Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoZm/14/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513237447 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1513237447.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, práv. zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovaným 1/ Q. Š., G.. XX.X.XXXX, K. W. XXXX/XX, G. O. a 2/ N. Š., G.. X.X.XXXX, K. W. XXXX/XX, G. O., o zaplatenie 7.308,61 EUR s príslušenstvom a odmenou 24,36 EUR zo zmenky, a o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/439/2014-191 zo dňa 22.1.2018, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/439/2014 - 191, zo dňa 22.1.2018 vo výroku I. p o t v r d z u j e a vo výroku III. a IV. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudok súd prvého stupňa rozhodol tak, že: I.Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 1050/2013-10 zo dňa 13.5.2014 sa ponecháva v platnosti v zmenkovej sume 5.903,29 EUR, v úroku 6% ročne zo sumy 5.903,29 EUR od 9.4.2013 do zaplatenia a v odmene 19,67 EUR, II. Vo zvyšku súd zmenkový platobný rozkaz zrušuje, s tým, že súčasne v sume 1.405,32 EUR s úrokom 6% ročne z nej od 9.4.2013 do zaplatenia a v odmene 4,69 EUR konanie zastavuje, III. Z nárokov priznaných pod bodom I. má žalobca proti žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania vo výške 100 % a IV. Zo zastavenej časti konania majú žalovaní v 1. a 2. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm 1050/2013-10 zo dňa 13.5.2014 uložil žalovaným v 1. a 2. rade, aby spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatili zmenkovú sumu 7.308,61 EUR s úrokom 6% ročne z nej od 9.4.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 24,36 EUR a náhradu trov konania v celkovej výške 1.027,86 EUR alebo aby v tej istej lehote podali námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú. Obaja žalovaní podali námietky, každý síce samostatne, ale s rovnakým odôvodnením. Uviedli, že 13.3.2007 uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o úvere, išlo o spotrebný bezúčelový úver vo výške 200.000 Sk. Prostriedky z neho použili na vyrovnanie ostatných pôžičiek v banke. Úver splácali tri roky po 105,47 EUR mesačne, platiť prestali až v roku 2010, keď im exekútor zablokoval v banke účet a ocitli sa vo finančnej tiesni. Napriek tomu, že od roku 2010 úver nesplácali, nemohla byť dlžná suma vyššia, než poskytnutý úver. Podľa oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. bol dlh v roku 2010 len vo výške 5.384,83 EUR. Namietali preto že zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve, ktorú uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s., nebola dodržaná, z ktorého dôvodu považujú zmenku za neplatnú. Ďalej poukázali na to, že Slovenská sporiteľňa, a.s. dala 17.1.2011 splnomocnenie advokátskej kancelárii, potom v roku 2012 dala mandát inej obchodnej spoločnosti a teraz pohľadávku vymáha žalobca, pričom im nie je zrejmé, ktorá z týchto spoločností je remitent, nie je im známe ani to, že by mandáty prešli zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu. Nevedia, z čoho žalobca vychádzal, keď 8.4.2013 doplnil v blankozmenke dátum splatnosti a sumu 7.308,61 EUR a domnievali sa, že ich s tým mal žalobca oboznámiť. Zmenkový platobný rozkaz žiadali zrušiť. K námietkam každý zo žalovaných pripojil vo fotokópiách zmluvu o splátkovom úvere č. 0372921687, ktorú so Slovenskou sporiteľňou, a.s. uzavreli 13.3.2007, zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 13.3.2007, výpis z úverového účtu, potvrdzujúci konečný zostatok dlhu 5.384,83 EUR ku dňu 6.4.2010, plnomocenstvo zo 17.1.2011, oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 26.3.2012 o začatí výkonu mandátnej činnosti a výpis zo sporožírového účtu žalovanej v 1. rade za obdobie od 1.7.2010 do 31.12.2010. Dodatočne predložili výpis z účtu za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010, žiadosť žalovanej v 1. rade na zmenu trvalého príkazu v banke s účinnosťou od 13.2.2012 a potvrdenie o založení trvalého príkazu na úhradu 150,- EUR mesačne od 20.2.2012. Žalobca v písomnom vyjadrení k námietkam žiadal zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti. Uviedol, že pri vyplňovaní blankozmenky postupoval v súlade s článkami II. a III. zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve, výšku zmenkovej