Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/332/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513201925 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1513201925.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: N.. V. P., nar. XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX, S. R., zastúpený: W. & Partners s. r. o., advokátska kancelária v mene ktorej koná Mgr. Michal Ridzoň, Jozefská 3, Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade O. X., nar. XX.XX.XXXX a v 2. rade H. X., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom A. R. XX, X., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 50C/43/2013-130 zo dňa 15.01.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 50C/43/2013-130 zo dňa 15.01.2015 p o t v r d z u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že právny úkon - darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený pod č. V-XXXX/XX dňa 24. 03. 2010, a ktorým O. X., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom A. R. XX, XXX XX X. ako darca daroval odporcom v 1. a 2. rade ako obdarovaným spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 na nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, nachádzajúcej sa v k.ú. Petržalka, zapísané na LV č. XXXX ako byt č. XX, č. vchodu: A. R. XX, 4. poschodie, bytového domu súp. č. stavby XXXX, vybudovaného/postaveného na pozemku parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, na pozemku parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, na pozemku parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, na pozemku parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti XX/XXXX, spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, na pozemku parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, na pozemku parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, na pozemku parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, vo veľkosti XX/XXXX, je voči žalobcovi právne neúčinný. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že má voči dlžníkovi O. X., nar. XX. XX. XXXX, (synovi žalovaných v 1. a 2. rade) pohľadávku vo výške XX XXX,XX Q. zo zmlúv o pôžičke zo dňa 23. 12. 2008, 02. 03. 2009 a 17. 07. 2009. K zaplateniu uvedenej pohľadávky bol dlžník zaviazaný rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3/2011-RS13, vydaným Stálym rozhodcovským súdom pri N., s.r.o.. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 12. 04. 2011 a vykonateľnosť dňa 16. 04. 2011. Na základe návrhu žalobcu zo dňa 29. 04. 2011 bolo voči dlžníkovi začaté exekučné konanie č. k. EX 1816/2011, ktoré prebieha neúspešne, pretože exekútor ku dňu podania návrhu nezistil žiaden majetok dlžníka. Po začatí exekučného konania dlžník splnil svoj dlh len čiastočne a uhradil žalobcovi sumu X XXX,- EUR. O darovacej zmluve uzatvorenej medzi dlžníkom a žalovanými v 1. a 2. rade sa žalobca dozvedel až v priebehu exekučného konania. Darovacia zmluva je právnym úkonom, ktorý ukracuje uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky a, preto sa domáha určenia jej právnej neúčinnosti. 3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Namietli, že ako rodičia dlžníka O. X. nevedeli, kedy si ich syn s manželkou požičali od žalobcu sumu vo výške XXX XXX,- Sk, ani kedy a akou formou mal ich syn peniaze vrátiť. Syn im ako rodičom vrátil po 10 rokoch darovacou zmluvou dar - 1/3-nový podiel na byte v Bratislave, na R. ul. č. XX, ktorý mu darovali ešte v roku 2001. V roku 2009 sa im syn priznal, že si požičal ešte v roku 2008 sumu XXX XXX,- Sk od žalobcu, pričom žalovaní ho ešte v roku 2006 vyzvali na vrátenie daru. V predmetnom byte bývajú spolu s vnukom, ktorý im bol zverený do osobnej starostlivosti a synom O.. 4. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26. 05. 2014 žalovaní uviedli, že dňa 12. 05. 2006 uzatvorili so svojim synom O. X. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol podiel vo výške 1/3 na byte č. XX v X. na R. ul. č. XX, spolu s podielom na spoločných častiach, zariadeniach a na pozemku, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Petržalka. Kúpna cena bola uhradená z hypotekárneho úveru poskytnutého O. bankou a.s. Žalovaní tak získali finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny za nebytový priestor, ktorý odkúpili od Hlavného mesta SR Bratislavy. So svojím synom dohodli, že po splatení poskytnutého úveru prevedie syn darovacou zmluvou 1/3 - vý podiel na byte spolu s podielom na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku späť na žalovaných a z tohto dôvodu bola darovacia zmluva uzatvorená dňa 02. 03. 2010. 5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 42a ods. 1,2, 3 písm. a); 42b ods. 4; 116 a 117 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), a konštatoval, že žaloba je dôvodná. V prejednávanom prípade sa žalobca ako veriteľ domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy, ktorú dlžník žalobcu uzatvoril dňa 02. 03. 2010 s osobami blízkymi - svojimi rodičmi a previedol na nich 1/3-nový podiel na nehnuteľnosti. Týmto úkonom zmenšil svoj majetok a ukrátil uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky. Lehota v zmysle § 42a ods. 2 OZ v trvaní troch rokov od uzavretia odporovateľného právneho úkonu na podanie žaloby bola zachovaná. Samotní žalovaní potvrdili, že v roku 2009 sa im syn priznal, že v roku 2008 si požičal sumu XXX XXX,- Sk od žalobcu. Neskôr v konaní tvrdili, že o pôžičke syna nemali vedomosť, a pojednávanie vo veci žiadali odročiť do doby, kým súd nerozhodne o vyporiadaní BSM medzi ich synom a jeho manželkou, podaný na súd dňa 14. 