Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511202040 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1511202040.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : C. M., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom E. R. XX, K., právne zastúpená advokátom JUDr. Andrejom Garom, AK so sídlom Prievozská ul. č. 2/B, Bratislava, proti žalovanému : T.. P. M., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, K., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 31, IČO: 36 868 221, o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18. 11. 2015 č.k. 41C/38/2011 - 732, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I, III, VI, VII, VIII, IX p o t v r d z u j e. Napadnutý výrok II rozsudku súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje: 1/ lampa z plechového materiálu striebornej farby v hodnote ............................................. 0 € 2/ koberec hnedej farby z umelého materiálu, slučkovej štruktúry rozmery 3 m x 4 m v hodnote ................................................................................................................................. 0 € 3/ jednolôžková posteľ s úložným priestorom z drevotriesky okrovej farby v hodnote ............................................................................................................................. 50 € 4/ dve regálové skrine, jedna z nich delená so spodnou zásuvkovou časťou a vrchnou policovou časťou, druhá z nich policová, obidve okrovej farby spolu v hodnote ................ 0 € 5/ komoda so zásuvkami okrovej farby v hodnote .............................................................. 10 € 6/ knižnica s policami, vysoká, okrovej farby, šírka 60 cm v hodnote ................................. 2 € 7/ práčka zn. H. v hodnote ................................................................................... 0 € 8/ kuchynský stôl + 4 stoličky z borovicového dreva v hodnote ........................................ 0 € 9/ mikrovlnná rúra zn. H. v hodnote ................................................................... 10 € 10/ príborová súprava z nerezového materiálu v hodnote .................................................... 3 € 11/ zostatok na účte č. XXXXXXXXXX Z. E. K., Q..A.., Slovenská republika, na meno žalovaného ............................................................................................................... 1 736,95 € 12/ 820570 podielových listov A. Y. U..O..Y.. (E. - A.), E. Q. M., správ. spol., a.s. v hodnote ...................................................................................... 25 929,19 € 13/ zostatok na účte č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX Z. M., K. K. A..Q.., organizačná zložka podniku, Česká republika na meno žalovaného ............................................ 8 422,32 € 14/ zostatok na účte č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX Z. M., K. K. A..Q.., organizačná zložka podniku, Česká republika na meno žalovaného ................................................. 85,76 € Spolu ........................................................................................................................ 36.249,22 € Napadnutý výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že na vyrovnanie podielov je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 7.057,55 € do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Napadnutý výrok X. rozsudku súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobkyňa a žalovaný sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov, Slovenská pošta, a.s. súdny poplatok vo výške 1.751 € v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobnom návrhu žalobkyne o vyporiadanie BSM so žalovaným tak, že : I: Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal : 1/ chladnička zn. N. , jednomotorová , s mrazničkou, objem 150 l v hodnote ....................................................................................................100,-eur 2/ práčka zn. A. v hodnote ................................................................................100,-eur 3/ kuchynský stôl + 4 stoličky z borovicového dreva v hodnote ......................................0,-eur 4/ zostatok na účte č. XXXXXXXXXX Z. E. K., a.s., Slovenská republika na meno žalobkyne .....................................................................................................265,83eur Spolu ............................................................................................................................465,83eur II: Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal : 1/ lampa z plechového materiálu striebornej farby v hodnote ...........................................0,-eur 2/ koberec hnedej farby z umelého materiálu , slučkovej štruktúry rozmery 3 m x 4 m , v hodnote ............................................................................................................................0,-eur 2/ jednolôžková posteľ s úložným priestorom z drevotriesky okrovej farby v hodnote ..........................................................................................................................50,-eur 3/ dve regálové skrine , jedna z nich delená so spodnou zásuvkovou časťou a vrchnou policovou časťou , druhá z nich policová , obidve okrovej farby , spolu v hodnote ..........................................................................................................................50,-eur 4/ komoda so zásuvkami okrovej farby v hodnote ..........................................................10,-eur 5/ knižnica s policami , vysoká , okrovej farby , šírka 60,-cm .........................................2,-eur 6/ práčka zn. H. , v hodnote .............................................................................0,-eur 7/ kuchynský stôl + 4 stoličky z borovicového dreva v hodnote .................................... 0,-eur 8/ mikrovlnná rúra zn. H. v hodnote .............................................................. 