Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/331/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511208675 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1511208675.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: Slovenský ľudový umelecký kolektív, so sídlom v Bratislave, Balkánska č. 31, IČO: 164 780, zastúpeného Právne centrum s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 42, proti žalovanej: E. F., W.. XX.XX.XXXX, F. F., U. Č.. X, zastúpenej STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vlčkova č. 18, o vypratanie bytu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11. júna 2012 č.k. 10C/146/2011-126, v spojení s opravným uznesením zo dňa 06.09.2012 č.k. 10C/146/2011- 141 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n á vypratať trojizbový byt č. X, nachádzajúci sa na prvom poschodí ubytovne súp. č. XXX na U. G.. Č.. X U. F., zapísanej na LV č. XXX pre kat. územie C., do 90 dní od zabezpečenia náhradného bytu. Žalobcovi priznáva náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu na vypratanie bytu bez bytovej náhrady, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podľa § 713 ods. OZ žalovaná nie je povinná sa z bytu (teda služobného) vysťahovať bez pridelenia bytovej náhrady. Právo osobného užívania k bytu, zrušené (do účinnosti tzv. veľkej novely Občianskeho zákonníka) jej otcovi S. H., A.Y. H. XX.X.XXXX, sa v zmysle § 26 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov totiž pôvodnému užívateľovi transformovalo na nájom. Žalovanej priznal náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe, resp. zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytýkal, že v rozpore so závermi odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 31.10.2008 sp. zn. 8 Co/1/08 dospel k nesprávnemu právnemu záveru o obnove nájomného vzťahu S. H. k spornému bytu. Poukázal pritom na skutočnosť, že S. H. mal k spornému bytu ku 1.1.1992 len právo bývania do zabezpečenia bytovej náhrady podľa rozsudku býv. Obvodného súdu Bratislava V zo dňa 16.05.1989 č.k. 8C/268/1988-16, ktoré sa však na nájom podľa § 871 ods.1, 4 OZ netransformovalo. Keďže k bytu nebol zrušený nájom, ale právo osobného užívania, rovnako nemohol byť obnovený nájom ani podľa § 26 zák. č. 182/1993 Z.z. Zdôraznil, že právo bývania do zabezpečenia bytovej náhrady je viazané výlučne na osobu, ktorej užívacie právo bolo zrušené. Namietal tiež účelnosť priznaných trov právneho zastúpenia. 3. Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že jej neb. otcovi nebol v zmysle právoplatného rozsudku pridelený náhradný byt. V konaní, vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. 10C/24/1999 bolo preukázané, že otec byt bez prerušenia užíval, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne aplikoval § 26 zák. č. 182/1993 Z.z. a dospel k správnemu záveru o tom, že pôvodnému užívateľovi sa obnovil nájom bytu. K zrušeniu užívacích práv súdnym rozhodnutím dochádzalo len do 31.12.1991. Nesúhlasila preto s argumentáciou žalobcu, že nájom sa podľa tohto ustanovenia neobnovil. Žalovaná sa stala nájomcom bytu na základe prechodu nájmu po svojom otcovi, keď je nesporné, že v byte žila i v čase jeho smrti. Napokon poukázal na možnosť žalobcu v prípade pochybností o prechode nájmu na žalovanú podať na súd žalobu podľa § 706 ods. 2 OZ, čo však žalobca neurobil. Platí preto nevyvrátiteľná právna domnienka, že k prechodu nájmu na žalovanú došlo. 4. Odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel (rozsudok zo dňa 29.11.2016, č. k. 5Co/571/12-173), keď na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že sporný byt nestratil charakter služobného bytu. Vo veci nedošlo k úmrtiu nájomcu služobného bytu, pretože S. H. bolo súdom zrušené užívacie právo k služobnému bytu ešte dňa 13.6.1989 podľa § 184 písm. a) OZ v znení účinnom do 31.12.1991). Otec žalovanej mal právo byt užívať len do zabezpečenia náhradného bytu. K obnove nájmu u predchodcu žalovanej nedošlo podľa odvolacieho súdu ani podľa prechodného ustanovenia § 26 zák. č.182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V zmysle tohto ustanovenia sa pre obnovu nájmu vyžaduje nepretržité užívanie služobného bytu, ku ktorému bolo právo osobného užívania vypovedané/zrušené podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Odvolací súd poukázal na viaceré súdne konania, ktoré prebiehali medzi predchodcom žalovanej a žalobcom, či už o určenie, že právo nájmu trvá, resp. určenie, že povinnosť byt vypratať nie je ďalej viazaná na bytovú náhradu. Vychádzajúc z výpovede otca žalovanej o tom, že zo sporného bytu odišiel, aby ho uvoľnil pre svoje plnoleté deti, ako aj z ďalších okolností prípadu (otec žalovanej bol prihlásený k prechodnému pobytu v obci Q. F., aby podľa jeho vyjadrenia v obci nebýval načierno, vlastnenie domovej nehnuteľnosti a podnikanie v tejto obci, zamestnanie a lekárska starostlivosť v Dunajskej Strede, vzatie do väzby z tejto obce, uzavretie manželstva žalovanou a užívanie sporného bytu s jej rodinou) odvolací súd vyvodil, že predchodca žalovanej v čase účinnosti zák. č. 182/93 Z. z. (1.9.1993) nespĺňal zákonné predpoklady obnovy nájmu pre absenciu nepretržitého užívania sporného bytu. Pre absenciu obnovenia nájmu jeho pôvodnému užívateľovi S. H. žalovaná potom ani nemohla byť oprávnená na jeho užívanie na základe prechodu nájmu bytu, čo je okrem toho vylúčené aj charakterom bytu ako služobného bytu, ktorá skutočnosť nebola spochybnená. Byt sa nachádza v ubytovni, využívanej na ubytovanie zamestnancov žalobcu. V závere odôvodnenia odvolací súd uviedol, že berúc do úvahy ústavnoprávny rámec predmetu konania zvažoval za použitia analógie podľa § 853 ods. 1 OZ aplikáciu ustanovenia § 713 OZ, t.j. viazať uloženie povinnosti vypratať byt na zabezpečenie bytovej náhrady. Po zistení, že žalovaná má vyriešené bývanie, keďže je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v Q. F. a ako živnostníčka nie je viazaná na výkon práce v Bratislave, žalobe vyhovel bez uloženia povinnosti žalobcovi zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu. 5. Na dovolanie žalobkyne dovolací súd uvedený rozsudok odvolacieho súdu ako zmätočný zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Za dôvod zmätočnosti označil dovolací súd prekvapivosť rozhodnutia. Odvolací súd nečakane založil rozhodnutie na odlišnom právnom závere, pri ktorom zvažoval použitie ustanovení právneho predpisu (§ 713 OZ), ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité. 6. Odvolací súd i po zrušení skoršieho rozsudku (bod 4) v plnom rozsahu zotrváva na skutkových a právnych záveroch o tom, že predchodcovi žalovanej s účinnosťou ku 1.1.1992 nebolo transformované právo osobného užívania bytu na nájom. Pre zrušenie práva osobného užívania služobného bytu rozhodnutím súdu predchodca žalovanej ku 1.1.1992 nebol nositeľom práv patriacich užívateľom služobných bytov. V čase prijatia tzv. veľkej novely OZ mal k spornému bytu len odvodené právo bývania, ktoré trvalo do zabezpečenia bytovej náhrady (v rozsudku formulované ako pridelenie primeraného náhradného bytu). 7. Odvolací súd z dôvodov uvedených v zrušenom rozsudku zotrváva na prijatých záveroch o tom, že predchodcovi žalovanej s účinnosťou od 1.9.1993 nebol obnovený nájom ani podľa § 26 zák. č. 182/93 Z. z. 8. Pri posudzovaní splnenia podmienky nepretržitého užívania sporného bytu je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vychádzať predovšetkým z tvrdení samotného otca žalovanej pred súdom prvej inštancie v spore o určenie, že povinnosť vypratať byt nie je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, vedený na súde prvej inštancie pod sp. zn. 8C/265/94 (skončený v jeho