Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/164/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514202077 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514202077.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členiek senátu: JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: IMIDJEX spol. s r.o., IČO: 17 337 551, so sídlom : Lieskovská cesta 10/A, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, proti žalovanému: L. U., narodený X.X.XXXX, bytom A. XX, X., zastúpený advokátskou kanceláriou Okenica Šula & Co. s.r.o., so sídlom Pražská 11, Bratislava, o zaplatenie 2.223,84 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 49C/220/2014-150 zo dňa 3.2.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č. k. 49C/220/2014-150 zo dňa 3.2.2016 p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 2.223,84 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody. 2. Uplatňovaný nárok žalobca odôvodnil rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 17C/136/2006, právoplatným dňa 5.12.2012 a vykonateľným dňa 11.12.2012, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť L. X., narodený XX.X.XXXX, sumu 1 369 eur, náhradu trov konania v sume 772,84 eur, ako i zaplatiť súdny poplatok vo výške 82,-eur. V uvedenom konaní si L. X. uplatnil svoj nárok z titulu náhrady škody na zdraví, ktorá mu vznikla v dôsledku úrazu pri dopravnej nehode dňa 24.06.2004 v čase o 13.40 hod. na L. D. P. X., ktorú spôsobil L. U., v tom čase zamestnanec žalobcu, a to motorovým vozidlom vo vlastníctve žalobcu. L. U. bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 1T 131/07 zo dňa 27.1.2009 uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 224 ods. 1,2 Trestného zákona, keď inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pretože porušil dôležitú povinnosť uloženú zákonom. V zmysle ustanovenia § 186 Zákonníka práce žalobca požaduje od žalovaného náhradu škody, ktorú napriek výzve na jej úhradu zo dňa 16.12.2013 žalovaný nezaplatil. Proti platobnému rozkazu č. k. 28Ro/114/2014-24, vydanému v tejto veci dňa 10.3.2014, podal žalovaný včas odôvodnený odpor, v ktorom žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. V odpore okrem iného poukázal na výšku žalovanej sumy prevyšujúcu rozsah náhrady škody, ktorú môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca v zmysle ustanovenia § 186 ods. 2 Zákonníka práce, keď žalovaný za obdobie mesiacov marec až máj 2004 dosahoval príjem u žalobcu v sume 321,91 eur, teda najvyššia suma náhrady škody, ktorej by sa mohol žalobca domáhať od žalovaného by bola vo výške 965,73 eur. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v čase dopravnej nehody nemal uzatvorené (uhradené) povinné zmluvné poistenie na jeho motorové vozidlo, ktoré v čase dopravnej nehody žalovaný viedol ako zamestnanec žalobcu. Žalovaný o tejto skutočnosti nemal a nemohol mať vedomosť, pretože disponoval všetkými dokladmi od vozidla, vrátane tzv. bielej karty a dôvodne sa domnieval, že žalobca ako zamestnávateľ riadne zabezpečil splnenie zákonnej povinnosti, a to uzatvorenie a uhradenie povinného zmluvného poistenia k motorovému vozidlu. Uvedené porušenie zákonnej povinnosti mať uzatvorené a uhradené povinné zmluvné poistenie motorového vozidla bolo hlavnou príčinou vzniku škody na strane žalobcu, nakoľko celý nárok poškodeného z dopravnej nehody by bol krytý povinným zmluvným poistením motorového vozidla a náhradu všetkej škody by poškodenému z dopravnej nehody poskytla zmluvná poisťovňa. Ďalej v odpore uviedol, že v danom prípade absentuje naplnenie subjektívneho znaku zavinenia na strane žalovaného, ktorý škodu nezavinil, ani z nedbanlivosti nevedomej, poukázal na Dohodu o skončení pracovného pomeru z 16.7.2011, kde v bode 2.2 zmluvné strany skonštatovali vysporiadanie vzájomných záväzkov z pracovného pomeru a vzniesol taktiež námietku premlčania, keď vychádzal z objektívnej 3 ročnej premlčacej doby, ktorá podľa jeho názoru začala plynúť odo dňa škodovej udalosti - dopravnej nehody 24.6.2004 a uplynula 26.4.2007, teda pred podaním žaloby na súd prvej inštancie. 3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania skutkovo ustálil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T 131/2007 zo dňa 27.1.