10,-eur 9/ príborová súprava z nerezového materiálu v hodnote ...................................................3,-eur 10/ zostatok na účte č. XXXXXXXXXX v E. K., Q..A.., Slovenská republika na meno žalobcu ....................................................................... ......1 736,95 eur 11/ 820 570 podielových listov A. U..O..Y.. (E. - A.) , E. Q. M., správ. spol. , a.s. v hodnote ...........................................................25 929,19 eur 12/ zostatok na účte č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX Z. M., K. K. A..Q.., organizačná zložka podniku , Česká republika na meno odporcu ...............................................8 422,32 eur 13/ zostatok na účte č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX Z. M., K. K. A..Q.., organizačná zložka podniku , Česká republika na meno žalobcu ....................................................85,76 eur Spolu .......................................................................................................................36 299,22eur III: Do spoločného majetku patrí suma 21 668,29 eur,, ktorá bola vynaložená na ostatný majetok žalobkyne . IV: Na vyrovnanie podielov je žalobca povinný zaplatiť navrhovateľke 7 082,55 eur do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku . V. Vo zvyšku konanie zastavil. VI: Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania . VII: Žalobkyňu zaviazal zaplatiť na účet tamojšieho súdu štátu náhradu trov konania v sume 35,02 eur, v lehote do lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. VIII. Upravil učtáreň tamojšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto rozsudku preúčtovala na príjmový účet tamojšieho súdu sumu 8,90 eur ako náhradu trov konania z preddavku zloženého žalobkyňou na účte tamojšieho súdu vedeného pod položkou registra 42, zaúčtovaného pod číslom účtovného dokladu: XX/ X/XXXX, variabilným symbolom: XXXXXXXXXX. IX. Upravil učtáreň tamojšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto rozsudku preúčtovala na príjmový účet tamojšieho súdu sumu 10,83 eur ako náhradu trov konania z preddavku zloženého žalovaným na účte tamojšieho súdu vedeného pod položkou registra 20, zaúčtovaného pod číslom účtovného dokladu: XX/X/XX, VS: XXXXXXXXXX, a aby po právoplatnosti tohto rozsudku vrátila žalovanému zostatok preddavku v sume 56,17 eur z preddavku zaúčtovaného pod číslom účtovného dokladu: XX/X/XX, pod položkou registra: 20, VS: XXXXXXXXXX. X: Žalobkyňu a žalovaného zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov , Slovenská pošta , a.s., súdny poplatok 1 752,50 eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 2/ V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 2.2.2011 žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) , keďže po rozvode manželstva sa so žalovaným na majetkovom vyrovnaní nedohodli. Do vyporiadania zahrnula peňažné prostriedky účastníkov a hnuteľné vybavenie domácnosti s tým, že žiadala, aby jej žalovaný vyplatil polovicu ich hodnoty. Žalovaný so žalobným návrhom žalobkyne nesúhlasil. Žiadal o zohľadnenie sumy 1 100 000,- Sk, t.j. 36 513,31 eur , ktorá bola žalobkyňou vyplatená zo spoločného majetku na jej ostatný majetok. Toto konanie považoval za nemorálne, pretože žalobkyňa po celú dobu manželstva žila z peňazí, ktoré zarobil on, pričom ona si svoj príjem z práce sporila. Strany sporu sa na zostatkovej hodnote hnuteľných vecí, ktoré patria do BSM, boli schopní dohodnúť, súd prvej inštancie upustil od znaleckého dokazovania na určenie všeobecnej hodnoty tohto majetku. Vykonať iné dôkazy účastníci konania nenavrhovali. Z pripojeného spisu sp. zn. 42C 273/ 2010 súd prvej inštancie zistil, že manželstvo účastníci uzavreli dňa 24.3.2001. Z manželstva sa im 29.3.2002 narodila dcéra C., s ktorou bola žalobkyňa na rodičovskej dovolenke do roku 2005, následne sa zamestnala. V roku 2007 po strate zamestnania na Slovensku si žalovaný našiel prácu v Českej republike, v O.e a domov sa vracal na víkendy. Náklady spojené s bývaním Z. O. a v K. hradil žalovaný a takisto prispieval na náklady spojené so životom domácnosti v Bratislave. Spoločnú domácnosť viedli účastníci v byte žalovaného v Bratislave na Č. F.. Č.. XX, ktorý jeho vlastníctvo k bytu previedol na svojho otca. Manželstvo bolo rozvedené na návrh žalovaného rozsudkom z 5.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.11.2010. Maloletá dcéra účastníkov bola zverená do osobnej starostlivosti žalobkyne a žalovaný bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 280,-eur mesačne. Podľa odôvodnenia rozsudku príčina rozvratu manželstva účastníkov spočívala v ich citovom odcudzení vzhľadom na výkon práce žalovaného v zahraničí. Strany sporu sa zhodli v tom, že počas manželstva zo spoločných prostriedkov nadobudli hnuteľné veci uvedené pod bodom I (ods. 1 až 3) a pod bodom II (ods. 1 až 9) výrokovej časti prvoinštančného rozsudku. Dokazovaním bolo preukázané, že k času rozvodu manželstva mali strany sporu nasledovné peňažné aktíva 1) zostatok na účte č. XXXXXXXXXX Z. E. K., Q..A.., Slovenská republika na meno žalobkyne vo výške 265,83 eur , 2) zostatok na účte č. XXXXXXXXXX v E. K., a.s., Slovenská republika na meno žalovaného vo výške 1 736,95 eur , 3) zostatok na účte č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX Z. M., K. K. A..Q.., organizačná zložka podniku Česká republika na meno žalovaného vo výške 206 321,65 CZK čo je ku dňu rozvodu manželstva účastníkov 8 422,32 eur , 4) zostatok na účte č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX Z. M., K. K. A..Q.., organizačná zložka podniku Česká republika na meno žalovaného vo výške 2100,80CZK čo je ku dňu rozvodu manželstva účastníkov 85,75 eur a 5) 820 570 podielových listov A. U..O..Y.. (E. - A.) , E. Q. M., správ. spol. , a.s. v hodnote 25 929,19 eur . Spornými v tomto konaní boli otázky : A - či do masy BSM patria hnuteľné veci umiestnené v byte v K. na E. R. Č.. XX, ktorý patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne a ktoré boli nadobudnuté počas manželstva. Žalovaný do BSM zaradil elektrickú rúru, varnú dosku, šatníkovú dvojskriňu, rozťahovaciau sedačku a kuchynskú linku. Žalobkyňa okrem varnej dosky existenciu týchto vecí nepoprela, avšak uviedla, že všetky získala či už darom od rodičov, alebo z peňazí darovaných jej rodičmi. B - či do BSM patrí 820 570 podielových listov A. U..O..Y..