sumy určil podľa výšky pohľadávky, ktorú mu Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila a zodpovedá výške sumy úverovej pohľadávky uvedenej v oznámení banky o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.2.2013. Pohľadávka mu bola postúpená na základe zmluvy z 28.3.2013, o čom boli žalovaní oboznámení písomne. Ako dôkazy žalobca pripojil vo fotokópii oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. z 20.2.2013 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, spolu s dokladmi potvrdzujúcimi doručenie tohto oznámenia žalovaným 27.2.2013, oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. z 5.3.2013 o postúpení pohľadávky žalobcovi a zmluvu o postúpení pohľadávok. Dodatočne doplnil Identifikáciu postúpenej pohľadávky, ktorú vyhotovila Slovenská sporiteľňa, a.s. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal v skrátenom konaní podľa § 175 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) a touto formou o žalobe rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. V námietkovom konaní teda už súd nerozhoduje o žalobe, ale len o tom, či z dôvodov uvedených v námietkach zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho celkom či sčasti zruší. Uviedol, že Občiansky súdny poriadok bol zrušený a od 1.7.2016 ho nahradil zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok. Civilný sporový poriadok (ďalej aj C.s.p.) je na základe § 470 ods. 1 použiteľný v zásade na všetky súdne konania, spadajúce pod jeho úpravu, aj keď boli začaté pred 1. júlom 2016. Podľa dôvodovej správy boli výnimky z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej normy stanovené tam, kde by nová úprava zhoršila postavenie strany. Takouto výnimkou je aj konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, ktoré sa podľa § 471 ods. 2 C.s.p. dokončí podľa doterajších predpisov. Za konanie o zmenkovom platobnom rozkaze nie je možné považovať každé konanie, v ktorom bol podaný návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ale len také, v ktorom bol zmenkový platobný rozkaz vydaný a do 1.7.2016 nebol zrušený, resp. nenadobudol právoplatnosť. Ide teda o konanie, ktorého výsledkom bude rozhodnutie súdu o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho celkom či čiastočne zruší. Procesným základom pre takéto rozhodnutie je jedine § 175 O.s.p. (v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 O.s.p.), keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia, ktoré by umožnili súdu o neprávoplatnom zmenkovom platobnom rozkaze rozhodnúť. Preto za doterajšie predpisy, podľa ktorých súd na základe § 471 ods. 2 C.s.p. dokončí konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, je možné považovať iba ustanovenie § 175 O.s.p. ako predpis osobitnej povahy. Na ostatné otázky, ktoré sa v súvislosti s rozhodovaním o zmenkovom platobnom rozkaze aj pred 1. júlom 2016 posudzovali len podľa všeobecnej procesnej úpravy, nie je dôvod aplikovať zákon, ktorý bol 1.7.2016 zrušený. Vo všetkých tých otázkach, ktoré nie sú výslovne v § 175 O.s.p. riešené, sa preto už postupuje podľa Civilného sporového poriadku. Po tom, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel návrhu žalovaných na prikázanie veci Okresnému súdu Trenčín z dôvodu vhodnosti, nariadil súd na prejednanie námietok pojednávanie. Súd sa oboznámil s ústnymi a písomnými vyjadreniami strán a dokazovanie vykonal listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli. Právny zástupca žalobcu sa zúčastnil len jedného z pojednávaní, ostatné súd na jeho žiadosť z dôvodu hospodárnosti uskutočnil v jeho neprítomnosti. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že úverovú zmluvu podpísala v banke, ale až do doručenia žaloby o zmenke netušila a zamestnankyňa banky ju na dôsledky podpísania zmenky neupozornila. Nový úver jej ponúkla pracovníčka banky, peniazmi z úveru vyplatila dve menšie pôžičky a zvyšok mienila použiť pre osobnú potrebu. Domnievala sa, že ak v čase uzavretia zmluvy ešte pracovala, spoludlžníkom bol jej manžel (žalovaný v 2. rade) a splácanie úveru bolo poistené, banka nemusela úver zabezpečovať zmenkou. Úver splácali tri roky od roku 2007 do júla 2010, kedy im zablokovali účty. Žalovaný v 2. rade v ústnych a písomných prednesoch trval na tom, že je zmenka neplatná. Ako dôvod neplatnosti dodatočne uviedol jednak aj