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5To 35/2009 zo dňa 11.6.2009 bol žalovaný uznaný vinným za to, že 24.6.2004 o 13.40 hodine v Bratislave na Prístavnej ulici viedol osobné motorové vozidlo značka Ford Focus EČV: J. - XXX N., pričom došlo k zrážke motorového vozidla s poškodeným - L. X., ktorý v tom čase prechádzal po priechode pre chodcov. V dôsledku nárazu utrpel poškodený L. X. rôzne zranenia s predpokladanou priemernou dobou liečenia podľa znaleckého posudku 6 mesiacov, za čo žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona a bol mu uložený peňažný trest vo výmere 330,- eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na jeden rok. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol L. X. odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C/136/2006-258 zo dňa 9.10.2012 bola spoločnosti IMIDJEX spol. s r.o. (žalovaný v 1. rade v konaní sp. zn. 17C/136/2006) uložená povinnosť zaplatiť L. X. sumu 1369 eur ako i náhradu trov konania 772,84 eur a zároveň zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 82,- eur. Súd konanie voči žalovanému v 2. rade (L. U.T.) podľa § 96 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP) zastavil. K pasívnej vecnej legitimácii spoločnosti IMIDJEX spol. s r.o. uviedol, že tá vyplývala z ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže v čase nehody, následkom ktorej bola spôsobená škoda na zdraví L. X.É., bol zamestnávateľom žalovaného v 2. rade, ktorý viedol vozidlo Ford Focus pri plnení pracovných úloh u svojho zamestnávateľa. Z titulu bolestného súd priznal L. X. sumu 1060,20 eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 308,60 eur a zároveň mu priznal plnú náhradu trov konania v sume 772,84 eur. Na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C/136/2006-258 zo dňa 9.10.2012 poukázal žalobca dňa 17.1.2013 sumu 2.141,84 eur v prospech účtu poškodeného L. X.. 4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z odpovede žalobcu adresovanej žalovanému na žiadosť o skončenie pracovného pomeru z 30.6.2011 vyplýva upozornenie žalobcu ako zamestnávateľa o jeho nároku na náhradu škody proti žalovanému ako zamestnancovi podľa ust. § 179 Zákonníka práce vyplývajúceho z rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C/136/2006-258. Obaja účastníci uvedenú odpoveď podpísali, prílohou bola Dohoda o skončení pracovného pomeru. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.6.2011 súd prvej inštancie zistil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným vzniknutý na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.11.2003 sa skončil ku dňu 15.7.2011. V bode 2.2. účastníci dohody vyhlásili, že všetky záväzky z pracovného pomeru zamestnanca majú vzájomne vyporiadané. 5. Žalovaný uviedol, že nemal vedomosť o tom, že motorové vozidlo značky Ford Focus EČV: J. - XXX N. nebolo povinne zmluvne poistené. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 17C/136/2006 bolo zistené, že v uvedenom konaní vedľajší účastník na strane žalovaných poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa vo svojich vyjadreniach k vstupu do konania na strane žalovaných poukázala na skutočnosť, že motorové vozidlo Ford Focus EČV: J. - XXX N. nemalo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v čase dopravnej nehody. 6. Súd prvej inštancie sa v prvom rade vysporiadal s námietkou premlčania uplatneného nároku, ktorá bola vznesená žalovaným. Žalovaný mal za to, že žaloba bola podaná po uplynutí 3 ročnej objektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňom vzniku dopravnej nehody dňa 24.6.2004, príčinou ktorej došlo k vzniku škody na zdraví u poškodeného, ktorá bola dôvodom vzniku škody na strane žalobcu. Žalobca naopak mal za to, že premlčacia doba začala plynúť dňom, kedy škodu poškodenému uhradil, teda odo dňa 17.1.2013. 7. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že je potrebné vychádzať z pojmu udalosť, z ktorej škoda vznikla, ktorý zahŕňa nielen protiprávny úkon, či právne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla k vzniku škody, ale aj vznik škody samotnej. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalovaný správne poukázal v konaní na dve škody, ktoré v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 24.6.2004 vznikli a ktoré je potrebné rozlišovať. Jednak došlo k vzniku škody na zdraví L. X., náhrady ktorej sa domáhal v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 17C/136/2006 proti spoločnosti IMIDJEX spol. s.r.o. (v tomto konaní žalobca) a k vzniku škody, ktorú si v tomto konaní uplatňuje žalobca ako zamestnávateľ voči svojmu bývalému zamestnancovi. Z uvedeného vyvodil súd prvej inštancie záver, že škoda uplatnená v tomto konaní nevznikla žalobcovi pri dopravnej nehode, keď v tom čase vznikla škoda na zdraví iba poškodenému L. X.. Súd prvej inštancie mal za to, že nárok nemožno považovať za premlčaný, a pri určení začiatku plynutia premlčacej doby vychádzal z dátumu právoplatnosti Rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C/136/2006-258 t.j. dňa 5.12.2012, odkedy začala plynúť subjektívna i objektívna premlčacia doba. 8. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 177 ods. 1, § 179 ods. 1, § 187 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej aj ZP) a ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, § 4 a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZPZP) a uviedol, že medzi základné povinnosti zamestnávateľa patrí povinnosť svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku, a ak zistí nedostatky, je jeho povinnosťou ich odstrániť. V tomto zákonnom ustanovení nie je predmetom ochrany len zdravie a majetok zamestnancov, ale aj zdravie a majetok tretích osôb. Žalobca bol povinný mať uzatvorené a riadne a včas uhradené povinné zmluvné poistenie na predmetné motorové vozidlo, ktorého prevádzkovateľom bol v čase vzniku dopravnej nehody, prípadne nemal umožniť žalovanému vykonať pracovnú cestu na motorovom vozidle, ktoré nemalo platný doklad o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 9. Súd prvej inštancie zastával názor, že práve porušenie zákonnej povinnosti zo strany žalobcu, keď nemal uzatvorené zákonné poistenie motorového vozidla, malo vplyv na vznik samotnej škody na strane žalobcu (v priamej príčinnej súvislosti), nakoľko nárok poškodeného na náhradu škody by bola uhradila poisťovňa žalobcu podľa ust. § 4 a 15 zákona č. 381/2001 Z. z, o PZP za predpokladu, že by mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie, pričom v prípade pracovnoprávneho regresu by mala táto skutočnosť vplyv na „mieru zavinenia", respektíve spoluúčasti žalobcu ako zamestnávateľa na vzniku škody, a zároveň pri posudzovaní miery spoluzavinenia vo vzťahu ku spôsobenej škode zo strany žalovaného, ako zamestnanca podľa § 187 ods. 1 Zákonníka práce. Žalobca sa v konaní domáhal nároku na náhradu škody, ktorej vzniku mohol predísť splnením si svojej zákonnej povinnosti mať uzavreté zákonné poistenie. Súd prvej inštancie uviedol, že následok nesplnenia si zákonnej povinnosti žalobcu nemôže byť na ťarchu žalovaného. Na základe uvedeného žalobu v celom rozsahu zamietol a z dôvodu procesnej ekonómie sa ďalej nezaoberal výškou požadovanej náhrady škody (najmä jej súladom s ustanovenia § 186 ods. 2 Zákonníka práce). 10. Žalobca napadol v zákonnej lehote rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu odvolaním. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav na základe vykonaných dôkazov. Uviedol, že k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci došlo najmä tým, že súd prvej inštancie konštatoval, že k vzniku škody na strane žalobcu by nedošlo, ak by bolo motorové vozidlo zn. Ford Focus, EČV: J. XXX N. povinne zmluvne poistené. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne vyvodil záver, že práve porušenie zákonnej povinnosti zo strany žalobcu malo vplyv na vznik samotnej škody na strane žalobcu. Rovnako nesúhlasí žalobca ani so záverom súdu, že skutočnosť, že žalovaný ako zamestnanec žalobcu spôsobil motorovým vozidlom pri pracovnej ceste škodu tretej osobe, je v nepriamej príčinnej súvislosti so vznikom škody na strane žalobcu. Žalobca argumentuje, že práve protiprávne konanie žalovaného je v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá vznikla žalobcovi, nakoľko žalovaný počas pracovného času a v priebehu pracovnej cesty spôsobil reálnu škodu na zdraví poškodenému dopravnou nehodou, v dôsledku čoho bol žalobca zodpovedný za žalovaným spôsobenú škodu v zmysle § 420 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj OZ). Touto zodpovednosťou žalobcu však zodpovednosť žalovaného podľa pracovnoprávnych predpisov ostala nedotknutá a nezanikla. Žalobca uviedol, že z ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti právnickej a fyzickej osoby vyplýva, že za škodu, ktorú spôsobí fyzická osoba, ktorá bola použitá pri činnosti