Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/14/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514202708 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514202708.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Ľubici Kriškovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Jozefom Boledovičom, advokátom, Úzka 578/4, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, o zaplatenie 2.874,97 Eur s príslušenstvom a odmeny zo zmenky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/366/2014-140 zo dňa 21.06.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/366/2014-140 zo dňa 21.06.2017, p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 144,06 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom ponechal zmenkový platobný rozkaz č. k. 5Zm/46/2014-20 zo dňa 19.05.2014 v platnosti a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcu vo výške 287,16 Eur. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca žiadal, aby súd žalovaného zmenkovým platobným rozkazom zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 2.874,97 Eur s úrokom 6 % ročne z nej od 05.09.2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 9,58 Eur a náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalovaný dlžníkovi O. U. úver, dlžník úver riadne a včas nesplácal a žalovaný svoju pohľadávku postúpil spoločnosti BBF capital, a.s. a tá ju postúpila spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., ktorá ju na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 postúpila jemu. Spolu s postúpením pohľadávok bola indosovaná aj blankozmenka, vystavená dlžníkom v prospech žalovaného na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy. Na základe Dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú dlžník uzavrel so žalovaným, bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť v blankozmenke chýbajúce údaje o výške zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Toto oprávnenie ako majiteľ blankozmenky využil a vyplnil sumu rovnajúcu sa zabezpečenej pohľadávke v deň výkonu práva. Následne dlžníka vyzval, aby sa dostavil do platobného miesta uvedeného na zmenke a zmenku zaplatil. Dlžník povinnosť nesplnil, preto zaslal svojmu predchodcovi upovedomenie o nezaplatení zmenky a dlžníkovi ako vystaviteľovi správu o nezaplatení. Žalovaný príslušnou doložkou nevylúčil svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky, a keďže ako indosant je jednou zo solidárne zaviazaných zmenkových dlžníkov, postih uplatňuje proti nemu. 3. Žalovaný podal voči zmenkovému platobnému rozkazu námietky. Námietky odôvodnil tým, že kauzálny vzťah medzi ním a žalobcom, ktorý by zmenka zabezpečovala, neexistuje. Zmenku vystavil dlžník na zabezpečenie záväzkov, ktoré voči nemu ako veriteľovi mal zo zmluvy o úvere a zmenka preto neoddeliteľne súvisí s úverovou zmluvou. 4. Kauzálnu pohľadávku postúpil zmluvou z 26.09.2006 spoločnosti BBF Capital, a.s., ktorej súčasne indosoval zabezpečovaciu zmenku. Za prevod zmenky nedostal žiadnu protihodnotu, indosamentom neplnil a ani nezabezpečoval nijaký svoj vlastný záväzok voči žalobcovi, ani jeho predchodcom. Mal za to, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jeho škodu, keďže mu bol známy obsah zmluvy o postúpení pohľadávok. Uviedol, že pohľadávky boli postúpené s tým, že skutočná výška pohľadávky, ktorú sa žalobcovi podarí vymôcť od dlžníka, je jeho podnikateľským rizikom. Žalovaný mal za to, že žalobca voči nemu len zneužíva abstraktný charakter zmenky, ale ani skutočnosť, že zmenku indosoval bez doložky "sine obligo", ho nezbavuje práva na ochranu vyplývajúcu z okolností stojacich mimo zmenky. Žalovaný tiež namietal neexistenciu vyplňovacieho práva, lebo Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke nedostatočne identifikuje zmenku a pre neurčitosť je absolútne neplatná. Ďalej namietal, že ho zmenka nezväzuje, keďže on žalobcovi oprávnenie blankozmenku vyplniť neudelil, vyplňovacie právo mohol žalobca využiť len voči vystaviteľovi, on by mohol byť zaviazaný len podľa textu, ktorý na listine bol v čase vystavenia. Ohliadnuc od toho, považoval právo žalobcu vyplniť blankozmenku za premlčané. Mal za to, že právo vyplniť blankozmenku sa premlčiava ako iné majetkové právo alebo nemajetkové práva. Ak by súd tento názor neuznal, vzniesol námietku premlčania samotného zmenkového nároku proti nemu ako indosantovi podľa § 70 ods. 2 zmenkového zákona. Dátum splatnosti v blankozmenke nebol uvedený, preto sa dlh mohol stať splatný až po výzve veriteľa (§ 563 Občiansky zákonník /OZ/ a § 340 ods. 2 Obchodný zákonník /ObZ/) a premlčanie sa má odvíjať nie od dátumu splatnosti, ktorý žalobca do blankozmenky doplnil, ale od okamihu, kedy tak mohol urobiť prvý krát. 5. Ďalej namietal výšku zmenkovej sumy z dôvodu, že žalobca nijak nepreukázal ani nedoložil, že výška vyplnenej zmenkovej sumy zodpovedá zabezpečovanej úverovej pohľadávke v súlade s Dohodou o vyplňovacom práve. Mal za to, že dôkazné bremeno ťaží žalobcu nie len vzhľadom na to, že on už nie je majiteľom kauzálnej pohľadávky a nie je v jeho možnostiach preukázať skutočnú výšku úverovej pohľadávky a jej príslušenstva, ale aj preto, že sumu do blankozmenky vyplnil žalobca a v konaní sa jej zaplatenia domáha. Nakoniec namietol zmeškanie lehoty pre predloženie zmenky na platenie, lebo žalobca nepreukázal, že zmenku predložil zmenkovému dlžníkovi na platenie a ten ju odmietol zaplatiť, zmeškaním lehoty žalobca podľa čl. I. § 53 zmenkového zákona stratil práva proti indosantom. 