(E. - A.) , E. Q. M., správ. spol. , a.s. v hodnote 25 929,19 eur a to vzhľadom na tvrdenie žalovaného, že na ich obstaranie použil finančné prostriedky , ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom. Uviedol, že pred uzavretím manželstva poskytol jeho bratovi pôžičku 356 000,-Sk , ktorá mu bola vrátená v čase do konca roku 2007. Súčasne disponoval aj úsporami z doby pred manželstvom. C - či do BSM patrí aj suma 1 100 000,- Sk, čo je 36 513,31 eur (prepočet kurzom 1,-eur = 30,126 Sk), ktorá bola žalobkyňou počas manželstva vynaložená ako jej súkromná investícia. Túto sumu žalobkyňa vyplatila bratovi jej matky , ktorí spoločne, rovným dielom vlastnili byt v Bratislave na Trnavskej ceste 23, neskôr prepísaný do vlastníctva žalobkyne. Žalovaný tvrdil, že vyplatená hodnota predstavuje kúpnu cenu podielu; žalobkyňa investíciu nepoprela, avšak tvrdila, že použila finančné prostriedky z jej výlučného vlastníctva. D - či má žalovaný povinnosť nahradiť do spoločného majetku hodnotu zodpovedajúcu časti kúpnej ceny, ktorú žalovaný zaplatil za byt v Prahe a ktorý si kúpil v krátkom čase po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o ust. § 143 a § 150 Obč. zák. 3/ K otázke pod bodom A súd prvej inštancie uviedol, že medzi bývalými manželmi nebolo sporné, že počas manželstva sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou 1 - izbového bytu č. XX v K. na E. R. Č.. XX a nebolo ani sporné, okrem varnej dosky, že počas manželstva boli do tohto bytu zakúpené elektrická rúra, šatníková dvojskriňa, rozťahovacia sedačka a kuchynská linka. Predmetný byt žalobkyňa pre účely svojho bývania neužívala, tento byt prenajímala a platby z prenájmu sú identifikovateľné z výpisu jej účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v E. K., Q..A... Žalovaný spôsob nadobudnutia týchto vecí neoznačil, uviedol, že o ich existencii vie preto, lebo ich v byte spolu s otcom žalobkyne O. Z. montoval. O. Z. svedecky vypovedal, že žalobkyni daroval peniaze v sume cca 100 000,-Sk na vybavenie jej bytu na E. R., potvrdil, že zariadenie v byte montoval spolu so žalovaným a v byte vykonal pre žalobkyňu aj stavebné úpravy. Svedok sumu, ktorú mal žalobkyni darovať na vybavenie tohto bytu označil len približne, nevedel presne uviesť, čo konkrétne z týchto peňazí bolo do bytu žalobkyňou zakúpené, pretože o ďalší osud ním darovaných peňazí sa nezaujímal. Avšak v kontexte celej jeho výpovede a ďalších dôkazov vyznieva jeho svedecké tvrdenie presvedčivo, pravdivo a súd mu uveril. Vzťah žalobkyne s otcom bol dobrý a neovplyvnila ho ani skutočnosť rozvodu manželstva rodičov žalobkyne. Peňažný dar označený svedkom ako dar na zariadenie bytu nebol jediným finančným darom. Otec žalobkyňu finančne podporoval, dôveroval jej, čo preukazujú aj peňažné položky na účte žalobkyne č . XXXXXXXXXX vedenom v E. K. Q..A.., keď dňa 1.8.2006 bola na tento účet pripísaná platba 91 669, - Sk , o ktorej žalobkyňa tvrdila, že išlo o vyplatenie životnej poistky jej otca, ktorý jej túto hodnotu daroval, čo žalovaný nespochybnil. Dňa 22. 1. 2003 O. Z. poukázal žalobkyni na jej účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX v A. A. sumu 100 000,- Sk a dňa 16. 7. 2007 jej na účet č. XXXXXXXXXXv E. K. a.s., poukázal sumu 200 000,-Sk . Týmto dôkazom žalobkyňa vyvrátila tvrdenie žalovaného , že do BSM patrí aj majetok nachádzajúci sa v jej byte na E. R.. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by výpoveď svedka k riešenému tvrdeniu žalobkyne spochybnil. Súd preto žalovaným označené veci nachádzajúce sa v byte žalobkyne na E. R. do masy BSM nezaradil, s tým, že pod tento právny režim nepodliehajú. 4/ K otázke pod bodom B súd prvej inštancie uviedol, že dňa 6. 6. 2012 vystavila E. K. Q..A.., potvrdenie, z ktorého súd zistil, že žalovaný ku dňu právoplatnosti rozvodu bol držiteľom 820 570 podielových listov A. Y. U..O..Y..(E. - A.) , E. Q. M., A.Z.. A.. , Q..A.. v hodnote 25 929,19 eur . Na pojednávaní dňa 4. 9. 2012 žalovaný vypovedal, že tieto podielové listy zakúpil z peňazí, ktoré mal vo výlučnom vlastníctve pred uzavretím manželstva a zo sumy 356 000,- Sk, ktorú mu vrátil brat titulom pôžičky z 30. 8. 2000. Tvrdil, že podielové listy nakupoval prevodom z účtu na účet. Žalovaný preukázal, že podielové listy zakúpil prvý krát 28. 11. 2002 v cene 100 000,-Sk následne dňa 10. 1. 2003 v cene 40 000,-Sk, dňa 4. 12. 2003 v cene 100 000,- Sk a obchodoval s nimi ďalej. Žalovaný pred uzavretím manželstva mal peňažné úspory; predložil výpis z účtu č. XXXXXXX vedený v Investičnej a rozvojovej banke, a.s., podľa ktorého mal na účte k 31.12.2000 zostatok 216,61 USD. Podľa výpisu z tohto účtu mal na ňom k 31.1.2001 zostatok 170,82 USD. Ako sa vyvíjal stav na tomto účte k 24. 3. 2001, teda ku dňu uzavretia manželstva, súdu nezistil, žalovaný stav k tomuto dňu nepreukázal. Ku dňu 28. 2. 2001 disponoval žalovaný aj zostatkom 32 020, 17 Sk na účte č. XXXXX-XXXXXXXXX vedený v Istrobanke a.s. a ku dňu 31. 3. 2001 mal ešte aj zostatok 219 061, 34 Sk na účte č. XXXXXXX vedený v Investičnej a rozvojovej banke, a.s.. Je nesporné, že žalovaný do manželstva vstupoval s peňažnými úsporami, ale tvrdenie, že práve tieto peniaze mali byť použité na nákup podielových listov preukázané žalovaným nebolo, uzavrel súd prvej inštancie. Prvý nákup podielových listov urobil žalovaný v čase približne 1,5 roka po uzavretí manželstva. Ďalší pohyb jeho úspor po uzavretí manželstva v konaní nepreukázal, nebol predložený žiaden dôkaz dokumentujúci priamy posun týchto peňazí výlučne na nákup podielových listov s ohľadom na tvrdenie žalovaného, že ich nakupoval prevodom z účtu na účet. Dňa 13. 8. 2012 spísal brat žalovaného listinu označenú ako potvrdenie o pôžičke v ktorej prehlásil, že si dňa 30. 8. 2000 požičal od žalovaného 356 000,- Sk s dobou vrátenia do 31. 12. 2007. K tomuto tvrdeniu boli predložené tri bankové výpisy, podľa ktorých B. M. na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX vedený v E. K., Q..A.., poukázal 13. 7. 2004 platbu 202 000,- Sk , 18. 4. 2005 platbu 104 000,- Sk a 18. 11. 