Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/117/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513213792 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1513213792.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, proti žalovanému: M. P., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XX, W., zast. Mgr. Peter Voloch, advokát, so sídlom Hollého 745/34, Senica, o zaplatenie 1 372,27 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 15C/408/2015-121 zo dňa 20. októbra 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti z m e ň u j e takto: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 824,80 € spolu s úrokom z omeškania 8,76 % ročne zo sumy 58,40 € od 16.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 58,40 € od 16.6.2010 do zaplatenia a zo sumy 708,- € od 16.6.2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku odvolací súd žalobu z a m i e t a. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 321,23 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.7.2010 do zaplatenia. Konanie v časti o zaplatenie 35,04 € zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi súd prvej inštancie priznal plnú náhradu trov konania. 1.1. Súd prvej inštancie konanie v časti zmluvnej pokuty 35,04 € v dôsledku späťvzatia tohto nároku v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil. Ďalej skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok č. PEC-UP 214/2011 vydaný dňa 13.7.2011 na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je považovaný za nulitný právny akt (viď aj uznesenie KS v Bratislave č. k. 16CoE 81/2012-67). Ako taký netvorí prekážku rozhodnutej veci v zmysle §230 C.s.p., preto súd prvej inštancie toto konanie podľa § 161 ods. 2 C.s.p. nezastavil. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil § 2, § 3 ods. 2 a § 4 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 53 ods. 1, 5 a 8 a § 565 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že strany sporu dňa 4.1.2010, za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, uzatvorili písomne úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. V zmysle zmluvy sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1 000,- €. Spôsob výplaty úveru bol dohodnutý bankovým prevodom na účet klienta č. XXXXXXXXXX/ XXXX. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 25,37 %, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj ako „RPMN“) od 28,7 do 31,7 %, priemerná RPMN 48,96 %, celkové náklady spotrebiteľa sú uvedené vo výške 300,08 €. V zmluve bolo dohodnuté poistenie úverových splátok, úhrada poistného vo výške 2,24 € bola súčasťou pravidelnej mesačnej splátky úveru a poplatok za vedenie účtu 1,99 €, tiež zahrnutý v mesačnej splátke a dohodnutý bol tiež poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok vo výške 0,30 €, zahrnutý v splátke. Podľa zmluvy žalovaný sa zaviazal tento úver v konečnej výške splatiť v 24-och mesačných splátkach po 58,40 €, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc prvou platbou po mesiaci od poskytnutia úveru, v lehote splatnosti 24 mesiacov po poskytnutí úveru do 15. dňa v poslednom mesiaci. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Súd prvej inštancie túto zmluvu vyhodnotil ako platnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom. Zmluva bola vyhotovená čitateľne a prehľadne so zvýraznením písma podstatných náležitostí, vrátane úrokov a všetkých poplatkov, ktoré má spotrebiteľ v splátkach zaplatiť. Spotrebiteľ podľa týchto údajov bol uzrozumený, že za úver 1 000,- € zaplatí 24-mi splátkami po 58,40 € celkovú sumu 1 401,60 € vrátane úrokov a všetkých poplatkov, bez ohľadu na to, že celkové náklady spotrebiteľa vo výške 300,08 € sú v zmluve uvedené bez mesačných poplatkov za poistné 2,24 € a 1,99 € za vedenie účtu. Súd nezistil nič, čo by v tejto časti zmluvu robilo neplatnou pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ani nič čo by spôsobovalo, že úver je bezúročný a bez poplatkov, resp. že by išlo o plnenie bez