Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/469/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512219310 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1512219310.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobkyne: X. G., Z. Z. XX, Z., zastúpenej: JUDr. Peter Škultéty, advokát, so sídlom Heydukova 3, Bratislava, proti žalovanému: SOLVEX, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 15, Bratislava, IČO: 35 809 728, zastúpenému: Advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, o zaplatenie 239,20 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 15. januára 2014, č.k. 6C 217/2012-139, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 239,20 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania od 04.12.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 16,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 176,18 eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu 16,50 eur titulom súdneho poplatku a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu sumu 36,12 eur titulom náhrady trov štátu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi stranami v konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa zakúpila zájazd u žalovaného pre dve osoby prostredníctvom internetu v destinácii Bulharsko Nesebar, hotel Arsenal, v termíne od 02.08.2011 do 09.08.2011 za sumu 928 eur, ktorá zahŕňala 2 x cenu 299 eur za základné lôžko, let. a bezp. taxa, pal. príplatok 2 x po 149 eur, 2 x komplexné cestovné poistenie po 16 eur, 2 x komunálna a plážová taxa po 10 eur a žalobkyni bola poskytnutá zľava 20 %. Keďže žalobkyňa so svojou spolucestujúcou, ktorej zájazd darovala, neboli ubytované v hoteli Arsenal, ktorý si vybrala žalobkyňa práve kvôli polohe, nakoľko bola po operácii kolena, ale boli ubytované v hoteli Hawai, ktorý bol horšej kvality, i keď počet hviezdičiek sa zhodoval, namietali preubytovanie z dôvodu, že hotel Hawai mal špinavé, zatuchnuté izby, plesnivé steny, nefungovala klimatizácia, posteľné prádlo bolo špinavé, boli tam pavučiny, smeti, taktiež teta žalobkyne mala 61 rokov, a aj vzhľadom na jej zdravotné problémy bolo pre ňu obtiažne prejsť 600 metrov na pláž. Žalobkyňa poukázala na to, že delegátka prijala jej reklamáciu, uznala, že hotel Hawai je viacej vzdialený od pláže ako hotel Arsenal, avšak žalovaný jej nárok neuznal. Skutočnosť, že má zdravotné problémy, uviedla už v reklamačnom protokole. Z potvrdenia od ošetrujúceho lekára súd zistil, že dňa 15.09.2009 mala žalobkyňa úraz a podrobila sa operácii kolena. Z internetovej mapy dovolenkovej destinácie Nesebar zistil, že hotel Arsenal je vzdialený od hotela Hawai 550 metrov a trasa trvá 7 minút. Námietky žalovaného, že sa jedná o internetovú mapu predloženú žalobkyňou posúdil ako nedôvodné s poukazom na to, že pre potreby konania takýto výstup z internetu postačuje. Z katalógu predloženého žalovaným v origináli - Leto 2011, zistil, že hotel Arsenal a hotel Hawai sú rovnakej oficiálnej kategórie s dvoma hviezdičkami; hotel Arsenal je ponúkaný v katalógu ako hotel pri pláži - 50 metrov od pláže, ubytovanie je ponúkané v novo zrekonštruovaných klimatizovaných izbách, pričom samotná cestovná kancelária hodnotí hotel tak, že ho odporúča klientom vyhľadávajúcich kľudnejšie a príjemné prostredie s výhodnou polohou blízko najkrajšej pláže Nesebaru. Hotel Hawai je ponúkaný v katalógu ako hotel nachádzajúci sa v novej časti starého mesta a ponúka ubytovanie v dvojlôžkových izbách, pričom samotná cestovná kancelária hodnotí hotel tak, že ho odporúča nenáročným klientom. O tom, že je hotel klimatizovaný, sa v ponuke neuvádza. Z cenníka predloženého žalovaným zistil, že žalovaný v cenníku ponúka oba hotely za rovnakú cenu. Žalovaný založil do spisu prehlásenie riaditeľa hotela Hawai, že hotel Hawai má všetky izby klimatizované s funkčnou klimatizáciou. Žalobkyňa špecifikovala žalovanú istinu tak, že túto žiada vyplatiť iba z ceny za ubytovanie, považuje ju za primeranú a v súlade s tzv. Frankfurtskou tabuľkou, podľa ktorej má nárok na zľavu za preubytovanie vo výške 10-25 %, 5-15 % za to, že to bolo na inom mieste, 10-50 % za to, že izby boli plesnivé, 10-20 % za nefungujúcu klimatizáciu, 5-10 % za to, že nefungoval výťah, 10-20% za nedostatočné upratovacie služby, 5-10 % za nevymieňanie posteľnej bielizne, 5-15 % za zápach. Žiadala zohľadniť skutočnosť, že bola prvýkrát v živote na dovolenke pri mori, mala zdravotné problémy, ťažko sa jej chodilo a celý výstup z dovolenky prežívala ako krajne negatívny zážitok. Nefungujúci výťah a zlé upratovanie reklamovala písomne po návrate z dovolenky. Úrok z omeškania si uplatnila od 04.12.2011 z dôvodu, že žalovaného vyzvala listom zo dňa 02.10.2011 na plnenie, a to predžalobnou výzvou a táto výzva bola žalovanému doručená dňa 03.11.2011, pričom lehota na plnenie bola 30 dní. Po ukončení zájazdu zaslala žalobkyňa žalovanému písomnú reklamáciu zo dňa 15.08.2011, v ktorej namietala poskytnuté služby, špinu v hotelových izbách, pleseň, nefungovanie klimatizácie, žalovaný jej odpovedal listom zo dňa 12.09.2011, že sa jej ospravedlňuje za nepríjemnosti spojené s preobsadením hotela, a že k takýmto situáciám vo vrcholnej sezóne dochádza. Uviedol, že si preveril u zahraničného delegáta, že žalobkyňa čerpala služby tej istej kategórie v hoteli Hawai a nakoľko žalovaný postupoval v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok, klient nemá nárok na odškodné. Nakoľko však žalobkyňa mala zdravotné problémy, ako kompenzáciu za vzdialenosť hotela Hawai od mora, jej ponúkal zníženie ceny v sezóne 2012 o 3% z katalógu jeho produktov. Žalobkyňa na túto ponuku nereagovala a zaslala žalovanému predžalobnú výzvu na plnenie, v ktorej si uplatnila zľavu z kúpnej ceny ubytovania vo výške 55 % a vyzvala žalovaného na plnenie v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 03.11.2011. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 3 ods. 1, § 5, § 6, § 8 ods. 3 zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 741a, § 741b ods. 1, § 741i ods. 1, 2, § 741k ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 2 Obč. zákonníka a dospel k záveru, že medzi stranami vznikol záväzkový vzťah, a to na základe zmluvy o obstaraní zájazdu, ktorú uzavreli dňa 25.07.2011, na základe ktorej sa žalovaný ako obstarávateľ zaviazal, že žalobkyni ako objednávateľke obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd s pobytom pri mori) a žalobkyňa sa zaviazala, že dohodnutú cenu zaplatí. Žalobkyňa riadne a včas reklamovala vadne poskytnuté služby v zmysle cit. ustanovení a v konaní si uplatnila nárok na rozdiel medzi ponúkanými a poskytnutými službami podľa § 741k ods. 2 Obč. zákonníka vo výške 40 % z uhradenej ceny ubytovania. V reklamácii vytkla viacero vadne poskytnutých služieb týkajúcich sa ubytovania a vzdialenosti hotela od pláže. Poukázal na čl. 5 smernice rady č. 90/314/EHS, podľa ktorého sú členské štáty EÚ povinné podniknúť všetky potrebné kroky k tomu, aby bola spotrebiteľovi nahradená takto vzniknutá škoda. Pojem škoda bol Európskym súdnym dvorom interpretovaný v jednom z jeho rozhodnutí tak, že tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu spôsobenú zmarenou radosťou z dovolenky. Slovenský zákonodarca transponoval ust. čl. 5 smernice tým spôsobom, že v úprave zmluvy o obstaraní zájazdu normami Občianskeho zákonníka reguluje dva druhy zodpovednosti, a to zodpovednosť za vady (§ 741i Obč. zákonníka) a zodpovednosť za škodu, ktorá však nie je predmetom konania. Vzhľadom na ust. § 6 ZOZ a smernicu č. 90/314 EHS posudzoval predmetnú vec ako vec spotrebiteľskú. Uviedol, že pri uplatnení nároku na vrátenie ceny alebo poskytnutie zľavy v rámci reklamácie nekvalitných služieb cestovných kancelárií, je tzv. Frankfurtská tabuľka zliav k zníženiu ceny zájazdu, na ktorú poukazovala žalobkyňa, len orientačným nástrojom, keďže nie je poňatá do slovenského právneho poriadku, je súčasťou tzv. Medzinárodného kódexu kvality cestovania (Codex ITQ), ktorý sa postupne stáva súčasťou poskytovania služieb cestovných kancelárií aj v iných členských štátoch EÚ. Ide o systematický prehľad najčastejšie sa vyskytujúcich nedostatkov služieb cestovného ruchu, pre súdy je nezáväzná, v praxi je však používaná cestovnými kanceláriami ako východisková báza pre poskytovanie zliav pri mimosúdnych vyrovnaniach s klientmi; obsahuje 4 základné skupiny nedostatkov: ubytovania, stravovania, dopravy a iné nedostatky. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že nešlo o natoľko chybne poskytnuté služby, ktoré by odôvodňovali nepokračovanie zájazdu, a tiež, že žalovaný si svoju povinnosť splnil a bezodkladne urobil také opatrenia, aby mohol zájazd pokračovať s dohodnutými službami a v konaní preukazoval, že hotel, ktorý poskytol žalobkyni, bol rovnakej úrovne a poskytoval rovnaké služby ako hotel označený v zmluve, avšak súd zistil, že v samotnom katalógu žalovaný ponúka tieto dva hotely s rozdielnym opisom. Zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa bola po operácii kolena, preto si vybrala z katalógu hotel na pláži a so zdravotnými ťažkosťami s kolenom je veľký rozdiel chodiť k moru 50 metrov a cca 550 metrov. Taktiež zohľadnil, že žalobkyňa bola prvýkrát pri mori a nespochybnil, že u nej mohlo dôjsť k tomu, že subjektívne pociťovala stratu radosti a dobrého pocitu z dovolenky. Žalobkyňou uplatnenú zľavu vo výške 40 % z ceny za základné lôžko považoval za primeranú aj s prihliadnutím na skutočnosť, že hneď v reklamačnom protokole namietala špinu na izbách, pleseň, potuchlinu a rozdiel v čistote a v tom, že hotel Arsenal bol novo zrekonštruovaný, a teda bývanie v ňom bolo komfortnejšie a hlavne bližšie pri pláži, čo potvrdila aj svedkyňa Popelková. S uplatnenou výškou zľavy sa stotožnil, keď mal za preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni služby nižšej kvality ako boli poskytnuté v hoteli Arsenal, ktorý je renovovaný a bližšie k moru. Obranu žalovaného, že sa jedná o totožné hotely s rovnakým štandardom, a že delegátka spísala reklamačný protokol pod nátlakom, posúdil ako účelovú, pretože v katalógu sú obidva hotely prezentované rozdielne, hotel Hawai v katalógu neuvádza, že by bol klimatizovaný a delegátka