Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/415/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510220766 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1510220766.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: M. M., D.. XX.X.XXXX, N. S. XX, N., proti žalovanému: Anton N., D.. X.X.XXXX, N. J. XX, N., právne zastúpený: ADVOKA, s.r.o., Komárnická 36, Bratislava, o zaplatenie 758,12 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24. marca 2016 č. k. 43C/478/2010 - 188, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 758,12 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. O trovách štátu si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že sporové strany uzavreli dňa 8.9.2009 ústnu zmluvu, na základe ktorej žalobca ako živnostník vykonal pre žalovaného práce na oprave pomníka na cintoríne v R. S.. Pred začatím prác dňa 8.9.2009 žalobca vyhotovil a žalovaný podpísal objednávku a kalkuláciu ceny diela v sume 2.780,12 eur, z čoho suma 773,42 eur predstavovala cenu práce a suma 1.984,70 eur cenu za použitý materiál. Žalovaný pri zadaní diela uhradil žalobcovi zálohu vo výške 2.000 eur. Dielo malo byť dodané do 16.10.2009. Samotnú realizáciu diela vykonával aj syn žalobcu M. M. V. O. C.. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že obnova hrobového pomníka prebiehala od septembra 2009, pričom v dôsledku opráv vytknutých vád bolo zhotovenie diela v omeškaní. Na presnom dátume prevzatia diela objednávateľom (žalovaným) sa sporové strany nezhodli, ale vychádzajúc z vykonaného dokazovania, najmä z úhrady sumy 500,- eur O. C., ktorý pre žalobcu vykonával časť prác na diele a vyplatenie ktorej malo byť zo strany žalovaného mienené ako odmena za práce na rekonštrukcii hrobu, súd prvej inštancie uzavrel, že ku konečnému prevzatiu diela došlo najneskôr v prvej polovici januára 2010. Od uvedenej doby až do výpovede žalovaného na pojednávaní 2.5.2011 nemal za preukázané, že by žalovaný účinne v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka reklamoval vady diela zrejmé pri jeho prevzatí, resp. vady prejaviace sa počas záručnej doby. Žalovaný prvý krát relevantne namietal vady diela až na súdnom pojednávaní dňa 2.5.2011 (č. l. 26 spisu), konkrétne, že sa pomník rozchádza a je na ňom viditeľná veľká ryha. Vady diela a to nekvalitné vyhotovenie základovej dosky a rozdiel vo farebnosti písma žalovaný preukázateľne namietal až na pojednávaní dňa 1.10.2014 (č. l. 132). 3/ Zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne ustálil, že vzťah medzi žalobcom (dodávateľom) a žalovaným (objednávateľom) sa spravuje ust. §§ 653 - 656 Obč. zák. o oprave a úprave veci. Odkazujúc na § 654 ods. 1 Obč. zák. súd prvej inštancie konštatoval, že záručná doba, ktorá je v prípade stavebných prác 18 mesiacov, začala žalovanému plynúť 14.1.2010, kedy najneskôr došlo k odovzdania diela žalovanému. Vady diela vytknuté žalovaným na pojednávaní dňa 2.5.2011 (rozchádzanie sa pomníka v spojoch, existencia viditeľnej voľnej ryhy, čapaté a krivé základy), súd prvej inštancie vyhodnotil ako reklamáciu diela počas plynutia záručnej doby. Poukazujúc na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu ČSR č. Cpj/29/88 podľa ktorého, aby uplatnením záručnej doby nedošlo k zániku práv a zodpovednosti za vady poskytnutej služby, nestačí v priebehu záručnej doby vady vytknúť, ale je potrebné v tejto lehote aj uviesť, aké právo z dôvodu reklamovania vád sa uplatňuje, súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný žiadal od žalobcu zľavu z ceny diela. Tento nárok by však žalovanému vznikol len v prípade neodstrániteľných vád. Pri ostatných vadách mu vznikol nárok na ich bezplatné odstránenie v dohodnutej lehote. Až pokiaľ by tieto vady neboli odstránené, žalovaný mohol žiadať zrušenie zmluvy alebo primerané zníženie ceny diela podľa jeho voľby. Keďže žalovaný nežiadal žalobcu