Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/10/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510223814 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1510223814.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu X. O., Z.. XX.X.XXXX, Z. X/A, B., práv. zast. JUDr. Dušanom Jovankovičom, advokátom, Doležalova 5, Bratislava, proti žalovanému GLOBE International LTD, s.r.o., Pohraničníkov 56, Bratislava, IČO: 35 829 346, práv. zast. Advokátska kancelária Marko, s.r.o., Budatínska 47, Bratislava, IČO: 36 860 646, o zaplatenie 8.118,- EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 29Cb/280/2010-371, zo dňa 21.9.2016 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 29Cb/280/2010-371, zo dňa 21.9.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 8.118,- EUR spolu s príslušenstvom titulom nároku na zľavu z ceny diela. V žalobe uviedol, že dňa 10.11.2006 ako objednávateľ uzavrel so žalovaným, ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. 18/2006 (ďalej „ZoD“), predmetom ktorej bolo zhotovenie bytu v podkroví obytného domu v Zálesí. Listom zo dňa 24.10.2007 si žalobca uplatnil zľavu z ceny diela - bytu z dôvodu, že svetlá výška druhého podlažia bytu nespĺňa STN 73401, nakoľko svetlá výška obytnej miestnosti v podkroví nedosahuje zákonom predpísaných 2300 mm, a to minimálne nad 50% úžitkovej plochy obytnej miestnosti v podkroví bytu a vytkol vady diela, a to neodborne položenú dlažbu a následne znížené hydroizolačné vlastnosti diela, neodborne položený obklad v kúpeľni, poškodenie okennej tabule dverí, absenciu osvetlenia vonkajších priestorov, absenciu poštových schránok a absenciu značenia parkovacieho miesta. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či si splnil žalobca notifikačnú povinnosť a oznámil žalovanému vady bez zbytočného odkladu po ich zistení. Žalobca v tomto smere dôkaznú povinnosť neuniesol. Ostáva len tvrdením žalobcu, že žalobcovi oznámil vady diela ihneď po ich zistení. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že byt v čase jeho prevodu nebol dokončený a vady diela teda nemohol zistiť. Do bytu sa nasťahoval až v júni 2007 a následne vady zistil. Všetky prípadné vytýkané vady boli vadami zjavnými. Žalobca zmluvu o prevode vlastníctva bytu a zmluvu o budúcej kúpnej zmluve podpísal dňa 15.12.2006 a v tom čase sa oboznámil aj so stavom nehnuteľnosti. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v tom čase neboli urobené sadrokartónové podhľady a podlaha, a teda nemohol posúdiť svetlú výšku obytnej miestnosti v podkroví. Podľa znaleckého posudku znalca Ing. A. G. č. 189/2006 zo dňa 26.11.2006 vyplýva, že v čase ohliadky t.j. 26.11.2006, teda cca 3 týždne pred podpisom kúpnej zmluvy bol byt v štádiu tesne pred dokončením, v podkroví bola drevená dosková podlaha, sadrokartón sa začínal práve robiť. V čase kolaudačného zisťovania dňa 18.12.2006, teda 3 dni po podpise kúpnej zmluvy museli byť už sadrokartónové podhľady dokončené, inak by nedošlo k vydaniu povolenia na užívanie stavby. Žalobca mal teda v čase podpisu kúpnej zmluvy vedomosť svetlej výške podkrovnej miestnosti. Argument, že v tom čase nebola položená podlaha neobstojí, nakoľko táto má hrúbku približne 1 cm, čo je zanedbateľné pri celkovej výške miestnosti a nemôže zásadným spôsobom ovplyvniť vnímanie svetlej výšky miestnosti žalobcom. Súd má preto za to, že žalobcovi musela byť táto prípadná vada, ako aj ostatné zrejmé vady známa pri podpise zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Neodborne položená dlažba, neodborne položený obklad v kúpeľni, poškodenie okennej tabule dverí, absencia osvetlenia vonkajších priestorov, absencia poštových schránok a absenciu značenia parkovacieho miesta sú všetko vady viditeľné ihneď a bez potreby odbornej znalosti. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že povinnosťou žalobcu bolo oznámenie vád žalovanému v lehote bez zbytočného odkladu (notifikačná povinnosť). Včasné oznámenie vád je predpokladom úspešnej súdnej vymáhateľnosti nárokov z vád. Ak si žalovaný nesplnil včas svoju notifikačnú povinnosť, jeho nároky z vád nezanikajú, avšak oslabuje sa ich vymáhateľnosť v súdnom konaní, pretože ak predávajúci vznesie v súdnom konaní námietku nesplnenia včasnej notifikačnej povinnosti kupujúcim, súd nemôže priznať v tomto konaní nároky z vád predmetu kúpy. Kupujúci je povinný oznámiť predávajúcemu vady bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil, resp. pri náležitej starostlivosti zistiť mal a mohol. Žalobca tak neurobil, vady reklamoval až po 10 mesiacoch od uzavretia kúpnej zmluvy a skolaudovania predmetu kúpy, a žalovaný túto skutočnosť v konaní namietal. Pretože žalobca nepreukázal, že oznámil žalovanému vady bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil, žalovaný namietal nesplnenie notifikačnej povinnosti, nemohol mu súd prvej inštancie poskytnúť ochranu pri uplatňovaní vád, a to bez ohľadu na to, či dielo vady malo alebo nie. Vady boli síce vytknuté v záručnej dobe, nie však bez zbytočného odkladu. Pokiaľ by aj žalobca svoju notifikačnú povinnosť riadne splnil, bol súd toho názoru, že žalobca nepreukázal existenciu vád. Žalobca ako najzávažnejšiu vadu označil nedostatočnú svetlú výšku podkrovnej miestnosti, nakoľko táto nie je v súlade s STN 73 4301 a svetlá výška obytnej miestnosti v podkroví nie je 2300 mm. Podľa znaleckého posudku znalca Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o., č. 82/2015 zo dňa 07.05.2015, svetlá výška druhého nadzemného podlažia predmetného bytu je v súčasnosti po úprave novým majiteľom. Znalec vo svojom znaleckom posudku tiež uviedol, že normy nie sú všeobecne záväzným dokumentom, ich použitie musí byť dohodnuté v príslušnej zmluve o dielo 2094 mm a svetlá výška v miestnosti skladu, ktorá ostala nezmenená je 2245 mm. Predmetný byt bol zhotovený na základe projektu vypracovaného Ing. Z. Š., na základe ktorého bolo vydané stavebné povolenie a následne bola stavba aj skolaudovaná s tým, že stavba bola uskutočnená v súlade s dokumentáciou overenou v stavebnom konaní a boli dodržané podmienky stavebného povolenia. Nedostatočná svetlá výška podkrovnej miestnosti nie je teda vadou diela pre nedodržanie technickej normy ani podľa názoru stavebného úradu, ktorý miestnosť v podkroví charakterizoval ako obytnú miestnosť. Taktiež je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca pri predaji bytu tretej osobe napriek už prebiehajúcemu súdnemu konaniu, v ktorom si on sám uplatňuje nároky z vád, neupozornil kupujúceho na vady predmetu kúpy, práve naopak, v kúpnej zmluve je uvedené, že byt pozostáva z troch obytných miestností a vyhlásil, že mu nie sú známe také závady a poškodenia bytu, jeho spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva rodinného domu, ktoré by bránili jeho riadnemu užívaniu, teda aj užívaniu tretej podkrovnej obytnej miestnosti. 4. V odôvodnení k ostatným vadám uviedol, že žalobca nepreukázal poškodenie okennej tabule, absenciu osvetlenia vonkajších spoločných priestorov, absenciu poštových schránok, absenciu značenia parkovacieho miesta a ani neodborne položený obklad, nakoľko z priloženej fotodokumentácie nie je možné určiť, o aký obklad a z akého bytu ide. Vady obkladu nepotvrdil ani svedok p. Q.. K námietke premlčania súd uviedol, že v prípade, že by bola splnená notifikačná povinnosť žalobcom a bola by preukázaná existencia vád, trojročná premlčacia doba na uplatnenie nárokov z vád začína plynúť odo dňa, keď boli vady vytknuté, nie odo dňa, kedy prešlo vlastníctvo na kupujúceho, a teda právo žalobcu na uplatnenie práva z vád veci na súde by nebolo premlčané. Žalobca si uplatnil svoj nárok u žalovaného dňa 24.10.2010, žaloba bola podaná dňa 21.10.1010, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že konajúci súd napriek vykonaným dôkazom nesprávne vyhodnotil skutkový stav v tom smere, že v čase