to, že zmenka nebola na videnie, a ďalej, že v čase poskytnutia úveru ešte mena euro nebola a zmenka je v dvoch menách. Žalobca si podľa neho vymáha pohľadávku, ktorá je preukázaná len nezmyslenou identifikáciou postúpenej pohľadávky. Z čoho zmenková suma pozostáva síce nevie, ale predpokladá, že sú v nej zahrnuté aj nejaké zmluvné pokuty, lebo úver splácali a podľa jeho prepočtov je dlh nižší. Za vybavenie úveru 200.000 Sk si banka stiahla poplatok 4.000 Sk, sumu 60.000 Sk použila na vyrovnanie mini úverov a za správu úveru bol poplatok 60 Sk mesačne. Zaplatiť mali 107 splátok po 3.077 Sk, do roku 2010 už 40 splátok uhradili a v roku 2012 zaplatili zhruba 8 splátok. Ďalej poukázal na to, že v zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve, u ktorej mu nebolo preukázané, že ju žalobca vlastní, nie je stanovená maximálna výška sumy. Zdôraznil, že zmenka nie je na rad žalobcu a splnomocnenie Slovenskej sporiteľne, a.s. z 24.2.2009 na rad žalobcu nemožno brať do úvahy, lebo to nemá s jeho zmenkou priamy súvis, pričom v zmluve o postúpení pohľadávok o splnomocnení k tejto zmenke nič nenašiel. Žalobca v konaní uviedol, že žalovaní sa zaviazali splatiť poskytnutý úver 6.638,78 EUR formou 107 pravidelných mesačných splátok po 102,14 EUR, celkovo mali uhradiť 10.928,98 EUR, z toho do 31.12.2008 splatili 2.199,14 EUR (66.251,30 Sk) a od 1.1.2009 do postúpenia pohľadávky sumu 2.146,40 EUR, čo je spolu 4.345,54 EUR. Po postúpení pohľadávky mu už žiadne plnenie nepoukázali. Rozpis realizovaných plnení preukázal výpisom plnení na úver a predložil amortizačnú tabuľku s rozdelením splátok úveru na splátku istiny, úroku (pri ročnej úrokovej sadzbe 11,6%) a poplatku. Ďalej uviedol, že žalovaní sumou 4.345,54 EUR splatili spolu 42 splátok v plnej výške a časť 43. splátky v sume 55,66 EUR, ktorá bola splatná 20.10.2010. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená k 19.2.2013 z dôvodu, že žalovaní splátky úveru neplatili, k tomuto dňu boli žalovaní v omeškaní s úhradou časti 43. splátky v sume 46,48 EUR a s úhradou 44. až 70. splátky za obdobie od 20.11.2010 do 20.1.2013 (27 splátok po 102,14 EUR), čo je spolu 2.804,26 EUR. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru sa stala predčasne splatnou aj zvyšná časť istiny úveru 3.099,03 EUR, takže dlžná suma je 5.903,29 EUR. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy a po zohľadnení pripomienok žalovaných vzal žalobu čiastočne späť v zmenkovej sume 1.405,32 EUR spolu s úrokom 6% ročne z nej od 9.4.2013 do zaplatenia a od nej odvodenej zmenkovej odmeny 4,69 EUR. Vo zvyšku žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Ako dôkazy doplnil Všeobecné obchodné podmienky, výpis plnení a zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, ktorú dňa 13.3.2007 žalovaní uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Žalovaný v 2. rade, aj vzhľadom na čiastočná späťvzatie žaloby, považoval námietku nesprávneho vyplnenia blankozmenky za oprávnenú. Videl v tom dôvod spochybniť platnosť celej zmenky so sumou 7.308,61 EUR a vyhlásiť ju za neplatnú. Uviedol, že len hypoteticky môže konštatovať, že keby na zmenke bola napísaná suma 5.903,29 EUR, ktorá približne korešponduje s jeho výpočtom, nemal by dôvod podávať námietky, súd by rozhodol v roku 2014 a príslušenstvo by o ďalšie roky nerástlo. Nevidel dôvod, aby platil príslušenstvo od roku 2013 do zaplatenia, ak suma na zmenke bola spochybnená a príslušenstvo sa mu tým javí ako forma úžery. Poukázal aj na § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý zakazuje zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Uviedol, že ak by ho na zaplatenie žalovala Slovenská sporiteľňa, a.s., dlh by jej zaplatil. Súčasne namietol, že Z. W. nebola 28.3.2013 konateľka žalobcu, preto si nie je istý odkúpením pohľadávky. Obaja žalovaní žiadali zrušiť celý zmenkový platobný rozkaz, lebo úverová zmluva nemala byť zabezpečená zmenkou. Po prejednaní veci súd z prvopisu zmenky, vystavenej v Nitrianskom Pravne 13. marca 2007, zistil, že žalovaná v 1. rade ako vystaviteľka dala prísľub za túto zmenku zaplatiť 8. apríla 2013 na rad Slovenskej sporiteľne, a.s. v Bratislave zmenkovú sumu 7.308,61 EUR, bez protestu. Per aval zmenku podpísal žalovaný v 2. rade. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon), pre vlastnú zmenku a nakoľko všetky náležitosti sú vyjadrené určito a zrozumiteľne, je treba z formálno-právneho hľadiska považovať zmenku za platnú. V súvislosti so všeobecným záujmom ochrany spotrebiteľa bol do článku III. zmenkového zákona s účinnosťou od 23.12.2015 doplnený § 3a, z ktorého vyplýva, že sú neplatné také zmenkové prejavy, ktoré boli urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov. Osobitným predpisom bol v čase vystavenia zmenky a uzavretia zmluvy zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Kauzálnym vzťahom zmenky je zmluva o splátkovom úvere č. 0372921687, ktorú dňa 13.3.2007 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovanými v 1.a 2. rade ako dlžníkmi. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebného bezúčelového úveru 200.000,- Sk. Napriek tomu, že zmluvu, podľa označenia v záhlaví, jej účastníci uzatvorili podľa §§ 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, išlo v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom v čase jej uzavretia, o zmluvu spotrebiteľskú. Poskytnutý úver je úverom spotrebiteľským, nakoľko Slovenská sporiteľňa, a.s. úver poskytla žalovaným v rámci predmetu svojho podnikania a úver nebol určený na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníkov. Zmluva o splátkovom úvere sa preto, okrem všeobecnej úpravy § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, riadi aj zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako osobitným predpisom. Zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou nebolo v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere žiadnym všeobecne záväzným predpisom zakázané. Dokonca zákon č. 258/2001 Z. z. vystavenie zmenky výslovne pripúšťal tým, že v § 4 ods. 7 ukladal veriteľovi povinnosť počínať si tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Možnosť zabezpečiť spotrebiteľský úver zmenkou vylúčil až zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to počnúc od 1.1.2011, ale bez spätnej účinnosti. Uviedol, že so žalovaným v 2. rade treba súhlasiť v tom, že podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Toto ustanovenie zákona však dopadá len na tie spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté po 1.5.2014, kedy nadobudlo účinnosť. Zmenkový prejav žalovaných teda nie je možné považovať za neplatný ani zmysle čl. III. § 3a zmenkového zákona. Tiež uviedol, že žalovaní vyjadrili pochybnosti, či je žalobca oprávnený domáhať sa zaplatenia zmenky, nakoľko remitentom je Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá v rokoch 2011 a 2012 splnomocnila vymáhaním úveru iné právnické osoby a nie je im známe, že by mandáty prešli zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu a splnomocnenie Slovenskej sporiteľne, a.s. z 24.2.2009 na rad žalobcu nemožno brať do úvahy, lebo nemá s touto zmenkou priamy súvis. Žalobca súdu predložil prvopis zmenky vystavenej na rad Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorá zmenku indosovala na jeho rad. Indosament je v súlade s čl. I. § 13 ods. 1 zmenkového zákona zapísaný na rube zmenky a indosant, t. j. Slovenská sporiteľňa, a.s., ho podpísal. Za indosanta konali dvaja jeho splnomocnení pracovníci, ktorým, podľa údajov na rube zmenky, bola plná moc udelená 24.2.2009. Indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky a o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je riadnym majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov ( čl. I. § 14 ods. 1 a § 16 ods. 1 zmenkového zákona). Z hľadiska výkonu zmenkových práv preto nie je významné, že remitent Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá je aj veriteľom z úverovej zmluvy, v minulosti poverila iné právnické osoby než žalobcu, aby v jej mene od žalovaných vymáhali úverovú pohľadávku, rozhodujúce je len to, že zmenku rubom previedla na rad žalobcu a zmenku mu odovzdala, čím sa žalobca stal riadnym majiteľom zmenky. Strany sa zhodli v tom, že zmenka bola vydaná vedome neúplná a údaje o zmenkovej sume a dátume splatnosti v nej dodatočne doplnil žalobca. Obe strany predložili zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, ktorú Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 13.3.2007 uzavrela so žalovanými. Z článku I. zmluvy je zrejmé, že zmenkou boli zabezpečené pohľadávky banky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0372921687. Dôvodom