Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/188/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511220308 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1511220308.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: BAUREX, s.r.o., Bratislava, Kadnárova 37/2515, IČO: 35 805 099, zast. JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Klincová ul. č. 35, proti žalovanému: U.. A. Č., E.. XX.XX.XXXX, I. I., X. XX, t.č. B. O. Ž., G. X/A, I., zast. JUDr. Ivanom Belákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 64, o zaplatenie 73.757,60 Eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 23. októbra 2014, č. k. 15C/243/2011- 208, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 59.237,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 17.06.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti 14.520,10 eur s príslušenstvom zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 7.160,55 eur. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 59.237,50 eur s príslušenstvom titulom doplatku kúpnej ceny bytu č. XX a parkovacích stojísk č. XX W. XX a zaplatenia sumy 14.520,10 eur s prísl. za nadštandardné práce v byte č. XX. Žalobca dôvodil tým, že účastníci uzavreli dňa 12.1.2008 Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva E. Č.. XX (J. I. Č.. XX) a Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva parkovacieho stojiska č. S. XX (teraz parkovacie stojisko č. XX) nachádzajúcich sa v polyfunkčnom dome na G. Q.. K. I.. Napriek tomu, že podmienky stanovené v Zmluvách o budúcich zmluvách na to, aby žalobca so žalovaným uzatvorili budúcu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľností zo strany žalovaného neboli riadne splnené, po vzájomnej dohode a po prísľube žalovaného uhradiť doposiaľ nesplatené preddavky spoločne s konečnou kúpnou cenou, uzatvorili účastníci Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX a parkovacích stojísk č. XX W. XX zo dňa 09.04.2009, na základe ktorej sa žalobca zaviazal previesť vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam za protihodnotu kúpnej ceny vo výške 62.556,88 eur. Celkovú kúpnu cenu nehnuteľností si žalobca uplatnil u žalovaného samostatnými účtovnými dokladmi a to: faktúrou č. XXXXXX za predaj bytu č. XX vo výške 76.923,12 eur po započítaní preddavku zaplateného vo výške 33.193,92 eur, t.j. 43.729,20 eur splatná dňa 16.06.2009, faktúrou č. XXXXXX za predaj parkovacieho státia č. XX vo výške 9.512,26 eur, po započítaní preddavku zaplateného vo výške 3.319,39 eur, t.j. 6.192,87 eur, splatná dňa 16.06.2009 a faktúrou č. XXXXXX za predaj parkovacieho státia č. XX vo výške 9.315,43 eur, splatná dňa 16.06.2009. Kúpnu cenu vo výške 59.237,50 eur (ktorú tvorí súčet kúpnych cien jednotlivých nehnuteľností po odpočítaní nákladov, ktoré do nehnuteľností vložil žalovaný) žalovaný v lehote splatnosti faktúr neuhradil, na výzvu žalobcu reagoval listom zo dňa 08.02.2011 tak, že faktúry č. XXXXXX, XXXXXX W. XXXXXX považuje za riadne a včas uhradené. Okrem istiny kúpnej ceny žalobca požadoval i úrok z omeškania vo výške 9 % od splatnosti faktúr, t.j. od 17.06.2009. V ďalšom žalobca dôvodil, že súvislosti s kúpou bytu č. XX si žalovaný u neho objednal zabezpečenie a realizáciu dodatočných prác smerujúcich k interiérovému zariadeniu bytu. Išlo o stavebné úpravy a nákup materiálu a nábytku v hodnote 14.520,10 eur vrátane DPH, poskytnuté nad rámec bežných dokončovacích prác prislúchajúcich k jednotlivým bytovým jednotkám. Vykonané nadštandardné práce odsúhlasil žalovaný nasledovne: pripojenie elektromeru ZsE 182,40 eur, nákup a inštalácia klimatizácie 1.459,65 eur, kuchynská zostava 3.138,64 eur, kúpeľňový nábytok 2.936,81 eur, interiérové a exteriérové dvere 2.655,51 eur a parkety 1.828,75 eur, všetko ceny bez DPH. Žalovaný byt č. XX nadobudol značne nadhodnotený nad dojednanú kúpnu cenu (kúpna cena zohľadňuje len štandardné vybavenie bytu), čo svedčí o jeho úmysle obohatiť sa na úkor žalobcu. Výsledok práce žalobcu v plnom rozsahu požíval, a dokonca predmetný byt č. XX previedol na tretí subjekt a to bez akéhokoľvek prihliadnutia na žalobcom vynaložené finančné náklady. Okrem tejto istiny žalobca požadoval i úrok z omeškania vo výške 9,25 % od podania žaloby na súd. 3. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú. Poukázal na to, že odkazy žalobcu v návrhu na zmluvy o budúcej zmluve o výške kúpnej ceny, dokončovacie práce na byte pred kúpnou zmluvou a odkazy na ním vystavené faktúry za prevedené nehnuteľnosti vystavené po uzatvorení kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva sú právne bezvýznamné. Rozhodujúca je Zmluva o prevode z 09.04.2009 z týchto dôvodov: Zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XX a parkovacích stojísk č. XX W. XX bola uzatvorená podľa zákona č. 182/1993 Z.z a podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka po prerokovaní a dohodnutom vyporiadaní vzájomných nárokov medzi predávajúcim žalobcom a kupujúcim žalovaným o prevode prevádzaných nehnuteľností, na ktorej konateľ žalobcu U.. Ľ. K. s úradne overeným podpisom u notára dňa 09.04.2009 vyjadril súhlas s obsahom tejto kúpnej zmluvy, v ktorej sa výslovne uvádza: - V článku I - Predmet zmluvy je uvedené, že predmetom prevodu sú prevádzané nehnuteľnosti, t.j. byt č. XX, ako aj parkovacie stojiská č. XX W. XX, vrátane podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckych podielov na pozemkoch, - V článku 4 - Technický stav domu a bytu je uvedené, že „Kupujúci prehlasuje, že pred uzatvorením tejto zmluvy sa osobne oboznámil so stavom kupovanej nehnuteľnosti, stav predmetu je mu známy a predmet prijíma v stave, v akom sa nachádza ku dňu podpisu zmluvy oboma stranami“. - V článku 5 - Cena predmetu zmluvy a platobné podmienky je jednoznačne v ust. odseku 5.1. uvedené, že „Dohodnutá kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti podľa článku l zmluvy vrátane dane z pridanej hodnoty je celkom 62.556,88 eur“ a ďalej v ust. 5.3. kúpnej zmluvy je uvedené, že „Celá kúpna cena je ku dňu podpisu tejto zmluvy v plnej výške uhradená formou zálohovej platby“. Žalovaný poukázal na to, že v kúpnej zmluve niet jedinej zmienky o oprávnení predávajúceho dodatočne po uzavretí zmluvy meniť výšku kúpnej ceny formou následných faktúr. Dodatočné vystavenie faktúr je v rozpore s právnymi predpismi ako aj v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Obč. zákonníka. 4. Súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania poukázal na to, že žalobca zotrval na svojom nároku tak, ako ho uplatnil v písomnom návrhu. Kúpna cena prevádzaných nehnuteľností bola určená v slovenských korunách vo výške 2.884.588,57 Sk, ako sa uvádza aj v kúpnej zmluve zo dňa 09.04.2009. Pri uvádzaní ceny 62.556,88 eur došlo len k chybe v prepočte pracovníčky, ktorá túto zmluvu pripravovala. Suma uvedená v slovenských korunách zodpovedá aj cene uvedenej v zmluvách o budúcej zmluve. V Zmluvách o budúcich zmluvách zo dňa 12.01.2008 bola cena budúceho bytu č. XX so spoluvlastníckym podielom na pozemku určená vo výške 1.992.857,- Sk bez DPH, a cena parkovacieho stojiska č. XX vo výške 240.812,- Sk bez DPH. Zmluva o budúcej zmluve na parkovacie stojisko č. XX bola pôvodne uzatvorená so synom žalovaného, avšak následne bola dohoda, že toto stojisko odkúpi žalovaný, pričom cena za toto stojisko bola určená vo výške 235.829,- Sk bez DPH. Žalovanému bolo známe pri uzatváraní zmlúv o budúcich zmluvách, že cena nehnuteľností bude určená do 3.000.000,- Sk. Žalovaný preukázateľne na zálohách (na základe dvoch zmlúv o BZ) zaplatil len 1.100.000,- Sk, v prepočte 36.513,31 eur, zvyšok neuhradil a neuhradil ani sumu uvedenú omylom vo výške 62.556,88 eur. Konateľ spoločnosti žalobcu vypovedal, že ustanovenie o zaplatení celej kúpnej ceny formou zálohy uvedené v odseku 5.3. zostalo v zmluve uvedené omylom, pretože všetci klienti zálohy zaplatili a on mal k žalovanému dôveru, že dohodnutú kúpnu cenu zaplatí riadne. Žalovaný si bol vedomý toho, že mu bude vystavená zúčtovacia faktúra, pretože všetky doterajšie platby boli len zálohové a že faktúry budú vystavené až po tom, ako bude povolený vklad jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe citovanej kúpnej zmluvy. 5. Žalovaný v konaní poukazoval na to, že investičný zámer realizovať výstavbu bytového domu na G. Q. K. I. vznikol v roku 2004 po dohode konateľa žalobcu aj so žalovaným. Žalovaný po celú dobu prípravy a realizácie stavby poskytoval žalobcovi súčinnosť pri uzatvorení kúpnej zmluvy o kúpe pozemkov, v konaní o umiestnení stavby, pri vydávaní stavebného povolenia, rozhodnutia o zmene stavby pred jej dokončením a kolaudačného rozhodnutia s povolením užívania stavby s prísľubom konateľa žalobcu na podiel na zisku, ktorý žalovanému vyplatený nikdy nebol: - žalovaný prostredníctvom svojej manželky z ich BSM poskytol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 31.05.2005 pôžičku vo výške 800.000,- Sk s úrokom vo výške 10 % ročne na kúpu pozemkov na danú výstavbu bytového domu a úhradu výdavkov za projekt na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. V dohodnutej dobe splatnosti do 31.12.2005 pôžička vrátená nebola, bola vyporiadaná dohodou s o žalobcom až uzatvorením kúpnej zmluvy o prevode bytu zo dňa 09.04.2009. - žalovaný poskytol konateľovi žalobcu ďalšiu pôžičku vo výške 60.000,- Sk na doplatky výdavkov na prípravu stavby podľa zmluvy o pôžičke z 02.07.2005. Táto pôžička bola vyporiadaná dohodou so žalobcom až uzatvorením kúpnej zmluvy o prevode bytu z 09.04.2009. - žalovaný poskytol konateľovi žalobcu ďalšiu pôžičku vo výške 140.000,- Sk na doplatky výdavkov na ďalšiu projektovú prípravu, na zmenu povolenia pred jej dokončením. Aj táto pôžička bola vyporiadaná až uzatvorením zmluvy o prevode bytu z 09.04.2009 na základe dohody účastníkov. Pri rokovaniach konateľa žalobcu so žalovaným bolo dohodnuté, že do kúpnej zmluvy bola zapísaná kúpna cena 62.556,88 eur, na úhradu ktorej sa použije žalovaným zaplatená suma preddavkov vo výške 36.513,31 eur a istina poskytnutej pôžičky 26.555,14 eur (pôžička 800.000,- Sk z 31.01.2005). Nárok žalovaného na vrátenie ďalších dvoch pôžičiek vo výške 60.000,- Sk a 140.000,- Sk ako aj nárok na úhradu úrokov zo všetkých troch pôžičiek poskytnutých žalovaným, peňažne pokrývajú v celom rozsahu plnenia žalobcu dodané do E. XX (bytu č. XX), ktoré si strany písomne odsúhlasili v zázname zo dňa 22.01.2009. Žalovaný v ďalšom poukázal na ustanovenie článku 8.5. kúpnej zmluvy, kde je uvedené, že „Zmluvné strany vyhlasujú, že ku dňu podpisu tejto zmluvy nemajú medzi sebou žiadne nevyporiadané vzájomné pohľadávky, záväzky ani iné peňažné a/alebo nepeňažné nároky vyplývajúce z tejto zmluvy, ako aj iných zmlúv, ktoré predchádzali či súviseli s uzatvorením tejto zmluvy, a ktoré by v budúcnosti mohli viesť k sporom, či by sa mohli stať dôvodom na odstúpenie od tejto zmluvy“. Žalovaný trval na tom, že kúpna zmluva zo dňa 09.04.2009 bola uzatvorená po predchádzajúcej dohode s konateľom spoločnosti žalobcu a v zmysle tejto dohody bola v kúpnej zmluve uvedená dohodnutá kúpna cena vo výške 62.556,88 eur. Táto kúpna cena z jeho strany bola zaplatená formou preddavkov vo výške 1.100.000,- Sk a započítaním jeho pohľadávky z titulu poskytnutých pôžičiek. O vyporiadaní vzájomných pohľadávok svedčí ustanovenie článku 8.5. v kúpnej zmluve. Tiež tvrdil, že zmluvy o budúcich zmluvách sa týkali iných nehnuteľností, ako boli napokon predmetom kúpnej zmluvy. Po rozvode manželstva žalovaný už netrval na veľkosti bytu pôvodne dohodnutom v zmluve o NZ a predmetom kúpnej zmluvy bol byt s podstatne menšou výmerou. Účastníci tak uzatvorili platnú kúpnu zmluvu, v ktorej je cena v platnej mene euro uvedená aj číslom aj slovom, a v ktorej účastníci vyhlasujú, že kúpna cena bola zaplatená. 