6. Žalobca žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že zákon zmenkový a šekový nepozná pojem platobnej alebo zabezpečovacej zmenky, každá zmenka je dokonalým cenným papierom, pričom text zmenky v sebe inkorporuje právo jej majiteľa. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca nemá vyplňovacie právo k zmenke, nakoľko toto právo nebolo prevedené a patrí len žalovanému vo vzťahu k dlžníkovi, žalobca uviedol, že vystaviteľ udelil remitentovi právo chýbajúce údaje doplniť a toto právo sa priamo indosovaním zmenky, bez potreby osobitnej dohody, previedlo na nového majiteľa. Vyplňovacie právo nerealizoval voči žalovanému, ale voči vystaviteľovi, ktorý oprávnenie udelil. Pokiaľ ide o kauzálne námietky, žalobca odkázal na charakter zmenky, ktorá je abstraktným cenným papierom a je oddelená od kauzy medzi zmenkovým dlžníkom a veriteľom. Žalovaný sa indosovaním zmenky za jej vymoženie zaručil, a keďže garančný účinok doložkou napísanou na zmenke nevylúčil, je ex lege nepriamym zmenkovým dlžníkom. Žalobca mal za to, že za takýchto okolností nie je možné považovať jeho konanie za odporujúce dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku. Domnieval sa, že neobstojí ani námietka premlčania vyplňovacieho práva, nejde o majetkové právo, súvisí len s blankozmenkou, od ktorej je závislé a k nej akcesorické, nie je ho preto možné uplatniť samostatne a nemôže sa ani samostatne premlčať. Námietku nesprávneho vyplnenia blankozmenky v údaji zmenkovej sumy považoval za neúplnú, bez uvedenia, v čom žalovaný vidí nesprávnosť výšky sumy a bez tvrdenia a preukázania, že zmenku nadobudol v zlej viere, alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou. Zmenku predložil vystaviteľovi na platenie v mieste platenia, o ktorej skutočnosti vystaviteľa vopred informoval. O predložení zmenky na platenie bola spísaná notárska zápisnica a o nezaplatení zmenky upovedomil svojho indosanta. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“, ktorá je účinná aj voči nepriamym dlžníkom, preto podľa neho v zmysle § 46 ods. 2 zmenkového zákona zaťažovalo žalovaného dôkazné bremeno preukázať, že lehoty neboli dodržané, len samotné jeho tvrdenie nepostačuje. 7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní považoval námietku absencie vyplňovacieho práva k zmenke žalobcu za nedôvodnú. Uviedol, že žalovaný ako priamy účastník zmluvy musel pri indosovaní blankozmenky počítať s možnosťou, že neúplná listina môže byť doplnená za podmienok a spôsobom, ktorý sám s vystaviteľom blankozmenky dojednal. S týmto vedomím sa na blankozmenku podpísal bez toho, aby príslušnou doložkou svoju zodpovednosť za zaplatenie vylúčil, ktorú skutočnosť je potrebné považovať za konkludentne prejavený súhlas s vyplnením blankozmenky a jej účinkami voči nemu. Žalovaný tiež namietal absolútnu neplatnosť Dohody o vyplňovacom práve, z dôvodu jej neurčitosti k akej zmenke sa viaže. Súd prvej inštancie konštatoval, že táto dohoda je platná, nakoľko je potrebné prihliadnuť k obsahu dohody ako celku, z ktorého jednoznačne vyplýva, kto zmenku vystavil, v prospech koho bola vystavená a aký kauzálny vzťah je ňou zabezpečený. Súd prvej inštancie nepovažoval námietku premlčania za dôvodnú, pretože právo vyplniť zmenku nie je majetkovým právom, toto právo súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, keďže sa viaže iba k nej, od nej je závislé, je k nej akcesorické. 8. Námietku žalovaného ohľadom výšky zmenkovej sumy považoval prvoinštančný súd za nedôvodnú. Podstata námietky nespočíva v tvrdení, že žalobca nedodržal dojednania o vyplnení blankozmenky, ale v tom, že žalobca dodržanie dojednaní nepreukázal. Pre uplatnenie postihových práv zo zmenky má zmenkový veriteľ povinnosť preukázať, že je riadnym majiteľom zmenky, o pravosti ktorej nie je dôvod pochybovať (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona a § 175 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku / OSP/). Zmenka je obligatórne abstraktný cenný papier a jej majiteľ nie je ani v zmysle § 495 OZ povinný preukázať dôvod záväzku, t. j. ktorú pohľadávku zmenka zabezpečuje a aká je jej výška. Rovnaká zásada sa uplatňuje aj v prípade, ak sa pôvodne neúplná listina, po doplnení chýbajúcich údajov, stala spätne ku dňu jej vystavenia riadnou zmenkou. Majiteľ preto nie je povinný preukazovať, či blankozmenku vyplnil oprávnene, ani či vyplnenie uskutočnil v súlade s dojednaním. 9. Súd prvej inštancie tiež poukázal na rozsudok rozhodcovského súdu sp. zn. II/2009-1806 z 22.02.2010, ktorým bol dlžník zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom, pričom týmto rozsudkom žalobca preukázal výšku zabezpečovanej pohľadávky. Žalovaný tiež namietal stratu postihových práv žalobcu z dôvodu nepreukázania predloženia zmenky jej dlžníkovi na platenie. Súd prvej inštancie k tejto námietke konštatoval, že žalobca dostatočne preukázal, že lehoty dodržal, preto bez ohľadu na to, že sa vystaviteľ o prezentovaní zmenky z vlastnej viny nedozvedel, žalobca zmenkové práva proti žalovanému nestratil. Z hľadiska zachovania práv je relevantné to, že žalobca v zákonom určenej lehote zmenku na platenie v mieste platenia predložil a priamy dlžník zmenku nezaplatil. Napokon sa súd zaoberal tiež s kauzálnymi námietkami žalovaného. Napriek tomu, že v notárskej zápisnici sa neuvádza, že zmenka bola predložená banke ako domicilátovi, účinky prezentácie ostali zachované. 