prospech). Odvolací súd považoval za relevantný a postačujúci dôkaz práve uvedené tvrdenie otca žalovanej. S. H. v tomto konaní nemal dôvod vypovedať vo svoj neprospech. Preto pokiaľ v otázke presťahovania sa do obce Q. F. uviedol, že z bytu odišiel, aby byt uvoľnil svojim plnoletým deťom, niet rozumného dôvodu nebrať na toto tvrdenie zreteľ. Navyše za situácie, keď korešponduje skutočnostiam, vyplývajúcim z oboznámených spisov, na ktoré poukázal odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí (bod 4). Výpoveď otca žalovanej nemožno vnímať ako dôkaz v neprospech žalovanej. 9. Žalovaná poukazovala na absenciu judikatúry v otázke výkladu zákonodarcom zvoleného termínu nepretržité užívanie v ustanovení § 26 ods. 1. Podľa názoru odvolacieho súdu výraz „nepretržitý“ má v našej slovnej zásobe celkom jasný obsah. Iste pod pojem nepretržité užívanie spadá i neprítomnosť v byte, vyvolaná okolnosťami, ktoré sú pravidelným dôvodom neprítomnosti užívania bytu i u osôb, ktoré majú možnosť realizácie potreby bývania len v jedinej nehnuteľnosti (rekreácia, liečenie, hospitalizácia, návšteva, služobné cesty a pod.). Nevyžaduje sa teda dennodenné užívanie bytu. Za nepretržité užívanie bytu však už podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať neužívanie bytu v rozsahu, v ktorom samotná oprávnená osoba (otec žalovanej) považovala za potrebné prihlásiť si prechodný pobyt v obci, v ktorej nadobudol rodinný dom. 10. Predchodca žalovanej sa z vyššie uvedených dôvodov nestal nájomcom sporného služobného bytu, v dôsledku čoho na žalovanú ani nemohlo prejsť právo nájmu. Ako už bolo uvedené vyššie prechod nájmu je u služobných bytov vylúčený. Odvolací súd preto nedoplnil žalovanou navrhované dokazovanie k existencii spoločnej domácnosti s otcom ku dňu jeho smrti. 11. Z uvedeného možno uzavrieť, že žalovaná (spolu s blízkymi osobami) užíva byt bez právneho dôvodu s povinnosťou byt vypratať v prospech žalobcu ako správcu sporného bytu podľa § 126 ods. 1, 2 OZ. 12. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalovanú opätovne zaviazal na vypratanie služobného bytu (§ 388 CSP). 13. Na rozdiel od skoršieho zmeňujúceho rozsudku však viazal vypratanie bytu na zabezpečenie bytovej náhrady formou náhradného bytu analogicky s ustanovením § 713 ods. 1 OZ, keď až v tomto štádiu konania žalovaná preukázala, že v spoločnej domácnosti s ňou žije do jej náhradnej starostlivosti (spoločnej s manželom T.) zverený vnuk Y. F., W.. X.X.XXXX (rozsudok Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 17P/309/10-52, právoplatný dňa 24.3.2011). Verejný záujem o maloleté deti (s trvalým bydliskom v spornom byte) vyžaduje, aby garancia ich bývania bola celkom jednoznačne zabezpečená, preto odvolací súd postupoval podľa ust. § 713 ods. 1 OZ, i keď v čase úmrtia S. H. nebol nájomcom služobného bytu. 14. Pod zabezpečením bytovej náhrady sa nerozumie prenajatie bytu žalobcom ale predloženie písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má byt vypratať (§ 5 ods. 4 zák. č. 189/1992 Zb. o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s nebytovými náhradami). Viazanie vypratania bytu na zabezpečenie bytovej náhrady preto podľa názoru odvolacieho súdu je v súlade s princípom proporcionality a neprimeranou mierou nezaťaží žalobcu. Predstavuje tiež spravodlivé riešenie dlhoročných sporných vzťahov, keď ostatným pôvodným nájomcom bytov v ubytovni boli zabezpečené náhradné byty a predchodcovi žalovanej nebol pridelený náhradný byt (podľa rozsudku súdu), k čomu nedošlo s ohľadom na spoločenské zmeny v krátkom časovom horizonte po zrušení práva osobného užívania bytu otcovi žalovanej. 15. Z dôvodu zmeny napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd celkom úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1, § 453 ods. 3 CSP). 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).