6. Súd prvej inštancie v rámci dokazovania poukázal na to, že konateľ žalobcu U.. K. nepopieral, že medzi ním a manželkou žalovaného došlo k zmluvám o pôžičke 800.000,- Sk, 60.000,- Sk a 140.000,- Sk. Išlo však o pôžičku medzi fyzickými osobami, nie o pôžičku spoločnosti BAUREX. Tieto pôžičky boli vrátené dňa 13.03.2007 vyplatením 1.000.000,- Sk žalovanému v hotovosti. Dňa 13.03.2007 žalobca a žalovaný uzatvorili ďalšiu Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu č. X (podľa dodatku č. 2 z 13.08.2007 - byt č. X). Žalobca vystavil zálohovú faktúru č. XXXXXX na preddavok na kúpnu cenu bytu č. X v zmysle Zmluvy o budúcej zmluve a to podľa ods. 3.2.1. na sumu 200.000,- Sk a podľa ods. 3.2.2. na sumu 800.000,- Sk, spolu na 1.000.000,- Sk. Žalovaný tieto zálohy zaplatil z vrátených pôžičiek v hotovosti dňa 13.03.2007 vo výške 200.000,- Sk a dňa 14.03.2007 vo výške 800.000,- Sk. Žalobca ako dôkaz založil do spisu dva príjmové doklady spoločnosti BAUREX, z ktorých je zrejmé, že uvedené sumy prijala od U.. A. Č. na účel úhrady Y. Č.. XXXXXX. Na kúpu tohto bytu žalobca prijal aj ďalšiu platbu vo výške 1.000.000,- Sk a to vkladom na účet dňa 11.10.2007. Tento zmluvný vzťah skončil inak - nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. X, preto žalobca vrátil žalovanému zaplatené zálohy a to 1.000.000,- Sk v hotovosti, čo preukázal výdavkovým dokladom spoločnosti zo dňa 22.11.2007 s podpisom príjemcu A.. Č. a 1.000.000,- Sk prevodom na účet žalovaného, čo preukázal výpisom z účtu zo dňa 22.11.2007. Teda pôžička 1.000.000,- Sk sa nijako netýka bytu č. XX a parkovacích stojísk č. XX W. XX a nikdy nebola započítavaná do kúpnej ceny v kúpnej zmluve zo dňa 09.04.2009. 7. Z predloženej Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva nebytového priestoru č. XX, uzavretej účastníkmi dňa 12.01.2008 vyplynulo, že predmetom Zmluvy je budúci prevod vlastníctva nebytového priestoru č. XX na X. E.. Z. Z. B. (Z.) na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX W. Č.. XXXXX/XX K. D..Ú.. X., pričom celková plocha nebytového priestoru bude 51,0 m2 a príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku, spoločných častiach PFD a spoločných zariadeniach PFD. Podľa ods. 3.1. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene za predmet kúpy takto: - za nebytový priestor a príslušný spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve PFD - 1.910.865,- Sk bez DPH, - za príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku 81.992,- Sk bez DPH, spolu 1.992.857,- Sk bez DPH v prepočte 66.150,73 eur. Podľa ods. 3.3. je budúci predávajúci povinný k cenám pripočítať príslušnú výšku DPH, čo pri 19 % predstavuje výšku 12.568,63 eur. Kúpna cena nebytového priestoru č. XX s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a na pozemku tak bola dohodnutá v prepočte vo výške 78.719,36 eur. 8. Predmetom Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva parkovacieho stojiska č. XX je budúci prevod vlastníctva tohto parkovacieho stojiska o výmere 14,5 m2 na X. Z. Z. Z. a prevod vlastníctva príslušného spoluvlastníckeho podielu na pozemku, spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve PFD. Kúpna cena za parkovacie stojisko bola dohodnutá vo výške 217.501,- Sk bez DPH, za príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku vo výške 23.311,- Sk, spolu bola cena dohodnutá vo výške 240.812,- Sk, v prepočte 7.993,49 eur. Po pripočítaní 19 % DPH, t.j. 1.518,76 eur (resp. 45.754,28 Sk) bola kúpna cena parkovacieho stojiska č. XX dohodnutá vo výške 9.512,25 eur (286.566,28 Sk). 9. Dňa 09.04.2009 účastníci uzatvorili Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX a parkovacích stojísk č. XX W. XX podľa zák. č. 182/1993 Z.z. a podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa článku 1 predmetom zmluvy je prevod vlastníctva bytu č. XX nachádzajúci sa na X. E. Z. S. Z.G. B. na G. Q. Č.. X/B K. I., súpisné U..XXXX..., prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve Polyfunkčného domu ..., prevod spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. XXXXX/XX ... F. K. XXXX/XXXXXX, prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 2/32 nebytového priestoru - garážovej haly - A..Č.. XXX..., prevod 2/32 spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve Polyfunkčného domu ... o veľkosti XXXXX/XXXXXX W. Z. X/XX spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX .... F. K. XXXXXXXXXXX. V článku 2 ods. 2.3 je celková výmera podlahovej plochy bytu uvedená 50,38 m2 a plocha pivnice 1,00 m2. V ods. 2.5. je uvedené, že Spoluvlastnícky podiel v garážovej hale oprávňuje trvale užívať parkovacie stojisko č. XX W. Č.. XX. Podľa článku 5 ods. 5.1. Predávajúci predáva kupujúcemu predmet zmluvy, špecifikovaný v článku 1 tejto zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu (vrátane DPH): 62.556,88 eur (slovom šesťdesiatdvatisícpäťstopäťdesiatšesť € a 88 eurocentov), t.j. 2,884.588,57 SKK (konverzný kurz SKK/EUR = 30,126). V ods. 5.3. je uvedené, že celá kúpna cena je ku dňu podpisu tejto zmluvy v plnej výške uhradená formou zálohovej platby. Vklad vlastníckeho práva na základe Zmluvy o prevode vlastníctva z 09.04.2006 bol Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu povolený 19.05.2009 pod č. K. XXXX/XX. Žalobca pre žalovaného vyhotovil dňa 02.06.2009 tri faktúry, v každej je uvedený dátum dodania služby 19.05.2009 a splatnosť 16.06.2009 takto: - faktúra č. XXXXXX - „Na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XX fakturujeme Vám predaj Vášho bytu č. XX ..., Upravená zmluvná cena nebytového priestoru s pozemkom 76.923,12 eur, Vaše úhrady daňový doklad č. XXXXXX - 33.193,92 eur, zostáva k úhrade 43.729,20 eur, celkom k úhrade v SKK: 1,317 386,- Sk.