Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/284/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513200504 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1513200504.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: HN REAL, s.r.o., IČO: 46 819 941, so sídlom Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, zastúpeného: Čarnogurský ULC s.r.o., IČO: 35 975 016, so sídlom Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava proti žalovanému: 1/ P.. B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, XXX XX C., 2/ A.. A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, XXX XX C. o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.03.2016, č.k. 50C/11/2013-330, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa proti žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovaným vypratať byt č. XX na X poschodí bytového domu súp. č. XXXX na Č. V.., vchod č. XX v BA postavenom na pozemkoch registra C, a to pozemku parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, výmera pozemku 1180 m2, právny vzťah k uvedenej parcele evidovaný na LV č. XXXX pre k.ú. S. a pozemkoch parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, výmera pozemku 14 m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, výmera pozemku 9m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, výmera pozemku 24 m2, parc.č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, výmera pozemku 16 m2, pričom právny vzťah k uvedeným parcelám je evidovaný na LV č. XXXX pre k.ú. S. a nebytový priestor č. X-XX nachádzajúci sa v suteréne uvedeného bytového domu súp. č. XXXX v BA, na Č. V. Č.. XX, obidve nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom v Bratislave, Katastrálny odbor pre okres Bratislava V, obec Bratislava - Mestská časť Petržalka, k.ú. Petržalka do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I) a zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.063,53 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II). 2. Rozhodnutie vo veci právne zdôvodnil ust. § 126 ods. 1, § 34, § 35 ods. 1, § 685 ods. 1, 686 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 ods. 1, 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov“) a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania nebolo v konaní preukázané, že na strane právneho predchodcu žalobcu, resp. žalobcu došlo k takému prejavu vôle, ktorý by smeroval k uzatvoreniu nájomnej zmluvy k bytu so žalovanými a nebolo preukázané, že došlo k uzatvoreniu dohody o výške nájomného, ktorá dohoda je, okrem označenia predmetu nájmu a rozsahu užívania a dohody o výške úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, podstatnou náležitosťou zmluvy o nájme bytu. Dôvodil, že dohodu o tom, že žalovaní budú platiť poplatky spojené s dodávkou elektriny možno považovať za dohodu o výške úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, nie však za dohodu o výške nájomného. Uviedol, že za uzatvorenie nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom nemožno považovať ani skutočnosť, že žalobca prijal od žalovaných platbu vo výške 2.695,16 eur, ktorú žalovaní zaplatili dňa 07.10.2013 a ktorá sa týkala platieb do fondov vlastníkov nehnuteľností v byte na Č. XX, nakoľko žalovaní v prípade užívania bytu bez poskytovania platieb za takéto užívanie, by získali na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaní užívali byt so súhlasom právneho predchodcu žalobcu ako aj žalobcu, ktorý následne súhlas s užívaním bytu odňal, čo potvrdil aj podaním žaloby. Vyvodil, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali tvrdené skutočnosti o vzniku nájomného vzťahu k bytu konkludentným spôsobom. Od vykonania dokazovania výsluchom svedka P.. Š. E. upustil dôvodiac, že nikdy nebol spoločníkom ani konateľom právneho predchodcu žalobcu, preto nemohol realizovať platné právne úkony a jeho výsluch považoval za nadbytočný. Za nadbytočný považoval aj výsluch svedkyne P. Ž., s ktorou svedkyňa P.. C. ako výlučná vlastníčka spoločnosti GENE Group, s.r.o. rokovala v roku 2004 o predaji obchodného podielu v uvedenej spoločnosti. Poukázal na skutočnosť, že v konaní nebola predložená zmluva o nájme nebytového priestoru a nebolo sporné, že takáto zmluva nebola uzatvorená v písomnej forme. O trovách konania rozhodol podľa s ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 99,50 eur a trov právneho zastúpenia za 12 úkonov právnej služby vo výške 964,03 eur (žalobcovi nepriznal trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, ktoré považoval za nehospodárne). 