o bezplatné odstránenie vád diela, ktoré sa prejavili v záručnej dobe, nevznikol mu ani nárok na zľavu z ceny diela. Nekvalitné vyhotovenie základovej dosky (hoci predmetom diela bola len jej oprava ) a rozdiel vo farebnosti písma ako vady diela žalovaný prvý krát preukázateľne namietol až na pojednávaní dňa 1.10.2014 (č. l. 132 spisu), t.j. po márnom uplynutí zákonnej záručnej doby, ktorá uplynula dňom 14.7.2011. Súd prvej inštancie konštatoval dôkaznú núdzu žalovaného pri preukazovaní tvrdenia, že konkrétne vady včas vytkol priamo žalobcovi a umožnil mu vykonanie bezplatnej opravy a tiež, že v súvislosti s takýmto vytknutím a prípadným neodstránením vád vykonal jednoznačný výber medzi oboma následnými reklamačnými nárokmi a to nárokom na zrušenie zmluvy a nárokom na poskytnutie primeraného zníženia ceny. Rovnako tak súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný neprodukoval dôkazy ani vo vzťahu k výške tvrdenej škody 1000,- eur, ktorá mu mala vzniknúť dodatočnou opravou diela tretím subjektom, a z ktorej časť 258,- eur žiadal kompenzačne zohľadniť titulom nároku na náhradu škody v súvislosti s odstraňovaním vád diela. Súd prvej inštancie neakceptoval ani kompenzačnú námietku žalovaného v rozsahu 500,- eur, ktorú čiastku mal žalovaný vyplatiť dňa 14.1.2010 O. C. ako doplatok z dojednanej ceny diela. Napriek skutočnosti, že vyplatenie takejto sumy bolo v konaní svedecky preukázané, súd prvej inštancie právny vzťah, ktorý jej vyplatením vznikol, neposúdil ako vzťah medzi žalovaným a žalobcom. Zo vzájomného vzťahu medzi žalobcom a O. C., ktorý pre neho vykonával práce na základe ich vzájomnej dohody, plynuli totiž povinnosti výlučne žalobcovi, nie žalovanému. Naviac, svedok O. C. sám potvrdil, že sa na takomto vysporadaní jeho pohľadávok voči žalobcovi so žalobcom nedohodol. Za podstatnú považoval súd prvej inštancie aj skutočnosť, že podľa objednávky a pripojenej kalkulácie mala byť celková cena práce 773,42 eur. Vyplatená odmena 500,- eur za práce na diele by teda bola zjavne nadhodnotená. Za rozpornú považoval súd prvej inštancie aj dodatočnú argumentácia svedka, že suma 500,- eur predstavovala aj odmenu za iné vykonané práce pre žalobcu. Súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ žalovaný z vlastnej vôle pristúpil k vyplateniu takejto sumy na základe dohody s O. C., jedná sa o ich vzájomný právny vzťah, zakladajúci prípadné nároky žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia voči O. C.. Týmto úkonom nedošlo k založeniu právneho vzťahu medzi žalovaným a žalobcom, ktorý o ňom nemal vedomosť. Nešlo ani o tzv. konanie bez splnomocnenia, či bez príkazu podľa § 33 resp. § 742 a nasl. Obč. zák., keď v danom prípade nebol žalovaný na takéto konanie žalobcom splnomocnený, žalobca ho ani dodatočne neschválil, pričom mu nehrozila ani žiadna škoda, ktorú by žalovaný týmto konaním odvracal. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že žalovanému vznikla po prevzatí diela právna povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu. Vzhľadom na následné nesplnenie zákonných podmienok reklamácie nemohol súd prvej inštancie uznať nároky žalovaného z vady diela a s poukazom na dôkaznú núdzu ani uplatnené kompenzačné námietky. 4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže si úspešný žalobca nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd prvej inštancie mu ich nepriznal. O náhrade trov štátu za vykonané znalecké dokazovanie (§ 148 O.s.p) si súd prvej inštancie vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 5/ Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Argumentoval tým, že v žalobe, a rovnako tak v predžalobnej upomienke žalobca neuviedol, kedy dielo odovzdal žalovanému, pričom moment dokončenia diela a jeho odovzdanie žalovanému nebol počas prvoinštančného konania ustálený. Žalobca teda neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, že