01. 2015. Podľa ich názoru by mal byť dlh ich syna voči žalobcovi rozdelený medzi syna a jeho bývalú manželku na polovicu. Súd prvej inštancie k ich obrane uviedol, že žalovaní ničím nevyvrátili svoje pôvodné tvrdenie, že v čase uzatvorenia spornej darovacej zmluvy 02. 03. 2010 mali vedomosť o synovom dlhu voči žalobcovi. Pre aplikáciu § 42a OZ je podstatné, že žalovaní úmysel dlžníka - ich syna ukrátiť veriteľa za daných okolností a pri náležitej starostlivosti museli poznať. Žalovaní nepreukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nielenže nepoznali, ale že ho nemohli poznať ani pri náležitej starostlivosti. V tomto smere dôkazné bremeno spočívalo na žalovaných. Naopak, vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20. 03. 2013 potvrdili, že o dlhu svojho syna voči žalobcovi vedeli. Pre rozhodnutie v merite veci pritom nie je podstatný výsledok sporu o vyporiadanie BSM medzi synom žalovaných a jeho bývalou manželkou. Súd preto žalobe vyhovel. 6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške XX,XX EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX EUR podľa § 11 ods. 1 písm. a), 14 ods. 1 písm. a), b) a c), 16 ods. 3 a 18 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. za 5 úkonov právnej služby. 7. Proti rozsudku podali odvolanie v zákonnej lehote žalovaní v 1. a 2. rade podaním doručeným súdu dňa 17.03.2015. Zotrvali na svojej obrane z priebehu konania na súde prvej inštancie a zdôraznili, že v rozhodnom čase finančná situácia ich syna bola stabilná s pravidelným príjmom. Preto nemali dôvod pochybovať, že by mohlo prísť z jeho strany k finančným problémom Ďalej namietli, že z rozsudku vyplýva, že že vo vyjadrení zo dňa 20.03.2013 žalovaní uviedli, že vedeli o dlhu ich syna. Toto tvrdenie nie je pravdivé. Toto vyjadrenie bez ich vedomia zaslal súdu ich právny zástupca, hoci mu takúto informáciu oni nikdy nepovedali. Právny zástupca ich už v súčasnosti nezastupuje. Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil; alternatívne, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalovaných právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.06.2015. Žalobca k nemu podal vyjadrenie podaním doručeným súdu dňa 08.07.2015. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie správne konštatoval, že dôkazné bremeno preukázať, že žalovaní nepoznali úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, spočívalo na žalovaných, pričom v tomto smere neprodukovali žiadne dôkazy. Naopak potvrdili, že o dlhu svojho syna voči žalobcovi vedeli, keď vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.03.2013, ktoré osobne podpísali, uviedli, že ako rodičia syna O. X. nevedeli o jeho problémoch a dlhoch až do takej miery, ale už v roku 2009 sa im syn priznal, že si požičal ešte v roku 2008 sumu XXX XXX,- Sk od žalobcu. Z týchto dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 9. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalovaných ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 CSP. 10. Na základe výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie, odôvodnenia napadnutého rozsudku a postupu, ktorý mu predchádzal, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci ( § 215 ods. 1 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 11. Na zdôraznenie správnosti jeho záverov považuje odvolací súd v kontexte odvolacích námietok žalovaných za potrebné zdôrazniť len nasledovné: V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaných, že v čase darovania nemali vedomosť o dlhoch svojho syna, odvolací súd preskúmaním súdneho spisu zistil, že v písomnom podaní zo dňa 20.03.2013 (ktoré osobne podali a podpísali bez toho, že by boli právne zastúpení), žalovaní uviedli, že v roku 2009 sa im syn priznal, že si požičal ešte v roku 2008 sumu XXX XXX Sk,- od žalobcu. Už vtedy mu povedali, že jednotretinový podiel bytu, ktorý mu darovali, im musí okamžite vrátiť formou darovacej zmluvy. Úplnú pravdu sa dozvedeli až po rozvode ich syna v januári 2012. Z tohto vyjadrenia žalovaných teda nepochybne vyplýva, že mali vedomosť o dlhu ich syna žalobcovi už v období pred uzavretím darovacej zmluvy, ktorá je napadnutým odporovateľným právnym úkonom medzi blízkymi osobami. Ustanovenie § 42a ods. 3, písm. a) OZ predpokladá v takýchto prípadoch prezumpciu vedomosti blízkej osoby a ukracujúcom úmysle dlžníka, a tejto prezumpcie sa môžu blízke osoby zbaviť len vtedy, ak preukážu, že pred uzavretím odporovateľného právneho úkonu urobili všetky potrebné aktivity, aby zistili, že týmto úkonom nemôže dôjsť k ukráteniu veriteľov dlžníka. Nepostačuje pritom len ich pasivita a nevedomosť o dlhoch dlžníka (v tomto prípade darcu), ale musia to aktívne a s náležitou starostlivosťou zistiť. Inak sa zo zákona dostávajú do situácie, že z majetku získaného odporovateľným právnym úkonom bude uspokojený veriteľ dlžníka, od ktorého majetok získali, a to bez ohľadu na to či odplatne alebo bezodplatne. Takéto aktivity žalovaní v spore nepreukázali, a neuniesli dôkazné bremeno, že ani pri náležitej starostlivosti nemohli zistiť ukracujúci úmysel dlžníka pri uzavieraní spornej darovacej zmluvy. 12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny. 13. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie podľa § 62 ods. 2 CSP. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).