3. Proti rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ dôvodiac ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p., t.j., že strane sporu sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že po neúspechu spoločnosti GENE Group, s.r.o. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 54Cb/91/2006 spolu s osobou A.. Z.. A. Č. vykonala vloženie nehnuteľností do majetku žalobcu s cieľom zmeniť vlastníka nehnuteľností a tým odvolať súhlas spoločnosti GENE Group, s.r.o. k užívaniu nehnuteľností zo strany žalovaných. Poukazoval na skutočnosť, že spoločnosť GENE Group, s.r.o. obišla povinnosť ustanovenú v § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pri prevode bytu tak, že vykonala jednostranný vklad nehnuteľností do majetku žalobcu. Podľa názoru žalovaných, vkladom nehnuteľností prešla na žalobcu povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností zo strany žalovaných za tých istých podmienok ako to bolo dojednané medzi spoločnosťou GENE Group, s.r.o., FINACCON, s.r.o., žalovanými a P.. Š. E. už pri nadobúdaní nehnuteľností od spoločnosti MINOKA s.r.o. Žalovaní prezentovali názor, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a teda, že bez konfrontácie všetkých svedeckých výpovedí s prípadnou svedeckou výpoveďou pána P.. Š. E. nemohol založiť svoj záver o tom, že nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Poukázal na to, že záver konajúceho súdu je zmätočný, keďže opomína skutočnosť, že po dobu 8 rokov užívali nehnuteľnosti nerušene a že vzťah medzi predchodcom žalobcu a žalovanými, aj keď po formálnej stránke neobsahuje všetky atribúty písomnej nájomnej zmluvy, tak ich vôľa bola po materiálnej stránke v rovine nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená ústne, najmä spoločným konaním predchodcu žalobcu a žalovanými ako nájomcami nehnuteľností za cenu podľa výšky spotrebovanej elektrickej energie. Ďalej uviedol, že nemohli uniesť dôkazné bremeno, keď súd prvej inštancie odmietol vykonať dôkaz nimi navrhovaný, a to výsluch osoby P.. Š. E.. Ďalej poukázali na skutočnosť, že konajúci súd pochybil, keď osobu A.. Z.. A. Č. na pojednávaniach zo dňa 03.04.2014 a 02.10.2014 považoval za právneho zástupcu žalobcu a nie za štatutárny orgán žalobcu, pričom uvedené pochybenie malo za následok jeho nevypočutie v spore a žalovaným nebola daná možnosť ho vypočuť a klásť mu otázky. Týmto opomenutím súdu prvej inštancie došlo podľa názoru žalovaných k rozporu s ust. § 131 v spojení s ust. § 126 ods. 3 O.s.p. a bola tým odňatá žalovaným možnosť konať pred súdom. Pochybenie videli aj v nesprávnej aplikácii právnych predpisov zo strany prvoinštančného súdu, a to v kontexte s úhradou sumy 2 695,16 eur (odplata za mesačné zálohové platby za byt do 8/2013 a daň z nehnuteľnosti), ktorú mal v spojení s dohovorom zo dňa 1.10.2013 a e-mailom z rovnakého dňa vyhodnotiť ako vznik záväzkového vzťahu z nájmu bytu v zmysle § 686 Občianskeho zákonníka medzi stranami sporu. Poukázali na to, že v postavení dlžníkov z nájomného vzťahu týmto svojim prejavom vôle určili v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že suma 2 695,16 eur sa vzťahuje na nájom bytu, čím deklarovali svoj úmysel uhradiť čiastočné nájomné v prospech žalobcu s tým, že konanie žalobcu sa prieči dobrým mravom, keď prijal od žalovaných plnenie spojené s užívaním bytu, no napriek tomu v konaní tvrdil rozporuplné skutočnosti s cieľom získať finančný prospech bez protiplnenia, pričom v konaní nebolo preukázané, že uvedená suma bola použitá na úhradu dlhu voči správcovi bytového domu. Žalovaní napadli zároveň aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej rozhodol o trovách konania dôvodiac že je absolútne neúčelné aby žalobca, ktorého štatutárny orgán je advokát, sa dal v konaní zastúpiť vlastnou advokátskou kanceláriou a žiadal priznať trovy právneho zastúpenia za zastupovanie samého seba. Namietli preto účelnosť právneho zastúpenia žalobcu a tým aj vznik povinnosti uhradiť mu trovy, nakoľko to odporuje zásadám spravodlivého súdneho konania. Namietli úkony v podobe účasti na pojednávaniach dňa 03.04.2014 a 02.10.2014, nakoľko osoba advokáta A.. Z.. A. Č. nepredložila súdu svoj preukaz advokáta. Na základe uvedených skutočnosti žalovaní navrhli aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne. Zároveň žiadali, aby odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku prvoinštančného súdu vyslovil prípustnosť dovolania v danej veci, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu k interpretácii práv spätých s nehnuteľnosťou na základe oprávnenej držby a následnej (absencie) zmluvy o nájme. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných písomne vyjadril podaním zo dňa 12.07.2016 v ktorom uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a spravodlivý. Poukázal na skutočnosť, že zo strany žalovaných neexistuje ani neexistoval právny či ekonomický dôvod na užívanie nehnuteľností a že títo ich užívajú neoprávnene, v rozpore so zákonom a na úkor vlastníka, čím vážne zasahujú do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Konštatoval, že k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy k nehnuteľnostiam medzi žalovanými a žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom, spoločnosťou GENE Group, s.r.o. nemohlo dôjsť, nakoľko neexistovala, ani nebola v konaní preukázaná dohoda dotknutých subjektov o podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy k bytu a nebytovému priestoru, najmä výška nájomného, čo je obligatórnou náležitosťou pre platné uzatvorenie nájomnej zmluvy. Vo vzťahu k časti nehnuteľností, ktorou je nebytový priestor uviedol, že zo zákona sa na platnosť užívania vyžaduje aj písomná forma, čo aplikujúc na skutkový stav v tomto konaní má za následok neplatnosť údajného nepreukázaného dojednania o užívaní predmetného nebytového priestoru, ktoré preukázateľne nemalo písomnú formu. Podľa jeho názoru žalovaní neuniesli dôkazné bremeno o preukázaní ich tvrdení, pretože je nepochybné, že nájomná zmluva uzatvorená k bytu nebola, pričom žalovaní nielen že neuzatvorili nájomnú zmluvu, nehradili ani nájomné tak ako to predpokladá ust. § 686 Občianskeho zákonníka, zároveň nebola vyhotovená ani zápisnica o obsahu nájomnej zmluvy. V tejto súvislosti odkázal na výpoveď žalovaného 2/ v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 54Cb/91/06, ktorý uviedol, že nájomná zmluva k predmetnému bytu nebola uzatvorená. Ďalej poukázal na skutočnosť, že nedal žiaden súhlas na vznik užívania nehnuteľností žalovanými a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že spoločnosť GENE Group, s.r.o. nikdy so žalovanými neuzavrela darovaciu zmluvu, zmluvu o nájme bytu ani akúkoľvek inú zmluvu, nespísala zápisnicu o obsahu nájomnej zmluvy a rovnako im neudelila písomné oprávnenie na užívanie nehnuteľností ani oprávnenie na časovo neohraničené bezodplatné užívanie nehnuteľností. Tiež poukazoval na rozporuplné výpovede žalovaného v II. rade, ktoré nemožno považovať za dostatočne určité a presvedčivé a nemožno z nich vyvodiť právny dôvod užívania nehnuteľností, rovnako poukázal viackrát menené skutkové okolnosti zo strany žalovaných, od ktorých odvodzovali svoj výklad právnych úkonov, ktoré mali smerovať k vzniku užívacieho titulu k bytu. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie v súvislosti s možnosťou uzatvorenia nájomnej zmluvy na základe e-mailovej komunikácie a úhrady sumy 2 695,16 eur. V súvislosti s údajným uzatvorením zmluvy o nájme, ku ktorej malo dôjsť pred tým ako bol byt postavený, teda niekedy v polovici roku 2003, čo bolo ešte pred kolaudáciou predmetného bytového domu a bytu uviedol, že za daných okolností akákoľvek dohoda na základe § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka o vzniku užívania bytu v budúcnosti vyžaduje písomnú formu a dohodu o podstatných náležitostiach, čo nebolo v tomto prípade splnené. Pokiaľ ide o navrhovaný výsluch P.. Š. E., poukázal na to, že tento nikdy nebol oprávnený s bytom nakladať a nemal ani oprávnenie konať v mne a za spoločnosť GENE Group, s.r.o. , zároveň z argumentácie žalovaných nevyplynulo, aké konkrétne relevantné skutočnosti mal alebo by aspoň mohol výsluch preukázať. Odmietol nemiestne a nedôvodné tvrdenia žalovaných smerujúce k obvineniam voči osobe A.. Z.. A. Č.É. a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, odbor kriminálnej polície, 3. odd. vyšetrovania, ČVS: X.-X/X-N.-C.