inkriminované dielo žalovanému odovzdal. Preto záver súdu, že sa tak stalo najneskôr v prvej polovici januára 2010 žalovaný považuje za konfabuláciu. Odvolateľ ďalej namietal, že žalobca v čase zhotovenia diela nemal odbornú kvalifikáciu na kamenárske práce, preto nebol odborne spôsobilý na zhotovenie diela. Práce na cintoríne v R. N. robili dvaja mladí pomocní robotníci, syn žalobcu U. M. V. O. C.. Štátom vyžadovaný odborný zástupca živnosti M. B. a neskôr P. Z. boli nečinní. Keďže žalobca v rozhodnom čase nemal odbornú spôsobilosť zhotoviť kamenárske dielo, žiadne takéto dielo nemohol žalovanému dodať. V kontexte predmetného sporu preto možno hovoriť o objektívnej nemožnosti plnenia a následnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 2 Obč. zák. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu predmetnej veci žalovaný namietal, že medzi sporovými stranami ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák., keď platná právna úprava diskvalifikuje ako neprijateľné tie zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 Obč. zák.). Takou neprijateľnou podmienkou je vylúčenie alebo obmedzenie práv spotrebiteľa pri uplatnení práv zo zodpovednosti za vady (§ 53 ods. 4 písm. d/ Obč. zák.) , povinnosť spotrebiteľa, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil svoje záväzky (§ 53 ods. 4 písm. h/ Obč. zák.). Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. 6/ Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že práce na pomníku pre žalovanému realizoval vyučený kamenár U. M. a pomocný robotník O. C.. V predžalobnej výzve žalovaného upozorňoval na neuhradenie žalovanej čiastky, a teda aj na ukončenie prác, ale žalovaný na výzvu nereagoval. Keďže mu žalovaný do dnešného dňa nepredložil žiadnu písomnú reklamáciu, má za to, že dielo bolo bez vád. 7/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolacie dôvody žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť, pre vec podstatných, skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie a odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p). 8/ K veci samej odvolací súd dodáva, že v prejednávanom prípade uzatvorili sporové strany (žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ ) dňa 8.9.2009 osobitný druh zmluvy o dielo, a to zmluvu o oprave a úprave veci podľa § 652 a nasl. Obč. zák., na ktorú je potrebné aplikovať aj osobitnú právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľských vzťahov (§ 52 a nasl. Obč. zák.). Keďže písomná objednávka obsahuje podstatné časti zmluvy o dielo (dohodu o predmete zmluvy, dohodu o jeho zhotovení na nebezpečenstvo zhotoviteľa a dohodu o odplatnosti diela), možno uzavrieť že išlo o písomný kontrakt. V zmysle zmluvy sa žalobca zaviazal dielo dodať žalovanému do 16.10.2009. Cena za dielo bola dojednaná sumou 2.758,- eur. Žalovaný vyplatil žalobcovi dňa 8.9.2009 zálohu 2000,- eur (viď č. l. 5, 6). K písomnému (protokolárnemu) odovzdaniu diela nedošlo, pričom žalobca v konaní pred prvoinštančným súdom konkrétny dátum dodania diela neuviedol. Z vykonaného dokazovania však možno jednoznačne ustáliť, že dielo bolo v čase podania žaloby už dokončené a žalovaným prevzaté. Odvolací súd poukazuje na výpoveď žalovaného pred súdom prvej inštancie zo dňa 2.5.2011 „pomník síce položili, ale základy boli čapaté, krivé a preto aj s opravami bol pomník hotový až po novom roku (č. l. 27), ďalej na jeho tvrdenie, že cena diela bola neskôr ústnou dohodou zmenená na 2500,- eur, pričom doplatok ceny 500,- eur za práce na diele vyplatil pomocnému robotníkovi O. C. dňa 15.1.2010 (č. l. 123 - 125) a napokon aj na svedeckú výpoveď O. C., ktorý v súvislosti s touto úhradou pred súdom 4.3.2016 vypovedal „spolu sme sa o tom rozprávali až keď to bolo hotové, 500 eur som dostal až na ďalšom náhodnom stretnutí“ (viď č. l. 183). Logickým vyhodnotením týchto dôkazov preto súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému záveru, že dielo bolo dokončené a odovzdané najneskôr do 14.1.2010, teda ešte pred úhradou sumy 500,- eur O. C. žalovaným. Z uvedeného dôvodu preto neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že tento dátum odovzdania diela nebol v prvoinštančnom konaní ustálený a je „výmyslom“. Odvolací súd len dodáva, že ukončením prác na diele (14.1.2010) vznikla žalovanému právna povinnosť doplatiť žalobcovi cenu diela (§ 652 ods. 1 Obč. zák.). Doplatok so zohľadnením uhradeného preddavku 2000,- eur činil podľa zmluvy žalobcom uplatnených 758,- eur. 9/ K odvolacej námietke žalovaného, že žalobcovi chýbala odborná kvalifikácia na kamenárske práce odvolací súd poznamenáva, že žalovanému vzniklo živnostenské oprávnenie na kamenárske práce dňa 17.11.1999 (č. l. 209) a toto oprávnenie mal aj v čase realizácie diela pre žalovaného. Zodpovedného zástupcu v zmysle živnostenského zákona ustanovuje podnikateľ, čím si splní požiadavku odborného vykonávania činnosti (predmetu podnikania) počas prevádzkovania živnosti. Zodpovedný zástupca zastrešuje kvalifikovaný dohľad nad pracovnými úlohami a potrebnými činnosťami, čo však neznamená, že musí byť pri realizácii diela osobne prítomný. Skutočnosť, že samotné kamenárske práce na diele pre žalovaného nevyhotovil zodpovedný zástupca pre túto živnosť (v predmetnom čase P. Z.) a žalobca sám túto odbornú kvalifikáciu nemal, preto nemohla mať za následok počiatočnú objektívnu nemožnosť plnenia, ktoré bolo predmetom zmluvu ako to predpokladá § 37 ods. 2 Obč. zák. Predmet plnenia zmluvy o dielo (rekonštrukcia pomníka ) totiž nebol ani počiatočne nemožný. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 2 Obč. zák. môže privodiť len fyzická objektívna nemožnosť spočívajúca v tom, že chovanie, ktoré je predmetom právneho úkonu, je počas pôsobenia zákonitostí uplatňujúcich sa v prírode neuskutočniteľné nielen pre povinný subjekt, ale pre každého. Ak je plnenie fakticky aj právne možné, iná ako dohodnutá vlastnosť alebo stav predmetu plnenia nemá sama o sebe za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu (viď napr. aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28 Cdo 2170/2009). 10/ Záverom odvolací súd dodáva, že predmetná spotrebiteľská zmluva o dielo zo dňa 8.9.2009 má len podstatné náležitosti a osobitne sa právam žalovaného v súvislosti s reklamáciou vád diela počas záručnej doby nevenovala. Preto v súvislosti s jej obsahom nemožno hovoriť o existencii akýchkoľvek neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by vylučovali žalovaného pri uplatnení jeho práv o zodpovednosti za vady (53 Obč. zák.). Žalovanému je garantovaná zákonná ochrana vyplývajúca z ustanovení Občianskeho zákonníka. Prevzatím diela žalovaným začala plynúť 18 mesačná záručná doba na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady diela (§ 653, § 654 ods. 1 Obč. zák.). Ide o prekluzívnu dobu, preto jej uplynutím právo zaniká. Žalobca zodpovedal za vady, ktoré dielo vykazovalo pri prevzatí diela alebo v záručnej dobe, pričom žalovaný sa mohol proti nemu domáhať bezplatného odstránenia vád. Nárok na primerané zníženie ceny diela by žalobcovi vznikol až v prípade, ak by vytknutú vadu nebolo možné odstrániť, alebo ak by ju žalovaný neodstránil v dohodnutej lehote (§ 655 ods. 1 Obč. zák.). Pokiaľ sa teda žalovaný v rámci procesnej obrany domáhal zľavy z ceny diela titulom vád diela, bolo len na ňom aby preukázal, že si svoje nároky voči žalobcovi právne relevantne uplatnil. V tomto smere však žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy a preto jeho procesná obrana nemohla byť súdom prvej inštancie akceptovaná a to aj v prípade, ak by dielo počas záruky vady skutočne vykazovalo. 11/ Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 12/ O náhrade trov odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).