Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/499/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514200322 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514200322.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. 5, V., t.č. N. XX, F., zastúpená spoločnosťou JUDr. Gabriel Almáši, spol. s r.o., Niťová 3, Bratislava proti žalovanému: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 5, V., zastúpený advokátom JUDr. Róbertom Bockaničom, Seberíniho 1, Bratislava, o zaplatenie 10. 800 € s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.05.2015, č.k. 10C/18/2014-100, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 18.05.2015, č.k. 10C/18/2014-100 v celom rozsahu p o t v r d z u j e . Odvolanie žalovaného v napadnutej časti, v ktorej bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, o d m i e t a. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 561,24 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2 361,24 € od 07.01.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 200 € od 14.01.2015 do zaplatenia a trovy konania v sume 213,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 975,01 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 10. 800 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 7 200 € od 07.01.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3 600 € od 14.01.2015 do zaplatenia a trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia. Návrh odôvodnila tým, že žalovaný naďalej bezodplatne užíva jej spoluvlastnícky podiel a preto žiadala o doplatenie bezdôvodného obohatenia aj za nasledujúce obdobie od 07.01.2014 do 07.01.2015 v sume 3600 €. 2. Súd prvej inštancie skúmal, či nárok uplatňovaný žalobkyňou je uplatnením náhrady vyplývajúcej z § 137 ods. 1 OZ, alebo je nárok, vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, teda z plnenia bez právneho dôvodu. Priklonil sa k tomu, že požadovaný nárok je bezdôvodným obohatením. Žalovaný fakticky užíva spoločnú vec - byt nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, vzniká na jeho strane bezdôvodné obohatenie, pretože nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania bytu vrátiť. Bolo irelevantné, či žalovaný bránil žalobkyni užívať jej spoluvlastnícky podiel, alebo, že táto ho neužívala „dobrovoľne“, keďže z bytu odišla pre zlé vzťahy so žalovaným. Aj za takýchto okolností mal nárok na zaplatenie finančnej náhrady. Súd prvej inštancie v danej veci posúdil všetky skutkové okolnosti prípadu, nadobudnutie spoluvlastníctva k bytu, kto sa stará o jeho údržbu, kto ho užíva, ako, i prečo byt v časti spoluvlastníckeho podielu žalobkyňa neužíva. Z výpovedí účastníkov, svedka X. bolo nesporné, že žalobkyňa v byte nebývala od Vianoc pred rozvodom manželstva, kedy boli účastníci spoločnými nájomcami bytu a ani potom, keď byt nadobudli do podielového spoluvlastníctva, teda od roku 2003. Finančné prostriedky na získanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyni zabezpečil žalovaný, ktorý zaplatil cenu nielen za svoj spoluvlastnícky podiel, ale i za žalobkyňu. Bez tejto skutočnosti by žalobkyňa spoluvlastnícky podiel k bytu nezískala. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že medzi účastníkmi bola „Dohoda“, že ako spoloční nájomcovia bytu v V. na M. ul. č. X urobia všetky úkony smerujúce k prevodu práva nájmu bytu na ich syna X., prípadne úkony k tomu, že sa stanú podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu a kúpnu cenu zaplatí výlučne žalovaný, a že následne každý svoj spoluvlastnícky podiel k bytu prevedie na syna, táto bola súčasťou navrhovaného zmieru v konaní o vyporiadanie BSM, ktorú súd v navrhovanom znení neschválil. Súdom schválený zmier v konaní 15C 106/2001 riešil len vyporiadanie hnuteľných vecí. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že aj keď sa žalobkyňa ako podielový spoluvlastník bytu domáhala peňažnej náhrady za užívanie jej podielu na spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu, je nárok čiastočne čo do výšky požadovanej náhrady v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný zaplatil cenu za jej spoluvlastnícky podiel, byt zrekonštruoval, zabezpečuje jeho údržbu, platí polovicu dane za nehnuteľnosť. Pokiaľ by súd prvej inštancie pristúpil na požadovanú sumu vychádzajúcu z trhového nájomného za obdobný byt v jeden polovici, treba prihliadnuť na podstatnú skutočnosť, že byt nebol voľný, bol a je užívaný viacerými osobami a asi ťažko by v takomto byte žalobkyňa prenajala svoj podiel za sumu 300 € mesačne. Žalovaný bol spočiatku ochotný zaplatiť žalobkyni náhradu vo výške 20 € mesačne, čo však nie je akceptovateľné. Žalobkyňa je spoluvlastníkom bytu v jednej polovici a preto súd prvej inštancie s poukazom na vyššie úvahy priznal žalobkyni náhradu v sume 100 € mesačne za obdobie od 07.01.2012 do 07.01.2015. Súd prvej inštancie zvážil, že za danú sumu by bolo možné prenajať v takomto užívanom byte izbu s príslušenstvom. Vo všeobecnosti je totiž pri takomto bezdôvodnom obohatení účelom odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho; ich výšku (výšku bezdôvodného obohatenia) vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci (v danom prípade spoluvlastníckeho podielu na nej). Podľa názoru súde prvej inštancie pokiaľ je výška obvyklého nájomného v danom mieste a čase závislá aj na účele a spôsobe užívania, treba prihliadnuť aj na podstatu (spôsob a rozsah) faktického užívania subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil. V konaní bolo preukázané, že celý byt užíva žalovaný so svojou terajšou rodinou a syn účastníkov. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh ako neprimeraný a rozporný s dobrými mravmi zamietol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p., žalobkyni priznal trovy konania v sume 213,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 975,01 €. 3. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil žalovaný súdu prvej inštancie odvolanie. V odvolaní sa žalovaný domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia na konanie pred prvoinštančný súd. Podľa žalovaného dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom bolo preukázané, že žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť, uzatvorila dohodu o darovaní predmetného bytu na spoločného syna, pričom prevod vlastníckeho práva nezabezpečila. Žalobkyňa sa nepodieľala na nákladoch spojených s užívaním bytu a nikto jej nebránil byt užívať a taktiež sa nepodieľala na odkúpení bytu od pôvodného vlastníka. Žalobkyňa má podľa žalovaného dlhoročne vyriešenú bytovú otázku. 4. Súdu prvej inštancie doručila dňa 26.06.2015, (na poštu dané dňa 23.06.2015) žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Súd prvej inštancie ju vyzval uznesením zo dňa 23.07.2015, č. k. 10C/18/2014-112, ktoré následne bolo opravené opravným uznesením zo dňa 28.08.2015, č. k. 10C/18/2014-120, aby žalobkyňa v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnila odvolanie voči napadnutému rozsudku, keďže odvolanie žalobkyne neobsahovalo všetky požadované náležitosti. Doplnené odvolanie žalobkyne bolo súdu prvej inštancie doručené až dňa 06.11.2015, t. j. po danej lehote, určenej na doplnenie predmetného odvolania. Napriek vyššie uvedenému, i keď žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dôvody odvolania nedoplnila v lehote 10 dní od doručenia uznesenia, ktorým bola žalobkyňa vyzvaná na doplnenie dôvodov odvolania, a ktorá lehota vzhľadom na opravné uznesenie začala plynúť žalobkyni dňom 10.09.2015, a uplynula 20.10.2015, odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne vzhľadom k tomu, že v danom prípade žalobkyňa prvé písomné podanie zo dňa 22.06.2015, doručila súdu prvej inštancie 26.06.2015, t.j., v 15 dňovej lehote na odvolanie, i keď odôvodnenie odvolania chýbalo. Túto lehotu na odvolanie nebolo možné stotožňovať s lehotu na odstránenie vád odvolania. Vzhľadom k tomu, že k odstráneniu vády odvolania došlo do rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd odvolanie žalobkyne prejednal. Odvolací súd vychádzal pritom z premisy, že rozsah a dôvody odvolania môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať, avšak toto právo môže v zmysle § 205 ods. 3 OSP (procesný právny predpis platný do 30.06.2016), využiť len do uplynutia odvolacej lehoty. V danom prípade sa ale nejedná o rozšírenie dôvodov odvolania, ale o odstránenie chýbajúcich podstatných náležitostí odvolania. Ustanovenie § 205 ods. 3 OSS, (v súčasnosti ust. § 365 ods. 3 CSP), sa týka len lehoty, v ktorej môže odvolateľ rozširovať rozsah a dôvody odvolania, neurčuje ale lehotu v ktorej má odvolateľ možnosť odstrániť vady podaného opravného prostriedku. V čase rozhodovania odvolacieho súdu vada odvolania bola odstránená (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo/32/2005, 5Cdo/268/2009). 5. Žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, v ktorom k tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť, a že byt jej nikto nebránil užívať uviedla, že žalobkyňa tak učinila z dôvodu násilnej povahy žalovaného a po opustení spoločnej domácnosti jej bol znemožnený prístup do bytu vymenením zámkov na vstupných dverách. Čo sa týka dohody darovania sporného bytu ich spoločnému synovi X., resp. jej polovice spoluvlastníckeho podielu k danému bytu žalobkyňa uviedla, že spočiatku tento úmysel mala, ale medzičasom nastali rozhodujúce zmeny, ktoré ju viedli k tomu, aby si darovanie svojho spoluvlastníckeho podielu k bytu synovi rozmyslela. Syn X. bol zverený do výchovy žalovaného a počas jeho dospievania sa so žalobkyňou odcudzili. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nebýva v predmetnej nehnuteľnosti, takže z tohto titulu sa ani nepodieľa na úhrade nákladov spojených s užívaním bytu, svoju daňovú povinnosť si vždy splnila. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol jediný relevantný zákonný dôvod, pre ktorý by nemal byť žalobkyni priznaný požadovaný nárok, preto odvolaciemu súdu navrhla, aby odvolanie žalovaného zamietol a napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie súdu prvej inštancie. 6. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyni, v ktorom uviedol, že trvá na podanom odvolaní. 7. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobkyne, ktorá sa voči žalovanému domáha peňažnej náhrady za užívanie jej podielu na spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu je dôvodný, avšak len čiastočne do výšky 3.561,24 eur, vrátane úroku z omeškania, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie, keď vykonaním dokazovaným nebolo sporné, že kúpnu cenu za byt v sume 43.520,- Sk zaplatil zo svojich výlučných finančných prostriedkov žalovaný; nebolo sporné ani to, že žalobkyňa z predmetného bytu odišla ešte pred rozvodom manželstva, a v predmetnom byte od tejto doby nebýva. Tiež nebolo sporné, že byt užíva žalovaný, jeho priateľka ich spoločná dcéra a syn žalobkyne a žalovaného. Súd prvej inštancie ustálil žalobkyni náhradu za užívanie jej podielu na spoločnej veci vo výške 100,- eur mesačne za žalované obdobie, keď mal za to, že danú sumu by bolo možné prenajať v tomto byte izbu s príslušenstvom. Mal za to, že vo všeobecnosti je totiž aj pri takomto bezdôvodnom obohatení účelom odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho; a preto ich výšku (výšku bezdôvodného obohatenia) vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci, (t.j. v danom prípade spoluvlastníckeho podielu na nej). Súd prvej inštancie zároveň vzal do úvahy skutočnosť, že výška nájomného v danom mieste a čase je závislá aj na účele a spôsobe užívania, a zohľadnil, že celý byt užíva žalovaný so svojou terajšou rodinou a syn žalobkyne a žalovaného. Vzhľadom k takto zistenému skutkovému stavu, žalobu žalobkyne vo zvyšku ako neprimeranú a rozpornú s dobrými mravmi zamietol. 8. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 9. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil v súlade s ust. § 451 ods. 1 OZ, pretože záväzok z bezdôvodného obohatenia vzniká iba v prípade, že medzi účastníkmi neexistuje iný právny vzťah, v rámci ktorého zvláštna právna norma ukladá povinnosť, ktorá smeruje k rovnakému cieľu. Právo podielového spoluvlastníka podieľať na úžitku zo spoločnej veci v rozsahu svojho podielu, resp. právo na peňažnú náhradu za časť (hodnotu) tohto úžitku v rozsahu zodpovedajúcemu jeho podielu v prípade, ak tento úžitok nemožno rozdeliť, čo je aj v danom prípade, t.j. v prípade užívania spoločného bytu druhým spoluvlastníkom, je právom vyplývajúcim z právneho vzťahu spoluvlastníctva, a to z ust. § 137 ods. 1 OZ, v spojení s § 123 OZ. Tým je vylúčená možnosť posudzovania tohto práva ako práva zo záväzku bezdôvodného obohatenia. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd výzvou zo dňa 07.09.2018 vyzval právnych zástupcov strán sporu: JUDr. Gabriel Almáši, s.r.o., Šumavská 3 a JUDr. Róbert Bockanič, advokát v súlade s ust. 382 CSP, aby sa strany sporu k možnému požitiu iného právneho posúdenia vyjadrili, keď (namiesto právneho posúdenia podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 OZ), vec má byť právne posúdená v súlade s ust. § 137 ods. 1, v spojení s ust. § 123 OZ, a uložil stranám sporu, aby vyjadrenie v lethote10 dní písomne (k inému právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom), ak to považujú za potrebné zaslali odvolaciemu súdu. V prípade, že sa písomne nevyjadria odvolací súd bude mať za to, že k právnemu posúdeniu veci sa nepovažujú za potrebné vyjadriť. Zástupca žalobkyne výzvu odvolacieho súdu prevzal, avšak k inému právnemu posúdeniu veci sa nevyjadril. Zástupca žalovaného oznámil, že zmenu právnej kvalifikácie ponecháva na úvahu odvolacieho súdu. 11. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach, vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 12. Z ustanovenia § 137 OZ vyplýva, že každý podielový spoluvlastník je oprávnení vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, v prípade ak ju neužíva, nemôže užívať nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia voči tomu spoluvlastníkovi, ktorý jeho podiel užíva. 13. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. Vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide už o užívanie spoločnej veci. V prípade ak sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípade o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ust. § 137 ods. OZ, v spojení s § 123 OZ. 14. Odvolací súd uvádza, že i s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/184/2010, z 27.10.2010 neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom, musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa spoluvlastník, užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu ,,podiela na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu ??. 15. Ak podielový spoluvlastník, ktorý sa domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, v takom prípade ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upraveného. Ide o nárok, ktorý vyplýva z ust. § 137 ods., v spojení s ust. § 123 OZ ( viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Cdo/277/2009 z 24.11.2009, rozhodnutie Ústavného súdu IVÚS/342/2012-19 zo dňa 03.07.2012). 16. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd vec právne posúdil v súlade s ust. § 137 ods. 1 OZ, spojení s ust. § 123 OZ. Podľa odvolacieho súdu spoluvlastníkovi, t.j. žalobkyni prináleží náhrada za obmedzenie spoluvlastníckeho práva vzhľadom k tomu, že súčasné existujúce pomery neumožňujú žalobkyni plnú realizáciu jej spoluvlastníckeho práva. 17. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. I keď vec inak právne posúdil (podľa § 451 OZ), takýto právny záver nič nemenní na vecnej správnosti prijatého záveru súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobkyne. Preto odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, pre ktoré nárok žalobkyne krátil, a tieto dôvody sú odvolacím súdom akceptovateľné a dôvodné pri rozhodovaní o výške predmetnej náhrady. Podľa odvolacieho súdu, súdom prvej inštancie stanovená výška náhrady - peňažná čiastka, zodpovedá čiastkam, vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci, spravidla práve formou nájmu. Súd prvej inštancie správe poukázal na trhové nájomne za obdobný byt v 1, prihliadol i na tú skutočnosť, že byt nebol voľný a bol a je užívaný viacerými osobami, a preto správne uzavrel, že ťažko by takýto byt (svoj podiel) žalobkyňa prenajala za sumu 300,- eur mesačne. Ponúkaná náhrada zo strany žalovaného vo výške 20,- eur nie je akceptovateľná ani odvolacím súdom. Správne súd prvej inštancie prihliadol i na účel a spôsob a využívania predmetného bytu, keď prihliadol aj na spôsob a rozsah faktického užívania tým subjektom, ktorý celý byt užíva a užívaj s celou terajšou jeho rodinou, vrátane syna žalobkyne a žalovaného. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane trov prvoinštančného konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil, keď bol v o výroku vecne správny. 19. Žalobkyňa dňa 11.10.2015 podľa obsahu podala odvolanie do zamietajúcej časti, keď v odvolaní poukázala na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom súd konštatoval, že nárok žalobkyne je neprimeraný, a čiastočne, čo do výšky požadovanej náhrady v rozpore s dobrými mravmi, zároveň poukázala na reálnu možnosť prenajatia sporného bytu za priemernú výšku mesačného nájmu 600,- eur, vzhľadom na typ nehnuteľnosti a jej lokalitu. Žalobkyňou teda bol napadnutý výrok súdu prvej inštancie, a to v časti, v ktorej vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. Naopak žalovaný, prostredníctvom svojho právaného zástupcu v odvolaní zo dňa 18.06.2015 napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie v plnom rozsahu, keď mal za to, že súd prvej inštancie dospel k neprávnym skutkovým zisteniam a ani z obsahu podaného odvolania nevyplynulo, že by žalovaný podal odvolanie len do výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni 3.564,24 eur vrátene úrokov z omeškania. 20. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v časti, ktorou súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol, žalovaný nemôže podať odvolanie, pretože v tejto časti bol žalovaný úspešný, nakoľko v tejto časti neboli dotknuté jeho práva. Vo zvyšku bola žaloba voči žalovanému zamietnutá. Podľa zásady: reformatio in peius sa procesné postavenie strany nemôže zhoršiť, teda pokiaľ bol žalovaný úspešný vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol, bolo potrebné odvolanie žalovaného v tejto časti odmietnuť, a to v súlade s ust. § 386 písm. b) CSP v zmysle, ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak odvolanie podala sporová strana, povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobnej napadnutým rozhodnutím. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaného bol odvolaním napadnutý výrok v celom rozsahu, t.j. aj v časti v ktorej súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol, neboli dotknuté práva žalovaného, odvolací súd odvolanie žalovaného v tejto časti v súlade s ust. § 386 písm. b) CSP odmietol. 21. Pokiaľ žalobkyňa podala odvolanie do zamietajúcej časti, jej odvolanie odvolací súd prejednal. Neobstojí odvolacia námietka žalobkyne, že žalovaný ktorý užíval byt nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu sa tak bezdôvodne obohatil na úrok žalobkyne, a to už vzhľadom na iné právne posúdenie veci, odôvodnené vyššie. 22. K odvolacej námietke žalobkyne, že aj iné osoby, ktoré bývajú v byte, možno prispievajú na spoločné bývanie z čoho má žalovaný úžitok, a tým sa bezdôvodne obohacuje v danom prípade je nedôvodný. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, pre ktoré nárok žalobkyne krátil, a odvolací súd sa s týmito dôvodmi stotožňuje, sú akceptovateľne a dôvodne pri rozhodovaní o výške náhrady. Odvolací súd v predmetnej veci vychádzal z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie ktorým náležite zistil skutkový stav, a správne vyhodnotil i vykonané dôkazy, pričom z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Ďalšie odvolacie námietky žalobkyne nie sú spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Medzi stranami sporu nedošlo k dohode o výške náhrady za užívanie nehnuteľnosti, pričom odvolací súd náhrady vo forme peňažného plnenia uplatnenú žalobkyňou ako podielovou spoluvlastníčkou, ktorá svoj podiel neužíva a nemôže užívať je potrebné považovať tak ako už bolo vyššie uvedené za nárok vymývajúci z ust. § 137 OZ. 23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. CSP, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 2 CSP. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne a žalobcu v odvolacom konaní, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).