-XXXX S. zo dňa 3.3.2015 vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu Porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Mal za to, že fyzickou prítomnosťou A.. Z.. A. Č. bola dostatočne zabezpečená možnosť jeho konfrontácie žalovanými. Uviedol, že keďže nikdy nevzniklo právo žalovaných byt užívať, nemohlo dôjsť ani k prechodu tohto práva. Za zmätočnú a nesúvisiacu považoval argumentáciu ohľadom vkladu bytu do majetku žalobcu, v súvislosti s ktorou uviedol, že keď došlo k vkladu bytu do majetku žalobcu, právo právneho predchodcu žalobcu nakladať s bytom nebolo žiadnym spôsobom obmedzené. K namietanej náhrade trov konania uviedol, že je zrejmé, že žalobca, ktorý je právnická osoba, udelil plnomocenstvo advokátskej kancelárii Č. V. K..Q..X.., a teda žalobca nezastupuje sám seba. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p. nemožno mať pochýb o existencii povinnosti žalovaných nahradiť trovy právneho zastúpenia, ktoré si žalobca riadne a včas uplatnil a s ohľadom na počet právnych úkonov, dĺžku konania, rozsah vykonaného dokazovania je nepochybné, že sú správne. Na základe uvedených skutočností žiadal odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K vyjadreniu pripojil zápisnice z pojednávania na Okresnom súde Bratislava V vo veci vedenej pod sp.zn. 50C/11/2013 zo dňa 23.1.2014, 21.11.2014, 2.10.2014 a uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, odbor kriminálnej polície, 3. odd. vyšetrovania, ČVS: X.-X/X-N.-C.-XXXX S. zo dňa 3.3.2015 vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu Porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. 5. K vyjadreniu žalobcu podali dňa 08.09.2016 vyjadrenie žalovaní, v ktorom uviedli, že sa v celom rozsahu pridržiavajú odvolania, ktoré podali voči napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Vo vzťahu k žalobcom uvádzanému uzneseniu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V uviedli, že vec bola odložená, nakoľko trestné stíhanie je neprípustné s poukazom na to, že všetky trestnoprávne podnety boli vykonané až po tom, ako žalobca nadobudol sporné nehnuteľnosti s cieľom vyvolať na nich tlak, aby sa vzdali svojich práv. Poukázali na to, že po dobu 8 rokov užívali nehnuteľnosti nerušene a bez akýchkoľvek prejavov nespokojnosti zo strany spoločnosti GENE Group, s.r.o. a samotné uplynutie 8 rokov nerušeného užívania nehnuteľností svedčí o tom, že medzi žalovanými a spoločnosťou GENE Group, s.r.o. existoval záväzkový vzťah, ktorý im predmetné užívanie nehnuteľnosti dovoľoval. Uviedli, že právny zástupca žalobcu, resp. štatutárny orgán žalobcu, t.j. osoba A.. Z.. A. Č. ml. vylákal od nich platbu vo výške 2.695,16 eur pod zámienkou úhrady nájomného za užívanie nehnuteľností, no následne v tomto konaní sa dovolával neplatnosti, pričom uvedené odporuje úmyslu žalovaných v postavení dlžníkov z nájomného vzťahu, že suma 2.695,16 eur sa vzťahuje na nájom nehnuteľností. Mali za to, že ak by konajúci súd dospel k záveru, že nájomný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovanými práve úhradou sumy vo výške 2.695,16 eur, bol neplatný, tak tejto neplatnosti sa žalobca nemôže dovolávať, keďže ju sám spôsobil, pričom využil dobrú vieru žalovaných, ktorí by nepristúpili k úhrade predmetnej sumy, ak by mali vedomosť, že uvedená suma nebude slúžiť na úhradu nájomného. Zároveň žiadali, aby žalobcovi neboli priznané trovy právneho zastúpenia, a to ani v odvolacom konaní, nakoľko z jeho strany ide o zneužitie práva na zastúpenie advokátom a trovy právneho zástupcu žalobcu sa nedajú kvalifikovať ako vynaložené účelne. 6. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 26.09.2016, v ktorom uviedol, že predmetné uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V bolo zrušené uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V. Zároveň uviedol, že sa v konaní nikdy nedovolával neplatnosti právneho úkonu, ale počas konania ne súde prvej inštancie poukazoval na skutočnosť, že akákoľvek žalovanými uvádzaná eventualita užívacieho titulu podľa práva nezakladá platný vznik takéhoto titulu. Konštatoval, že skutočnosti, od ktorých žalovaní odvodzujú vznik nájomnej či inej zmluvy v konaní na prvom stupni nepreukázali, a že z prejavu vôle medzi žalovanými a žalobcom nemožno vyvodiť vznik nájomnej zmluvy z dôvodu, že neboli dohodnuté podstatné náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom. Zotrval na svojej argumentácii, podľa ktorej aj v prípade, že by došlo k dojednaniu o podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy, nie je možné na túto zmluvu nahliadať ako na platnú z dôvodu nedostatku písomnej formy. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyčerpávajúco vyjadril k nemožnosti konkludentného vzniku nájomnej zmluvy úhradou sumy 2.695,16 eur a v tejto súvislosti uviedol, že vôľa uzavrieť nájomnú zmluvu nebola obojstranná a nemožno takémuto konaniu žalovaných priznať právny účinok vzniku nájomnej zmluvy. Jednorazová úhrada, vydanie časti bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza užívaním bytu, nemôže byť považovaná za platné dojednanie ani len podstatných náležitostí v zmysle § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. označenie predmetu a rozsah užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Pre úplnosť uviedol, že okrem tejto úhrady už k iným úhradám údajne dojednaného nájomného alebo aspoň nákladov spojených s užívaním bytu nedošlo. Opätovne poukázal na skutočnosť, že je právnickou osobou, ktorá udelila plnomocenstvo advokátskej kancelárii a teda nie je pravdou, že zastupuje sám seba a že s poukazom na ust. § 255 ods. 1 nemožno mať pochýb o existencii povinnosti žalovaných nahradiť trovy konania. Pritom poukázal na skutočnosť, že súdne konanie bolo vyvolané z dôvodu na strane žalovaných, ktorí neoprávnene a bez nájomnej zmluvy užívajú nehnuteľnosti. K vyjadreniu pripojil uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, odboru kriminálnej polície, 3. odd. vyšetrovania, Č.: X.-X/X-N.-C.-XXXX S. zo dňa 11.8.2015, ktorým bola vec podozrenia zo spáchania trestného činu Porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku odložená. 7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom súd prvej inštancie dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.). Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami uvádza nasledovné. 9. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. 3765 katastrom nehnuteľností pre okres Bratislava V, obec Bratislava - mestská časť Petržalka, katastrálne územie Petržalka, a to nehnuteľnosti byt č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí a nebytového priestoru č. X - XX nachádzajúceho sa na prízemí domu na Č. V.. súp. č. XXXX je žalobca. Písomná zmluva o nájme bytu a nebytového priestoru uzatvorená žalovanými nebola a neexistuje písomný zápis o obsahu nájomnej zmluvy. V spore bolo potvrdené, že žalobcovia užívajú nehnuteľnosti od roku 2003, pričom užívacie právo odvodzujú od dohody s pánom P.. E.. Pôvodným vlastníkom nehnuteľností bola spoločnosť GENE Group, s.r.o., ktorá so žalovanými písomnú zmluvu o nájme so žalovanými neuzatvorila. 10. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovaných rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 13. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. 14. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. 15. V zmysle citovaných ustanovení nájom bytu vzniká vždy na podklade nájomnej zmluvy, ktorú uzatvára prenajímateľ s nájomcom. Zákonnými požiadavkami sú, že ak sa nájomná zmluva neuzatvorila písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Z tohto vyplýva, že nájomná zmluva nevyžaduje nevyhnutne písomnú formu. Ak sa neuzavrela zmluva medzi prenajímateľom a nájomcom v písomnej forme, mala by sa o obsahu zmluvy spísať zápisnica. Nespísanie zápisnice nie je v zákone nijakým spôsobom sankcionované, z čoho možno vyvodiť, že nájomnú zmluvu možno uzavrieť aj ústne, prípadne mlčky. Podľa ustálenej judikatúry „nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť, prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy museli byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom preto nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2008, sp. zn. 5 Cdo 44/2007) 16. V zmluve o nájme bytu musia byť uvedené všetky podstatné náležitosti vyplývajúce z § 686 OZ, pretože v opačnom prípade by bola takáto nájomná zmluva neplatná pre neurčitosť v súlade s § 37 ods. 1 OZ alebo pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. 17. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočným, logickým a konzistentným spôsobom odôvodnil svoj záver, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1/ a 2/ nedošlo. Rovnako správne vyvodil, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo ani na základe úhrady sumy 2 695,16 eur žalovanými s poukazom na to, že zároveň absentuje vôľa žalobcu uzavrieť takúto zmluvu, keďže išlo z jeho strany o deklarovanie dôvodu úhrady ako platieb do fondu vlastníkov nehnuteľností v bytovom dome, v ktorom sa nachádza predmetný byt ako aj daň z nehnuteľnosti, t.j. nie nájomného. 18. Odvolací súd už iba dopĺňa, že ak nebolo v konaní preukázaný vznik nájomného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1/ a 2/, nemožno hovoriť ani o žiadnom prechode nájmu po zmene vlastníctva k predmetnému bytu a nebytovému priestoru, t.j. k prechodu práv a povinností z nájomného vzťahu na nadobúdateľa nehnuteľností. Ak aj vznikol nejaký záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1/ a 2/ súvisiaci s užívaním nehnuteľnosti, v konaní nebol preukázaný obsah dohody o spôsobe, dĺžke a podmienok užívania nehnuteľností žalovanými, nemožno žalobcu nútiť, aby s užívaním nehnuteľnosti súhlasil a strpel ho. 19. Ani argumentáciu žalovaných ohľadom údajného obídenia povinnosti vyplývajúcej z § 5 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pri prevode bytu nemožno považovať za dôvodnú a súvisiacu s meritom prejednávanej veci, ktorou nie je spor o neplatnosť prevodu vlastníckeho práva ale vypratanie nehnuteľnosti. 20. Odvolací súd konštatuje, že nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých stranou sporu (výsluchy navrhovaných svedkov) nemusí byť postupom, ktorým by súd odňal strane sporu (účastníkovi konania) možnosť konať pred súdom. Z obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy ústavná povinnosť vykonať všetky dôkazy, ktoré označil účastník konania (I. ÚS 75/96). Odôvodnenie súdu prvej inštancie súdu o odmietnutí vykonania navrhovaného dôkazu, resp. dôkazov nebola svojvoľná či neprimeraná, naopak mala racionálny podklad, ktorý vychádzal z predmetu sporu. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou neúplne zisteného skutkového stavu v dôsledku nevykonania výsluchu svedka P.. Š. E.. Naopak sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nie je relevantný dôvod na výsluch tohto svedka, nakoľko táto osoba nie je a ani nebola nikdy osobou oprávnenou konať v mene či v mene spoločnosti GENE Group, s.r.o. alebo v mene žalobcu, preto nemohla uzatvoriť nájomnú zmluvu ani platne udeliť užívací titul k nehnuteľnostiam. Na základe uvedeného nebol dôvod vykonať v spore dôkaz výsluchom svedka P.. Š. E.. Rovnako ani výsluch svedkyne P. Ž. by podľa názoru odvolacieho súdu neviedlo k zisteniu skutočností relevantných pre rozhodnutie vo veci. 21. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolací súd dospel k záveru, že aj advokát, ktorý vystupuje v súdnom konaní vo veci vyplývajúcej z jeho podnikateľskej činnosti, príp. zo súkromnoprávneho vzťahu, má právo dať sa v konaní zastupovať právnym zástupcom, ktorého si zvolí. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že zvoleným právnym zástupcom je advokátska kancelária, ktorej spoločníkom a konateľom je štatutárny zástupca žalobcu, i takéto zastupovanie je legitímne a súladné so zákonom o advokácii ako aj s Občianskym súdnym poriadkom, platným a účinným v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Opierajúc sa o právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení zo dňa 17.10.2013, sp.zn. 3MCdo/30/2012 odvolací súd konštatuje, že aj vo vzťahu k výroku o trovách konania je napadnuté rozhodnutie vecne správne. Zároveň nie je zrejmé, na základe čoho žalovaní tvrdia, že právny zástupca žalobcu sa na pojednávaniach dňa 3.4.2014 a 2.10.2014 nepreukázal preukazom advokáta, keďže uvedené skutočnosti nezodpovedajú obsahu zápisníc, preto ani tejto námietke žalovaných nemožno v odvolacom konaní priznať úspech. 22. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku o trovách konania) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. Odvolací súd rozhodujúc podľa nového procesného právneho predpisu (zákona č. 160/2015 Z.z.) konštatuje, že nebolo možné vyhovieť požiadavke žalovaných pripustiť dovolanie voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, nakoľko takúto možnosť nová právna úprava neumožňuje. 23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnému žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).