“ - faktúra č. XXXXXX - „Na základe zmluvy o prevode vlastníctva parkovacieho státia č. XX fakturujeme Vám predaj Vášho parkovacieho státia č. XX ..., Upravená zmluvná cena parkovacieho stojiska s pozemkom 9.512,26 eur, Vaše úhrady daňový doklad č. XXXXXX 3.319,39 eur, zostáva k úhrade 6.192,87 eur, celkom k úhrade v SKK: 186.566,47 Sk.“ - faktúra č. XXXXXX - Na základe zmluvy o prevode vlastníctva parkovacieho státia č. XX fakturujeme Vám predaj parkovacieho státia č. XX...Upravená zmluvná cena parkovacieho stojiska s pozemkom 9.319,43 eur, zostáva k úhrade 9.315,43 eur, celkom k úhrade v SKK: 280.636,50 Sk“ 10. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je čiastočne dôvodná. Vec právne posúdil podľa § 588 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú dohoda zmluvných strán o predmete kúpy a kúpnej cene. Povinnosťou predávajúceho je teda odovzdať kupujúcemu predmet kúpy na mieste určenom dohodou a včas. Povinnosťou kupujúceho je prevziať predmet kúpy a zaplatiť kúpnu cenu. Ak splatnosť kúpnej ceny nie je dohodnutá, treba ju zaplatiť bez zbytočného odkladu. Kúpna zmluva je zásadne neformálnou, možno ju uzavrieť písomne, ústne i konkludentne. Písomná forma zmluvy sa vyžaduje iba v prípadoch, ak predmet zmluvy je nehnuteľnosť, ak to vyžaduje osobitné ustanovenie zákona, alebo ak sa na písomnej forme dohodli účastníci zmluvy. Vyhodnotením vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 09.04.2009 písomne kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti - byt č. XX a parkovacie stojiská č. XX W. XX v polyfunkčnom dome na G. Q.. K. I.. Vlastníctvo uvedených nehnuteľností nadobudol kupujúci žalovaný v zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka vkladom do katastra nehnuteľností dňa 19.05.2009. 11. Pokiaľ išlo o kúpnu cenu prevádzaných nehnuteľností, súd prvej inštancie mal za preukázané, že sporové strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 2.884.588,57 Sk. Svedčí o tom dohoda o kúpnej cene uvedená v dvoch zmluvách o budúcich zmluvách zo dňa 12.01.2008 (nebytový priestor č. XX a parkovacie stojisko č. XX), na základe ktorých bola uzatvorená kúpna zmluva dňa 09.04.2009 a ktorá je spolu s kúpnou cenou parkovacieho stojiska č. XX uvedená v takmer totožnej výške aj v kúpnej zmluve z 09.04.2009 v ods. 5.1. v slovenských korunách. V tomto odseku je uvedené, že predávajúci predáva kupujúcemu predmet zmluvy za dohodnutú cenu 62.556,88 eur, t.j. za 2.884.588,57 Sk (konverzný kurz SKK/EUR = 30,126). Je zrejmé, že účastníci kúpnej zmluvy nevenovali dostatočnú pozornosť textu kúpnej zmluvy, keď ani jeden z nich nenamietal zrejmú nesprávnosť v ods. 5.1., kde je cena v eurách, ktorej zodpovedá cena v slovenských korunách (alebo aj naopak), zjavne uvedená nesprávne. Keďže v zmluve sú uvedené dve ceny a to v eurách aj v slovenských korunách, pričom ide o zrejmú nesprávnosť pri prepočte dohodnutej ceny v slovenských korunách na cenu v eurách, bolo bez významu tvrdenie žalovaného, že správna je cena vo výške 62.556,88 eur, pretože zmluva bola uzatvorená v čase platnosti meny EURO. Pri správnom prepočte mala byť cena v eurách uvedená vo výške 95.750,79 eur. Túto kúpnu cenu zníženú o zaplatené zálohové platby podľa ustanovení v zmluvách o budúcich zmluvách, bol kupujúci žalovaný povinný za prevádzané nehnuteľnosti žalobcovi zaplatiť. Žalovaný sa najskôr bránil tým, že dohodnutú kúpnu cenu zaplatil v zálohových platbách, ako je uvedené v ods. 5.3. Až neskôr tvrdil, že celú dohodnutú kúpnu cenu zaplatil započítaním jeho pohľadávky z titulu pôžičiek a úrokov vo výške viac ako 1 milión Sk, čo strany potvrdili v ods. 8.5. zmluvy, kde zmluvné strany vyhlasujú, že nemajú medzi sebou žiadne nevysporiadané pohľadávky a iné peňažné a nepeňažné nároky vyplývajúce z tejto zmluvy ako aj iných zmlúv, ktoré predchádzali či súviseli s uzavretím tejto zmluvy. Napriek ustanoveniu v ods. 5.3. zmluvy, súd prvej inštancie považoval za pravdivé tvrdenie žalobcu o dohode sporových strán, že celá kúpna cena bude zúčtovaná vyúčtovacou faktúrou až po vklade vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Vklad bol povolený dňa 19.05.2009, žalobca následne vystavil faktúry č. XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX, pričom vo faktúrach ako dátum dodania služby je uvedený dátum 19.05.2009, totožný s dátumom povolenia vkladu. Žalovanému boli faktúry doručené, nereagoval na ne nijako. Až na upomínanie o nesplatenom zostatku v hodnote 59.237,49 eur reagoval listom zo dňa 08.02.2011 s tým, že uvedené faktúry považuje za riadne a včas uhradené. Bolo preukázané (listinami aj zhodným tvrdením sporových strán), že žalovaný v zmysle zmlúv o budúcich zmluvách zaplatil ku dňu podpisu kúpnej zmluvy zálohy na byt č. XX a parkovacie stojisko dňa 18.02.2008 v celkovej výške 1.100.000,- Sk, v prepočte 36.513,33 eur. Žalovaný nepreukázal, že na kúpnu cenu bola započítaná aj jeho pohľadávka z titulu pôžičiek, keď táto pôžička bola vysporiadaná v konečnom dôsledku v rámci iného zmluvného vzťahu - Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu č. X zo dňa 13.03.2007 a prejednávanej kúpnej zmluvy z 09.04.2009 sa nikdy netýkala. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobe v časti kúpnej ceny vyhovel a žalovaného zaviazal na doplatenie kúpnej ceny žalobcovi tak, ako bola vyúčtovaná faktúrami č. XXXXXX, XXXXXX W. XXXXXX v žalovanej výške 59.237,50 eur. O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. 12. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie 14.520,10 eur z titulu nadštandardných prác poskytnutých nad rámec bežných dokončovacích prác v súvislosti s kúpou bytu č. XX. V listine „Sumy uhradené Baurexom do bytu E. XX (I. XX)“ je uvedený súpis prác a dodávok v celkovej výške 367.590,30 Sk. Na listine je uvedené, že „Táto suma bude p. U.. Č. odpočítaná zo zisku celej akcie (z jeho podielu).“ Na listine je dátum 22.01.2009 a podpis žalovaného a konateľa žalobcu. Listina je podpísaná pred uzavretím kúpnej zmluvy dňa 09.04.2009. Žalobca však ničím nepreukázal či a ako bola uvedená suma vyporiadaná, ale nepreukázal najmä, že došlo medzi stranami k záväzkovému vzťahu, na základe ktorého žalovanému vznikne povinnosť túto sumu žalobcovi zaplatiť, o tejto povinnosti nie je zmienka ani v kúpnej zmluve. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. 13. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobu v časti zaplatenia sumy 59.237,50 eur s príslušenstvom zamietne. Uviedol, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie vychádzal z nepravdivých tvrdení a účelových výkladov žalobcu o výške dohodnutej kúpnej ceny, o vrátení pôžičky, resp. neskôr zálohy na kúpu bytu 1.000.000,- Sk žalovanému v hotovosti, či o existencii údajnej dohody, že žalovaný doplatí žalobcovi kúpnu cenu podľa dodatočne vystavených faktúr žalobcu. Súd prvej inštancie vôbec neprihliadol na vyjadrenia, námietky a vysvetlenia žalovaného v priebehu celého súdneho konania, ani na skutočný obsah ustanovení kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 09.04.2009. Žalovaný preto opätovne zdôrazňuje, že vzhľadom na poskytnuté pôžičky žalovaného vo výške 800.000,- Sk, 60.000,- Sk a 140.000,- Sk, t.j. 1.000.000,- Sk konateľovi žalobcu na účely zakúpenia pozemkov pre výstavbu domu a projektovej prípravy, s vrátením ktorých bol konateľ žalobcu v dlhodobom omeškaní a táto suma žalovanému nikdy nebola fyzicky v peniazoch vrátená, ani dňa 13.03. ani 22.11.2007, na aktívnu súčinnosť žalovaného v priebehu výstavby, na omeškanie s dokončením stavby zo strany žalobcu, na niekoľkokrát menený obsah zmlúv o budúcich zmluvách tak z hľadiska predmetu aj ceny prevodu, na doplatené zálohové platby zo strany žalovaného v sume 1.000.000,- Sk a 100.000,- Sk v prospech bankového účtu žalobcu formou bezhotovostných prevodov dňa 15. a 21.02.2008, má žalovaný odôvodnene za to, že rozhodujúcim dôkazom v tomto súdnom spore je kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XX a garážových státí č. XX, XX zo dňa 09.04.2009, ktorou boli v celom rozsahu nahradené akékoľvek predchádzajúce zmluvy, dohody a vysporiadané všetky vzájomné pohľadávky či záväzky, tak ako to je výslovne uvedené v článku 8.5 tejto kúpnej zmluvy. Uzavretím kúpnej zmluvy tak bol nahradený pôvodný obsah zmlúv o budúcich zmluvách, a že zmluvné strany nemajú žiadne nevysporiadané nároky, či akékoľvek nevysporiadané peňažné alebo nepeňažné nároky strán z akýchkoľvek iných zmlúv (teda aj zo zmlúv o budúcich zmluvách, či zmlúv o pôžičkách, úrokov z pôžičiek, úrokov z omeškania za nevrátené pôžičky a podobne). Na tomto základe bola potom zmluvnými stranami dohodnutá kúpna cena v eurách, uvedená v článku 5.1 kúpnej zmluvy. Nemožno preto súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v kúpnej zmluve zo dňa 09.04.2009 bola dohodnutá kúpna cena vo výške 2.884.588,57 Sk, t.j. po správnom prepočte suma 95.750,79 eur. Tento názor súdu je v zásadnom rozpore so znením článku 5.1 kúpnej zmluvy, v ktorej je výslovne číslovkou aj textovo uvedená dohodnutá kúpna cena vrátane DPH 62.556,88 eur. V kúpnej zmluve je nesprávne uvedený len matematický prepočet dohodnutej kúpnej ceny 62.556,88 eur konverzným kurzom 30,1260 SK/eur na sumu 2.884.588,57 Sk (chyba v písaní je v prvom čísle tejto číslovky, t. j. 2 namiesto 1), správne malo byť uvedené 1.884.588,57 Sk. Toto je tá drobná chyba v písaní, ktorú zmluvné strany pri podpise kúpnej zmluvy prehliadli. Je teda evidentné, že v danom prípade v kúpnej zmluve nejde o zrejmú nesprávnosť pri prepočte kúpnej ceny v slovenských korunách na euro, ale opačne v rámci povinného duálneho zobrazovania cien po 01.01.2009 o zrejmú nesprávnosť prepočtu dohodnutej kúpnej ceny v eurách na slovenské koruny, kde údaj o cene v SK mal len informatívny a nie právne záväzný charakter. Ďalším pochybením súdu prvej inštancie bolo, že žalobcovi priznal nárok na doplatenie kúpnej ceny na základe faktúr č. XXXXXX, XXXXXX W. XXXXXX zo dňa 02.06.2009 vystavených žalobcom dodatočne po podpísaní kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2009, ako aj na základe nepravdivého tvrdenia žalobcu o údajnej dohode strán, či prísľube žalovaného, že fakturované doplatky kúpnej ceny žalovaný žalobcovi zaplatí. Tento záver súdu prvej inštancie je právne nesprávny, žalovaný nikdy neprisľúbil žalobcovi ani neuznal opodstatnenosť fakturovaných nedoplatkov kúpnej ceny. V kúpnej zmluve zo dňa 09.04.2009 niet jedinej zmienky o dohode zmluvných strán, či o oprávnení žalobcu, dofakturovať kúpnu cenu, ako aj na to, že dodatočne vystavené faktúry zo dňa 02.06.2009, sú v zásadnom rozpore so znením č.l. 5.1, 5.3 ako aj 8.5 kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2009. V článku 5.1 citovanej zmluvy bola