si pri spisovaní reklamačného protokolu robila svoju prácu a plnila povinnosť a neobstojí tvrdenie žalovaného, že reklamačný protokol bol spísaný pod nátlakom, pričom nátlak pri spisovaní protokolu žalovaný v konaní nepreukázal. Nepotvrdila to ani samotná delegátka. Posúdil ako nepodstatné, či delegátka bola prvý deň v práci, alebo bola dlhoročnou pracovníčkou, pretože jej musí byť známe, čo má v pracovnej náplni a je povinná reklamačný protokol spísať, prípadne spísaný prijať. Svedeckými výpoveďami mal za preukázané, že počas čerpania zájazdu klimatizácia v tomto hoteli nefungovala, i keď žalovaný predložil prehlásenie riaditeľa hotela, že hotel je plne klimatizovaný a klimatizácia fungovala v čase zájazdu. Toto prehlásenie posúdil ako účelové, keďže jeho pravdivosť už nebolo možné overiť. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v priebehu zájazdu mal pre žalobkyňu zabezpečené preubytovanie do zmluvne dohodnutého hotela Arsenal, avšak vinou žalobkyne nemohlo dôjsť k presťahovaniu, pretože táto sa viac neukázala a nebolo možné ju kontaktovať, uviedol, že toto tvrdenie žalovaného, aj keď podopreté prehlásením pána X., vyhodnotil ako účelové a nedôveryhodné, pretože túto skutočnosť žalovaný začal tvrdiť až v priebehu konania, pričom v odpore proti platobnému rozkazu tieto skutočnosti neuviedol. Delegát žalovaného vedel, kde žalobkyňa býva, a preto bolo len otázkou ochoty a dobrej vôle ju vyhľadať a vzniknutú situáciu riešiť, ak by mal o riešenie namieste skutočne záujem. Uviedol, že i keď žalovaný má vo svojich Všeobecných podmienkach ustanovenie, že je možné klientov preubytovať, najmä v čase sezóny, žalobkyňa nemá možnosť sa k týmto podmienkam vyjadrovať a nemohla ich obsah ovplyvniť. Poukázal aj na reklamačný protokol, v ktorom samotná delegátka žalovaného potvrdila, že izby v hoteli Hawai nezodpovedajú štandardom izieb v hoteli Arsenal. Žalobe preto vyhovel, pri výške zľavy sa riadil voľnou úvahou a podporne aj tzv. Frankfurtskou tabuľkou, keď mal za preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni služby nižšej kvality a výšku tejto kompenzácie - zľavy, vzhľadom na namietané vady, považoval za dostatočnú a primeranú, keďže bola vypočítaná iba z ceny základného lôžka, a nie z ceny celého zájazdu. Žalobkyni priznal úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Dospel k záveru, že na žalobkyňu, i keď je posudzovaná ako spotrebiteľka, sa nevzťahuje ust. § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, a preto jej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa pol. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho Prílohu cit. zákona, keď súdny poplatok z návrhu najskôr zaplatila, avšak následne jej bol súdom vrátený. O povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., pretože žalovaný bol v konaní neúspešný a trovy štátu vznikli vyplatením svedočného v sume 36,12 eur zo štátnych finančných prostriedkov. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd jednostranne zohľadňoval iba dôkazy, ktoré žalobkyňa produkovala vo svoj prospech, pričom podľa jeho názoru výpoveď svedkyne W. B. je nutné považovať za nedôveryhodnú, účelovú a nepodloženú vzhľadom na to, že je osobou blízkou žalobkyne a na predmetnej dovolenke sa zúčastnila na náklady žalobkyne. Bezdôvodne však vyhodnotil všetky dôkazy predložené žalovaným ako účelové, napr. vyhlásenie riaditeľa hotela Hawai, že klimatizácia bola v čase žalobkyninho zájazdu funkčná a hotel bol plne klimatizovaný. Toto vyhlásenie posúdil ako účelové z dôvodu, že jeho pravdivosť nie je možné v súčasnosti overiť, pričom tento prístup súdu k dôkazu predloženému žalovaným, nie je vyvážený vo vzťahu k dôkazom, predkladaných žalobkyňou. Tvrdenia žalobkyne sú takisto len v pozícii subjektívnych tvrdení dvoch osôb (žalobkyne a W. B., ktorá je jej príbuznou), a nie je možné ich pravdivosť v súčasnosti overiť, keďže žalobkyňa, ani uvedená svedkyňa nevyhotovili o svojich tvrdeniach fotografie alebo iný objektívny záznam, ktorý by ich potvrdil. Súd posúdil ním predložený dôkaz o tom, že mal zabezpečené preubytovanie žalobkyne do zmluvne dohodnutého hotela Arsenal za účelový z dôvodu, že bol predložený až v priebehu konania, a nie spolu s odporom, pričom strany sú oprávnené predkladať dôkazy až do ukončenia dokazovania a poukázal na to, že potvrdenie p. W. X. musel získať z Bulharska, čo nebolo možné vzhľadom na krátkosť lehoty na podanie odporu zrealizovať tak, aby bol tento dôkaz predložený spolu s odporom. To isté sa týkalo aj potvrdenia riaditeľa hotela Hawai. Táto skutočnosť bola potvrdená aj svedkom Z. A.. Ako účelovú posúdil súd aj jeho obranu, že delegátka spísala protokol pod nátlakom, a že hotely Arsenal a Hawai sú štandardom rovnaké, a pokiaľ uviedol; že delegátka si pri spisovaní reklamačného protokolu robila len svoju prácu a plnila povinnosť, a preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že reklamačný protokol bol spísaný pod nátlakom; spojil dva navzájom nesúvisiace fakty, ktoré sa navzájom vôbec nevylučujú. Existencia akejkoľvek formy nátlaku na určitú osobu nie je v akejkoľvek