vyplnenia chýbajúcich údajov bola v tomto prípade skutočnosť, že žalovaní ako dlžníci neuhradili banke riadne a včas jej splatnú pohľadávku v lehote určenej v oznámení banky o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky (čl. III. ods. 1 zmluvy). Žalovaní námietku proti aktívnej vecnej legitimácii žalobcu doplnili tvrdením, že nebolo preukázané, že žalobca zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve vlastní. Pokiaľ tým mienili namietať, že právo blankozmenku vyplniť mala výlučne Slovenská sporiteľňa, a.s. ako remitent, ktorému oprávnenie udelili, treba uviesť, že vyplňovacie právo bezprostredne súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, keďže sa viaže iba k nej, nie je teda samostatne prevoditeľné a vykonať ho môže jedine vlastník listiny. Indosovaním blankozmenky na rad žalobcu zanikli zmenkové práva Slovenskej sporiteľne, a.s., majiteľom (vlastníkom) listiny sa stal žalobca a spolu s blankozmenkou naňho prešlo aj vyplňovacie právo k nej sa viažuce. Blankozmenku preto žalobca vyplnil oprávnene, aj keď nie je remitentom. (Aj v článku IV. ods. 1. zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve sa uvádza, že ku zmene osoby nositeľa vyplňovacieho práva môže dôjsť len súčasne s prevodom alebo prechodom blankozmenky.) Žalobca námietky proti výške doplnenej zmenkovej sumy akceptoval a rozhodol sa trvať len na zaplatení zmenkovej sumy, ktorá zodpovedá súčtu tých nezaplatených úverových splátok, ktoré sa stali splatnými do dňa mimoriadnej splatnosti úveru a istiny úveru, zahrnutej v tých úverových splátkach, ktoré sa po vyhlásení mimoriadnej splatnosti stali predčasne splatnými. Žalovaní síce tvrdili, že zaplatili cca 48 splátok úveru (40 do roku 2010 a zhruba 8 v roku 2012), ale dôkazy, ktorými žalobca dokladoval, že bolo uhradených len necelých 43 splátok úveru, nerozporovali a splatenie úveru vo väčšom rozsahu, než v sume 4.345,54 EUR, nepreukázali. Čiastočné späťvzatie žaloby žalovaní považovali za dôkaz, že blankozmenka nebola vyplnená v súlade s dohodnutými pravidlami, z ktorého dôvodu považovali zmenku so sumou 7.308,61 EUR za neplatnú. K tomu treba uviesť, že vyplnením blankozmenky sa z pôvodne neúplnej listiny stala riadna zmenka spätne ku dňu jej vystavenia, tak, ako by nikdy neúplná nebola. Aj takáto zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, a keďže obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, je platná a platnou ostáva aj vtedy, ak sa preukáže, že bola vyplnená v rozpore s udeleným oprávnením. Úspešným uplatnením námietky podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona, t.j. aj námietky nesprávneho vyplnenia zmenkovej sumy, sa teda zmenka nestáva neplatnou, ale v rozsahu, v ktorom nebolo vyplňovacie oprávnenie dodržané, žalovaných nezaväzuje (v tomto prípade v rozsahu, v ktorom žalobca námietku uznal za dôvodnú a vzal žalobu čiastočne späť). Žalovaní sami konštatovali, že ostávajúca suma 5.903,29 eur približne korešponduje ich výpočtom. Vo včasných námietkach žalovaní poukázali aj na to, že sa o vyplnení blankozmenky vopred nedozvedeli, i keď podpísali zmenku bez uvedenia sumy. Z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca, je však zrejmé, že žalovaní vedeli o výške pohľadávky, ktorú si voči nim Slovenská sporiteľňa, a.s. uplatňuje, aj o termíne splatnosti (v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktoré im bolo doručené 27.2.2013, ich veriteľ vyzval, aby dlh 7.308,61 EUR zaplatili do 10 dní od prevzatia oznámenia). Následne im veriteľ listom z 5.4.2013 oznámil, že pohľadávku postúpil žalobcovi a poučil ich, komu majú dlh uhradiť. Navyše, zo zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve nevyplýva pre majiteľa zmenky povinnosť upovedomiť dlžníkov o tom, že vyplňovacie oprávnenie využil a zmenku vyplnil. Námietkové konanie sa riadi koncentračnou zásadou, vyplývajúcou z § 175 ods. 4 OSP, ktorá neumožňuje súdu prihliadať na neskôr uplatnené námietky. V zmenkovom platobnom rozkaze boli žalovaní poučení, že v námietkach musia uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú. Napriek tomu vznášali v priebehu konania ďalšie námietky, ktorými rozsah skutkových tvrdení, uvedených vo včasných námietkach, prekročili. Tvrdili, že zmenka je neplatná, lebo nebola na videnie a znie na dve meny, resp. spochybnili