kolaudačného rozhodnutia z 18.12.2006 na základe miestneho zisťovania z 23.11.2006 (3 dni po podpise kúpnej zmluvy), už museli byť sadrokartónové podhľady dokončené, inak by nedošlo k vydaniu povolenia na užívanie stavby. Z čoho konajúci súd nesprávne vyvodil, že vady boli vytknuté v záručnej dobe, nie však bez zbytočného odkladu. Uvedená domnienka súdu vzhľadom na listinné dôkazy vykonané na pojednávaní neobstojí. Žalovaný byt nikdy žalobcovi protokolárne neodovzdal, nakoľko pokračoval vo vykonávaní nedokončeného diela aj po uzatvorení prevodnej zmluvy, na základe ktorej žalobca nadobudol k bytu vlastnícke právo. Na pojednávaní konanom dňa 8.12.2011 žalobca uviedol, že vady vytkol žalovanému najprv ústne (telefonicky) a až následne písomne (listom z 24.10.2007), a teda subjektívna lehota bez zbytočného odkladu, po nasťahovaní sa do bytu a zistení vád, bola zachovaná. 6. V odvolaní žalobca poukázal na zmätočné ust. čl. V prevodnej zmluvy o technickom stave bytu, nakoľko byt nebol v čase podpisu zmluvy dokončený a aj ust. čl. XII ods. 2 prevodnej zmluvy, nakoľko v čase jej podpisu na byte prebiehali stavebné práce, ktoré vykonával žalovaný. Žalobca v odvolaní uviedol, že svetlá výška obytnej miestnosti v podkroví bytu nedosahuje zákonom predpísaných 2300 mm, a to najmenej na 50% úžitkovej plochy obytnej miestnosti, čo je v rozpore s normou STN 73 401 a v rozpore s Odborným vyjadrením Technickej inšpekcie Slovenskej republiky k projektovej dokumentácii stavby. Uvedená vada mala byť najprv odstránená v projektovej dokumentácii bytu a následne mal žalovaný, ako zhotoviteľ diela, dielo vykonať s odbornou starostlivosťou podľa opravenej projektovej dokumentácie. Vzhľadom na uvedené sa nemožno stotožniť s názorom súdu, že žalobca nepreukázal existenciu vady bytu - nedostatočnú svetlú výšku obytnej miestnosti. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol zrušiť napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. 7. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 30.4.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 562 ods. 2, pís. a, Obch. zák. súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí. 10. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Po preskúmaní veci odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca žalovanému ako zhotoviteľovi neoznámil (notifikoval) vady bez zbytočného odkladu po ich zistení. Pokiaľ žalobca oznámil žalovanému vady diela a uplatnil si zľavu z ceny diela až listom zo dňa 24.10.2007, pričom Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a zmluvu o budúcej kúpnej zmluvy podpísal 15.12.2006, nemožno to považovať za bezodkladné oznámenie vady diela. Ako už bolo v napadnutom rozsudku uvedené, predmetný byt bol povolený na užívanie stavebným úradom v zmysle rozhodnutia stavebného úradu Obec Zálesie, o povolení užívania stavby z 18.12.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.12.2006, kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na základe miestneho zisťovania dňa 23.11.2006. Všetky žalobcom uvádzané vady boli vadami zjavnými, bez potreby odbornej znalosti, pričom svoje tvrdenia ohľadne existencie týchto vád v čase prevzatia diela žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, ale vady oznámil žalovanému až po 10 mesiacoch od uzavretia kúpnej zmluvy a skolaudovania predmetného bytu. V prejednávanom spore je však podstatný záväzkový vzťah strán sporu, a teda žalobca pri vynaložení potrebnej starostlivosti mal a mohol zistiť vady diela najneskôr pri oboznamovaní sa so stavom nehnuteľnosti dňa 15.12.2006. Keďže na priznanie nárokov z vád sa vyžaduje ich oznámenie (notifikácia) bez zbytočného odkladu v súlade s § 562 ods. 2, pís. a, Obch. zák., nemožno ani podľa názoru odvolacieho súdu dobu od 15.12.2006 do 24.10.2007 považovať za primeranú lehotu na oznámenie vád diela, i keď boli vytknuté v záručnej dobe. 11. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).