príčinnej súvislosti s tým, aké má táto osoba, na ktorú je v súvislosti s jej prácou vyvíjaný nátlak, pracovné povinnosti. Skutočnosť že pani F. J. si spísaním protokolu plnila svoje pracovné povinnosti, nie je spôsobilá vylúčiť nátlak zo strany žalobkyne a svedkyne W. B. pri jeho spisovaní. Aj v ďalšom odôvodnení spojil navzájom nesúvisiace skutočnosti, a to nepreukázanie nátlaku na pani F. J., s tým, že jej musí byť známe, čo má v pracovnej náplni a jej povinnosťou spísať alebo prijať reklamačný protokol. Vôbec nehodnotil tvrdenie pani F. J., že bola v práci nová, snažila sa plniť svoje povinnosti v súlade s právnymi predpismi, chcela si vybavenie reklamácie najprv v pokoji premyslieť. Svedkyňa hovorila o svojom vnútornom rozpoložení, keď vnímala správanie žalobkyne a p. W. B. pri spisovaní protokolu ako nátlakové. Ide o subjektívne tvrdenie svedka, ktoré preukázala práve tým, že bola v práci nová, bola to jej prvá destinácia a bola tam sama. Nesprávne dospel súd k záveru, že je nepodstatné, či bola delegátka v práci prvý deň alebo bola dlhoročnou pracovníčkou, keď podľa jeho názoru nie je možné postaviť na jednu úroveň "ostrieľaného" delegáta, ktorý je zvyknutý riešiť akékoľvek situácie v súlade s právnymi predpismi bez toho, aby sa nechal zatiahnuť do nátlakovej hry rozličných špekulujúcich klientov, a "nováčika", ktorý sa úzkostlivo snaží na jednej strane do bodky splniť všetky svoje povinnosti a právne predpisy a na druhej strane každému za každú cenu vyhovieť. Taktiež sa súd nezaoberal výpoveďou svedka Z. A., ktorý uviedol, že oba hotely boli rovnako kategorizované aj v katalógu a ponúkali rovnaké služby, a že so žalobkyňou, a ani s B.. W. B. sa po spísaní reklamácie už nedalo skontaktovať, a to ani vtedy, keď sa žalovanému podarilo zabezpečiť ubytovanie v hoteli Arsenal. Pokiaľ súd poukázal na to, že delegátka vedela, kde bola žalobkyňa s p. W. B. ubytovaná, a bolo len otázkou dobrej vôle a ochoty ich vyhľadať, namietal, že žalobkyňa s p. B. sa nemuseli vždy za každých okolností nachádzať na svojich izbách a delegátka sa musela starať o spokojnosť aj ďalších zákazníkov a vzhľadom na to bolo efektívnejšie a rýchlejšie sa pokúsiť kontaktovať žalobkyňu iným spôsobom, pričom žalobkyňa sa na stretnutie s delegátkou nikdy nedostavila. Vzhľadom na to je možné konštatovať, že v prípade žalobkyne nebola splnená základná prevenčná povinnosť predchádzať škodám uložená v § 417 ods. 1 Obč. zákonníka. Stratu z radosti z dovolenky si svojím konaním v podstatnom rozsahu spôsobila sama. Namietal, že súd zvýhodnením dôkazov v prospech žalobkyne a paušálnym odmietnutím jeho dôkazov ako účelových bez relevantného odôvodnenia, porušil ust. § 18 O.s.p. a jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého sú si všetci účastníci súdneho konania rovní. Ide o vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže dôkazy vyhodnotil právne a ústavne nekonformným spôsobom. Pokiaľ ide o posúdenie primeranosti zľavy súdom prvej inštancie, namietal, že súd svoju voľnú úvahu, z ktorej vychádzal, relevantne neodôvodnil. Žalobkyňa v reklamačnom protokole uviedla, že izby sú špinavé, zatuchnuté a plesnivé, ale toto tvrdenie nepodložila relevantnými dôkazmi a delegátka žalovaného v protokole nepotvrdila výhrady žalobkyne týkajúce sa čistoty izby, do ktorej bola žalobkyňa preubytovaná. Svedkyňu B. nie je možné považovať za nezaujatú svedkyňu. Súd pri hodnotení dôkazov porušil ust. § 132 O.s.p. keď ignoroval súvislosť medzi skúsenosťami a praxou delegátky p. J. a jej objektívnou náchylnosťou podľahnúť tlaku okolia pri spisovaní protokolu, keď jej zo strany žalobkyne a p. Popelkovej nebolo umožnené si svoje vyjadrenie v pokoji premyslieť, prípadne neochotu žalobkyne a p. B. sa následne zísť s delegátkou, aby mohli byť znovu ubytované v hoteli Arsenal, čím si samy spôsobili stratu radosti z dovolenky. Namietal, že irelevantná je skutočnosť, že v prípade žalobkyne išlo o prvý zájazd pri mori a s touto skutočnosťou sa súd podľa jeho názoru nemal zaoberať, keďže sa ani netýkala samotnej žalobkyne, ale p. B.. Súd sa tiež nezaoberal tým, že opisy jednotlivých hotelov v katalógu nie sú vždy totožné a pre ich kategorizáciu sú podstatné piktogramy zobrazujúce počet hviezdičiek. Oba hotely boli zaradené do kategórie dvojhviezdičkových hotelov a nie je podstatný mierne odlišný ich opis v katalógu, túto skutočnosť súd nevyhodnotil objektívne aj vzhľadom na rozsah katalógu, ktorý neumožňuje rozsiahlo opisovať všetky hotely v ponuke. Taktiež nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že žalovaný mal právo podľa svojich obchodných podmienok klientov preubytovať a túto skutočnosť dal do nesprávnej spojitosti s tým, že žalobkyňa sa nemá možnosť k podmienkam vyjadrovať a ovplyvniť ich. Namietal, že v jeho obchodných podmienkach išlo o spresnenie ust. § 741k Obch. zákonníka, ku ktorému sa žalobkyňa nemôže vyjadrovať alebo ovplyvniť jeho obsah. Ďalej namietal, že nie je zrejmé, na základe čoho súd priznal žalobkyni náhradu aj za druhé lôžko, keď žalobkyňa nepreukázala, že na ňu p. W. B., ktorá je jednou zo zmluvných strán zmluvy o obstaraní zájazdu, previedla alebo postúpila na ňu akékoľvek nároky zo zmluvy o obstaraní zájazdu voči žalovanému a pani W. B. takisto nie je účastníkom konania. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že podstatným dôkazom na podporu jej tvrdení bol, okrem jej výsluchu a výsluchu svedkyne p. B., listinný dôkaz - reklamačný protokol, spísaný a podpísaný dňa 03. 08. 2011 delegátkou žalovaného B.. J., ku spísaniu ktorému pristúpila riadne a včas, t.j. ihneď po zistení reklamovaných nedostatkov ale aj iné objektívne dôkazy, napr. internetová mapa, preukazujúcu reálnu vzdialenosť predmetných hotelov od pláže alebo katalóg žalovaného, z ktorého vyplýva rozdielnosť medzi vybavením a skutočným stavom predmetných hotelov. Jej argument, že z katalógu žalovaného priamo vyplýva rozdiel medzi predmetnými hotelmi, žalovaný nevyvrátil. Skutočnosť, či určitý hotel ponúka svojim hosťom klimatizáciu izieb alebo nie, je pre spotrebiteľov vo všeobecnosti dôležitou a často rozhodujúcou skutočnosťou pri výbere hotela a preto, keď žalovaný v popise hotela Hawai neuviedol, že tento ponúka klimatizované izby, mohol mať len ten dôvod, že vedel o skutočnosti, že hotel Hawai klimatizáciu síce má, ale nefunkčnú. Okrem toho rozsah poskytovaných služieb nemožno porovnať len na základe ich výpočtu, keď niektoré hotely ponúkajú klimatizáciu napr. počas 24h denne, teda nepretržite, a niektoré len 2 - 3h denne, ale obidva sú označené ako klimatizované. Taktiež počet hviezdičiek, ktoré označujú určitú úroveň štandardu ubytovacieho zariadenia, je právne relevantný vo vzťahu k povinnosti obstarávateľa zájazdu zabezpečiť spotrebiteľovi adekvátne ubytovanie rovnakej alebo vyššej kategórie pri preobsadzovaní len do tej miery, pokiaľ obstarávateľ súčasne poskytol spotrebiteľovi takéto "náhradné ubytovanie" v súlade s jeho subjektívnymi kritériami, ktorými sa tento riadil pri výbere ubytovacieho zariadenia, dojednaného v zmluve o obstaraní zájazdu. V danom prípade bola takýmto podstatným kritériom vzdialenosť hotela od pláže z dôvodu zdravotných problémov, a preto poskytnutie náhradného ubytovania v hoteli, ktorý je podstatne vzdialenejší od pláže než ten, ktorý si vybrala, nemožno považovať za adekvátnu náhradu, a to ani v prípade rovnakého počtu hviezdičiek týchto hotelov. Uviedla, že nie je pravdou, že výpoveď svedkyne p. W. B. nemožno bezdôvodne vyhodnotiť ako nezaujatú, keď bola v konaní riadne vypočutá ako svedkyňa pod prísahou a bola súdom poučená na prípadné právne dôsledky krivej výpovede a žalovaný skutočnosti ňou tvrdené, právne relevantné, nevyvrátil. Pokiaľ žalovaný poukazoval na nedostatok objektívnych záznamov, ktoré by potvrdili jej tvrdenia, uviedla, že je fyzicky nemožné vytvoriť fotografie zatuchnutosti, nefungujúceho výťahu alebo klimatizácie a pod. Žalovaným predložené čestné vyhlásenia súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako účelové, keď osoby, ktoré tieto čestné prehlásenia poskytli, t. j. riaditeľ hotela a delegáti žalovanému, mali osobný záujem na takomto obsahu svojich čestných prehlásení, pretože v opačnom prípade by priznali vlastné pochybenia a nedostatky, čo nebolo v ich osobnom záujme. Tvrdenie žalovaného, že dohodol ich preubytovanie do hotela Arsenal v konaní nebolo preukázané a tieto skutočnosti žalovaný neuviedol ani v odpore proti platobnému rozkazu, ani v odpovedi na jej reklamáciu a nepreukázal ani svoje tvrdenie, že sa ich snažil kontaktovať a nešpecifikoval, o aké stretnutia malo ísť, na ktoré sa nedostavili. Namietala dôveryhodnosť výpovede svedka Z. A., keď uviedol, že nevie, či aj ostatní klienti boli preubytovaní napriek tomu, že bol oboznámený s čestným prehlásením p. W. X., v ktorom bolo uvedené, že viacerí klienti boli preubytovaní do hotela Hawai. Tvrdenie žalovaného, že neskúsenosť delegátky p. J. je objektívnou skutočnosťou preukazujúcou existenciu nátlaku z jej strany na delegátku p. J., považuje za právne absurdné. Uviedla, že je v plnej zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa, aké sú odborné znalosti, pracovné skúsenosti a psychický stav osôb, ktoré zamestnáva. Žalovaný existenciu akéhokoľvek, ním tvrdeného nátlaku proti p. J., nepreukázal. Za nedôvodné považuje aj námietky žalovaného, že súd spojil dva navzájom nesúvisiace fakty, a to preukázanie, resp. nepreukázanie nátlaku a pracovných povinností osoby, na ktorú sa mal vyvíjať nátlak, keď svedkyňa p. J. tvrdila, že pocit nátlaku mala z dôvodu, že od nej žiadala spísanie reklamačného protokolu ihneď, čo však bolo jej spotrebiteľské právo a pracovná povinnosť delegátky. Nedôvodne žalovaný namieta, že si nesplnila svoju základnú zákonom stanovenú prevenčnú povinnosť predchádzať škodám, a že si stratu radosti z dovolenky spôsobila sama, keď svoj nárok si uplatnila právnym titulom zákonného reklamačného nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako nárok na náhradu škody a ďalej tvrdenie žalovaného, že delegátka sa musela starať aj o spokojnosť ďalších zákazníkov a nemala objektívne čas hľadať žalobkyňu alebo B.. B. po celom Nesebare, poukazuje na ďalšie nezvládnutie