10. Konajúci súd uviedol, že vedomé konanie indosatára na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmenky je subjektívny vzťah nového majiteľa k prevodu zmenky. O nepoctivé nadobudnutie sa jedná vtedy, ak indosatár reálne v okamihu nadobudnutia zmenky nielen pozná kauzálne súvislosti zmenky, ale súčasne aj vie, akú konkrétnu obranu, vyplývajúcu z týchto kauzálnych súvislostí, môže dlžník pri splatnosti voči indosantovi uplatniť. Preto len samotná vedomosť indosatára o skutkovom podklade námietok, ktoré proti predchádzajúcim majiteľom prichádzajú do úvahy, ešte neznamená, že zmenku nadobudol vedome na škodu dlžníka. Nadobúdateľ musí v momente nadobudnutia zmenky vedieť, že koná na škodu dlžníka. Musí si byť vedomý, že v dôsledku osobných vzťahov dlžníka s predchádzajúcimi majiteľmi zmenky, táto škoda dlžníka ohrozuje a zmenku nadobudne napriek tomu, že vie, že uplatnením zmenky voči konkrétnemu dlžníkovi spôsobí tomuto dlžníkovi škodu. V prípade žalovanej zmenky bol primárne zmenkou zabezpečený záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere. Vykonané dôkazy hodnotil súd podľa zásad uvedených v § 132 OSP, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z takto vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalobca v okamihu indosovania zmeniek vedel, že zmenky môže využiť na škodu žalovaného, a že práve s týmto úmyslom ich nadobudol. Vychádzal z výpovede konateľa žalobcu a svedka p. H., ktorí zhodne vypovedali, že pri nadobúdaní nerozlišovali medzi úverovými pohľadávkami a zmenkami, kúpili pohľadávky so zmenkami ako celok. 11. V zmluve o postúpení, ktorú žalovaný uzavrel s BBF Capital, a.s., sa ustanovenie, podľa ktorého by postupník mal právo na vrátenie odplaty pre vady zmenky, nenachádza. Dokonca v čl. VII. ods. 3 je právo výslovne vylúčené vo vzťahu k zabezpečeniu postúpenej pohľadávky. Svedok M.. H. však uviedol, že pohľadávky, ktoré im žalovaný postúpil bez zmeniek, mu vracali a o vrátení sa robili protokoly. Žalovaný toto tvrdenie nerozporoval. Nie je preto podľa názoru prvoinštančného súdu vylúčené, že obsah bodu 4.2. Zmluvy o postúpení z 18.12.2008 len reflektoval skúsenosti postupcu z jeho minulých vzťahov so žalovaným. 12. Konajúci súd zdôraznil, že nadobúdateľ už v čase indosovania musí vedieť nielen to, aké sú kauzálne súvislosti zmenky, ale vedomosť musí mať aj o konkrétnych námietkach, ktoré sa dlžníkovi z kauzálneho vzťahu ponúkajú. Na základe skúseností z rozhodovacej činnosti súd nemal dôvod pochybovať o tom, že nie každý majiteľ alebo nadobúdateľ zmenky sa dokonale orientuje v zmenkovom práve (napokon, dôkazom je aj konanie žalovaného pri indosovaní zmeniek). Možno síce očakávať, že indosatár vyvinie primerané úsilie, aby sa s právami a povinnosťami zmenkového veriteľa vopred oboznámil, ale zo skutočnosti, že tak nespravil, nemožno vyvodzovať žiadne závery. 13. Pokiaľ išlo o námietku šikanózneho výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi, konajúci súd poukázal na abstraktnú povahu zmenky, uviedol, že zmenkový zákon je zákonom špeciálnym, má preto vždy prednosť pred inými právnymi predpismi všeobecnej povahy. Zmenkové vzťahy je možné posúdiť podľa všeobecného predpisu jedine vtedy, ak zmenkový zákon výslovne niektorú otázku nerieši. Právna teória za všeobecný predpis, ktorý sa v takom prípade uplatní, považuje len Občiansky zákonník ako najvšeobecnejší základ záväzkových vzťahov. Obchodný zákonník upravuje iba užší okruh vzťahov, najmä súvisiacich s podnikaním, na práva a záväzky zo zmenky sa preto ako všeobecný predpis uplatní len vtedy, ak určitú otázku nerieši zmenkový zákon ani Občiansky zákonník. Posúdiť zmenkovo-právny vzťah podľa ustanovenia § 3 OZ, resp. § 265 ObZ, by preto bolo možné jedine v prípade, ak by zmenkový zákon neobsahoval výslovnú úpravu, ktorou sa zneužitie práva sankcionuje. 14. Vzhľadom na to, že zmenkový zákon ochranu dlžníka rieši vyčerpávajúcim spôsobom, nie je možné jeho ustanovenia vykladať extenzívne, ani posudzovať práva majiteľa zmenky a povinnosti zmenkového dlžníka podľa ustanovení všeobecného predpisu. Pokiaľ by súd nepriznal žalobcovi právo zo zmenky jedine preto, že z dôvodov vyplývajúcich z mimozmenkových vzťahov by posúdil jeho postup, ktorý nasledoval po nadobudnutí zmenky, ako šikanózny výkon práva zámerne smerujúci k poškodeniu žalovaného, v skutočnosti by týmto postupom porušil kogentnú úpravu, vyplývajúcu z ustanovenia prvej vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona. 15. V záverečnom vyjadrení žalovaný poukázal na to, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o spotrebiteľskom úvere, preto je súd na základe zmenkového zákona v znení účinnom od 23.12.2015 aj v tomto konaní povinný ex offo skúmať platnosť zmenky. Prieskumná povinnosť sa podľa neho týka aj Dohody o vyplňovacom práve k zmenke, a to z pohľadu, či sú dostatočne chránené práva dlžníka v rozsahu § 52 a nasl. OZ, alebo či sa jedná o absolútne neplatnú spotrebiteľskú zmluvu, čoho dôsledkom je neplatnosť zmenky. Mal za to, že Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke jednoznačne nemôže prejsť testom prijateľnosti, ide o neprijateľnú zmluvnú úpravu, lebo spotrebiteľ, ako osoba zaviazaná zo zmenky, by vzhľadom na absenciu lehoty, do kedy najneskôr je možné vyplňovacie právo uplatniť, stratil možnosť ochrany danej mu inštitútom premlčania. Majiteľovi zmenky dohoda umožňuje doplniť blankozmenku napriek tomu, že zabezpečená pohľadávka je už premlčaná, čím je naproti tomu dlžník zbavený možnosti úspešne sa brániť námietkou premlčania. Súd skonštatoval, že za podstatné treba považovať nielen to, či mal žalobca možnosť vyplnením blankozmenky odňať spotrebiteľovi právo namietať premlčanie zabezpečenej pohľadávky, ale najmä, či udelené oprávnenie vykonal spôsobom, ktorým reálne spotrebiteľa na jeho právach ukrátil. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že zmenkou zabezpečená pohľadávka v čase vyplnenia blankozmenky premlčaná nebola. Kauzálnu pohľadávku si voči úverovému dlžníkovi uplatnil na rozhodcovskom súde, rozhodcovský rozsudok, ktorým bol dlžník na zaplatenie úverovej pohľadávky zaviazaný, sa stal vykonateľný 11.01.2011. Od tohto dňa začala v zmysle § 110 ods. 1 OZ plynúť nová, desaťročná premlčacia doba, ktorá uplynie 11.01.2021. V blankozmenke vyplnil dátum splatnosti 04.09.2013, a keďže trojročná premlčacia doba na uplatnenie zmenkových nárokov voči vystaviteľovi vlastnej zmenky (čl. I. § 70 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 zmenkového zákona) by uplynula už 05.09.2016, doplnením blankozmenky nebola premlčacia doba „umelo“ predĺžená, ako dodatočne tvrdil. 16. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že v predmetnom konaní nie je ani jeden z účastníkov spotrebiteľom v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. na ochranu spotrebiteľa. V predmetnom prípade sú obaja účastníci podnikatelia a žalovaného nie je možné považovať za slabšiu stranu, ani pomer účastníkov sa nedá považovať za nerovnovážny. Zmenka v predmetnom prípade bola vystavená v roku 2005 a až zákonom č. 129/2010 Z.z., účinným od 01.01.2011, bolo neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Nie je preto namieste posúdiť neplatnosť zmenky z pohľadu čl. III., § 3a zmenkového zákona. Z uvedeného vyplýva, že zmenka z formálno-právneho hľadiska je platná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona. Súd tiež poukazuje na to, že v predmetnom prípade zaviazanosť odporcu zo zmenky nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (ust. § 17 zmenkového zákona, účinného od 23.12.2015), ale v súvislosti s garančným účinkom indosamentu. 17. Čo sa týka námietky, že zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver, vznesenej až v záverečnom zhrnutí, súd poukázal na ust. § 175 ods. 4 OSP - koncentračnú zásadu námietkového konania, v zmysle ktorej nie je možné prihliadať na námietky uplatnené po uplynutí lehoty troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Navyše žalovaný sám koncipoval zmluvu o úvere, v pozícii podnikateľa voči spotrebiteľovi, ktorá bola dôvodom vystavenia zmenky, preto ak by zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, mohol ich sám v námietkach označiť a len v takom prípade by sa súd zmluvou ako spotrebiteľskou mohol zaoberať. V rozpore s dobrými mravmi sa súdu javí dovolávanie sa odporcu neplatnosti, ktorú sám spôsobil. 18. Na záver skonštatoval, že záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný nepreukázal, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenko- právneho prihliadnuť. 19. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) OSP (účinného do 30.06.2016). Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu žalovaného, a preto sú kauzálne námietky žalovaného prípustné. 20. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil posúdenie námietky absencie kauzy zmenky. Žalovaný namietal vecnú správnosť rozsudku prvoinštančného súdu, nakoľko považoval názor súdu, ktorým vyhodnotil kauzálne námietky žalovaného ako neprípustné, za nesprávny, keď podľa prvoinštančného súdu z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že žalobca pri nadobúdaní zmeniek konal vedome na škodu žalovaného. Žalovaný z tohto dôvodu považuje rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny a nepreskúmateľný. Žalovaný zdôraznil, že z dôkazov vykonaných pred prvoinštančným súdom dostatočne vyplýva, že žalobca sa pri nadobudnutí zmenky dopustil vedomého konania na škodu žalovaného v zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového (ZZŠ). Žalovaný namietal, že zmenka uplatnená žalobcom voči žalovanému nemá žiadnu kauzu, že žalobca si prostredníctvom nej uplatňuje voči žalovanému právo na kompenzáciu nevymožiteľnosti úverových pohľadávok voči úverovým dlžníkom žalovaného, hoci takéto právo voči žalovanému nemá, čo je podľa názoru žalovaného dostatočne jasne stanovené v Zmluve o postúpení pohľadávok žalovaného uzavretej so spoločnosťou BBF Capital, a.s., zo dňa 26.09.2006, pričom súčasne s postúpením pohľadávok žalovaný na túto spoločnosť indosoval aj zmenky, o čom mal žalobca úplnú vedomosť. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR vyplýva, že skutočnosť, že majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na škodu dlžníka, je možné vyvodiť výlučne z nepriamych dôkazov. Súd preto podľa názoru žalovaného postupoval v konaní nesprávne, ak sa snažil nájsť len priamy dôkaz o vedomom konaní žalobcu na škodu žalovaného pri nadobúdaní zmenky, či už v listinných dôkazoch alebo vo výpovedi konateľa žalobcu L.. F., či konateľa spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., M.. H.. Žalovaný súdu prvej inštancie vytkol, že v odôvodnení rozsudku len faktograficky skonštatoval, že z výpovede M.. H., ani z výpovede žalobcu, nevyplynulo, že by si v čase indosovania zmeniek niektorý z nich uvedomoval, že žalovaný príslušnou doložkou na zmenke nevylúčil svoju zodpovednosť za jej zaplatenie, čím de jure poskytol zabezpečenie. Prvoinštančný súd vôbec neposúdil vierohodnosť tohto ich vyjadrenia a len zreprodukoval ich výpoveď, pričom súčasne neprihliadol na ostatné vyjadrenia a zreteľné okolnosti, z ktorých vyplývalo, že toto vyjadrenie svedkov bolo nepravdivé. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek, ktoré sa prevádzali na nadobúdateľa v rovnaký deň, vedel, že ním nadobúdané zmenky zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv a zároveň aj vedel, že žalovaný za vymožiteľnosť týchto pohľadávok neručí, a že spätné uplatnenie zmeniek voči žalovanému v plnej výške, by žalovanému spôsobilo škodu v rozpore so súvisiacim kauzálnym vzťahom, vedel, že nadobudnutím zmenky by mohol oslabiť možnosť kauzálnych námietok žalovaného a napriek tomu a zrejme s týmto úmyslom, nechal na seba blankozmenky previesť a následne ich vyplnil. Žalovaný podotkol, že žalobca, rovnako ako aj LICITOR factoring, s.r.o., má v predmete podnikania faktoring a forfaiting a špecializuje sa na správu a vymáhanie pohľadávok. Ide teda o osobu podnikajúcu v oblasti vymáhania dlhov, od ktorej možno očakávať zvýšenú mieru odbornej starostlivosti pri nadobúdaní pohľadávok aj zmeniek a aj preto možno dôvodne predpokladať, že o kauzálnych okolnostiach namietaných žalovaným, žalobca v čase nadobúdania zmeniek vedel. Žalobca si podľa žalovaného bol v kontexte kauzálnych námietok žalovaného vedomý, že zmenka v súdnom konaní nemôže spravodlivo obstáť a tieto oprávnené obavy premietol do zmluvy so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o., od ktorej nadobudol úverovú pohľadávku voči úverovému dlžníkovi a zároveň aj zmenku, ktorá túto pohľadávku zabezpečovala. 21. Podľa žalovaného súd nesprávne právne posúdil vec, keď aj napriek tomu, že mal preukázanú vedomosť žalobcu o tom, že zmenka voči žalovanému nezabezpečuje vymožiteľnosť pohľadávok voči úverovým dlžníkom, dospel k záveru, že vedomé konanie žalobcu pri nadobúdaní zmenky na škodu žalovaného nebolo v konaní preukázané. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil aj skutočnosť, či žalobca v čase nadobúdania zmenky vedel aj o chýbajúcej doložke „sine obligo“ na zmenke, teda či v čase nadobúdania zmenky vedel, že zmenka mu formálne umožňuje postih aj voči žalovanému. Podľa žalovaného, vedomosť žalobcu o absencii príslušnej doložky vylučujúcej garančný účinok indosamentu zmenky, však nemá žiadnu relevanciu z hľadiska zistenia vedomého konania žalobcu na škodu žalovaného. Žalobca sa nedozvedel o potenciálnej škode na strane žalovaného pre prípad uplatnenia zmenky vtedy, keď zistil, že garančný účinok indosamentu nebol na zmenke vylúčený, ale vtedy, keď zistil, že zmenka zabezpečuje pohľadávku, za ktorej vymožiteľnosť pôvodný indosant neručí, pretože ju predáva len za 26 % jej nominálnej hodnoty, čiže by mu ručenie za jej vymožiteľnosť spôsobilo škodu vo výške 74 % nominálnej hodnoty pohľadávky. Podľa názoru žalovaného, vedomosť žalobcu o škode žalovaného vo výške 74 % nominálnej hodnoty pohľadávok vznikla okamihom, keď si uvedomil, že zmenka zabezpečuje pohľadávku, za ktorej vymožiteľnosť žalovaný neručí. Podľa názoru žalovaného teda postačuje, že žalobca v čase nadobúdania zmenky vedel o vylúčení zodpovednosti žalovaného za vymožiteľnosť úverových pohľadávok, ktorej špekulatívne vyvodzovanie zo strany žalobcu pod zámienkou iného právneho titulu - zmenky, by prirodzene spôsobilo žalovanému škodu. 22. Žalovaný vytýkal súdu, že si nesprávne skutkovo vyhodnotil význam čl. 4.2 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008, keď z nej nevyvodil, že hlavným predmetom obchodu uzatvoreného medzi LICITOR factoring, s.r.o. a žalobcom boli zmenky. Podľa názoru žalovaného je zrejmé, že ak by žalobca v tomto konaní neuspel voči žalovanému v dôsledku dôvodnosti tejto kauzálnej námietky žalovaného, žalobca by mal právo na základe extenzívneho výkladu čl. 4.2 Zmluvy o postúpení pohľadávok požadovať od spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., vrátenie celej odplaty za touto zmenkou zabezpečenú úverovú pohľadávku, akoby úverová pohľadávka sama o sebe bola bez zmenky bezcenná, teda predmetom celého obchodu boli len zmenky. Je teda nepochybné, že úverové pohľadávky sami o sebe bez zmeniek boli pre žalobcu bezcenné, inak by si zľavu z ceny viazanú len na zmenky v zmluve nevymienil. To podľa žalovaného preukazuje zjavný úmysel, že LICITOR factoring, s.r.o. a žalobca urobili obchod, v ktorom v skutočnosti išlo o zmenky, ktoré nemohol uplatniť voči žalovanému priamo LICITOR factoring, s.r.o., a preto touto úlohou poveril žalobcu. Žalovaný považoval výklad tohto zmluvného ustanovenia, vykonaného prvoinštančným súdom, za nezodpovedajúci hodnotiacej úvahe, vychádzajúcej zo zisteného skutkového stavu veci, ale považoval ho za ľubovoľnú úvahu súdu bez opory vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný vytkol prvoinštančnému súdu, že nepostupoval v súlade s ustanovením § 132 OSP, keď