Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/558/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512221990 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1512221990.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Q. M., N.. X.X.XXXX, A. S. XX, A., zastúpeného: JUDr. Margita Lonská, advokátka, so sídlom Kalinčiakova 25, Bratislava proti žalovanému: Bytové družstvo Petržalka, IČO: 00 169 765, so sídlom Budatínska 1, Bratislava, o vypracovanie opravných vyúčtovaní nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu a o zaplatenie 565,99 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.6.2015, č.k. 24C/147/2012-272, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému vypracovania opravných vyúčtovaní nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za teplo v bytovom dome na S. L.. Č.. XX-XX M. A. za roky 2008, 2009, 2010 a 2011 a zaplatenia sumy vo výške 565,99 eur spolu s úrokom z omeškania. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2.Rozhodnutie právne odôvodnil § 101 a § 107 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 6 ods. 1, § 8 ods. 3, § 10 ods. 3, 4, § 14 ods. 2, 3, 5, 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Zb.“), § 7 ods. 6 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla (ďalej len „vyhlášky“) a § 18 ods. 4 písm. d) zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike a vecne tým, že mal za preukázané, že písomným hlasovaním vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na S. L. Č.. XX-XX M. A. zo dňa 20.10.2003, nadpolovičnou väčšinou hlasov prijali spôsob rozúčtovania tepla na jednotlivé byty a nebytové priestory po osadení kompaktných meračov, v rámci ktorého sa dohodli na redukčných koeficientoch, ktoré zohľadňovali nepriaznivú polohu bytu s tým, že redukčné koeficienty sú vypracované na vtedajší stav zateplenia domu a platia až do zmeny tepelno-technických podmienok, ktoré by mohli koeficienty ovplyvniť. Ďalej zistil, že v nasledujúcom období došlo k zatepleniu predmetného bytového domu, dokončenému v roku 2007 a na schôdzi konanej dňa 11.12.2006 prijali vlastníci bytov uznesenie č. 19/2006, aby od 1.1.2006 rozpočítanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa pomerových meračov tepla bolo vykonané v zmysle §7 vyhlášky č. 630/2005 Z.z., platnej od 1.1.2006, ktorá predpokladá pri rozpočítavaní tepla použitie korekcií zohľadňujúcich nepriaznivú polohu miestnosti bytu alebo nebytového priestoru konečného spotrebiteľa v prípade, ak sa koneční spotrebitelia nedohodnú podľa osobitného predpisu. Uzavrel, že v prípade vlastníkov bytov a nebytových priestorov došlo k dohode podľa osobitného predpisu, a to zákona č. 182/1993 Z.z., prijatím spôsobu rozpočtovania tepla v roku 2003, ktoré nebolo v žalovanom období hlasovaním vlastníkov zmenené, vlastníci výslovne nezrušili svoje rozhodnutie ohľadom používania redukčných koeficientov nepriaznivej polohy bytu pri rozpočítavaní tepla. Konštatoval, že žalovaný ako správca bytového objektu sa správne riadil pri rozpočítavaní tepla za roky 2009,2010 a 2011 redukčnými koeficientmi nepriaznivej polohy bytu, ktoré boli riadne a v súlade s ustanovením §14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. prijaté rozhodnutím vlastníkov, a to vzhľadom aj na citované znenie vyhlášky č. 630/2005 Z.z., ktorá predpokladá len existenciu rozhodnutia vlastníkov podľa zákona č. 182/1993 Z.z., avšak neustanovuje, že takého rozhodnutie by muselo byť prijaté vlastníkmi v čase po nadobudnutí účinnosti vyhlášky, teda po 1.1.2006, a ani nekonštatuje v prechodných ustanoveniach, že rozhodnutia vlastníkov, týkajúce sa korekcií zohľadňujúcich nepriaznivú polohu bytu, prijaté pred účinnosťou vyhlášky, by po nadobudnutí účinnosti vyhlášky, stratili svoju platnosť alebo by museli vlastníci o týchto korekciách opätovne rozhodnúť. Uviedol, že správca bytového domu svoju činnosť vykonáva v súlade so zákonom a požiadavkami vlastníkov bytov, ktorými je viazaný, ak vlastníci rozhodnú o spôsobe rozúčtovania tepla, na zmenu prijatého spôsobu je potrebný súhlas vlastníkov, vyjadrený hlasovaním na domovej schôdzi alebo zhromaždení vlastníkov. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný vypracoval vyúčtovanie spojené s užívaním bytov na S. L. Č.. XX-XX, obsahujúce aj vyúčtovanie tepla, v rokoch 2009,2010 a 2011 v súlade podmienkami rozpočítavania, platne prijatými vlastníkmi a v súlade s platnou legislatívou, pri rozpočítavaní odporca neporušil ani vyhlášku č. 630/2005 Z.z., nárok žalobcu na vykonanie opravných vyúčtovaní za uvedené roky je preto nedôvodný. Poukázal na to, že vlastníkmi odsúhlasené koeficienty z roku 2003 neboli platným uznesením vlastníkov zrušené, zmenené ani nahradené inými, žalovaný ako správca bytového objektu preto správne pri rozpočítavaní množstva dodaného tepla v predmetnom bytovom dome v rokoch 2009, 2010 a 2011 používal redukčné koeficienty schválené vlastníkmi v roku 2003. Uviedol, že zmena spôsobu rozúčtovania dodaného tepla podliehala schváleniu vlastníkov bytov, správca nemal oprávnenie meniť svojvoľne platne schválený spôsob rozúčtovania, vo vykonávaní správy bytového domu je viazaný zmluvou o výkone správy a príslušnými zákonnými ustanoveniami, aj pri zmene tepelno-technických vlastností bytového domu, ku ktorým nepochybne zateplením domu prišlo, bolo nutné prijať nové podmienky rozpočítavania tepla rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Uzavrel, že v prípade opravného vyúčtovania za rok 2008 je nárok žalobcu premlčaný. Finančný nárok žalobcu predstavujúci neoprávnene účtované čiastky za rok 2010 považoval za premlčaný. V časti nepremlčaného finančného nároku navrhovateľa, predstavujúceho odporcom neoprávnene účtované čiastky vo vyúčtovaní za rok 2011 celkom sumu 190,0946 eur a vo vyúčtovaní za rok 2012 celkom sumu 183,1305 eur vyvodil, že sumy boli zo strany žalovaného účtované oprávnene osobitne, mimo nákladov hradených z fondu prevádzky, údržby a opráv. Pri skúmaní oprávnenosti namietania aktívnej právnej legitimácie žalobcu v danom konaní, vznesenú zo strany žalovaného vyvodil, že aktívna legitimácia v konaní žalobcovi prináleží v prípade oboch žalobou uplatnených nárokov. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si náhradu neuplatnil. 3. Proti rozsudku v časti rozhodnutia o uložení povinnosti vykonať opravné vyúčtovanie nákladov za plnenie spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov za teplo v bytovom dome podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že sporové strany uzavreli dňa 20.10.2003 písomnú dohodu pomenovanú „Spôsob rozúčtovania tepla na jednotlivé byty a nebytové priestory po osadení kompaktných meračov tepla na vstupe“, v zmysle ktorej (bod 7. Dohody) redukčné koeficienty sú vypracované na súčasný stav zateplenia domu a platia až do zmeny tepelno- technických podmienok, ktoré ich mohli ovplyvniť. Poukázal na to, že ustanovením bodu 7 sa záväzok založený stranami dohody formuloval rezolutívnou podmienkou ako záväzok, ktorý bude existovať v dohodnutej podobe po neurčitý čas, do zmeny tepelno-technických podmienok, ktoré mohli ovplyvniť redukčné koeficienty. Namietal, že súd prvej inštancie nepriznal právny účinok rezolutívnej podmienke a vykonštruoval absenciu právne zbytočného uznesenia, ktoré malo zrušiť dohodu o redukčných koeficientoch. Poukázal na to, že prvoinštančný súd neuplatnil ust. § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka svojvoľne, lebo s týmto ustanovením nespojil zákonom určený a konštantnou rozhodovacou praxou potvrdený právny účinok a namiesto toho vytvoril vlastnú právnu konštrukciu, ktorú vôbec neodôvodnil. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v tejto časti vyhovie. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 7.9.2015, v ktorom uviedol, že na zmenu prijatého spôsobu rozúčtovania nákladov za teplo je potrebný súhlas vlastníkov vyjadrený hlasovaním na domovej schôdzi. Poukázal na to, že uvedené rozhodnutie vlastníci platným uznesením ani nezrušili ani nezmenili, správca bol povinný vykonávať svoju činnosť s požiadavkami vlastníkov, ktorými bol viazaný a nemal oprávnenie meniť svojvoľne platne schválený spôsob rozúčtovania. Uviedol, že o správnosti rozúčtovania nákladov za teplo svedčí aj rozhodnutie ŠEI Trenčín, ktorý po preskúmaní rozhodol, že sa porušenie zákona pri rozúčtovaní dodaného tepla nepreukázalo, a že bytové družstvo ako správca objektu rozpočítalo množstvo dodaného tepla za uvedené roky podľa pravidiel rozpočítania. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 C.s.p.). 6. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 7. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 7.9.2012 domáhal. 8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. (účinného v čase hlasovania vlastníkov dňa 20.10.2003) na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom. 12. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. (účinného v čase hlasovania vlastníkov dňa 20.10.2003) pri hlasovaní sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, inak je rozhodnutie neplatné; za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník jeden hlas. Ak ide o dôležité rozhodnutie týkajúce sa spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku, môžu sa prehlasovaní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome obrátiť na súd, aby o veci rozhodol. 13. Podľa § 7 ods. 6 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 20. decembra 2005, ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla rozdiel nákladov spotrebnej zložky a nákladov určených náhradným spôsobom podľa odsekov 4 a 5 sa rozpočítava medzi konečných spotrebiteľov podľa indikovaných údajov pomerových rozdeľovačov tepla alebo určených meradiel tepla s použitím korekcií, ktoré zohľadňujú nepriaznivú polohu miestnosti bytu alebo nebytového priestoru konečného spotrebiteľa podľa prílohy č. 2, ak sa koneční spotrebitelia nedohodnú podľa osobitného predpisu 6) inak, alebo metódou, ktorá priamo zohľadňuje nepriaznivú polohu miestnosti. Spotrebná zložka pre jedného konečného spotrebiteľa sa určí v pomere súčtu korigovaných indikovaných údajov pomerových rozdeľovačov tepla alebo určených meradiel tepla konečného spotrebiteľa k celkovému súčtu korigovaných indikovaných údajov v objekte rozpočítavania podľa vzorca. 14. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak pri posúdení povinnosti žalovaného ako správcu bytového domu vzal do úvahy rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov z roku 2003, ktoré nebolo následne zmenené ani zrušené. Argumentácia žalobcu uplatnená v odvolaní o „dohode“ uzavretej medzi účastníkmi sporu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie správne vyvodil, že v roku 2003 došlo k písomnému hlasovaniu vlastníkov bytov a nebytových priestorov ohľadom rozúčtovania nákladov za teplo podľa ustanovení v tom čase účinného zákona č. 182/1993 Z.z. Argumentácia žalobcu o vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, založeným Dohodou o spôsobe rozúčtovania tepla, nie je správna. Zmluvný vzťah medzi žalovaným ako správcom bytového domu a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov vzniká Zmluvou o správe bytového domu, z ktorej vyplývajú obom stranám určité práva a povinnosti. Rozhodovanie o správe domu však jednoznačne patrí vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorý ho uplatnili aj v tomto prípade, a to písomným hlasovaním ohľadom spôsobu rozúčtovania nákladov za teplo. Na základe uvedeného potom nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, na základe ktorej mal vzniknúť medzi žalobcom a žalovaným špeciálny zmluvný vzťah, týkajúci sa spôsobu rozúčtovania nákladov za teplo. Súd prvej inštancie vzhľadom k uvedenému vec správne právne posúdil, keď na daný právny vzťah neaplikoval ust. § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 15. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).