platnosť postúpenia pohľadávky, keďže Z. W. nebola 28.3.2013 konateľka žalobcu. Na tieto námietky by nebolo možné prihliadať ani v prípade, ak by boli dôvodné. Preto len stručne súd uvádza, že nepredloženie zmenky na platenie nespôsobuje jej neplatnosť, a keďže zmenka je s doložkou „bez protestu“, dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty boli zmeškané, majú v zmysle čl. I. § 46 ods. 2 zmenkového zákona žalovaní. Nakoľko sú však obaja priami zmenkoví dlžníci (čl. I. § 78 ods. 1 a § 32 ods. 1 zmenkového zákona), žalobca by podľa čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona ani zmeškaním lehôt zmenkové práva voči nim nestratil. Za prezentovanie zmenky sa všeobecne uznáva aj doručenie žaloby, spolu so zmenkovým platobným rozkazom, dlžníkom Zmenková suma je na zmenke uvedená len v jednej mene, v čase jej vystavenia síce euro nebolo na Slovensku platnou menou, ale majiteľ mal podľa článku II. ods. 3. zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve oprávnenie doplniť zmenkovú sumu vo výške pohľadávky ku dňu určenému v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Banka v oznámení svoju pohľadávku, v súlade so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, vyčíslila už v eurách. Z údajov obchodného registra je zrejmé, že Z. W. bola konateľkou žalobcu v období od 15.2.2002 do 25.2.2015, t. j. aj v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaný v 2. rade tvrdil, že jemu ako spotrebiteľovi umožňuje zmenkový zákon námietky vznášať vždy, bez ohľadu na povinnú koncentráciu námietok v zmenkovom konaní. Pravdepodobne vychádzal z čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona, podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. Toto ustanovenie zákona má hmotnoprávnu povahu a nie procesnú, nevzťahuje sa na procesný postup súdu a strán sporu. Na jeho základe boli žalovaní oprávnení brániť sa proti žalobcovi námietkami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere napriek tomu, že so žalobcom v tomto mimozmenkovom záväzkovom vzťahu neboli, vždy, t. j. bez toho, aby boli súčasne povinní preukázať, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na ich škodu. Na základe čl. I. § 17 ods. 2 zmenkového zákona, v znení platnom od 23.12.2015, musí súd v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, z úradnej povinnosti prihliadnuť na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva o splátkovom úvere, ktorá je kauzálnym vzťahom zmenky, obsahuje podstatné náležitosti, predpísané zákonom č. 258/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu jej uzavretia, takže ju treba považovať za platnú. Z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že zmenková suma v tej výške, na ktorej zaplatení žalobca zotrval, má pôvod v neprijateľných zmluvných podmienkach. Zabezpečenie úveru blankozmenkou síce výrazne posilnilo vymožiteľnosť kauzálnej pohľadávky, napriek tomu nie je možné každú dohodu o zabezpečení blankozmenkou považovať za neprijateľnú a sankcionovať ju neplatnosťou len preto, že veriteľovi umožňuje vymáhať pohľadávku z príčinného vzťahu aj prostredníctvom zmenky. Dôvod neplatnosti nie je daný ani tým, že vyplňovacie oprávnenie predstavuje potenciálnu možnosť zneužitia práva na úkor spotrebiteľa. V tomto smere treba považovať za rozhodujúci spôsob, akým majiteľ udelené oprávnenie realizoval, keďže účinnú ochranu pred zneužitím vyplňovacieho práva zabezpečoval v čase vystavenia zmenky aj spotrebiteľovi zmenkový zákon v čl. I. § 10, bez ohľadu na to, či bola zmenka indosovaná (pre indosované zmenky v súčasnosti zabezpečuje aj § 17). Žalovaní poukázali na to, že v zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve nie je stanovená maximálna výška sumy. Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve však bola uzavretá na zabezpečenie pohľadávok banky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0372921687 zo dňa 13.3.2007 a podľa článku II. ods. 3. zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve mohol majiteľ zmenkovú sumu vyplniť maximálne vo výške pohľadávky, ktorá vznikla na základe tejto zmluvy, t. j. vo výške nesplatenej istiny, úrokov z úveru, úrokov z omeškania a poplatkov, ktoré sa stali zročnými ku dňu platnosti pohľadávky. Žalobca pri vyplňovaní zmenky vychádzal z údajov, ktoré mu poskytla banka pri postúpení pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere. Odhliadnuc od sumy 1.405,32 EUR, v ktorej uznal námietku žalovaných za dôvodnú, žalobca vyplnením blankozmenky postavenie žalovaných nezhoršil nad prípustnú mieru. Napriek tomu, že sa zmenka stala splatnou 8.4.2013, pohľadávku si na súde uplatnil už 18.10.2013, t. j. pred uplynutím trojročnej doby, v ktorej sa podľa § 103 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, premlčiavajú jednotlivé splátky úveru. Premlčacia doba začala plynúť najskôr od 20.10.2010, v ktorý deň sa stala zročnou v poradí 43. splátka úveru, ktorú žalovaní splnili len čiastočne a ďalej potom v platení splátok nepokračovali. Žalovaná v 1. rade dodatočne namietala, že o zmenke netušila, dozvedela sa o nej až zo žaloby, zamestnankyňa banky ju na dôsledky podpísania zmenky neupozornila a vzhľadom na iné zabezpečenie banka nemusela požadovať zmenku. Obaja žalovaní však súčasne okrem úverovej zmluvy uzavreli s bankou aj zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, z ktorej výslovne vyplýva, z akého dôvodu a s akými dôsledkami sa úver zabezpečuje blankozmenkou, a z vyjadrenia žalovanej v 1. rade nevyplýva, že by pred podpísaním dokumentov nemala možnosť sa s ich obsahom oboznámiť. Neobstojí ani jej argumentácia, že im úver vnútila banka a len banka mala z neho prospech. Pokiaľ mienila, okrem splatenia predchádzajúcich úverov, použiť peňažné prostriedky na svoju osobnú potrebu (opravu zubov) a tento jej úmysel sa nezrealizoval, mala možnosť nevyužitú sumu banke vrátiť a tým úver predčasne splatiť aspoň čiastočne. Za neoprávnene požadované považovali žalovaní aj príslušenstvo zmenkovej sumy, najmä zmenkový úrok 6% ročne od 9.4.2013 do zaplatenia, ktorý žalovaný v 2. rade dokonca označil ako formu úžery a uviedol, že ak by bola na zmenke napísaná suma 5.903,29 EUR, ktorá približne korešponduje s jeho výpočtom, nemal by dôvod podávať námietky, súd by rozhodol v roku 2014 a príslušenstvo by o ďalšie roky nerástlo. Treba uviesť, že pohľadávka by sa zbytočne o zmenkový úrok nenavyšovala len vtedy, ak by žalovaní na zmenku zaplatili aspoň tú sumu, ktorá podľa ich prepočtov zodpovedala výške dlhu a námietky podali len voči zvyšku. Povinnosť platiť postihový úrok by zanikla len vtedy, ak by zmenku zaplatili v čase zročnosti, resp. najneskôr v lehote na podanie námietok, ak tvrdia, že do dňa doručenia žaloby nebola zmenka na platenie predložená. Žalobca žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti v zmenkovej sume 5.903,29 EUR. Túto sumu považuje súd za zodpovedajúcu celkovému záväzku žalovaných zo zmluvy o splátkovom úvere. Žalovaní boli povinní splatiť úver, spolu s úrokom a poplatkom za správu úveru, v 107 mesačných splátkach po 3.077 Sk, čo je spolu 329.239 Sk (10.928,73 EUR). Z toho doteraz uhradili 4.345,54 EUR, t. j. o 6.583,19 EUR menej, než sa v zmluve zaviazali. Ku dňu 19.2.2013 banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, v dôsledku čoho žalovaní stratili výhodu splátok a celý predčasne splatný zvyšok dlhu boli povinní banke vrátiť jednorazovo. Predčasná splatnosť sa týkala 37 splátok po 102,14 EUR (3.077 Sk), ktoré mali byť zročné od 20.2.2013 do 20.2.2016, v celkovej výške 3.779,18 EUR. Z tejto sumy žalobca žiada od žalovaných len 3.099,03 EUR, nakoľko sa rozhodol netrvať na zaplatení nie len poplatku za správu úveru (37 x 1,99 EUR), ale aj úroku z úveru, ktorý je súčasťou týchto splátok (spolu 606,53 e EUR ur), i keď má veriteľ právo požadovať dohodnutý úrok až do splatenia úveru. Do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa stalo splatných 70 úverových splátok po 102,14 EUR spolu vo výške 7.149,80 EUR, takže po odpočítaní vykonaných úhrad 4.345,54 EUR, ostal nedoplatok na omeškaných splátkach vo výške 2.804,26 EUR. Napriek dlhodobému omeškaniu žalovaných s plnením záväzkov nepožaduje žalobca od nich žiadne sankcie, či už vo forme úrokov z omeškania alebo zmluvných pokút. Zmenkový platobný rozkaz súd preto ponechal v zmenkovej sume 5.903,29 EUR spolu so zmenkovým úrokom 6% ročne z nej a v odmene 19,67 EUR ako jednej tretine percenta zo zmenkovej sumy 5.903,29 EUR, v platnosti a vo zvyšku ho zrušil s tým, že v späťvzatej časti súčasne konanie podľa § 175 ods. 5 OSP zastavil. Vzhľadom na výsledok konania súd zrušil aj výrok zmenkového platobného rozkazu o trovách konania a pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov postupoval podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. V časti, v ktorej bol zmenkový platobný rozkaz ponechaný v platnosti, mal žalobca plný úspech a má preto z tejto časti podľa § 255 ods. 1 CSP proti žalovaným právo na náhradu trov v celom rozsahu. Naproti tomu z časti, v ktorej bolo konanie zastavené, má žalobca podľa § 256 ods. 1 CSP povinnosť nahradiť trovy žalovaným, nakoľko čiastočným späťvzatím žaloby on zastavenie konania v zmenkovej sume 1.405,32 EUR s úrokom 6% ročne z nej od 9.4.2013 do zaplatenia a v odmene 4,69 EUR, zavinil. O výške náhrady trov bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté osobitným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/ a navrhol ho zrejme zmeniť tak, že súd návrh žalobcu zamietne. Odvolanie odôvodnil tým, že súd sa v konaní dopustil viacerých pochybení, najmä jednostranne vyhodnotil dôkazy v prospech žalobcu. Poukázal na to, že zákon č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch bol porušený najmä v tom, že na zmenke sú uvedené dve meny - mena SKK, čo je rozpor s § 41 ods. 3 uvedeného zákona. Tiež namietol premlčanie nároku, pretože začiatok premlčacej lehoty začal plynúť 3.9.2010 a súd uviedol, že až 20.10.2010. Tiež vytýkal súdu prvého stupňa, že sa dôsledne nevenoval námietkam ohľadne posudzovania spotrebiteľskej zmluvy. Súd uviedol, že zákaz zabezpečenia spotrebiteľských úverov zmenkou nebol v čase uzatvorenia zmluvy uzákonený, ale nevysporiadal sa s tým, že platil v čase postúpenia zmenky. Tiež sa podľa jeho názoru súdu nevysporiadal s námietkou aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 2/ nevyjadril. Podľa § 471 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len C.s.p., konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Krajský súd v Bratislave v zmysle § 471 ods. 2 C.s.p. prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok v časti I. výroku je vecne správny, avšak vo výroku III. a IV. nie je v súlade so zákonom. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje v celom rozsahu na jeho odôvodnenie. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva, že žalovaní 1/ a 2/ nepreukázali svoje tvrdenia uvádzané v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu a dôkaz o tom, že zmenka nebola predložená na platenie žalovaní nepreukázali. Napriek tomu je treba skonštatovať, že ak by si i žalobca túto povinnosť nesplnil, nestráca svoje práva zo zmenky, čo vyplýva z čl. I - § 53 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu svoj rozsudok riadne, skutkovo a právne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými námietkami, ktoré žalovaní 1/ a 2/ proti zmenkovému platobnému rozkazu podali. Ak žalovaný 2/ ako odvolateľ uvádza v odvolaní iné skutočnosti ako uviedol v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, na tieto už odvolací súd prihliadať nemohol. Preto Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil v napadnutom výroku I. ako vecne správny, stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. Čo sa týka výrokov III. a IV. o nárokoch žalobcu a žalovaného 1/ a 2/ na náhradu trov konania, odvolací súd sa nestotožňuje s názorom a záverom súdu prvého stupňa. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že ak ide o návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, podľa vyššie citovaného § 471 ods. 2 C.s.p., tieto konania sa dokončia podľa doterajších predpisov, teda podľa O.s.p., a to nielen konanie a rozhodovanie vo veci samej - prejednanie námietok - ale aj rozhodovanie o náhrade trov konania a ich výške, súvisiacich s predmetným konaním vo veci samej. Len v prípade, ak by išlo o nárok zo zmenky, ktorý by sa uplatňoval v „klasickom“ konaní, teda nie formou návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, po 1.7.2016 sa už na konanie použije C.s.p.. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní povinný o trovách konania rozhodnúť podľa § 137 a nasl. O.s.p. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku III. a IV. o nároku na náhradu trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s poukazom na § 471 ods. 2 C.s.p., v ktorom rozhodne o trovách konania podľa príslušných ustanovení O.s.p. O trovách odvolacieho konania zároveň rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.