právneho dôvodu, ako namietal žalovaný. Strany sú preto povinné plniť záväzky podľa tejto platnej zmluvy o úvere. Na základe výpisu z účtu žalobcu mal prvoinštančný súd za preukázané, že dňa 7.1.2010 bola na účet príjemcu č. XXXXXXXXXX/XXXX poukázaná suma 1 000,- €, teda je preukázané, že žalobca svoj záväzok splnil a žalovanému finančné prostriedky podľa zmluvy vyplatil v tento deň. Súd prvej inštancie mal taktiež za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný z dohodnutej ceny úveru vo výške 1 401,60 € nezaplatil ani jednu splátku v lehote splatnosti tak, ako sa v zmluve zaviazal. Žalobca v dôsledku omeškania s úhradou piatich splátok dôvodne v zmysle úverových podmienok a v súlade s ustanovením § 53 ods. 8 a § 565 Občianskeho zákonníka ukončil zmluvný vzťah, zosplatnil úver dňa 28.6.2010 a vyzval žalovaného na zaplatenie zvyšku nesplateného úveru vo výške 1 372,73 € naraz, do 15 dní. Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie takto splatného dlhu po uplynutí určenej lehoty, t.j. dňa 14.7.2010. Žalobu na súd podal dňa 22.4.2013, teda včas, v trojročnej premlčacej lehote, ktorá uplynula dňa 14.7.2013. Súd preto námietku premlčania vznesenú žalovaným nepovažoval za dôvodnú. V konaní mal súd za preukázané, že zo žalovanej istiny 1 337,23 € je dlh žalovaného odôvodnený vo výške 1 321,23 € a tento pozostáva z istiny úveru ku dňu zosplatnenia vo výške 164,05 €, istiny úveru po zosplatnení 835,95 €, úroku z omeškaných piatich splátok do zosplatnenia vo výške 105,30 €, úroku z istiny 835,95 € po zosplatnení - ušlého úroku vo výške 193,28 €, poplatkov za vedenie účtu 9,95 € (5 × 1,99 €), dlžného poistného z omeškaných piatich splátok vo výške 11,20 € a poplatkov za možnosť zmeny splátok vo výške 1,50 € (5 × 0,30 €). Tieto nároky súd považoval za dôvodné a preukázané, preto ich žalobcovi priznal v celom rozsahu, a žalovaného zaviazal zaplatiť mu celkom sumu vo výške 1 321,23 €. 1.2. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky v celkovej výške 16,- € a kapitalizované úroky vo výške 0,46 € a 316,55 €. Čiastočné zamietnutie žaloby súd prvej inštancie odôvodnil tým, že požiadavku žalobcu na zmluvnú pokutu a ďalšie poplatky s ohľadom na spôsob uzatvárania zmluvy možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva má podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podmienkami, kde poskytovateľ úveru, ktorý o rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvára zmluvy s veľkým počtom záujemcov o úver, len čitateľne doplňuje údaje o žalovanom - spotrebiteľovi, údaje o výške úveru, jeho cene, výške a čase splátok. Drobným písmom je na zmluve predtlačené, že ostatné podmienky určujú obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Obchodné podmienky sú predtlačené tiež menším písmom na osobitných listoch. Je zrejmé, že žalovaný nemal možnosť ovplyvniť znenie zmluvy a obchodných podmienok, t.j. nemal možnosť vyjednávať a dosiahnuť zmenu v žalobcom určených podmienkach, a ak chcel so žalobcom vstúpiť do zmluvného vzťahu, bol nútený prijať ním stanovené podmienky, aj keď zakladajú značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Treba poznamenať, že vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom je založený na princípe dôvery spotrebiteľov v poctivé konanie podnikateľov a že spotrebiteľ je v tomto vzťahu slabšou stranou, preto mu súd podľa všeobecných zásad spotrebiteľského práva zabezpečuje vyššiu mieru ochrany. V prejednávanom prípade je spornou otázka, či v zmluve o úvere bola platne dohodnutá zmluvná pokuta a ďalšie poplatky. Je nesporné, že zmluva o úvere je pripravená tak, že na prvej strane sú zrozumiteľne uvedené údaje o zmluvných stranách, o úvere a jeho splácaní s odkazom na obchodné podmienky. Keďže tento odkaz aj obchodné podmienky na inej strane sú vytlačené drobným písmom, právom u spotrebiteľa môžu vzbudiť dojem, že v odkazovaných obchodných podmienkach sú len ustanovenia technického a vysvetľujúceho charakteru (na ktoré majú slúžiť), nie ustanovenia, ktoré