2005 platbu 50 000,- Sk s tým, že táto posledná úhrada bola vykonaná priamym vkladom na účet žalovaného, s vyznačením účelového určenia - vrát. pôž. P. . B. M. ako svedok vypovedal , že potvrdenie o pôžičke vystavil na žiadosť žalovaného vo vzťahu k tomuto konaniu. Uviedol, že peniaze potreboval v súvislosti s podnikaním, ako živnostník a brat mu ich ochotne požičal, s tým, že podmienky vrátenia detailne neriešili, mal mu ich vrátiť do roku 2007 a ak bude môcť, tak aj skôr. Peniaze si odniesol do trezoru a použil ich podľa príležitostnej potreby. Následne uviedol, že nevie, či celú požičanú sumu investoval do podnikania alebo aj na financovanie jeho študijného pobytu v Q.. Svedok tvrdil, že ak bola požičaná suma vynaložená v rámci podnikania, tak bola vedená aj v jeho podnikateľskom účtovníctve. Peňažné prostriedky boli podľa dokladov z úhrad vyplatené zo súkromného účtu žalovaného a nie z účtu podnikateľského. Svedok nevedel zodpovedať otázku, prečo bola dohodnutá 7 ročná splatnosť pôžičky, čo túto dĺžku splatnosti ovplyvnilo. Súd prvej inštancie nespochybňoval tvrdenie žalovaného a ani výpoveď svedka v časti, že mu žalovaný požičal peňažné prostriedky, nakoniec aj žalobkyňa požičiavanie peňazí žalovaným bratovi v menších sumách počas manželstva potvrdila, avšak ako nevieryhodné vyhodnotil súd prvej inštancie tvrdenie, že prejednávaná pôžička 356 000,- Sk bola poskytnutá ešte pred manželstvom, teda pred vznikom BSM. Pôžička 356 000,- Sk je vysoká, v označení výšky sumy netypická. V prípade takto určenej výšky sumy svedok nevedel zadefinovať dôvod potreby zadĺžiť sa. Pokiaľ si nepamätal na tieto skutkové okolnosti avšak s určitosťou vedel podať vyhlásenie s odstupom 12 rokov, že mu žalovaný mal peniaze požičať dňa 30. 8. 2 000, považoval súd prvej inštancie výpoveď tohto svedka za účelovú a preto žalovaným tvrdenú pôžičku peňazí z roku 2000 za nepreukázanú. Dôsledkom toho je nepreukázanie tvrdenia žalovaného, že príjem sumy 356 000,- Sk patrí do jeho výlučného majetku a že táto suma bola vynaložená na získanie majetku v BSM. Súd preto rozhodol tak, že 820 570 podielových listov A. U..O..Y..(E. - A.), E. Q. M., správ. spol. , a.s. v hodnote 25 929,19 eur patrí do BSM. 5/ K otázke riešenej pod bodom C súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa nadobudla počas manželstva do výlučného vlastníctva byt č.XX Z. K. na E. R. Č.. XX. Jej vlastníctvo k tomuto bytu je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Bratislava, Nové mesto. Žalobkyňa tvrdila, že ho dostala darovaním od jej matky, ktorá ho získala v dedičskom konaní po jej zomrelom otcovi. Toto tvrdenie je však nepravdivé, pretože byt jej síce matkou darovaný bol, ale táto bola vlastníčkou len jednej polovice, vlastníkom druhej polovice bol O. C.. Zo spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 31D 314 /2012 vyplýva, že ho do vlastníctva nadobudli dedením po ich otcovi B. C.. O tom, že byt do výlučného vlastníctva žalobkyňa získala aj úkonom darovania podielu O. C. musela vedieť, pretože zmluvu o darovaní , v ktorej ako darcovia vystupujú matka žalobkyne a O. C.Q. dňa 25. 10. 2007 podpísala a vyhlásila, že dar od obidvoch prijíma. Darovacia zmluva bola Správou katastra zavkladovaná 18. 12. 2007. Z pohybu na jej účte č. XXXXXXXXXX vedený v E. K. Q..A.., súd prvej inštancie zistil, že dňa 5. 11. 2007 vykonala žalobkyňa úhradu 1 100 000,- Sk s určením - C.. Časový súvis úkonu darovania bytu na E. R. Č.. XX O. C. v rozsahu jeho podielu, s úkonom poukázania peňazí 1 100 000,- Sk s účelovým určením mena darcu v kontexte všeobecnej vedomosti o cenách bytov v Bratislave otvoril logickú otázku o odplatnosti tohto úkonu a to napriek danému darovaniu. Žalobkyňa tvrdila, že ju o úhradu sumy O. C. požiadala jej matka za účelom vyrovnania ich dedičstva po otcovi. Dedičským konaním po zomrelom B. C. je preukázané, že peňažné zostatky po poručiteľovi prevzali jeho dedičia v časti rovným dielom, a v časti ich prevzal O. C. s povinnosťou výplaty podielu matke žalobkyne. Preukázané je aj to, že poručiteľ nemal dlhy. To znamená že, ak žalobkyňa vyplatila O. C. 1 100 000,- Sk ako vyriešenie dedičstva jej matky s bratom, musela úhrada súvisieť s nadobudnutím bytu na E. R. Č.. XX žalobkyňou. Keďže peniaze boli poukázané z jej peňažného účtu, na ktorom sa kumulovali aj jej peňažné prostriedky - mzda vyplácaná počas manželstva, teda peňažné prostriedky s právnym režimom BSM, riešil súd prvej inštancie otázku, či má žalobkyňa povinnosť nahradiť do BSM sumu vynaloženú na jej ostatný, súkromný majetok a v akej výške. Žalobkyňa tvrdila, že suma 1 100 000,-Sk, čo je 36 513, 31eur, patrila do jej výlučného vlastníctva. Odôvodňovala to súčtom istín získaných pred alebo počas manželstva do jej vlastníctva od príbuzných. Uviedla, že do manželstva vstúpila s úsporami na účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX vedenom v Slovenskej sporiteľni , a.s. vo výške 14 175,84 Sk a na účte č. XXXXXXXX/XXXX vedený v ČSOB, a.s., vo výške 147 050, 18 Sk. Toto tvrdenie je pravdivé, je zdokladované výpismi z príslušného účtu. Súd prvej inštancie však poukazoval na to, že končený stav na účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX vedený v A. A., Q..A.., ku dňu 31. 3. 2001 klesol zo stavu z 24. 3. 2001 na 9 397,14 Sk a na účte č. XXXXXXXX/XXXX vedený v ČSOB , a.s., ku dňu 30. 3. 2001 klesol zo stavu z 24. 3. 2001 na 81 232,08 Sk. Aký bol osud týchto peňazí v nasledujúcich mesiacoch z dokladov predložených žalobkyňou, nevyplýva. Žalobkyňa peňažné úspory vo výške ku dňu uzavretia manželstva nezhodnocovala, ale ich podľa výpisu z účtov, ktoré predložila súdu, spotrebúvala . Z týchto dôvodov, ako aj pre časový odstup vzniku úspor k úkonu poukázania 1 100 000,- Sk O. C. sa súd prvej inštancie s jej tvrdením, že peňažné prostriedky boli súčasťou sumy 1 100 000,- Sk nestotožnil, nebolo to žalobkyňou bezpochybne preukázané. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že časť sumy 1 100 000,- Sk bola nasporená z peňazí, ktoré jej dal otec Peter Viskup. Peňažné dary otca boli preukázané výpisom z jej účtu č. 2611280821 vedený v Tatra banke, a.s. vo výške 91 669 ,- Sk z 1. 8. 2006, vo výške 200 000,- Sk z 16. 7. 