pre právnickú osobu, za túto škodu nezodpovedá použitá osoba, ale právnická osoba, za ktorú, respektíve pre ktorú použitá osoba túto činnosť vykonávala. Zodpovednosť použitej osoby však podľa pracovnoprávnych predpisov nie je dotknutá. Právnická osoba teda ako zamestnávateľ zodpovedá za škodu, ktorú pri výkone pracovnej činnosti spôsobil jej zamestnanec. Zamestnanec totiž nie je v právnom vzťahu s poškodeným, ale podľa Zákonníka práce zodpovedá svojmu zamestnávateľovi podľa § 179 Zákonníka práce. V zmysle uvedeného bol žalobca povinný zaplatiť poškodenému na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava II sumu vo výške 2 223,84 eur. Uspokojením predmetného nároku poškodeného dopravnou nehodou však nezanikla zodpovednosť žalovaného ako zamestnanca žalobcu podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce. Až úhradou tejto sumy vznikla žalobcovi škoda na majetku, respektíve regresný pracovnoprávny nárok voči žalovanému, nakoľko tento vznikol v priamej vecnej súvislosti s konaním žalovaného, v dôsledku ktorého bol žalobca povinný uhradiť škodu poškodenému dopravnou nehodou. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného boli naplnené všetky predpoklady na založenie všeobecnej zodpovednosti v zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce, nakoľko: 1) žalovaný svojím konaním porušil objektívne právo, čo inými slovami znamená, že jeho konanie má znaky protiprávnosti, pričom v oblasti pracovného práva žalovaný porušil nielen ustanovenia § 178 ods. 1 a § 81 písm. a), c) a e) Zákonníka práce, ale aj ustanovenia § 12 ods. 2 pís. a), c) bod 2 a j) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov; 2) žalovaný svojím konaním spôsobil žalobcovi ujmu na majetku (t.j. skutočnú škodu); 3) žalovaný svojím protiprávnym konaním (prvotná príčina) vyvolal ako následok škodu na zdraví poškodeného dopravnou nehodou (iná príčina), a tento následne po právoplatnom skončení trestného konania a právoplatnom skončení občianskeho súdneho konania (iná príčina) vyvolal ako následok vznik škody na majetku žalobcu; 4) zavinenie žalovaného žalobca preukázal trestným rozsudkom; 5) žalovaný bol v čase dopravnej nehody zamestnancom žalobcu. Žalobca v odvolaní na obranu ďalej uvádza, že protiprávnym konaním žalovaného by došlo k spôsobeniu škody aj v prípade, keby bola poistná zmluva platná v čase dopravnej nehody v zmysle Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný by totiž svojím protiprávnym konaním spôsobil škodu poisťovateľovi žalobcu, ktorý by bol za poisteného, teda za žalobcu, povinný poskytnúť náhradu škody na zdraví poškodenému dopravnou nehodou. V takomto prípade by bol žalovaný povinný nahradiť škodu poisťovateľovi žalobcu v zmysle § 827 Občianskeho zákonníka. Predmetné ustanovenie upravuje tzv. nepriamy postih poisťovateľa (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/45/2007). V zmysle § 827 Občianskeho zákonníka je teda poisťovateľ po poskytnutí plnenia za poisteného oprávnený uplatniť právo na náhradu škody alebo iné obdobné právo, ktoré mal poistený v súvislosti s poistnou udalosťou proti inému. Z tohto dôvodu by právo žalobcu ako zamestnávateľa na náhradu škody proti žalovanému ako zamestnancovi prešlo v rovnakom rozsahu a výške na poisťovateľa. Tento prechod práva na náhradu škody nastáva ex lege po poskytnutí plnenia poistenému (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2010, sp. zn.: 4 Cdo 54/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.08.2002, sp. zn.: Cdo/16/2002, rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 26.03.2015, sp. zn.: 6C/176/2014). V tomto smere žalobca v odvolaní zdôraznil, že skutočnosť, či motorové vozidlo bolo alebo nebolo povinne zmluvne poistené je pre vznik škody a následné vyvodenie zodpovednosti žalovaného za škodu irelevantná, nakoľko protiprávnym konaním žalovaného došlo k reálnemu spôsobeniu škody (t.j. k prvotnej príčine - ku škode na zdraví poškodeného dopravnou nehodou), pričom v prípade platnosti alebo neplatnosti poistnej zmluvy sa mení len subjekt oprávnený na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou proti žalovanému.Vo vzťahu k príčinnej súvislosti protiprávneho konania žalovaného k vzniku škody na strane žalobcu v odvolaní žalobca uviedol, že žalovaný svojím protiprávnym konaním škodu na zdraví poškodeného dopravnou nehodou skutočne spôsobil, existuje