majú zásadný dopad do jeho práv a povinností. Obchodné podmienky nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme zmluvný partner skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú. Ak sa tak stane, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. V danom prípade sa tak stalo, žalobca ustanovenie o zmluvnej pokute a ďalších sankciách zakomponoval do ťažšie čitateľných obchodných podmienok namiesto toho, aby spotrebiteľa na povinnosť platenia zmluvnej pokuty a ďalších sankcií zrozumiteľne upozornil v zmluve. Vo vzťahu k zmluve o úvere súd považoval ustanovenie o zmluvnej pokute (ktorá však už po späťvzatí nebola predmetom konania), rovnako aj poplatky za upomienky I. - 4 €, II. - 12 € (v bezdôvodnej, neprimeranej výške), ako sú uvedené v úverových podmienkach v hlave 17 za neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na ich spôsob začlenenia do zmluvy o úvere a za neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca ničím ani nepreukázal, že upomienky, ako ich vygeneroval v prehľade o splátkach, aj žalovanému zaslal. Súd túto skutočnosť vyhodnotil tak, že medzi stranami nedošlo v zmluve k písomnému dojednaniu o zmluvnej pokute a ďalších sankciách v súlade s ustanovením § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, preto návrh v časti sankčných poplatkov za upomienky v celkovej výške 16,- € zamietol. 1.3.Vo vzťahu k úrokom z omeškania prvoinštančný súd skonštatoval, že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, teda podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V súlade s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 je úrok z omeškania určený vo výške základnej úrokovej sadzby ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, od 1.2.2013 zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Žalobca uplatňoval kapitalizovaný úrok z omeškania vyčíslený v sadzbe 0,024 % denne do dňa podania návrhu vo výške 0,46 € a 316,55 € za omeškanie od 14.7.2010 do 16.7.2013 a ďalší úrok v zákonnej výške od 17.7.2013. Súd prvej inštancie zistil, že kapitalizovaný úrok je vyčíslený v nesprávnej výške z nesprávnej istiny, preto ho nepriznal tak ako bol ako príslušenstvo vyčíslený a v tejto časti príslušenstva nárok žalobcu zamietol. Súd mal však za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania dňa 15.7.2010, keď úver nesplatil v lehote určenej v liste zo dňa 28.6.2010, v ktorom mu žalobca oznámil splatnosť celého dlhu naraz. V tento deň bola základná úroková sadzba určená vo výške 1 %. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne z priznanej istiny 1 321,23 € od 15.7.2010 až do jej zaplatenia a žalovaného na jeho zaplatenie zaviazal. 1.4. Pokiaľ žalovaný uvádzal v záverečnom prednese, že si mieni uplatniť na započítanie nárok na zaplatenie nákladov za rozhodcovské konanie a exekučné konanie, tak na tento prednes súd neprihliadal, pretože takýto nárok nebol v zmysle § 153 C.s.p. uplatnený včas. Do skončenia konania nebol ani bližšie špecifikovaný, teda nebol ani dôvod na jeho vylúčenie na samostatné konanie. 1.5. Náhradu trov konania priznal súd prvej inštancie v zmysle § 262 C.s.p. v plnom rozsahu žalobcovi, vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný takmer v celom rozsahu žalovanej istiny. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Prvoinštančnému súdu vytkol, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávny skutkovým zistenia a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poprel, že by mu žalobca úver reálne poskytol a namietal, že žalobca nepredložil riadny výpis zo svojho bankového účtu, z ktorého by vyplývalo jeho poskytnutie. Ďalej namietal voči veľkosti textu úverovej zmluvy, ktorý bol nečitateľný a nezrozumiteľný, čo zakladá absolútnu neplatnosť zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na aktuálne znenie § 53c Občianskeho zákonníka a § 1b nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorých je zmluva napísaná písmom s výškou menšou ako 1,9 mm neplatná, čo je aj prípad zmluvy v tejto