výslovne dohodnutá kúpna cena vo výške 62.556,88 eur, v článku 5.3 zmluvy je výslovne uvedené, že celá kúpna cena je ku dňu podpisu tejto zmluvy v plnej výške uhradená formou zálohovej platby a v článku 8.5 zmluvy je uvedené, že zmluvné strany vyhlasujú, že ku dňu podpisu tejto zmluvy nemajú medzi sebou žiadne nevysporiadané vzájomné pohľadávky, záväzky ani iné peňažné alebo nepeňažné nároky, vyplývajúce z tejto zmluvy, ako aj iných zmlúv, ktoré predchádzali, či súviseli s uzatvorením tejto zmluvy, a ktoré by v budúcnosti mohli viesť k sporom. Rovnako súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uznal, že žalovaný zaplatil žalobcovi zálohové platby na kúpnu cenu len v celkovej výške 1.100.000,- Sk (36.513,31 eur), nie však ďalšiu sumu 1.000.000,- Sk (t.j. 33.193,92 eur), ktorá bola U.. Ľ. K. (vykonávajúcemu funkciu konateľa žalobcu) pôvodne zaplatená v hotovosti postupne podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 31.01.2005 vo výške 800.000,- Sk s návratnosťou do 31.12.2005, zmluvy o pôžičke z 02.07.2005 vo výške 60.000,- Sk a následne poskytnutím ďalšej pôžičky vo výške 140.000,- Sk. Tieto sumy pôžičky boli následne len príjmovými pokladničnými dokladmi žalobcu zo dňa 13.03.2007 na sumu 200.000,- Sk a zo dňa 14.03.2007 na sumu 800.000,- Sk prekvalifikované na zálohové platby žalovaného na kúpu bytu č. X, X.. X v celkovej sume 1 milión Sk (t.j. 33.513,92 eur), ktorú údajne žalobca vrátil žalovanému vyplatením v hotovosti dňa 22.11.2007. Žalovaný tvrdí, že žiadna z reálne poskytnutých pôžičiek peňazí pánovi U.. Ľ. K. v sumách 800.000,- Sk, 60.000,- Sk a 140.000,- Sk (ktorých prijatie nepopiera), tak zo strany U.. Ľ. K., ani zálohová platba na byt vo výške 1.000.000,- Sk dňa 22.11.2007 zo strany žalobcu, nikdy nebola v hotovosti fyzicky vo forme peňazí vrátená žalovanému a preto aj táto suma 1.000.000,- Sk pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola započítaná ako zálohová platba na byt č. XX. Žalovaný má preto za to, že do dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2009 zaplatil žalobcovi formou zálohových platieb, formou bezhotovostných bankových prevodov, sumu 1.100.000,- Sk čakať, t.j. 36.513,31 eur a formou pôvodne poskytnutých a fyzicky nevrátených peňažných pôžičiek v celkovej výške 1.000.000,- Sk, t.j. 33.513,92 eur, čím uhradil dohodnutú kúpnu cenu za byt č. XX v plnom rozsahu tak, ako je uvedené v článku 5.3 citovanej kúpnej zmluvy. 14. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 15. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bolo žalobe vyhovené, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 193 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie rozsiahlym dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. I právne závery súdu prvej inštancie zodpovedajú skutkovým zisteniam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. 18. V danej veci bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XX a parkovacích stojísk č. XX W. XX dňa 09.04.2009. Prevádzaný byt č. XX bol o rozlohe 50,38 m2 (+ pivnica 1 m2). V čl. 5 bod 5.1. bola uvedená kúpna cena 62.556,88 eur, t.j. 2.884.588,57 Sk. Podľa čl. 5.3. kúpnej zmluvy, celá kúpna cena je ku dňu podpisu kúpnej zmluvy v plnej výške uhradená formou zálohovej platby. Podľa bodu 8.5 zmluvy, zmluvné strany vyhlásili, že ku dňu podpisu tejto zmluvy nemajú medzi sebou žiadne nevysporiadané vzájomné pohľadávky, záväzky ani iné peňažné alebo nepeňažné nároky vyplývajúce z tejto zmluvy, ako aj iných zmlúv, ktoré predchádzali, či súviseli s uzavretím tejto zmluvy, a ktoré by v budúcnosti mohli viesť k sporom, či by sa mohli stať dôvodom na odstúpenie od tejto zmluvy. Pokiaľ ide o túto zmluvu sporným medzi stranami sporu bolo, v akej výške bola skutočne dohodnutá kúpna cena za byt číslo XX a parkovacie stojiská číslo XX W. XX. Kým žalobca tvrdil, že správne bola uvedená kúpna cena v Sk, teda 2.884.588,57 Sk, čomu zodpovedá suma 95.750,79 eur, žalovaný naopak tvrdil, že správne bola uvedená cena v euro, teda 62.556,88 eur, čomu potom zodpovedá suma v SK 1.884.588,57. Súd prvej inštancie v tejto otázke zaujal stanovisko, že správne bola uvedená kúpna cena v SK (t.j. 2.884.588,57 SK), keď sa stotožnil so žalobcom, že takto určená kúpna cena korešponduje a nadväzuje i na kúpnu cenu dohodnutú v dvoch zmluvách o budúcich zmluvách zo dňa 12.01.2008 (nebytový priestor č. XX a parkovacie stojisko č. XX), ktoré boli podkladom následne uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2009, a ktorá spolu s kúpnou cenou parkovacieho stojiska č. XX, predstavuje výšku kúpnej ceny uvedenú v samotnej kúpnej zmluve z 09.04.2009 v ods. 5.1. v slovenských korunách. Ekvivalent kúpnej ceny v eurách potom súd prvej inštancie vyhodnotil ako iba zjavnú nesprávnosť v prepočte. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že ak by malo byť v tomto smere pravdivé tvrdenie žalovaného, tak by žalovaný mal za byt o rozlohe 51 m2 a 2 garážové státia (t.j. byt č. XX W. S. Č..XX, XX) zaplatiť kúpnu cenu „iba“ vo výške 62.556,88 eur vrátane DPH, t.j. 1.884.588,57 Sk vrátane DPH. Žalovaný však súčasne za iný byt (a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu) v tom istom bytovom dome (a to konkrétne byt č. X, resp. po uzavretí dodatku č. X I. Č.. X o rozlohe 106,4 m2) na základe uzavretej Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva zo dňa 13.03.2007 mal zaplatiť (dohodnutú kúpnu cenu) vo výške 3.916.186,- Sk bez DPH, s DPH 4.660.261,34 Sk/154.692,33 eur. Inými slovami, je nelogické, aby byt o rozlohe 51 m2 (vrátane dvoch garážových státí) v jednom bytovom dome stál iba 62.556,88 eur s DPH/1.884.588,57 Sk s DPH