2007 a výpisom z jej účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni a.s., vo výške 100 000,- Sk z 22. 1. 2003. Na pojednávaní dňa 4. 9. 2012 žalobkyňa vypovedala, že pokiaľ mala k dispozícii nejaké peniaze, tak ich mala od otca a tieto peniaze darovala matke, lebo jej pomohla získať byt na Trnavskej ceste č. 23, výšku sumy uviesť nevedela, len tvrdila, že to bolo po častiach. Na tom istom pojednávaní ale tvrdila, že nedala matke žiadne peniaze na finančné vyporiadanie s bratom. Toto tvrdenie bolo zmenené jej výpoveďou z 6. 10. 2014, kedy predniesla, že ju matka požiadala, aby nároky jej brata v dôsledku ich dedenia vyrovnala finančnou sumou. Keďže na pojednávaní 4. 9. 2012 prehlásila, že peniaze od otca, výšku uviesť nevedela, darovala po častiach matke, pretože jej pomohla získať byt na Trnavskej ceste č. 23, nemohli sa stať súčasťou sumy 1 100 000,- Sk. Toto tvrdenie nepriamo podporujú výbery žalobkyne z účtu č. XXXXXXXXXX v E. K. a.s., v čase od poukázania platby 1 100 000,- Sk O. C.. Od 5. 11. 2007 do 31. 12. 2007 vykonala žalobkyňa z tohto účtu výbery prevyšujúce sumu 10 000,-Sk jedenásť krát spolu vo výške 205 000,- Sk. Od roku 2005 sa peniaze na účte žalobkyne vedenom v E. K., Q..A.. kumulovali okrem označených platieb od otca aj zo mzdy žalobkyne, pričom pohyb na tomto účte tvorili výdaje. Žalobkyňa vierohodne a nespochybniteľne nepreukázala, že peňažné prostriedky od jej otca použila výlučne na vyplatenie 1 100 000,- Sk a aj tu prvoinštančný súd konštatoval, že z tohto dôvodu hodnota peňazí od otca nemohla byť použitá na zníženie sumy 1 100 000,-Sk, ktorú žalobkyňa v čase režimu BSM vyplatila na usporiadanie jej súkromného záujmu. Dňa 22.6.2005 poukázal Pavel Viskup na účet žalobkyne č. XXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni a.s., 250 000,- Sk. O. K. je bratom otca žalobkyne. Právny dôvod úhrady bol vysvetlený ako vrátenie pôžičky, O. Z. otcovi žalobkyne, ktorý ho mal požiadať , aby peniaze poukázal na účet dcéry. Ako už bolo vyššie uvedené vzťah žalobkyne s jej otcom bol harmonický, bol to vzťah nezištnej pomoci, avšak napriek tomu, bez preukázania ďalšieho osudu tejto úhrady s absenciou preukázania právneho dôvodu v kontexte výpovede žalobkyne, že peniaze od otca dala matke a v kontexte času tejto úhrady nemohlo byť jednoznačne ustálené, že aj táto peňažná suma sa stala súčasťou úhrady 1 100 000,- Sk O. C.; navyše peňažné prostriedky na účte sa kumulovali aj zo mzdy žalobkyne a táto s účtom disponovala výbermi. Dňa 26. 10. 2007 poukázal žalovaný na účet žalobkyne č. XXXXXXXXXX vedený v E. K. a.s., sumu 470 000,- Sk, o ktorej tvrdil, že to boli prostriedky z BSM a že aj z nich sa kumulovali peňažné prostriedky na účte žalobkyne. Z pohybu na tomto účte od doby jeho otvorenia 19. 9. 2005 do rozvodu manželstva súd prvej inštancie zistil, že sa jedná o jedinú a teda výnimočnú platbu od žalovaného. Žalobkyňa uviedla, že pred uzavretím manželstva mala založené stavebné sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni a.s., s našetrenou sumou 407 000,- Sk. Keďže sa so žalovaným za účelom ďalšieho speňaženia rozhodli kúpiť byt, bol zmluvný vzťah s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. ukončený. Z výpovedí oboch účastníkov je nesporné, že kúpu a ďalší predaj bytu zrealizovali. Žalovaný v jeho výpovedi potvrdil, že predmetná suma 470 000,- Sk bola ním žalobkyni vyplatená čiastka za predaj tohto bytu. Ani jeden z účastníkov nevedel predmetný byt konkretizovať, označili ho iba ako byt na C. F.. Z. K.. Žalovaný uviedol, že kúpna cena bola zaplatená zo stavebného sporenia, jej výšku uviesť nevedel. Z jeho výpovede však vyplynulo, že to bol on, kto stavebné sporenie žalobkyne po uzavretí manželstva spravoval. Preukazuje to nielen jeho výpoveď, ale aj listinné doklady. Z listín vystavených Prvou stavebnou sporiteľňou , a.s. je preukázané, že zmluva o stavebnom sporení bola uzavretá s účinnosťou od 10. 12. 1997 a zostatok žalobkyne na tomto účte bol k 31. 12. 2000 vo výške 407 221,10 Sk . Po uzavretí manželstva boli splátky stavebného úveru (stavebného sporenia) platené bez prerušenia, už z prostriedkov v BSM s tým , že od 14. 10. 2002 do 13. 8. 2007 boli žalovanému zrážané zo mzdy mesačne po 5 600,- Sk. K 13. 8. 2007 bol zmluvný vzťah ukončený so zostatkom 740 473,60 Sk. Časová náväznosť ukončenia stavebného sporeni v auguste 2007 a poukázanie podielu žalobkyne z predaja bytu na C. F.. Z. K. 26. 10. 2007 nasvedčujú tomu, že prostriedky zo stavebného sporenia boli použité na túto investíciu. Z konania žalovaného, ktorý poukázal žalobkyni z predaja tohto bytu 470 000,- Sk, čo označil vo výpovedi ako jej podiel z predaja, je zrejmé , že si bol buď vedomý jej podielu 407 221,10,- Sk z individuálneho vlastníctva (pred manželstvom nasporená časť stavebného sporenia), alebo išlo medzi účastníkmi o nejaké súkromné vysporiadanie nerešpektujúce právny režim BSM. Byt na C. F.., Z. Č. K. - A. M. mal určite v roku 2007 hodnotu prevyšujúcu milión slovenských korún. Pokiaľ žalovaný túto sumu označil ako vyplatenie podielu z kúpnej ceny žalobkyni, tak si musel zostatok ponechať ako podiel, ktorý patrí len jemu. Bol to on, kto túto deľbu urobil a preto súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobkyňa vynaložila na úhradu istiny 1 100 000,- Sk O. C. časť 407 221,10 Sk z jej výlučného majetku. Je to suma, ktorú mala žalobkyňa preukázateľne (listinné doklady) našetrenú na stavebnom sporení pred uzavretím manželstva. Medzi účastníkmi nebolo sporné tvrdenie žalobkyne, že na úhradu istiny 1 100 000,- Sk O. C. zaplatila z jej výlučného majetku ešte sumu 40 000,- Sk, ktorú jej 8. 10. 2007 poukázala na účet č . XXXXXXXXXX vedený v E. K. Q..A.., stará matka. 6/ K otázke riešenej pod bodom D súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa po rozvode manželstva stal na základe kúpnej zmluvy z 6. 4. 2011 vlastníkom bytu v Prahe, za ktorý zaplatil 2 205 000,- CZK tak, že časť ceny 1 505 000,- CZK uhradil z úverových prostriedkov a časť 700 000,- CZK v hotovosti. Vzhľadom na krátkosť času nadobudnutia tohto vlastníctva od rozvodu ich manželstva žalobkyňa tvrdila, že na úhradu kúpnej ceny v hotovosti musel použiť peňažné prostriedky nadobudnuté počas manželstva a preto žiadala túto investíciu v rámci vyporiadania BSM zohľadniť. Žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu bytu v hotovosti zaplatil z ceny získanej za odpredaj podielových listov a z úspor. Z kúpnej zmluvy bytu vyplýva, že splatnosť kúpnej ceny bola do 20 dní odo dňa podpisu zmluvy, teda do 26. 