pracovných povinností zamestnankyne žalovaného. K žalovaným tvrdenému porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania uviedla, že súd prvej inštancie riadne odôvodnil napadnuté rozhodnutie, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom zobral do úvahy skutočnosť, že ide o zmluvný vzťah v spotrebiteľskom režime, ktorému platná právna úprava Slovenskej republiky, vychádzajúca z legislatívy EÚ, priznáva určité osobitné postavenie v zmysle zvýšenej právnej ochrany "slabšej" strany takéhoto zmluvného vzťahu, t.j. spotrebiteľa. Zásada rovnakého postavenia účastníkov konania podľa ustanovení O.s.p., ktoré sa vzťahujú na procesné postavenie účastníkov konania v danom konaní súdom prvej inštancie, nebola porušená. Podľa jej názoru súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil aj výšku priznanej zľavy, keď v odôvodnení vysvetlil existenciu, právne postavenie a funkciu tzv. Frankfurtských tabuliek a dôvodov, pre ktoré sa podporne týmto nástrojom rozhodol pri posudzovaní jej nároku na zľavu riadiť. Toto odôvodnenie je svojím obsahom aj rozsahom nadštandardné. Ďalej uviedla, že aktívnu legitimáciu na uplatnenie si nároku na predmetnú zľavu mala výlučne ona, ako objednávateľka zájazdu, keď u žalovaného cez internet objednala zájazd pre dve osoby v cene 928 eur, uzavrela zmluvu o obstaraní zájazdu a následne aj uhradila cenu zájazdu v plnej výške vkladom na bankový účet žalovaného. W. B. zmluvu o obstaraní zájazdu neuzavrela a nemá aktívnu legitimáciu na uplatnenie si nároku na zľavu z ceny zájazdu. Nedôvodne preto žalovaný namieta priznanie jej zľavy vo výške 40% aj z ceny druhého lôžka, pričom sám vo svojom odvolaní okrem iného uviedol, že p. W. B. sa na predmetnej dovolenke zúčastnila na náklady žalobkyne. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach uvedených v jeho odvolaní, ako aj vo svojich predchádzajúcich podaniach. Odmietol názor žalobkyne, že jediný dôvod, prečo vo svojom katalógu pri popise hotela Hawai neuviedol, že tento hotel ponúka klimatizované izby bol ten, že vedel o skutočnosti, že hotel Hawai síce klimatizáciu má, ale je nefunkčná. Skutočnosť, že v katalógu pri hoteli Hawai nebola uvedená informácia o vybavení izieb klimatizáciou neznamená, že by tieto izby nemali klimatizáciu, alebo že by bola nefunkčná, ako zavádzajúco tvrdí žalobkyňa. Poukázal na to, že predložil dôkaz o tom, že izby v hoteli Hawai mali počas zájazdu žalobkyne funkčnú klimatizáciu, a to prehlásením riaditeľky hotela Hawai, ktoré súd bezdôvodne odmietol. Ďalej uviedol, že ustanovenia Občianskeho zákonníka obstarávateľovi zájazdu neukladajú povinnosť spísať reklamačný protokol ihneď, ako sa toho dožaduje objednávateľ zájazdu, teda bez toho, aby si delegátka mala možnosť preveriť pravdivosť tvrdení účastníkov zájazdu a následne bez toho aby ich mala možnosť sama v pokoji vyhodnotiť a vyriešiť. Namietal, že ak by žalobkyňa s p. Popelkovou absolvovali informačné stretnutie s delegátkou žalovaného, dozvedeli by sa o možnosti preubytovania do pôvodne dohodnutého hotela Arsenal. Poukázal na výpoveď delegátky pani J., z ktorej vyplýva, že každý hotel mal informačnú tabuľu, na ktorej boli uvedené kontakty a presný rozpis, kedy bude delegát prítomný v príslušnom hoteli, t.j. kedy budú predmetné informačné stretnutia. Preto podľa jeho názoru žalobkyňa porušila prevenčnú povinnosť a stratu radosti z dovolenky si svojím konaním spôsobila sama tým, že sa nezúčastňovala uvedených stretnutí s delegátkou a tiež tým, že delegátku po spísaní reklamačného protokolu ďalej nekontaktovala, keďže poverenej osobe (W. X.) sa napriek snahe nepodarilo spojiť so žalobkyňou počas zvyšku zájazdu. S poukazom na ust. § 5 z. č. 281/2001 Z.z. namietal, že objednávateľom, ktorý má ako zmluvná strana aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie práv zo zmluvy o obstaraní zájazdu, nie je len osoba, ktorá uzatvorí s cestovnou kanceláriou zmluvu o obstaraní zájazdu, ako tvrdí žalobkyňa, ale aj o osoba v prospech, ktorej sa zmluva o obstaraní zájazdu uzavrela, t. j. v danom prípade pani Popelková, ktorá sa zájazdu riadne zúčastnila, čerpala služby tvoriace zájazd a mala možnosť uplatniť práva, ktoré jej ako zmluvnej strane zo zmluvy o obstaraní zájazdu vyplývajú. Svoj nárok si však v tomto konaní neuplatnila, a preto nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu aj za druhé základné lôžko. 5. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), účinného od 01. 07. 2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorej súd žalobe žalobkyne vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu, v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom rozdielu ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami, a to vo výške 40% z uhradenej ceny ubytovania, ako aj pre posúdenie opodstatnenosti argumentácie žalovaného, na ktorej založil svoju obranu v konaní, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., účinným v čase vydania napadnutého rozsudku. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárii a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Obč. zákonníka, ako aj príslušné ustanovenia Obč. zákonníka, na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že žalovaný poskytol žalobkyni služby nižšej kvality a žalobkyňou uplatnená zľava vo výške 40 % z ceny za základné lôžko je primeraná vzhľadom na žalobkyňou reklamované vady. Svoje zistenia a úvahy vedúce k vyhoveniu žalobe aj riadne odôvodnil, v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., resp. § 220 ods. 2 C.s.p., keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke, vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 7. Predmetom odvolacieho konania bol žalobkyňou uplatnený nárok na vrátenie rozdielu ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami v zmysle § 741k ods. 2 Obč. zákonníka, počas zájazdu v Bulharsku s miestom pobytu Nesebar v termíne od 02. 08. 2011 do 09.08.2011, pričom medzi stranami v konaní nebolo sporné, že zájazd zakúpila u žalovaného žalobkyňa pre dve osoby v cene 928 eur, ktorá aj uzavrela so žalovaným zmluvu o obstaraní zájazdu, predmetom ktorej bolo okrem iného ubytovanie v hoteli Arsenal, a ktorá cenu zájazdu aj žalovanému zaplatila. Správne preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že záväzkový vzťah na základe Zmluvy o obstaraní zájazdu, uzavretej dňa 25.07.2011, vznikol medzi stranami, a to medzi žalovaným ako obstarávateľom a žalobkyňou ako objednávateľkou, a to v súlade s ust. § 5 písm. a/ zák. č. 281/2001 Z.z. Vzhľadom na to, že žalobkyňa je v zmysle uvedeného ustanovenia objednávateľkou zájazdu pre dve osoby, ako aj vzhľadom na to, že cenu zájazdu za dve osoby uhradila žalobkyňa v plnej výške, je žalobkyňa aj podľa názoru odvolacieho súdu aktívne vecne legitimovaná na uplatnenie nároku na vrátenie rozdielu ceny medzi ponúknutými a poskytnutými službami a nedôvodne preto žalovaný namieta, že nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu aj za druhé základné lôžko. Podľa názoru odvolacieho súdu pri posudzovaní aktívnej legitimácie na uplatnenie predmetného nároku nemožno vychádzať len zo skutočnosti, že v danom prípade aj pani B. sa zúčastnila zájazdu a čerpala služby tvoriace zájazd, keď nesporné je, že cenu zájazdu, a ani jej časť, žalovanému nezaplatila, ale zájazd dostala darom od žalobkyne, a preto jej nemôže vzniknúť proti žalovanému ako cestovnej kancelárii nárok na vrátenie rozdielu ceny medzi ponúknutými a poskytnutými službami, keď žiadnu cenu za ponúknuté služby žalovanému neuhradila. 8. V konaní tiež nebolo sporné, že žalobkyňa s jej spolucestujúcou neboli ubytované v zmluvne dohodnutom hoteli Arsenal a bezodkladne si u delegátky žalovaného uplatnili právo na odstránenie chybne poskytnutej služby v súlade s ust. § 741i ods. 1 Obč. zákonníka. Nedôvodne žalovaný poukazoval na ustanovenie jeho všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého je oprávnený klientov ubytovať v inom, ako zmluve dohodnutom hoteli, keď ani toto ustanovenie nezbavuje žalovaného jeho povinnosti ako obstarávateľa poskytnúť služby, a to vrátane ubytovania, riadne a včas, a taktiež v rovnakej, ako v zmluvne dohodnutej kvalite, alebo ak to nie je možné, vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že služby poskytnuté žalovaným boli nižšej než dohodnutej kvality, pričom nedôvodne namieta porušenie zásady rovnosti strán v konaní, vyplývajúcej z ust. § 18 O.s.p. a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, keď postup súdu pri hodnotení dôkazov upravuje ust. § 132 O.s.p., resp. § 191 ods. 1 a 2 C.s.p., z ktorých vyplýva, že súd hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to aj z hľadiska ich hodnovernosti. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie každý z vykonaných dôkazov dôsledne vyhodnotil jednotlivo, tiež vo vzájomných súvislostiach a prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, a to bez ohľadu na to, ktorou zo strán bol ktorý konkrétny dôkaz predložený. Svoje úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov, aj uviedol v odôvodnení rozhodnutia a svoje závery, ku ktorým dospel vyhodnotením vykonaných dôkazov, aj dostatočne odôvodnil. Žalobkyňa okrem svojej výpovede a výpovede svedkyne B. preukázala existenciu reklamovaných vád aj ďalšími listinnými dôkazmi, a to internetovou mapou, ktorú aj odvolací súd považoval za dôkaz dostatočný pre účely porovnania vzdialenosti hotelov, a tiež reklamačným protokolom, v ktorom aj delegátka žalovaného potvrdila, že izby v hoteli Hawai nezodpovedali štandardu hotelu Arsenal a taktiež, že hotel Hawai má pláž viac vzdialenú. Uvedený text je uvedený v reklamačnom protokole v časti vymedzenej pre vyjadrenie delegáta k predmetu reklamácie, nadväzujúcej na vyjadrenie klienta, v ktorej časti je iným druhom písma vyjadrený predmet reklamácie. Z obsahu tohto reklamačného protokolu vyplýva, že neobsahuje len subjektívne tvrdenia žalobkyne, svedkyne B., ale aj vyjadrenie delegátky, pričom z jej vyjadrenia nevyplýva, že by špinu, zatuchnutosť, pleseň alebo nefungujúcu klímu považovala za neoprávnene reklamované vady, resp., že by tieto skutočnosti tvrdené žalobkyňou posúdila ako nepravdivé alebo nedôvodne namietané. Z hľadiska