalobkyne (jej práva a povinnosti) podľa Obchodného zákonníka bolo pre ňu nevýhodnejším. Vzhľadom k uvedenému tak odvolací súd konštatuje, že je dôvodným na právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným aplikovať na vec sa vzťahujúce ustanovenia obsahujúce právnu úpravu tzv. neobchodnej kúpnej zmluvy (t.j. ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka). 31. V prejednávanej veci bolo nesporným, že žalobkyňa od žalovaného kúpou nadobudla už použité motorové vozidlo (rok výroby 2005), ktorého technický stav bol špecifikovaný v Protokole o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Vychádzajúc z obsahu protokolu o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla v časti karosérie bolo uvedené „zatlačenie, poškrabanie, korózia a predchádzajúce opravy nezistené“. Nakoľko žalobkyňa nárok na zaplatenie sumy 1 700 eur odvodzovala od toho, že žalovaný jej pri uzavieraní kúpnej zmluvy zatajil predchádzajúce poškodenie vozidla ( že vozidlo bolo pri havárii prevrátené na strechu a bola vymenená strecha) a žalovaný v konaní túto skutočnosť nepoprel, takéto konanie žalovaného možno kvalifikovať ako porušenie ust. § 596 Občianskeho zákonníka. Keďže tak dodatočne vyšla najavo uvedená vada, na ktorú žalovaný žalobkyňu neupozornil a je nesporným, že ide o vadu, ktorú malo vozidlo pri prevzatí, vznikol žalobkyni nárok na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcej povahe a rozsahu vady. Neupozornenie na vadu veci nezakladalo dôvod relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre omyl kupujúceho, ale zodpovednosť predávajúceho za vady predanej veci ( rozhodnutie Ro NS ČR z 26.6.2002. sp.zn. 25 Cdo 1454/2000). Vada veci v podobe predchádzajúcej havárie je taká závažná, že je nevyhnutné, aby bola písomne uvedená v zmluve, nakoľko len v takomto prípade sa predávajúci zbaví zodpovednosti z takejto vady, pričom aj rozsah poškodenia a opráv by musel byť presne špecifikovaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo 133/2000). O dostatočné upozornenie by nešlo ani vtedy, ak by žalovaný žalobkyňu oboznámil iba s tým, že predávaná vec bola opravovaná, t.zn. nepostačilo by bez ďalšieho v Protokole o skúšobnej jazde a odovzdaní automobilu v bode V. Karoséria uviesť „... predchádzajúce opravy karosérie ...áno“. Na správnosť záverov súdu prvej inštancie nemalo vplyv ani posúdenie, či žalobkyňa včas a riadne uplatnila nároky u žalovaného. Z obsahu listu zo dňa 18.12.2009 je nesporným, že žalobkyňa bez odkladu upozornila žalovaného na vady a konkrétne označila vadu „ vozidlo bolo havarované(prevrátené na strechu) a na vozidle bola menené strecha... tomu nasvedčovali aj plasty zvnútra vozidla na stĺpikoch, ktoré netesnia a taktiež sneh v batožinovom priestore, ktorý svedčí o netesnosti piatych dverí vozidla“. Preto, ak žalobkyňa e-mailom zo dňa 8.7.2011 žalovanému uviedla, že do vozidla zateká, nemožno tak skutkovo uzavrieť, že prvý krát uplatnila vadu predanej veci, nakoľko vadu predanej veci už konkretizovala v liste zo dňa 18.12.2009 a uplatnila si aj konkrétne právo vyplývajúce zo zodpovednosti za vady. Zatekanie do vozidla je vadou týkajúcou sa karosérie a spravidla sa jedná o vadu odstrániteľnú, a to v krajnom prípade výmenou karosérie. 32. Napriek uvedenému odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti uplatňovaného nároku zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v časti uplatňovanej výšky zľavy. Na podporu svojich tvrdení síce odvolateľka v prvoinštančnom konaní predložila Znalecký posudok č. 225/2010, v ktorom sa však znalec nezaoberal tým, či sa vada prejavovala pri užívaní veci a ani nestanovil predpokladanú výšku nároku. Nemožno opomenúť, že znalec pri zohľadnení zisteného poškodenia motorového vozidla stanovil všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu 21.12.2009 v sume 3 854 eur s prihliadnutím na to, že dohodnutá kúpna cena bola vo výške 3 926,77 eur. Námietky odvolateľky, že ak mal súd prvej inštancie skutočný záujem na zistení ceny takto poškodeného vozidla, mal vyhotoviť nový znalecký posudok sú za situácie, kedy takýto dôkazný návrh strany v konaní do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nenavrhli, v rozpore so zásadami uvedenými v ust. § 153 ods. 1 O.s.p.. Súd v konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Strany konania boli a sú povinné prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie (aktuálne podľa § 149 až 151 C.s.p.). Podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovania, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa § 205a ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní neprihliada. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať. Nakoľko v prejednávanej veci predmetom dokazovania boli skutočnosti rozhodné podľa hmotného práva, neunesenie dôkazného bremena tvrdenia o tom, že žalobkyňou uplatňovaný nárok na zľavu v sume 1 700 eur je dôvodným, malo pre žalobkyňu následok zamietnutia žaloby. Nakoľko žalobkyňa nebola úspešnou vo veci samej, nebolo dôvodným priznať jej ani nárok na zaplatenie nákladov spojených s vypracovaním Znaleckého posudku č. XXX/XXXX v sume 238 eur, nakoľko tieto tvorili príslušenstvo uplatňovaného nároku. 33. Čo sa týka ostatných odvolacích námietok uvedených v odvolaní, odvolací súd ich nepovažuje za dôvodné. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku s § 157 ods. 2 O.s.p. účinným v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie sa ním dôsledne riadil. Z odôvodnenia rozhodnutia je možné zistiť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil, odôvodnenie rozsudku je v tejto časti dostatočné, v dôsledku čoho nemožno rozsudok považovať za arbitrárny či nepreskúmateľný. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nemajúce podstatný vplyv na skutkové a právne posúdenie veci, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na základe uvedeného, na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľky odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 34. Na základe uvedeného odvolací súd vo výroku vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. (vrátane výroku o trovách konania) potvrdil. 35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnej žalobkyni s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).