4. 2011. Žalovaný preukázal, že dňa 13. 4. 2011 predal podielové listy za 20 000,-eur, čo je ku dňu predaja 487 800,- CZK. Disponoval aj úsporami 206 123,84 CZK, ktoré patrili do BSM a boli spravované na žalovaného účte č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX v mBank, K. K. A..Q.., organizačná zložka podniku Česká republika. Súčasne mal ďalšie peňažné prostriedky zo mzdy a na bežnom účte. Hotovostná investícia žalovaného do kúpy bytu mohla mať peňažný základ v spoločných úsporách účastníkov, ktoré spravoval žalovaný a keďže tieto súd v konaní ako aktíva vysporiadal, bol v tejto časti návrh žalobkyne nedôvodný. Ani jeden z účastníkov v konaní nepreukázal, že peniaze nasporené pred uzavretím manželstva neboli použité na rodinnú spotrebu počas ich takmer desaťročného manželstva. 7/ Na zostatkovej hodnote hnuteľných vecí uvedených pod bodom I (ods. 1- 4) a pod bodom II (1- 9) výrokovej časti tohto rozsudku sa strany sporu dohodli. Pri spôsobe vyporiadania súd prvej inštancie zohľadňoval okolnosť, komu veci po rozvode slúžili, kde sa nachádzali a kto s nimi disponoval. Do vlastníctva žalobkyne prikázal všetky veci, ktoré si vzala zo spoločnej domácnosti. Žalovaný vypovedal, že byt v ktorom viedli spoločnú domácnosť a ktorý patril pôvodne výlučne jemu, aj s celým zariadením predviedol do vlastníctva jeho otca a preto veci z tohto bytu patriace do BSM prikázal súd do vlastníctva žalovaného. Zostatky na účtoch ku dňu rozvodu manželstva prikázal do vlastníctva toho účastníka konania, na meno ktorého bol účet otvorený a ktorý s ním aj disponoval. Týmto kritériom sa súd prvej inštancie riadil aj vo vzťahu k rozhodnutiu o podielových listoch a tieto prikázal do vlastníctva žalovaného. Súčasne určil, že do spoločného majetku patrí aj suma 21 668,29 eur (1100 000,- Sk mínus 407221,10 Sk mínus 40000,- Sk =652 778,90 Sk). Celkovú hodnotu hnuteľných vecí spolu s úsporami a hodnotou podielových listov ustálil súd prvej inštancie sumou 36 755,05 eur a keďže žalobkyňa je v zmysle druhej vety § 150 OZ povinná vrátiť do BSM sumu 21 668,29 eur, hodnota aktív činí spolu 58 433,34 eur. Podiely oboch účastníkov na spoločnom majetku sú rovnaké, takže každému z nich mali pripadnúť aktíva v hodnote 29 216,67 eur. Obaja účastníci sa starali o rodinu, o zabezpečenie jej potrieb a dbali o spoločný majetok; opak preukázaný nebol. Žalobkyňa nadobudla aktíva v hodnote 22 134,12 eur a žalovaný vo výške 36 299,22 eur, preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť, aby žalobkyni na vyrovnanie podielov vyplatil sumu 7 082,55 eur, pričom vzhľadom na výšku tejto sumy mu v zmysle § 160 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (OSP) určil na splnenie povinnosti lehotu 90 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalobkyňa zaradila pôvodne do masy BSM aj akcie žalovaného zo štátnej prvej vlny kupónovej privatizácie; počas konania od ich vysporiadania upustila a súd prvej inštancie preto konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil (výrok V., rozsudku) . 8/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 150 ods. 1 OSP a keďže súdnemu sporu sa dalo predísť len dohodou účastníkov, ku ktorej nedošlo vinou oboch strán, pričom každá z nich v podstate vo vzťahu k ustáleniu masy BSM vystupuje v postavení žalobcu, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal. V konaní vznikli trovy aj štátu vo výške 63,74 eur , ktorú sumu zaplatil súd zo štátnych rozpočtových prostriedkov banke ako náhradu vecných nákladov zisťovanie aktív a pohybov na účtoch) . Podľa § 148 ods. 1 OSP, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov u žiadneho z účastníkov konania súdom zistené neboli. Trovy dokazovania v konaní vznikli spolu v sume 187, 84 eur. Žalobkyňa sa na ich úhrade podielala preddavkom 50,-eur a žalovaný preddavkom 150,-eur. Z preddavku žalobkyne bolo spotrebovaných 41,10 eur a zostalo 8,90 eur. Z preddavku žalovaného bolo spotrebovaných 83,-eur a zostalo 67,-eur. Účastníci konania boli v jeho priebehu informovaný samostatnými uzneseniami o nakladaní s týmito preddavkami. Vzhľadom na rozhodnutie o trovách konania účastníkov, má každý z nich povinnosť v rovnakej miere znášať aj trovy dokazovania, teda v sume 93, 92 eur. Z tohto podielu žalobkyňa už zaplatila 41,10 eur a zostáva jej uhradiť po odpočítaní zvyšku 8,90 eur z preddavku 43, 92 eur. Žalovaný z jeho podielu na trovách dokazovania už zaplatil 83,-eur a zostáva mu teda zaplatiť 10,83 eur, pričom táto suma bude zúčtovaná zo zvyšku preddavku, ktorý zaplatil a zostatok z preddavku mu bude vrátený. Súdny poplatok za vyporiadanie BSM je 1 752,50 eur a bol v zmysle § 3 ods. 3, 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky č. 6 prílohy tohto zákona určený podielom 3 % z ceny všetkých aktív v BSM, spolu vo výške 58 433,34 eur a účastníci konania ho zaplatia spoločne a nerozdielne. 9/ Uvedený rozsudok napadol odvolaním žalovaný; jeho odvolanie smerovalo proti všetkým výrokom rozsudku s výnimkou výroku o zastavení konania vo zvyšku. Odvolanie podával z dôvodov, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o tom, že do spoločného majetku patrí aj suma 21.668,29 €, vynaložená na ostatný majetok žalobkyne. Poukazoval na to, že vykonané dokazovanie preukázalo, že žalobkyňa na svoj ostatný majetok, 1-izbový byt č. 13 na Trnavskej ceste 23 v Bratislave, resp. na nadobudnutie 1-ice tohto bytu vynaložila sumu 1.000.000,- Sk, t.j. v prepočte 36.513,31 €. Súd však na základe listinných dôkazov ako aj výpovedí strán sporu dospel k záveru, že suma 1.000.000,- Sk bola sčasti tvorená sumou 407.221,10 Sk, t.j. sumou, ktorú mala žalobkyňa nasporenú pred vstupom do manželstva so žalovaným a sumou 40.000 Sk, ktorú mala dostať žalobkyňa darom. Žalobkyňa síce mala pred vstupom do manželstva so žalovaným uzatvorené stavebné sporenie, na ktorom mala naakumulovanú uvedenú sumu, avšak na toto sporenie boli pripisované vklady aj po uzavretí manželstva a následne bolo toto sporenie použité na kúpu nehnuteľnosti - bytu, ktorý strany nadobudli do BSM. Tento byt neskôr odpredali a kúpili iný byt (na C. Z. K.), ktorý tiež odpredali. Príjem z predaja tohto bytu tvorí spoločný majetok. Rovnako tak z výpisu z účtu žalobkyne nevyplýva, že suma vo výške 40.000 Sk pripísaná na účet dňa 8. 