veci. Skutočnosť, že zmluva bola písaná drobným písmom bola v rozpore s dobrými mravmi aj v čase uzatvorenia zmluvy, hoci vtedy neboli účinné ustanovenia § 53c Občianskeho zákonníka a §1b nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Pokiaľ bola zmluva absolútne neplatná, akékoľvek plnenie prijaté na jej základe môže predstavovať iba bezdôvodné obohatenie, pričom nárok na jeho vydanie bol už v čase podania žaloby premlčaný. Voči obsahu samotnej úverovej zmluvy zo dňa 4.1.2010 žalovaný namietal, že v nej boli nesprávne uvedené celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, a to vo výške 300,08 €, napriek tomu, že súčet jednotlivých splátok predstavuje 1 401,60 € (24 × 58,40 €), čo pri výške poskytnutého úveru 1 000,- € predstavuje náklady 401,60 €. Z tohto dôvodu je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, pričom žalobca nemá nárok ani na úrok z omeškania, ktorý je tiež formou úroku. Žalovaný zopakoval už v konaní pred súdom prvej inštancie vznesenú námietku premlčania týkajúcu sa jednotlivých mesačných splátok úveru, ktoré nadobudli splatnosť od 15.1.2010 do 15.4.2010, pričom žaloba bola podaná dňa 22.4.2013, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Súd prvej inštancie napriek tomu priznal žalobcovi nárok na zaplatenie celého úveru, vrátane premlčaných splátok. Napokon namietal, že napadnutý rozsudok je svojvoľný a arbitrárny, nie je dostatočne odôvodnený a je nepreskúmateľný. 3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Poukázal na to, že súdu prvej inštancie v podaní zo dňa 22.9.2016 zaslal výpis z účtu žalobcu zo dňa 7.1.2010 a potvrdenie Citibank Europe plc. o odpísaní platby, z ktorých je zrejmé, že z účtu žalobcu bola dňa 7.1.2010 odpísaná suma vo výške 1 000,- € v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXXX. Predložil tiež výpis z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX/ XXXXX vo VÚB banke preukazujúci, že daný účet patrí žalovanému. Úverové podmienky a úverová zmluva sú dobre čitateľné voľným okom aj vo fotokópii. V čase uzavretia úverovej zmluvy neexistovala v právnom poriadku SR osobitná úprava týkajúca sa veľkosti písma zmlúv. Obmedzenia z interpretácie dobrých mravov sa na zmluvu nemôžu vzťahovať, nakoľko aj keď je vyhotovená menším písmom, je v každej časti čitateľná. Z ustanovenia § 2 písm. c/ zákona č. 258/2001 Z. z. vyplýva, že úhrada za poistenie a poplatky za vedenie úverového účtu sa nezapočítavajú do celkových nákladov úveru, preto je výška celkových nákladov úveru v zmluve uvedená správne. Namietal tiež, že k nemohlo dôjsť k premlčaniu jednotlivých splátok úveru, nakoľko žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka po tom, čo bol žalovaný s omeškaním viac ako tri mesiace so zaplatením splátky, pričom toto svoje právo si mohol uplatniť až po uplynutí 15 dní od upozornenia spotrebiteľa (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Skôr si teda svoje právo na súde uplatniť nemohol a preto premlčacia lehota začala plynúť až naplnením uvedených podmienok. Podľa názoru žalobcu k zosplatneniu úveru došlo dňa 28.6.2010, premlčacia lehota začala plynúť od 15. dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. dňom 14.7.2010 a uplynula by podľa žalobcu po štyroch rokoch (§392 ods. 2 Obchodného zákonníka) dňa 14.7.2014. Žaloba bola podaná dňa 16.4.2013. Nárok žalobcu by premlčaný nebol, aj keby sa uplatnila trojročná premlčacia lehota podľa Občianskeho zákonníka, s čím však žalobca nesúhlasil. 4. Žalovaný repliku k vyjadreniu žalobcu v stanovenej lehote nepodal. 5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 C.s.p.). 7. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania správne vyvodil záver, že medzi stranami sporu bola dňa 4.1.2010 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa vtedy účinného zákona č. 258/2001 Z. z. a rovnako správne posúdil predmetnú zmluvu ako v základe platný právny úkon, nakoľko sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného, podľa ktorého ak je zmluva vyhotovená s nečitateľným drobným písmom s výškou menšou ako 1,9 mm, je v rozpore s dobrými mravmi. Vyhotovenie zmluvy nečitateľným spôsobom by bolo dôvodom pre jej neplatnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka, nakoľko takýto právny úkon nespĺňa požiadavku zrozumiteľnosti. Posudzovaná zmluva a Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. však, hoci skutočne obsahujú ustanovenia písané pomerne drobným písmom, sú v každej svojej časti čitateľné a v tomto zmysle zrozumiteľné. V čase uzavretia zmluvy neboli účinné ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a § 1b nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. stanovujúce minimálnu výšku písma v spotrebiteľských zmluvách, preto samotné nedodržanie týchto ustanovení nemôže zakladať neplatnosť zmluvy. Odvolací súd po preskúmaní obsahu zmluvy konštatuje, že jej podstatné náležitosti sú v nej vytlačené dostatočne veľkým písmom, preto zmluvu ako celok nemožno považovať za neplatnú. Pokiaľ by niektoré z vedľajších, avšak pre spotrebiteľa významných, zmluvných dojednaní boli žalobcom ako dodávateľom „ukryté“ v drobným písmom vytlačených častiach zmluvnej dokumentácie, táto skutočnosť by mohla byť dôvodom pre ich neplatnosť, avšak vzhľadom na ďalej prezentované právne závery odvolacieho súdu, ako aj s poukazom na hospodárnosť konania sa jednotlivými vedľajšími ustanoveniami zmluvy odvolací súd nezaoberal. 8. Žalovaný vo svojom odvolaní tiež namietal, že žalobca mu úverovú istinu reálne neposkytol. Žalobca v tejto súvislosti predložil výpis zo svojho účtu, z ktorého vyplynulo, že poukázal sumu 1 000,- € na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 7.1.2010. Zároveň žalobca predložil výpis z účtu žalovaného, z ktorého vyplýva, že predmetný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX patrí žalovanému. Žalovaný namietal, že listina, ktorá obsahuje výpis z účtu žalobcu, nie je hodnoverná, mohla byť zhotovená hocikým. Súd prvej inštancie však nevychádzal len z dokladov vytvorených samotným žalobcom, ale aj z potvrdenia Citibank Europe plc., pobočka zahraničnej banky, v ktorej bol vedený účet žalobcu. Nehodnovernosť údajov obsiahnutých v žalobcom predložených dokladoch mohol žalovaný jednoducho preukázať predložením výpisu zo svojho účtu, v ktorom by buď bola alebo nebola prichádzajúca platba od žalobcu. Nakoľko žalobca tvrdil a preukazoval, že úver poskytol žalobcovi bezhotovostným plnením na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 7.1.2010, tieto tvrdenia a dôkazy by boli ľahko vyvrátiteľné predložením výpisu z účtu žalovaného za rozhodné obdobie. Nakoľko žalovaný žiaden dôkaz o neposkytnutí úverovej istiny nepredložil, jeho argumentácia zostala len v rovine ničím nepodložených tvrdení a odvolací súd ju vyhodnotil ako účelovú. 9. Po vysporiadaní sa s otázkou platnosti Úverovej zmluvy zo dňa 4.1.2010 a s otázkou reálneho plnenia zmluvy žalobcom sa odvolací sú zaoberal súladom predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere s v čase jej uzavretia účinným zákonom č. 258/2001 Z. z. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná zmluva spĺňa podmienky vymedzené zákonom č. 258/2001 Z. z., jeho právne posúdenie veci je v tomto rozsahu nesprávne. 10. Podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 11. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 12. Predmetná Úverová zmluva obsahuje údaj o ročnej percentuálne miere nákladov úveru, ktorá je vyjadrená rozpätím od 28,7 % do 31,7 % s uvedením poznámky, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a že klient súhlasí, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť (žalobca) oznámi po poskytnutí úveru. 13. Zákon o spotrebiteľských úveroch neumožňuje udávať hodnotu RPMN ako rozpätie (interval) medzi dvoma percentuálne vyjadrenými hodnotami. V zmysle poznámky č. 1) k Prílohe č. 1 k zákonu č. 258/2001 Z. z. ročná percentuálna miera nákladov sa vypočíta v čase, keď sa uzatvára zmluva. Výpočet sa vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje povinnosti podľa podmienok tejto zmluvy a k dohodnutým termínom. 