hodnotenia reklamačného protokolu ako dôkazu preukazujúceho skutočnosti v ňom uvedené, sú irelevantné odborné znalosti, praktické skúsenosti a psychický stav povereného zástupcu žalovaného, keď aj z ust. § 741i ods. 1 Obč. zákonníka vyplýva povinnosť žalovaného zabezpečiť prítomnosť svojho zástupcu spôsobilého kvalifikovaným spôsobom poskytnúť spoluprácu objednávateľovi pri vyhotovení písomného záznamu o uplatnení práva na odstránenie chybne poskytnutej služby, a to bezodkladne. Vzhľadom na to požadovanie bezodkladného vyhotovenia písomného záznamu v zmysle § 741i ods. 1 Obč. zákonníka nemožno považovať objektívne za nátlak vyvíjaný žalobkyňou na delegátku žalovaného a taktiež žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal také konanie žalobkyne a jej spolucestujúcej, ktoré by bolo možné považovať za špekulatívne. Správne súd prvej inštancie pri posudzovaní kvality služieb poskytnutých žalovaným žalobkyni vychádzal aj z rozdielnej prezentácie oboch hotelov v katalógu žalovaného, z ktorej vyplýva, že v zmluvne dohodnutom hoteli ponúkal žalovaný ubytovanie vo vzdialenosti 50 metrov od pláže v zrekonštruovaných klimatizovaných izbách, pričom tieto údaje týkajúce sa ponúkaných služieb v rámci ponuky služieb v hoteli Hawai neuviedol, avšak ide o stručné informácie a obvykle pre bežného spotrebiteľa podstatné, nevyžadujúce rozsiahly opis, ktorý by neumožňoval rozsah predmetného katalógu. Uvedenými dôkazmi, aj podľa názoru odvolacieho súdu, bolo preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni služby nižšej kvality, než boli medzi stranami zmluvne dojednané a pri posudzovaní dôvodnosti a primeranosti žalobkyňou uplatnenej zľavy správne súd prvej inštancie vychádzal z podrobnej špecifikácie uplatnenej zľavy žalobkyňou za konkrétne vady poskytnutých služieb a v rámci voľnej úvahy aj z tzv. Frankfurtskej tabuľky, ktorej podporné použitie aj dostatočne odôvodnil. Tvrdenie žalovaného, že hotel Hawai, v ktorom bola žalobkyňa so svojou spolucestujúcou ubytovaná, bol počas zájazdu plne klimatizovaný, odvolací súd predložením prehlásenia riaditeľa hotela nepovažoval za preukázané dostatočne vierohodným spôsobom vzhľadom na to, že nefungujúca klimatizácia bola reklamovaná žalobkyňou v reklamačnom protokole, obsahujúcom aj vyjadrenie delegátky žalovaného, z ktorého nevyplýva, že by táto vada bola žalobkyňou reklamovaná nedôvodne, a aj s prihliadnutím na rozdielnu prezentáciu oboch hotelov v tomto smere, v katalógu žalovaného. Tvrdenie žalovaného o poskytovaní služieb rovnakého štandardu v oboch hoteloch nemožno považovať za dostatočne preukázané ani svedeckou výpoveďou svedka Z. A., keď jeho tvrdenie o vzdialenosti oboch hotelov od mora okolo 100 metrov je v rozpore aj s údajom uvedeným v katalógu žalovaného, podľa ktorého je hotel Arsenal vzdialený od mora 50 metrov a v tomto smere je jeho výpoveď aj v rozpore s vyjadrením delegátky žalovaného v reklamačnom protokole. Svedeckou výpoveďou svedka Z. A. nebolo preukázané dostatočne ani tvrdenie žalovaného o zabezpečení preubytovania žalobkyne a svedkyne B. do hotela Arsenal, táto skutočnosť nebola preukázaná dostatočne ani čestným prehlásením W. X., na ktoré aj svedok vo svojej výpovedi poukázal, a podľa ktorého sa premiestnenie žalobkyne so svedkyňou B. do hotela Arsenal nerealizovalo z dôvodu, že sa s nimi opakovane pokúšal spojiť, ale s ním už nekomunikovali, keď z predmetného čestného prehlásenia a taktiež zo svedeckej výpovede svedka Z. A. nie je zrejmé, akým spôsobom sa delegát žalovaného pokúšal spojiť so žalobkyňou, prípadne na akom mieste sa ju pokúsil zastihnúť. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na povinnosť žalovaného ako obstarávateľa poskytnúť žalobkyni služby v dohodnutej kvalite, ktorú povinnosť si nesplnil a pokiaľ tvrdí, že následne po spísaní reklamačného protokolu zabezpečil poskytnutie týchto služieb žalobkyni presťahovaním do pôvodne dohodnutého hotela Arsenal, bol povinný o tomto žalobkyňu aj informovať, avšak žalovaný neuviedol akým konkrétnym spôsobom sa pokúsil so žalobkyňou skontaktovať, t. j. či sa pokúsil zastihnúť ju na izbe, príp. zanechaním jej odkazu s návrhom na stretnutie s delegátom za účelom doriešenia jej reklamácie, pričom vzhľadom na tvrdenie žalovaného, že v každom hoteli sa nachádzala informačná tabuľa, mohol jej oznam o zabezpečení preubytovania oznámiť aj zanechaním odkazu na tejto informačnej tabuli, avšak žiadnu iniciatívu z jeho strany v tomto smere nepreukázal. Za dostatočné splnenie si zmluvných povinností žalovaného ako obstarávateľa, v danom prípade nemožno považovať len jeho očakávanie účasti žalobkyne na obvyklých stretnutiach s delegátkou, na ktorých účasť klientov nie je povinná, keď ani z reklamačného protokolu nevyplýva, že by žalovaný prostredníctvom delegáta prejavil určitú snahu, príp. záujem pokúsiť sa zabezpečiť preubytovanie žalobkyne a svedkyne B. a následne ich o tomto informovať. Žalovaný neuviedol ani na ktorom konkrétnom stretnutí, t.j. ktorého dňa mienil žalobkyňu o možnosti preubytovania informovať. 9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p.).