10. 2007 tvorí dar. Súd prvej inštancie v odôvodnení tejto časti rozsudku uvádza, že deľbu kúpnej ceny obdržanej z predaja bytu na C. F.. Z. K. vykonal žalovaný a že ak žalovaný poukázal žalobkyni sumu 470.000 Sk, zvyšok si ponechal. Tento záver ale nie je podložený žiadnym dôkazom. Žalovaný si nemohol „ponechať“ žiadnu čiastku z predaja tohto bytu, nakoľko prostriedky na jeho účte sú predmetom vysporiadania BSM. Naopak, súčasťou spisového materiálu sú dôkazy o tom, že žalovaný z prostriedkov vedených na jeho osobnom účte hradil chod celej domácnosti. Rovnako bolo v konaní preukázané, že žalovaný mal pred vstupom do manželstva so žalobkyňou nasporené finančné prostriedky, ktoré na rozdiel od vyššie spomínaných prostriedkov žalobkyne v konečnom vyporiadaní BSM zohľadnené neboli. Tým bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania v zmysle čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, ktorý zaručuje obom procesným stranám rovnaké postavenie pri aplikácii hmotných aj procesných predpisov. Z listinných dôkazov tiež plynie, že žalovaný svoje úspory, ktoré mal pred uzatvorením manželstva, investoval do podielových listov. Túto skutočnosť preukazuje aj časová súvislosť, keď napr. dňa 21. 11. 2002 vykonal prevod prostriedkov vo výške 110.000 Sk vedených na účte v Investičnej a rozvojovej banke, a.s. na účet v Tatra banke, a.s. a následne dňa 28. 11. 2002 nakúpil prvé podielové listy v hodnote 100.000 Sk. Rovnako tak dňa 18. 11. 2005 mu bola vrátená časť pôžičky v sume 104.000 Sk a dňa 21. 11. 2005 nakúpil podielové listy v hodnote 100.000 Sk. Žalovaný mal pred uzavretím manželstva o vlastníctve akcie v hodnote 2.523,18 USD, t.j. v prepočte 120.138,69 Sk. mal teda v čase uzatvorenia manželstva dostatočný príjem na to, aby tvoril úspory a nie ich míňal, z čoho je zrejmé, že úspory spred manželstva mohol investovať do podielových listov. 10/ Žalovaný ďalej namietal, že IV. výrok rozsudku vychádza z predpokladu, že celková hodnota aktív zahrnutých do BSM je vo výške 58.433,34 €, pričom žalobkyňa nadobudla zo spoločného majetku aktíva v hodnote 22.134,12 € a žalovaný v hodnote 36.299,22 € (správne má byť uvedená suma 36.249,22 € - súčet hodnoty vecí uvedených v výroku II. rozsudku). Keďže žalobkyňa má do BSM vrátiť sumu 36.513,31 €, hodnota aktív je v sume 73.228,36 €, z čoho 1-ica je 36.614,18 €. Žalobkyňa teda má zaplatiť žalovanému titulom vyrovnacieho podielu sumu 364,96 €. V odôvodnení tejto časti rozsudku sa tiež uvádza, že obaja účastníci sa starali o rodinu, zabezpečenie jej potrieb a dbali o spoločný majetok. Z listinných dôkazov ale plynie, že žalobkyňa o spoločný majetok nedbala, nepodieľala sa na jeho nadobudnutí ani udržaní a naopak, spoločné prostriedky použila na nadobudnutie jej ostatného majetku, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadol. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, žalobkyňa sa žalobou domáhala vyplatenie 1-ice zostatkov na osobnom účte žalovaného a 1-ice podielových listov Tatra banky, a.s., vedených na meno žalovaného. Uplatnený nárok žalobkyne nebol opodstatnený a preto žalovaný nemohol súhlasiť s uzatvorením dohody s takýmto plnením. Naopak, žalobkyňa nesúhlasila s „nulovým variantom“, podľa ktorého by zostal zachovaný pôvodný stav a žiaden z účastníkov by od toho druhého nepožadoval vyrovnací podiel. Žalobkyňa navyše v žalobnom návrhu neuviedla, že zo spoločných prostriedkov nadobudla svoj ostatný majetok v nezanedbateľnej hodnote. Neboli preto preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť situácie v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. na nepriznanie náhrady trov konania podľa úspechu účastníka vo veci. Žalovaný má preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania a žalobkyňa je povinná zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM v určenej výške. Žalovaný tak navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho treťom výroku tak, že určí, že do spoločného majetku patrí suma 36.513,31 €, ktorá bola vynaložená na majetok žalobkyne; vo štvrtom výroku tak, že na vyrovnanie podielov je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému 364,96 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, tak, ako budú vyčíslené písomnom vyhotovení rozsudku a uloží žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške určenej v písomne vyhotovenom rozsudku. 11/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zároveň navrhla opraviť zjavnú chybu v počítaní, ktorej sa dopustil súd prvej inštancie o výroku II, v ktorom uviedol celkovú sumu vecí patriacich do BSM prikázaných do výlučného vlastníctva žalovaného, a to 36.299,22 € namiesto správnej sumy 36.249,22 €. V dôsledku tejto zjavnej počítacej chyby potom súd prvej inštancie stanovil aj chybnú sumu určenú na vyrovnanie podielov, keď žalovaný má po správnosti zaplatiť žalobkyni nie 7.082,55 € ale 7.057,55 €. K námietkam žalovaného v odvolaní uviedla žalobkyňa. Že sa znovu účelovo snaží navýšiť aktívna žalobkyne, keď poukazuje na finančnú výpomoc žalobkyne svojej mame. Byt, na ktorý žalovaný poukazuje, nadobudla žalobkyňa darom; počas konania vedela jasne preukázať a zdokladovať, odkiaľ mala finančné prostriedky na poskytnutie finančnej pomoci svojej mame a že tieto finančné prostriedky neboli súčasťou BSM, nakoľko ich žalobkyňa získala darom od svojich rodinných príbuzných a jej vlastnými úsporami, ktoré nadobudla ešte pred uzavretím manželstva. Napriek jasnému zdokladovaniu celej darovanej sumy a toho, že tieto prostriedky neboli súčasťou BSM, súd prvej inštancie určil, že do BSM patrí suma 21.668,29 €. Žalovaný znovu tými istými argumentami preukazuje, že 820570 podielových listov A. Y. U..O..Y.. v hodnote 25.929,19 € nepatrí