toto ustanovenie vykladal len izolovane a nie aj vo vzájomnej súvislosti s výpoveďou L.. F., ktorý vo svojej výpovedi priznal, že žalovať zmenku voči úverovým dlžníkom, by pre žalobcu znamenalo len získanie druhého exekučného titulu, preto zmenky žalobca vypĺňal vždy len s úmyslom uplatniť ich voči žalovanému, voči úverovým dlžníkom ich nikdy nezamýšľal uplatniť. Prvoinštančný súd pri hodnotení dôkazov nijako neprihliadol na skutočnosť, že hoci spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o., nadobudla úverové pohľadávky a zmenky práve za účelom ich vymáhania od úverových dlžníkov, počas tohto obdobia sa ani raz nepokúsila žiadnu úverovú pohľadávku, ani zmenku, vymáhať od úverových dlžníkov, ale pohľadávky a zmenky len špekulatívne previedla na tretiu osobu - žalobcu. Podľa žalovaného súd nesprávne vyhodnotil význam účasti M.. H. na rokovaní so zástupcami žalovaného o zaplatení žalovaných zmeniek. Túto skutočnosť súd len neakceptovateľne zreprodukoval výpoveďou M.. H., ktorý uviedol, že nikdy so žalovaným za žalobcu nerokoval. Žalovaný však zdôraznil, že M.. H. vo svojej výpovedi nehovoril o tom, že by so žalovaným rokoval o zmenkách patriacich stále spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., o ktorých žiadne súdne spory neprebiehajú, ale M.. H. hovoril o účasti na rokovaní, týkajúcom sa zmenkových sporov, prebiehajúcich pred súdmi výlučne medzi žalovaným a žalobcom. 23. Žalovaný považoval za nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého na zmenkovo- právny vzťah nemožno aplikovať ust. § 3 OZ ako lex generalis, keď podľa súdu ZZŠ ako lex specialis obsahuje už v ustanovení § 17 limitovanú reguláciu zneužitia práva, ktorá podľa konajúceho súdu vylučuje aplikáciu ust. § 3 OZ ako lex generalis. Žalovaný odmietol názor súdu prvej inštancie, že § 17 ZZŠ predstavuje lex specialis k § 3 OZ. Zatiaľ čo § 3 OZ posudzuje konanie subjektu vzhľadom na objektívne hľadisko dobrých mravov, § 17 ZZŠ rieši subjektívny vzťah nadobúdateľa zmenky a dlžníka. Výklad súdu prvej inštancie, ktorý vylučuje pravidlá správania priečiace sa dobrým mravom, zakotvené vo všeobecnom predpise len preto, že ZZŠ obsahuje navyše iné prostriedky obrany v § 17, je podľa názoru žalovaného neprípustne formalistický a neprávny, pretože sa obmedzuje len na formálnu aplikáciu predpisov zmenkového práva bez prihliadnutia na ostatné súkromnoprávne princípy. Súd prvej inštancie tiež podľa názoru žalovaného nevzal do úvahy, že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, kedy majiteľ zmenky môže pri uplatnení svojich práv porušovať dobré mravy tým, že môže svoje právo zo zmenky uplatňovať šikanózne a duplicitne. Žalovaný mal za to, že súd neprihliadol na skutočnosť, že žalobca, ktorý si pod zámienkou zmenky uplatňuje voči žalovanému kompenzáciu nevymožiteľnosti úverových pohľadávok voči úverovým dlžníkom, hoci vedel o vylúčení takejto zodpovednosti na strane žalovaného, svojím konaním zneužil inštitút zmenkového práva, aby získal od žalovaného plnenie, ktoré mal vymáhať len od úverových dlžníkov. Súd podľa názoru žalovaného svojím rozsudkom legalizoval také podnikanie, pri ktorom si obchodníci s pohľadávkami smú odkúpiť od bánk pohľadávky voči ich úverovým dlžníkom za 26 % ich nominálnej hodnoty za účelom ich vymáhania od pôvodných dlžníkov a vzápätí zneužitím zmeniek žiadať od banky aj dlžníkov duplicitne po 100 % nominálnej hodnoty takto získaných pohľadávok v rozpore s kauzálnymi dohodami. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že rozsudok je spôsobilý navodiť taký stav, že žalobca získa totožné plnenie dvakrát, pod zámienkou dvoch nezávislých titulov. Reálne hrozí, že žalobca raz získa totožné plnenie od žalovaného z titulu uplatnenej zmenky v tomto konaní a druhýkrát od úverového dlžníka žalovaného z titulu kauzálnej úverovej pohľadávky. 24. Žalovaný vo svojom odvolaní súdu prvej inštancie zároveň vytkol, že nerešpektuje rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v identickej veci. Predložil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo/19/2014, ktorým súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.09.2013, č. k. 2CoZm/3/2013-166 a vec mu vrátil na ďalšie konanie v identickej skutkovej a právnej veci žalobcu proti žalovanému. Aj v tomto konaní žalovaný uviedol, že v rámci identickej obchodnej transakcie, ktorej predmetom bolo postúpenie úverových pohľadávok žalovaného z nesplatených úverov poskytnutých žalovaným fyzickým osobám, žalovaný urobil formálnu chybu, keď svoju zodpovednosť síce vylúčil pri postúpení úverových pohľadávok, opomenul ju však vylúčiť aj v zmenkách. Najvyšší súd SR mal pri posudzovaní napadnutého rozsudku za to, že odvolací súd riadne neodôvodnil najmä namietané nesprávne posúdenie kauzy zo zmenky ako prostriedku na zabezpečenie záväzkov a nevenoval pozornosť námietke žalovaného, a to konanie žalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom a konanie žalobcu smerujúce k šikanóznemu výkonu práva. Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach najmä z ďalšieho dôvodu, a to, že z obsahu spisu sa javí predmetná zmenka ako zmenka spotrebiteľská. Z tohto pohľadu sa súdy nižšej inštancie zmenkou nezaoberali a nezdôvodnili, či predmetná zmenka je platná. Žalovaný namietal nezákonnosť prvoinštančného súdu, keď súd namiesto toho, aby sa riadnym spôsobom vysporiadal s právnymi názormi NS SR ohľadne kauzálnych námietok žalovaného a posúdením zmenky ako neplatnej, nakoľko v konaní uplatnená zmenka je zmenkou spotrebiteľskou, prvoinštančný súd sa obmedzil na konštatovanie o koncentračnej zásade námietkového konania podľa § 175 ods. 2 OSP a tým, že účastníkom tohto sporu nie je spotrebiteľ. Celkom tým ignoroval skutočnosť, že ani v spore rozhodnutom uznesením NS SR nebol účastníkom spotrebiteľ, ale žalobca a žalovaný. 25. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou, ktorou Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke uzavretá medzi žalovaným a spotrebiteľom je. Podľa názoru žalovaného, v zmysle platných predpisov a judikatúry ESD, je povinnosťou súdu v každom štádiu konania, a to aj v každom druhu konania, a to bez výnimky, ex offo skúmať, či sa v ňom nejedná o spotrebiteľský vzťah. Žalovaný uviedol, že Najvyšší súd SR poukázal na skutočnosť, že súdy sa v identickom prípade musia ex offo zaoberať platnosťou zmenky ako zmenky spotrebiteľskej. Z tohto pohľadu je potrebné, aby súd skúmal, či Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke, uzavretá medzi žalovaným ako zmenkovým veriteľom a vystaviteľom zmenky ako zmenkovým dlžníkom a spotrebiteľom, zároveň je dostatočne zrozumiteľná a určitá, najmä v rozsahu ustanovení tvoriacich predmet Dohody o vyplňovacom práve k zmenke, a či je vôbec platná. Žalovaný poukázal na to, že prvoinštančný súd sa v rozsudku vôbec nevysporiadal s námietkou premlčania práva vyplniť blankozmenku a námietkou týkajúcou sa premlčania práva na zaplatenie zmenky. Žalovaný uviedol, že pokiaľ prvoinštančný súd neuznal dôvodnosť námietky premlčania, tak potom Dohoda o vyplňovacom práve jednoznačne nemôže prejsť testom prijateľnosti. Tak, ako žalovaný v námietkach uviedol, v prípade blankozmenky, keď splatnosť zmenky závisí od jej doplnenia majiteľom zmenky, by sa premlčanie práva na zaplatenie zmenky nemalo odvíjať od času splatnosti doplneného majiteľom zmenky, ale od okamihu, keď tak mohol majiteľ zmenky po prvý raz urobiť, teda keď mohol prvý raz určiť čas splatnosti zmenky - vyplniť blankozmenku. Ak by išlo v tomto spore, kde je žalovaná právnická osoba, o nepodstatnú vec, či ide o platnú spotrebiteľskú zmenku, Najvyšší súd SR by to vo svojom zrušujúcom rozhodnutí neuvádzal ako vec, ktorou sa súdy majú zaoberať. Žalovaný poukázal aj na nové znenie § 17 ZZŠ po jeho novelizácii zákonom č. 438/2015 Z.z., ktoré výslovne upravuje, že každý, kto je žalovaný zo zmenky a koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, teda nie len samotný spotrebiteľ, môže majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, a to vždy. Žalovaný mal za to, že vymáhaný nárok preukázane vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a preto je potrebné, aby súd prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky Dohody ex offo a na rozpor s dobrými mravmi a zákonom, pri neprípustnom zneužití neplatných spotrebiteľských zmeniek žalobcu voči žalovanému. 26. Žalovaný vo svojom odvolaní znova poukázal na rozšírenú ochranu spotrebiteľa, ktorá bola ako novelizácia zavedená zákonom č. 438/2015 Z.z. okrem iných predpisov, tiež do zmenkového zákona v § 17 ods. 1 a 2. S poukazom na absenciu prechodných ustanovení zákona č. 438/2015 Z.z., poukázal žalovaný na to, že zákon sa vzťahuje od svojej účinnosti 23.12.2015 aj na vzťahy vzniknuté a konania prebiehajúce podľa doterajších predpisov. S odkazom na už uplatnené odvolacie dôvody a tiež dôvod, že zmenku považuje žalovaný za spotrebiteľskú, žiadal priznať ochranu, ktorá spotrebiteľovi prináleží. Žalovaný zároveň pre svoju úplnú právnu istotu navrhol podľa § 238 ods. 3 OSP, aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a to najmä: a) keďže žalobca v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek vedel, že ním nadobúdané zmenky zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv a vedel, že žalovaný za vymožiteľnosť týchto pohľadávok neručí, pripúšťa kauzálne námietky podľa § 17 ZZŠ, nakoľko okolnosti prejednávanej veci nasvedčujú tomu, že žalobca konal pri nadobudnutí zmenky vedome na škodu dlžníka, b) či je vylúčená aplikácia § 3 OZ na zmenky s ohľadom na § 17 ZZŠ, c) či sa aplikuje koncentračná zásada na posúdenie absolútnej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy súdom, d) či má súd dôvod neposudzovať absolútnu neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ je zmenka vystavená spotrebiteľom, keď spotrebiteľ nie je účastníkom konania, e) či sú prípustné kauzálne námietky podľa platného § 17 ods. 2 ZZŠ zo strany toho, kto je žalovaný zo zmenky, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a to aj v konaniach, kde bol vydaný zmenkový platobný rozkaz. Žalovaný súdu tiež vytkol formálny nedostatok rozsudku, v ktorom v rozpore s § 175 ods. 4 OSP súd opomenul definovať, v akom rozsahu ponecháva zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že zmenkový platobný rozkaz bude v plnom rozsahu zrušený. 