medzi jeho protiprávnym konaním a spôsobenou škodou priama a bezprostredná vecná súvislosť, v dôsledku čoho bol žalobca v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedný za žalovaným spôsobenú škodu. Na základe tejto skutočnosti potom vznikol žalobcovi regresný pracovnoprávny nárok v zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý je predmetom tohto konania. Z uvedených dôvodov žiadal žalobca, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalovaný bude povinný nahradiť žalobcovi sumu vo výške 2 223,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2 223,84 eur od 19.12.2013 do zaplatenia, nahradiť trovy konania vo výške 133,- eur za zaplatený súdny poplatok a na účet právneho zástupcu žalobcu, trovy právneho zastúpenia v prvoinštančnom konaní vo výške 836,51 eur a v druhoinštančnom konaní vo výške 119,84 eur. 11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. K tvrdeniu žalobcu, že porušenie zákonnej povinnosti z jeho strany - neplatnosť povinného zmluvného poistenia, nemá a nemohla mať vplyv na vznik škody na jeho strane, a že za škodu, ktorá mu vznikla uhradením škody poškodenému titulu nároku na náhradu škody podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je zodpovedný žalovaný, uviedol, že v danom prípade absentuje naplnenie subjektívneho znaku zavinenia na strane žalovaného, pretože žalovaný škodu, ktorú si žalobca uplatňuje v predmetnom konaní, nezavinil a to ani z nedbanlivosti nevedomej. Žalovaný totiž z dôvodov, že nevedel a nemohol vedieť, že zamestnávateľ nemá na motorové vozidlo riadne uzatvorené (uhradené) povinné zmluvné poistenie, nevedel a ani nemohol vedieť, že v prípade vzniku dopravnej nehody by spôsobil žalobcovi ako svojmu zamestnávateľovi škodu. Žalovaný vníma príčinnú súvislosť medzi jeho protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou odlišne od vnímania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou žalobcom. Poukázal na to, že nemohol nijakým spôsobom vedieť alebo pri akejkoľvek náležitej opatrnosti zistiť, že žalobca ako vlastník a prevádzkovateľ vozidla nemá riadne uhradené poistné na povinné zmluvné poistenie. V danom prípade došlo k porušeniu povinností podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Zákonníka práce žalobcom ako zamestnávateľom a nie k porušeniu § 178 ods. 1 a § 81 Zákonníka práce žalovaným ako zamestnancom tak, ako to tvrdí žalobca vo svojom odvolaní. Žalovaný má za to, že žalobca zanedbal svoju povinnosť zabezpečiť zamestnancom také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy a nevykonal dostatočné opatrenia pre zamedzenie vzniku škôd na jeho majetku (finančný úbytok z majetku vo výške 2.223,84 eur s príslušenstvom). Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o jeho regresnom nároku. Podľa jeho názoru neexistuje priama príčinná súvislosť medzi uznaním žalovaného za vinného za trestný čin ublíženia na zdraví z nedbanlivosti a medzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu. V prípade zamestnanca ide o subjektívnu zodpovednosť a zamestnanec sa zodpovedá svojmu zamestnávateľovi, ktorý si môže voči zamestnancovi uplatniť pracovnoprávny regres podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, ale jeho rozsah závisí od toho, či zamestnanec spôsobil škodu zamestnávateľovi zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Žalovaný síce svojim konaním z nedbanlivosti spôsobil ujmu na zdraví, avšak s určitosťou nijakým spôsobom nezavinil vznik škody (finančný úbytok na majetku) na strane žalobcu. Žalovaný zastáva názor, že z jeho strany neboli naplnené podmienky, ktoré by zakladali jeho zodpovednosť v zmysle Zákonníka práce a ani žalobca tieto v konaní nepreukázal. Porušenie zákonnej povinnosti žalobcu mať uzatvorené a riadne a včas uhradené povinné zmluvné poistenie motorového vozidla (ktorým bola škoda spôsobená) je hlavnou príčinou vzniku škody na strane žalobcu a je v priamej príčinnej súvislosti s jej vznikom. Rovnako žalovaný nesúhlasí tiež s tvrdením žalobcu, že skutočnosť, či motorové vozidlo bolo alebo nebolo v čase dopravnej nehody s následkom vzniku škody na zdraví povinne zmluvne poistené, je pre vznik škody na strane žalobcu a pre posúdenie zodpovednosti žalovaného za škodu na strane žalobcu irelevantná. Žalovaný uvádza, že k vzniku škody na strane žalobcu by nedošlo, keby bola poistná zmluva platná a poistné riadne a včas