a iný byt o rozlohe 106,4 m2 (t.j. výmerou dvojnásobne väčší) stál až 4.660.261,34 Sk s DPH/154.692,33 eur s DPH. Pri takto určených cenách by bola potom kúpna cena za byt č. XX oproti bytu č. X značne podhodnotená. Ak totiž odrátame od celkovej kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve z 09.04.2009 cenu dvoch garážových státí (č. XX, XX, t.j. 9.512,26 eur + 9.315,43 eur = 18.827,69 eur vrátane DPH) tak „čistá“ cena bytu č. XX by podľa uzavretej kúpnej zmluvy z 09.04.2009 predstavovala iba sumu 43.729,19 eur s DPH (62.556,88 eur -18.827,69 eur = 43.729,19 eur). Na byt č. XX (vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu) by tak podľa uzavretej kúpnej zmluvy z 09.04.2009 pripadala kúpna cena „iba“ 43.729,19 eur s DPH za 51 m2, kým za byt č. X (pôvodne č. X) v rovnakom bytovom dome by kúpna cena podľa uzavretej Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva zo dňa 13.03.2007 mala byť až 4.660.261,34 Sk/154.692,33 eur s DPH za 106,4 m2. Inak povedané, za byt o rozlohe 51m2 by žalovaný zaplatil len 43.729,19 eur s DPH a za byt o rozlohe 106,4 m2 (dvojnásobne väčší) až 154.692,33 eur s DPH. Ak by potom malo byť pravdivé tvrdenie žalovaného, že kúpna cena v kúpnej zmluve z 09.04.2009 predstavovala 62.556,88 eur s DPH (teda že správne bola určená kúpna cena v eurách), takto určená cena by nedosahovala ani len 1/3 kúpnej ceny za byt č. X, G. I. Č.. XX je len o polovicu menší než byt č. X. Ak by potom mali byť kúpne ceny za byt č. XX a byt č. X približne rovnaké, tak by kúpna cena bytu č. XX mala dosahovať (vzhľadom na veľkosť výmery) približne polovicu kúpnej ceny bytu č. X, teda sumu 77.346,17 eur s DPH. Preto za pravdepodobnejšie a realite zodpovedajúce sa javilo práve tvrdenie žalobcu, že správna kúpna cena v zmluve zo dňa 09.04.2009 predstavuje sumu určenú v SK, konkrétne sumu 2.884.588,57 Sk, čomu zodpovedá suma 95.750,79 eur, kde na byt č. XX (po odpočítaní kúpnej ceny garážových státí), by potom pripadala kúpna cena 76.923,10 eur (t.j. 95.750,79 - 18.827,69 eur), a teda suma rovnaká ako je uvedené vo faktúre č. XXXXXX. Z týchto dôvodov bol i odvolací súd názoru, že správna kúpna cena dohodnutá v zmluve zo dňa 09.04.2009 predstavuje sumu určenú v SK (t.j. 2.884.588,57 Sk), keďže táto jednak korešponduje súčtu kúpnych cien podľa uzavretých zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách na byt č. XX a garážové státie č. XX a kúpnej ceny za garážové státie č. XX, a je približne rovnaká na 1m2 ako tomu bolo v prípade kúpnej ceny bytu č. X (X.. Č.. X) v rovnakom bytovom dome. 19. V ďalšom odvolací súd poukazuje na to, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. 4Cdo/13/2009). Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania (sporovej strany) v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy (§ 185 C.s.p.) súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť procesných strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností sporovou stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú sporová strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre sporovú stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon sporovým stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer sporových strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore o zaplatenie kúpnej ceny má predávajúci ako žalobca bremeno tvrdenia, že s kupujúcim ako žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu a že žalovaný kúpnu cenu riadne a včas nezaplatil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. Ak táto skutočnosť bude preukázaná, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Naopak žalovaný, ak sa chce úspešne brániť, musí tvrdiť, že kúpnu cenu zaplatil a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy (ak nebude na mieste obrana námietkou premlčania, započítania a pod.). Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany sporu v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. 20. Pre danú vec uvedené potom znamená, že žalobca mal bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností, že predmet kúpy odovzdal žalovanému, a že tento mu nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Z tohto bremena tvrdenia mal potom dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z kúpy a odovzdanie predmetu kúpy žalovanému. Tieto skutočnosti žalobca preukázal a to uzavretou kúpnou zmluvou zo dňa 09.04.2009, ako rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva žalovaného k prevádzaným nehnuteľnostiam. Na druhej strane mal žalovaný bremeno tvrdenia, že žalobcovi uhradil dohodnutú kúpnu cenu riadne a včas. Z tohto tvrdenia mal potom dôkaznú povinnosť preukázať riadne uhradenie kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti. Nakoľko na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (v súlade s rešpektovaním tzv. negatívnej dôkaznej teórie), nebolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby on preukázal neuhradenie kúpnej ceny žalovaným. 