14. Pokiaľ je poskytnutie úveru v zmluve upravené takým spôsobom, že nie je možné dospieť k jednému presnému číslu vyjadrujúcemu RPMN, pričom takto koncipovaný proces poskytnutia úveru nie je nevyhnutne vyplývajúci z povahy zmluvného vzťahu, treba takúto zmluvnú podmienku považovať za neprijateľnú, nakoľko nastoľuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom tým, že bez primeraného dôvodu bráni spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy poznať výšku RPMN, čo je povinná náležitosť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Úpravu postupu pri poskytnutí úveru (plnení záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peniaze) spôsobom, ktorý neumožňuje uvedenie presnej hodnoty RPMN, je možné považovať za prípustné iba tam, kde zo samotného charakteru zmluvného vzťahu v zmysle druhu poskytnutého úveru vyplýva nemožnosť zo strany veriteľa dopredu poznať či presne vymedziť proces čerpania úveru, typicky pri kreditných kartách, kde sa dlžník sám rozhoduje, kedy a koľko z poskytnutého úverového rámca vyčerpá. V posudzovanej veci však nešlo o úver poskytnutý formou kreditnej karty, ale o „klasický“ úverový vzťah, pri ktorom bolo dopredu zrejmé aká výška úveru bude dlžníkovi poskytnutá a bolo možné proces poskytnutia úveru upraviť tak, aby bola určiteľná presná výška RPMN. Opačný postup je treba hodnotiť ako obchádzanie zákona, ktorý ukladá oboznámiť spotrebiteľa s presnou hodnotou RPMN už pred uzavretím zmluvy. Neuvedenie RPMN v presnej výšky (s prípustným zaokrúhlením) je treba považovať za vadu zmluvy o spotrebiteľskom úvere svojou povahou rovnakou, ako úplná absencia tohto údaja, čo má za následok uplatnenie zákonnej sankcie v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., v dôsledku ktorej sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný má v takomto prípade povinnosť vrátiť iba poskytnutú istinu úver vo výške 1 000,- €, bez akýchkoľvek úrokov či poplatkov. 15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 16.1. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, preto pri posudzovaní výšky dlžnej sumy treba prihliadnuť aj na jej čiastočne premlčanie. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (jeho súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. V prejednávanej veci ide o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na posúdenie premlčania je potrebné v súlade s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikovať právnu úpravu premlčania obsiahnutú v § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nie je pritom podstatné, že konkrétny zmluvný typ danej spotrebiteľskej zmluvy predstavuje absolútny obchodno-záväzkový vzťah. Pokiaľ by bolo možné vyhnúť sa právnemu režimu spotrebiteľského práva v prípade zmluvných vzťahov absolútne obchodnej povahy, poprel by sa tým zmysel a účel právnej ochrany spotrebiteľa. Kritériom pre určenie, či daný právny vzťah je spotrebiteľský, je výlučne povaha subjektov tohto vzťahu (dodávateľ a spotrebiteľ), nie zaradenie úpravy zmluvného typu v určitom predpise. 16.2. V konaní nebolo sporné, že prvá splátka predmetného úveru bola splatná dňa 10.2.2010, ďalšie boli splatné vždy v 15. deň každého nasledujúceho mesiaca až do konečnej splatnosti úveru. Žalobca využil svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka zosplatniť celý dlh až po nezaplatení 5. splátky splatnej dňa 15.6.2010, a to ku dňu 28.6.2010. Žaloba bola podaná na súd dňa 22.4.2013, čo potom znamená, že splátky splatné pred 22.4.2010 boli v čase podania žaloby premlčané. Do tohto dňa (22.4.2010) nadobudli splatnosť splátky č. 1 (10.2.2010), 2. (15.3.2010) a 3. (15.4.2010), všetky vo výške 58,40 €. Spolu tak došlo k čiastočnému premlčaniu nároku žalobcu v sume 175,20 €. 16.3. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že premlčacia doba mohla začať plynúť až po výzve veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky podľa § 565 Občianskeho zákonníka a uplynutí 15-dňovej lehoty podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zosplatnenie celej pohľadávky nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty vo vzťahu k jednotlivým splátkam, ktoré nadobudli splatnosť pred jej zosplatnením; na ich splatnosti a súdnej vymáhateľnosti sa tým nič nemení. Žalobca mohol žalovať splnenie každej splatnej splátky samostatne hneď po dni jej splatnosti. Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka stanovuje začiatok plynutia premlčacej lehoty v prípade, že veriteľ uplatní postup podľa § 565 Občianskeho zákonníka, teda zosplatní celý dlh. V tomto prípade nezačína premlčacia lehota plynúť dňom, kedy sa dostal do dlžníkovej dispozície prejav vôle veriteľa o zosplatnení celého dlhu, resp. dňom určeným v prejave vôle veriteľa, ale už odo dňa zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej bol zosplatnený celý dlh. Pre každú zo skôr splatných splátok, pokiaľ neboli dlžníkom uhradené a veriteľ pre ich nezaplatenie nevyužil svoje právo zosplatniť celý dlh, však plynie samostatná premlčacia lehota. 17. Vzhľadom na to, že žalovaný má povinnosť vrátiť žalobcovi iba istinu úveru vo výške 1 000,-, avšak vo vzťahu k prvým trom splátkam úver vo výške 175,20 € (58,4 € × 3) došlo k zániku ich súdnej vymáhateľnosti, odvolací súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny vo výške 824,80 €. Vo zvyšku okrem nároku na úroky z omeškania žalobu zamietol. 18. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 20. Žalobca má popri dlžnej istine nárok aj na úrok z omeškania, existencia tohto nároku nie je dotknutá skutočnosťou, že predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zákonná sankcia obsiahnutá v § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. dopadá iba na úroky a poplatky dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere, prípadne v rámci iných dohôd medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Spotrebiteľ naďalej nesie zodpovednosť za omeškania s vrátením istiny spotrebiteľského úveru, pretože táto vyplýva priamo zo zákona. 21. K zosplatneniu celého úveru došlo dňa 28.6.2010, s lehotou na úhradu 15 dní od tohto dátumu, t.j. ku dňu 14.7.2010. Od nasledujúceho dňa, teda od 15.7.2010 sa preto žalovaný dostal do omeškania s celou dlžnou čiastkou 824,80 €. Do zosplatnenia však žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania z jednotlivých nepremlčaných splátok splatných dňa 15.5.2010 a 15.6.2010, každá vo výške 58,40 €, do omeškania sa s týmito splátkami žalovaný dostal v dňoch 16.5.2010 a 16.6.2010. Sadzba úrokov z omeškania podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013 (§ 10c nariadenia) predstavovala v rozhodnom období 9 % ročne (základná úroková sadzba ECB predstavujúca ku dňu vzniku omeškania 1 % zvýšená o 8 percentuálnych bodov). Žalovaný si však uplatnil iba úrok z omeškania vyjadrený dennou sadzbou 0,024 %, čo predstavuje 8,76 % ročne, odvolací súd mu preto nemohol priznať viac, než žiadal. Popri istine preto odvolací súd svojim zmeňujúcim rozsudkom priznal žalobcovi úroky z omeškania 8,76 % ročne zo sumy 58,40 € od 16.5.2010 do zaplatenia, 8,76 % ročne zo sumy 58,40 € od 16.6.2010 do zaplatenia a 8,76 % ročne zo sumy 708,- € (zvyšok priznanej istiny) od 15.7.2010 do zaplatenia. Vo zvyšku úrokov z omeškania žalobu zamietol. 22. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa §388 C.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 23. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v súlade s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 1 372,27 € a vyčísleného úroku z omeškania 0,46 € a 316,55 €, spolu teda 1 689,28 €, pričom úspech dosiahol v časti istiny vo výške 824,80 €, vo zvyšku žalovanej sumy 864,48 € dosiahol úspech žalovaný. Nakoľko vzájomný pomer úspechu strán sporu bol v podstate rovnaký, nakoľko každá zo strán mala úspech takmer presne v polovici žalovanej sumy, žiadnej zo strán nevznikol nárok na náhradu trov konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).