uhradené. V tomto prípade by celý nárok poškodeného z dopravnej nehody bol krytý povinným zmluvným poistením motorového vozidla a náhradu všetkej škody by poškodenému z dopravnej nehody poskytla povinná zmluvná poisťovňa žalobcu tak, ako je to uvedené v § 4 a § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. PZP za predpokladu, keby mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Tvrdenie žalobcu ohľadom uplatnenia regresného nároku poisťovne voči nemu ako poistenému a následným vznikom škody na jeho strane, ktorý sa snaží presadiť, vyvracia znenie § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z. z. PZP, ktoré upravuje nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia (inak povedané podmienky regresného nároku poisťovne). Žalovaný zastáva názor, že podmienky regresného nároku poisťovne by v prípade platnej poistnej zmluvy neboli splnené. Žalobca sa teda v predmetnom konaní domáha nároku na náhradu škody, ktorú vyvolal či spôsobil výlučne sám a to porušením zákonom stanovených povinností vyplývajúcich zo zákona č. 381/2001 Z. z. (neuhradením poistného na PZP riadne a včas príslušnej poisťovni). K odvolávanou sa žalobcu na ustanovenie § 827 Občianskeho zákonníka žalovaný uviedol, že ustanovenia § 822 až § 828 Občianskeho zákonníka sa vzťahujú na zmluvné poistenie zodpovednosti, na základe dobrovoľne uzavretej poistnej zmluvy. Prípady zákonného poistenia sú upravené osobitnými predpismi, a to nielen z hľadiska vzniku a poistných podmienok, ale aj z hľadiska rozsahu plnenia poistiteľa v prípade poistnej udalosti. Na tieto druhy poistenia možno preto ustanovenia § 822 až 828 o zmluvnom poistení zodpovednosti za škody aplikovať len výnimočne, keď by išlo o veci, ktoré nie sú výslovne upravené v osobitných predpisoch upravujúcich zákonné poistenie. 12. V replike žalobca zopakoval argumentáciu uvedenú vo svojom odvolaní. Žalovaný svojím protiprávnym konaním škodu na zdraví poškodeného dopravnou nehodou skutočne spôsobil, existuje medzi jeho protiprávnym konaním a spôsobenou škodou priama a bezprostredná vecná súvislosť, v dôsledku čoho bol žalobca v zmysle ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedný za škodu spôsobenú žalovaným. Na základe tejto skutočnosti potom vznikol žalobcovi regresný pracovnoprávny nárok v zmysle §179 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý je predmetom tohto konania. V zmysle odvolacieho návrhu žiada odvolací súd preto zaviazať žalovaného na zaplatenie vzniknutej škody spolu s príslušenstvom a trovami konania na prvom a odvolacom stupni. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem ( § 470 odsek 1 CSP ), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 14. Žalovaný v duplike zopakoval svoju argumentáciu o nedostatku príčinnej súvislosti medzi uznaním žalovaného za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti a medzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu. Škoda, ktorú spôsobil žalovaný a škoda, ktorá vznikla žalobcovi sú dve rôzne škody a každá má inú príčinnú súvislosť. Škoda, ktorú spôsobil žalovaný je škodou na zdraví poškodeného L. X.. Túto škodu spôsobil žalovaný síce ako účastník cestnej premávky, avšak pri výkone svojich pracovných úloh. Na spôsobenie tejto škody bol použitý pracovný prostriedok, t. j. motorové vozidlo jeho zamestnávateľa - žalobcu. Takto spôsobená škoda teda nie je škodou spôsobenou fyzickou osobou, ale v zmysle platnej pracovnoprávnej úpravy za ňu zodpovedá zamestnávateľ, teda žalobca. V tejto súvislosti pri vzniku škody na zdraví L. X. bol síce akčným činiteľom škody žalovaný, avšak právne zodpovedným subjektom práve žalobca. V konaní ide však o preukázanie príčinnej súvislosti škody, ktorá vznikla žalobcovi. Táto škoda vznikla v dôsledku skutočnosti, že žalobca nemal platne uzatvorenú poistnú zmluvu na povinné zmluvné poistenie k motorovému vozidlu. Protiprávnym úkonom je tu práve skutočnosť, že nebola dodržaná zákonná povinnosť, t. j. uzatvoriť a mať platnú poistnú zmluvu, resp. povinnosť uhradiť platbu za povinné zmluvné poistenie. Vzniknutou škodou je tu práve škoda na majetku žalobcu vzniknutá vo forme náhrady škody na zdraví žalobcom poškodenému L. X.. Príčinná súvislosť medzi neplatením poistného a vznikom škody je tu priama, pričom zavinenie je výlučne na strane žalobcu a nie je možné ho pripísať na vrub žalovaného. Žalovaný nebol povinný