21. Žalovaný svoje tvrdenie o zaplatení celej kúpnej ceny preukazoval skutočnosťami uvedenými v čl. 5.3 ako i čl. 8.5 kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2009, kde sa uvádza, že celá kúpna cena je ku dňu podpisu tejto zmluvy v plnej výške uhradená formou zálohovej platby a že zmluvné strany prehlásili, že ku dňu podpisu tejto zmluvy nemajú medzi sebou žiadne nevysporiadané vzájomné pohľadávky a záväzky. Následne však žalovaný tvrdil, že zaplatil len zálohové platby vo výške 1.100.000,- Sk (36.513,31 eur), formou bezhotovostných bankových prevodov - táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, a zvyšok kúpnej ceny zaplatil formou pôvodne poskytnutých a fyzicky nevrátených peňažných pôžičiek v celkovej výške 1.000.000,- Sk, t.j. 33.513,92 eur. Žalovaný teda sám potvrdil, že tvrdenie uvedené v čl. 5.3 kúpnej zmluvy nie je pravdivé, keďže kúpna cena nebola v plnej výške uhradená formou zálohových platieb (ale mala byť čiastočne hradená formou zápočtu z poskytnutých pôžičiek). Formou zálohových platieb bola uhradená len časť kúpnej ceny vo výške 1.100.000,- Sk, t.j. 36.513,31 eur). V dôsledku uvedeného potom muselo nevyhnutne dôjsť k prerozdeleniu dôkazného bremena v tom smere, že nakoľko sa tvrdenie uvedené v čl. 5.3 kúpnej zmluvy neukázalo ako pravdivé, bolo následne na žalovanom, aby svoje tvrdenie o úhrade celej kúpnej zmluvy preukázal (aj s poukazom na to, že žalobca v súlade s rešpektovaním tzv. negatívnej dôkaznej teórie nemohol preukazovať neuhradenie kúpnej ceny žalovaným). Žalovaný v tomto smere potom tvrdil, že (odhliadnuc od nespornej skutočnosti o zaplatení preddavkov na kúpnu cenu vo výške 1.100.000,- Sk, t.j. 36.513,31 eur) zvyšok kúpnej ceny uhradil práve formou započítania nesplatených pôžičiek. V tomto smere ako dôkaz predložil písomnú zmluvu o pôžičke č. XXXX-XXXX zo dňa 31.05.2005 uzavretú medzi U.. Y. Č. Z.. ako veriteľom a U.. Ľ. K. ako dlžníkom na sumu 800.000,- Sk s úrokovou sadzbou 10 % ročne a lehotou splatnosti najneskôr do 31.12.2005, písomnú zmluvu o bezúročnej pôžičke, uzavretú medzi týmito istými účastníkmi na sumu 60.000,- Sk s lehotou splatnosti do 31.12.2005. Ďalšou pôžičkou mala byť suma 140.000,- Sk, ktorej písomná forma zmluvy nebola súdu predložená, avšak jej poskytnutie U.. Ľ. K. nepoprel. Tieto pôžičky v celkovej výške 1.000.000,- Sk mali byť podľa tvrdení žalovaného započítané ako zálohové platby na byt číslo XX. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaný toto svoje tvrdenie v konaní nijako nepreukázal, bol odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie, že tieto pôžičky s prejednávanou vecou nesúvisia, a to predovšetkým preto, že predmetné pôžičky, resp. zmluvné vzťahy z pôžičky boli uzavreté medzi inými subjektmi. Kým v danej veci predmetom konania bol nárok žalobcu na doplatenie kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti titulom uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2009, predmetné pôžičky boli uzavreté medzi dvoma fyzickými osobami - U.. Y. Č. Z.. ako veriteľom a U.. Ľ. K. ako dlžníkom. Teda nešlo tu o právny vzťah medzi právnickou osobou spoločnosťou BAUREX s.r.o. a fyzickou osobou U.. A. Č., ale o právny vzťah dvoch fyzických osôb, odlišných od subjektov uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2009. Preto aj záväzky z takto poskytnutých pôžičiek sa týkali iba týchto fyzických osôb a preto nebolo možné vykonať ich započítanie na nárok z kúpnej ceny patriaci inej právnickej osobe. Započítanie pohľadávok, ktoré nemajú povahu pohľadávok vzájomných (teda pohľadávok medzi tým istým veriteľom a dlžníkom) neumožňuje ani ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka (a to ani vo forme dohody). Nemožno preto pohľadávku žalobcu voči fyzickej osobe U.. Ľ. K. (hoci išlo o konateľa žalobcu) započítať na pohľadávku spoločnosti BAUREX s.r.o. voči žalovanému. Navyše žalovaný v konaní existenciu samotného prejavu o takomto započítaní pohľadávok nepreukázal. Ak by sa aj žalobca stal vlastníkom pohľadávok z týchto pôžičiek (titulom uzavretej dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 05.03.2007), z tejto dohody vyplýva, že naňho prešli pohľadávky iba z pôžičiek znejúce na sumu 800.000,- Sk a sumu 60.000,- Sk. Zároveň treba dodať, že žalovanému nič nebránilo, aby sa vrátenia týchto pôžičiek domáhal súdnou cestou. Z týchto dôvodov ani odvolací súd nemal za preukázané, že by žalovaný, okrem sumy 1.100.000,- Sk (uhradenej formou bezhotovostných bankových prevodov) titulom preddavku na kúpnu cenu, uhradil i zvyšok kúpnej ceny. Vzhľadom k tomu, že kúpna cena bola správne dohodnutá vo výške 2.884.588,57 Sk/95.750,79 eur po odpočítaní takto uhradených záloh vo výške 1.100.000,- Sk, t.j. 36.513,31 eur, zostalo žalovanému uhradiť sumu 59.237,50 eur (95.750,79 - 36.513,31 eur). Nakoľko jej uhradenie žalovaný v konaní nepreukázal, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď ho na zaplatenie tejto sumy zaviazal napadnutým rozsudkom. 22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu iné, než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá (v časti zaplatenia sumy 14.520,10 eur s príslušenstvom) odvolaním napadnutý nebol a nadobudol právoplatnosť. 23. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu doplnenia, príp. zopakovania dokazovania na pojednávaní, nakoľko súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu (t.j. potrebnom pre rozhodnutie) zistil skutkový stav veci. Podľa § 384 C.s.p. odvolací súd zopakuje dokazovanie v potrebnom rozsahu sám iba vtedy, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V danej veci však odvolací súd nebol názoru, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí tak vychádzal iba zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. V tomto smere nebolo potom potrebné ani doplnenie dokazovania o výsluch konateľa žalobcu, keď na rozhodnutie súdu boli dostačujúce listinné dôkazy založené v spise, a navyše konateľ žalobcu sa zúčastnil viacero pojednávaní (19.09.2013, 11.03.2014), na ktorých sa k meritu veci vyjadril, pričom tvrdenia žalovaného (jeho obranu) v celom rozsahu poprel. Ďalší výsluch tohto účastníka (i vzhľadom na jeho vyjadrenia) by bol vo veci nehospodárny. 24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, inak úspešnom v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).