do BSM. Súd v napadnutom rozsudku skonštatoval, že žalovaný nepredložil v konaní jediný dôkaz, dokumentujúci priamy posun jeho nasporených peňazí spred uzavretia manželstva výlučne na nákup podielových listov s ohľadom na jeho tvrdenie, že ich nakupoval prevodom z účtu na účet. Navyše poskytnutie pôžičky jeho bratovi, ktoré sa malo údajne uskutočniť ešte pred uzavretím manželstva vyhodnotil súd ako nedôveryhodné. Prvý nákup podielových listov žalovaný vykonal rok a pol po uzavretí manželstva; preto súd správne rozhodol, že 820570 podielových listov A. Y. U..O..Y.. v hodnote 25.929,19 € je súčasťou BSM. Žalovaný v odvolaní znovu poukazuje na skutočnosti, ktoré v konaní ani nevedel dostatočne preukázať, z jeho strany ide o účelovú snahu znížiť jeho aktívna v BSM. Žalobkyňa navrhovala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť s tým, že odvolací súd opraví počítaciu chybu, ktorej sa dopustil súd prvej inštancie a žalobkyni prizná náhradu trov odvolacieho konania. 12/ Ďalšie vyjadrenia vo veci stranami sporu podané neboli. 13/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP (t.j. v celom rozsahu, s výnimkou výroku V, ktorým bolo konanie súdom prvej inštancie vo zvyšku zastavené), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (vo veci verejne vyhlásil rozsudok) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 15/ Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 16/ Podľa § 149 ods. 3 Obč.zák. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 17/ Podľa § 150 Obč.zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 18/ Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva účastníkov a táto doba je tiež rozhodujúca pre posúdenie stavu veci (vek, kvalita, miera opotrebenia veci). Uvedená zásada neplatí absolútne a nie je možné prehliadnuť, čo sa stalo v medziobdobí medzi zánikom BSM a medzi jeho vyporiadaním a predmetom vyporiadania je aj všetko, čo predstavuje ekonomický ekvivalent veci v tomto medziobdobí (napr. poberanie nájmu, náhrada škody z veci v zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve a pod.). Základnou zásadou pri vykonaní vyporiadania je, že podiely oboch manželov sú rovnaké, s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, je možné určiť podiely ak iným pomerom. Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. 19/ Prvoinštančný súd správne vychádzal zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké, keď z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne také okolnosti, ktoré by umožňovali určenie podielov v rozdielnej výške. Súdna prax odklon od princípu rovnosti podielov bývalých manželov pri vyporiadaní BSM chápe skôr ako výnimku; presnejšie by bolo uviesť, že rovnaké podiely predstavujú východisko pri vyporiadaní BSM a prípadný iný než rovnaký podiel znamená od tejto východiskovej úvahy odklon. Takýto odklon však prichádza do úvahy, len ak v priebehu konania vyjdú najavo také skutočnosti, ktoré stanovenie iného než rovnakého podielu odôvodňujú. V tejto súvislosti je nutné prihliadať na potreby maloletých detí, ako aj na to, ako sa ten - ktorý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, vrátane starostlivosti o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti. To znamená, že ak sa obaja manželia starali o rodinu a spoločným úsilím dbali o zabezpečenie rodiny, rozdelí sa majetok medzi nich spravidla rovnakým dielom. Uvedené východzie stanovisko o rovnosti podielov nemožno použiť v prípade, ak niektorý z manželov konal nezodpovedne, utrácal úspory a rodinu poškodzoval. V prejednávanej právnej veci takéto skutočnosti o nezodpovednom konaní či nedostatočnej starostlivosti o rodinu zo strany ani jedného z bývalých manželov dokazovaním zistené neboli, preto nebol daný dôvod na odklon od zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Nemožno tiež pominúť skutočnosť, že do zásady rovnakých podielov pri vyporiadaní BSM sa premieta ust. § 18 Zák. o rod., podľa ktorého majú muž a žena v manželstve rovnaké práva a povinnosti. Súd pri rozhodovaní nemôže brať ohľad na potreby či možnosti výlučne jednej zo strán sporu, ale musí zohľadňovať práva (a povinnosti) aj druhej strany v spore. 20/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1, ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie v rozsudku a na tieto závery poukazuje. V konaní neboli zo strany žalovaného produkované také dôkazy, a ani v odvolaní uvedené také námietky, na základe ktorých by bolo možné spochybniť relevantne skutkové a právne závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a na ktorých založil svoje rozhodnutie, ktoré tiež presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd prijal za svoje závery súdu prvej inštancie týkajúce sa nákupu podielových listov A. U..O..Y.. o tom, že v konaní neboli produkované také dôkazy, a teda nebolo žalovaným preukázané, že tieto boli nakúpené výlučne z jeho finančných prostriedkov, ktoré nadobudol ešte pred uzavretím manželstva. 21/ Súd prvej inštancie sa však pri rozhodovaní dopustil počítacej chyby, keď vo výroku II. zistil hodnotu vecí z BSM prikázaných do výlučného vlastníctva žalovaného v celkovej sume 36.299,22 €, namiesto správnej sumy 36.249,22 €, ktorá počítacia chyba sa následne preniesla aj do výpočtu sumy 7.082,55 €, ktorú je podľa výroku IV povinný žalovaný zaplatiť žalobkyni za účelom vyrovnania podielov, namiesto správnej sumy 7.057,55 €. Uvedená počítacia chyba bola dôvodom pre ktorý odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II a IV zmenil (§ 388 CSP), keď inak rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správne (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP) potvrdil, včítane vecne správneho výroku o trovách konania, ktoré vznikli stranám sporu (výroky I, III, VI, VII, VIII a IX). Z dôvodu už spomínanej počítacej chyby bolo ďalej nutné zmeniť ( opraviť ) podľa § 388 CSP aj výšku poplatkovej povinnosti žalobkyne a žalovaného za vyporiadanie BSM na sumu 1.751 € (3 % z ceny všetkých aktív BSM, spolu vo výške nie 58.433,34 € ale správne vo výške 58.383 €), podľa Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. 22/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).