zabezpečovať splnenie právnej povinnosti - vznik a existencia povinného zmluvného poistenie motorového vozidla a sledovať úhradu poistného za povinné zmluvné poistenie motorového vozidla. K tvrdeniu žalobcu, že protiprávnym konaním žalovaného by došlo k spôsobeniu škody aj v prípade, keby bola poistná zmluva platná v čase dopravnej nehody v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení a že žalovaný by mal zodpovednosť a povinnosť náhrady škody poisťovateľovi žalobcu, žalovaný uviedol, že zákon č. 381/2001 Z. z. je osobitným zákonom, ktorý upravuje práva a povinnosti subjektov v oblasti povinného zmluvného poistenia. Vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je to lex specialis, preto v prípade, ak obsahuje odlišnú úpravu ako ustanovenia Občianskeho zákonníka, nepoužije sa Občiansky zákonník, ale práve zákon o povinnom zmluvnom poistení. Tento v § 12 uvádza nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý sa však na spôsob konania žalovaného nevzťahuje. Práve naopak, zákon o povinnom zmluvnom poistení uvádza v § 12 písm. f) ako jasnú podmienku nároku na náhradu poistného plnenia skutočnosť, že poistený nezaplatil poistné. Práve tu je uvedený nárok poisťovateľa ako dôsledok protiprávneho konania, ktorým je neuhradenie poistného a priamo je sankcionovaný subjekt poistenia, teda poistník - žalobca. K tvrdeniu žalobcu, že zákon o povinnom zmluvnom poistení pamätá aj na prípady, kedy je škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia, teda že v takomto prípade je poškodený oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody priamo proti Kancelárii poisťovateľov a táto by si následne škodu vymáhala od toho, kto ju spôsobil - teda od žalovaného, žalovaný poukázal na to, že zákon o povinnom zmluvnom poistení v § 24 odsek 7 uvádza, že kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 písm. a) b), f ) a g) na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Touto osobou bez poistenia zodpovednosti je práve žalobca, ktorý ako vlastník motorového vozidlu opomenul svoju zákonnú povinnosť a nemal uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 15. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP). Vec prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 18. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje už len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní. 19. Podľa § 179 odsek 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. 20. V preskúmavanej veci mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 24.6.2004 bol žalovaný v pracovnom pomere so žalobcom a že v tento deň žalovaný spôsobil motorovým vozidlom vo vlastníctve žalobcu, pri výkone pracovných povinností dopravnú nehodu. Motorové vozidlo žalobcu, ktoré žalovaný k času dopravnej nehody riadil, nebolo povinne zmluvne poistené. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 17C/136/2006-258 zo dňa 9.10.2012 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť L. X., ako osobe poškodenej pri označenej dopravnej nehode, náhradu škody 2 141,84 eur a náhradu trov konania 82,-eur. Žalobca túto povinnosť splnil dňa 17.1.2013. Z uvedených skutočností vyplýva, že náhradou škody L. X. z dopravnej nehody, vznikla žalobcovi v jeho majetkovej sfére ujma, ktorú možno považovať za škodu, ďalej že v čase skutku (dopravnej nehody) bol žalovaný v pracovnom pomere so žalobcom, že škoda bola spôsobená zavineným protiprávnym konaním žalovaného (rozsudok Okresného súdu Bratislava II, v konaní sp. zn. 1T/131/2007) a že medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom žalovaného je bezprostredná príčinná súvislosť (keby žalovaný nespôsobil dopravnú nehodu, nebolo by potrebné L. X. nahradiť škodu). 21. Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Pri určení rozsahu škody je súd vždy povinný, vzhľadom na okolnosti každej konkrétnej veci, prihliadnuť tiež na to, či škoda nebola spôsobená aj porušením povinností zamestnávateľa. Z ustanovenia § 187 odsek 1 Zákonníka práce totiž vyplýva, že ak škodu spôsobí porušením povinností aj zamestnávateľ zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia. Zamestnanec zodpovedá len za škodu, ktorú porušením pracovných povinností skutočne spôsobil; nezodpovedá totiž za škodu, ktorá bola spôsobená porušením povinností zo strany zamestnávateľa, prípadne zavinením iného zamestnanca. Obmedzenie zodpovednosti zamestnanca podľa § 187 odsek 1 Zákonníka práce znamená zmenšenie (obmedzenie), ale aj vylúčenie zodpovednostných následkov, ktoré by ho inak postihli, ak by tu neboli okolnosti, že vznik škody spôsobil rovnako aj sám zamestnávateľ porušením svojich povinností. To znamená, že na ťarchu zamestnávateľa ide tá časť škody, ktorú porušením vlastných povinností sám spôsobil. 22. Každé motorové vozidlo musí byť povinne poistené pre prípad škody spôsobenej jeho prevádzkou tretím osobám. Povinné zmluvné poistenie je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Táto povinnosť je zakotvená v zákone č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento zákon upravuje najmä určenie osôb, ktoré majú povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie, rozsah krytia poistenia a limity poistného plnenia. Predmetom úpravy je aj priamy nárok poškodeného, zánik poistenia a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Povinné zmluvné poistenie sa neviaže na konkrétnu osobu, ale vzťahuje sa na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa tohto zákona, ten, kto zaviní dopravnú nehodu prevádzkou motorového vozidla, je zodpovedný za všetky spôsobené škody a za ich náhradu poškodeným. Uzatvorením povinného zmluvného poistenia sa prenáša zodpovednosť za náhradu vzniknutých škôd z poisteného na poisťovňu. Povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie vzniká uvedením motorového vozidla do prevádzky v Slovenskej republike a to najneskôr v deň prvého použitia vozidla. Povinné zmluvné poistenie bolo zavedené za účelom ochrany osôb poškodených dopravnou nehodou motorových vozidiel. 23. Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení k času predmetnej dopravnej nehody má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. 24. Podľa § 3 odsek 3 veta prvá zákona č. 381/2001 Z. z. je osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. 25. Z citovaných ustanovení vyplýva, že povinnosťou žalobcu bolo uzavrieť k motorovému vozidlu v jeho vlastníctve, ktoré žalovaný dňa 24.6.2004 použil k výkonu pracovných povinností pre žalobcu, a ktorým pri výkone týchto pracovných povinností spôsobil tretej osobe škodu, povinné zmluvné poistenie. Žalobca si povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 381/2001 Z. z. nesplnil a nesplnením tejto povinnosti sa preto podieľal na ujme vo svojej majetkovej sfére (škode). Táto škoda by mu nebola vznikla, ak by dané motorové vozidlo povinne zmluvne poistil, pretože uzatvorením povinného zmluvného poistenia by ako poistený preniesol zodpovednosť za úhradu vzniknutej škody na poisťovňu. Z uvedeného vyplýva, že v zodpovednostnom pracovnoprávnom vzťahu medzi žalobcom, ako poškodeným a žalovaným ako škodcom, konal protiprávne predovšetkým žalobca, ktorý prevádzkoval motorové vozidlo bez povinného zmluvného poistenia. Súd prvej inštancie z dokazovania správne uzavrel, že žalovaný nevedel, že pri výkone pracovných povinností používa vozidlo bez povinného zmluvného poistenia, teda že koná protiprávne, čo vylučuje za danej situácie jeho pracovnoprávnu zodpovednosť voči žalobcovi, z dôvodu, že na takto vzniknutej škode voči zamestnávateľovi chýba jeho zavinenie. K námietke žalobcu, že jeho nárok je právne dôvodný pretože, žalovaný by bol povinný nahradiť škodu aj v prípade ak by bolo motorové vozidlo povinne zmluvne poistené a to konkrétne poisťovateľovi, odvolací súd udáva, že vo vzťahu k prejednávanému pracovnoprávnemu zodpovednostnému vzťahu je táto námietka irelevantná. Postihové právo poisťovateľa totiž nemá charakter nároku na náhradu škody a samotné postihové právo je limitované obmedzeniami danými ustanovením § 12 zákona č. 381/2001 Z. z.. 26. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci, vyšli dokazovaním najavo také okolnosti, ktoré svedčia o tom, že ujma v majetkovej sfére žalobcu, bola spôsobená aj porušením povinností žalobcom a to v rozsahu plného vylúčenia zodpovednostných následkov, ktoré by žalovaného inak postihli, ak by tu neboli okolnosti, že vznik škody (majetkový úbytok žalobcu) spôsobil žalobca. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. S poukazom na uvedené, odvolací súd v plnom rozsahu neuznal opodstatnenosť argumentácie žalobcu na ktorej založil svoje odvolacie dôvody a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odseky 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).