27. K odvolaniu sa písomným podaním doručeným súdu dňa 03.11.2017 vyjadril žalobca a uviedol, že žalovaný nepreukázal, že by žalobca konal vedome na škodu žalovaného. Poukázal na to, že si prvotne uplatňoval svoj nárok z postúpených pohľadávok voči konkrétnym dlžníkom, získaval exekučné tituly a až následne, keď jeho nárok nebol uspokojený týmto spôsobom a uvedomil si účinky indosamentu, postupoval v zmysle zákona zmenkového a šekového. Žalobca sa ako nadobúdateľ zmenky na indosovaní zmenky žalovaným vôbec nepodieľal a ani podieľať nemohol, nakoľko indosovanie zmenky žalovaným prebehlo v čase, keď žalobca majiteľom zmenky nebol a proces indosovania nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Žalobca mal za to, že tvrdenie žalovaného o účelovosti, zlomyseľnosti žalobcu a o jeho zámere konať vedome na škodu dlžníka, nemajú oporu ani v právnej, ani v logickej argumentácii. Žalobca si kauzálnu pohľadávku proti pôvodnému dlžníkovi uplatnil riadne v súdnom konaní, a keď nebola uspokojená, využil všetky zákonné prostriedky na jej uspokojenie. Dodal, že nikomu nemôže byť na ujmu uplatňovanie svojich práv. Žalobca mal za to, že ním uvedené skutkové tvrdenia dostatočným spôsobom preukazujú, že z jeho strany k uvedenému konaniu na škodu dlžníka nedošlo a žalovaný v konaní ani nepriamymi dôkazmi nepreukázal opak a neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. 28. Podľa názoru žalobcu tento spor nie je sporom spotrebiteľským, ale sporom zmenkovým, nakoľko zaviazanosť zo zmenky vznikla na základe garančného účinku indosamentu a vôbec nie v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca a ani žalovaný nie sú spotrebiteľmi, sú podnikateľmi, pričom ani jeden z nich nie je slabšou stranou. Bolo by teda v rozpore s dobrými mravmi, keby tento zmenkový spor medzi podnikateľmi požíval právnu ochranu určenú výlučne pre spotrebiteľa ako fyzickú osobu. Podľa vyjadrenia žalobcu, žalovaný nemôže namietať neplatnosť zmenky, nakoľko on sám túto zmenku vyhotovil, predložil vystaviteľovi na podpis a podpisom zmenky podmienil poskytnutie úveru. Žalovaný bol v čase podpisu zmenky presvedčený, že táto je platná, čiže je vylúčené, aby sa domáhal neplatnosti zmenky. S ohľadom na uvedené, považoval žalobca obranu žalovaného za účelovú a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 144,06 Eur. 29. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 30. Podľa § 471 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Keďže v tomto prípade ide práve o konanie o zmenkovom platobnom rozkaze začaté pred 01.07.2016, keď nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, odvolací súd pri prejednaní a rozhodnutí o odvolaní žalovaného proti rozsudku o ponechaní zmenkového platobného rozkazu v platnosti, aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. 31. Odvolací súd uvádza, že vzhľadom na stanovisko Obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.11.2017, sa odchýlil od svojho doterajšieho právneho názoru, že Občiansky súdny poriadok (OSP) bolo potrebné aplikovať len na inštitút zmenkového platobného rozkazu. OSP je potrebné aplikovať aj na konanie o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu a následné odvolacie konanie, ako aj trovy konania v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze. 32. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 OSP. 33. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie týkajúcou sa abstraktnosti zmenky, či už sa jedná o zmenku, ktorá plní funkciu platobnú alebo funkciu zabezpečovaciu. Je potrebné rozlišovať medzi teoretickým výkladom, ktorý využíva žalovaný ohľadne funkcií zmenky a praktickým využitím zmenky v súlade so zákonným postupom pri vymáhaní nárokov. Z teoretického hľadiska je skutočne zmenka spravidla vždy previazaná s určitou kauzou a dlžník zmenku nevystavuje bezdôvodne. Zmenka má aj funkciu platobnú, aj funkciu zabezpečovaciu. Avšak to nič nemení na skutočnosti, že zmenka je stále, bez ohľadu na kauzu a funkcie, ktoré v sebe nesie, dokonalým, abstraktným skriptúrnym cenným papierom, ktorého oprávnený majiteľ nie je povinný preukazovať ani dôvod záväzku, ani výšku pohľadávky, tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie, keď odkázal na prepojenie zmenkového zákona k lex generalis - Občianskemu zákonníku v § 495. 34. Zmenka je v právnej teórii definovaná ako dokonalý dlžnícky cenný papier vystavený v zákonom stanovenej forme, ktorým sa určité osoby, ktoré sa na zmenke podpísali, zaväzujú majiteľovi zmenky, t. j. osobe, ktorá ovláda (drží v ruke) zmenečnú listinu, ktorou je legitimovaná, zaplatiť v určitom mieste a v určitom čase určitú peňažnú sumu s tým, že ide o záväzky bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Práva a povinnosti zo zmenkovo-právnych vzťahov sú definované výlučne zmenkovou listinou a zápismi na nej uvedenými, pričom môžu existovať len spolu s touto listinou, ktorá je dostatočným dôvodom na platenie. 35. Vzniku zmenky spravidla predchádza určitá konkrétna ekonomická potreba - kauza. Ako náhle však platne vznikne zmenkový záväzkový vzťah, tento sa stáva záväzkovým vzťahom úplne samostatným, ktorý existuje, mení a vyvíja sa bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré existovali pri jeho vzniku. Tieto dva právne vzťahy sú právne oddelené, a preto možno hovoriť o abstraktnom charaktere zmenky. Zmenka teda nestelesňuje povinnosť zaplatiť určitú konkrétnu pohľadávku (napr. vrátiť dlh, zaplatiť cenu, nahradiť škodu a pod.), ale do zmenky je inkorporovaný abstraktný záväzok zaplatiť určitú konkrétnu sumu. 36. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď mal za to, že zmenka bola predložená jej oprávneným majiteľom, ktorý svoj nárok preukázal nepretržitým radom indosamentov. Rovnako preukázal splnenie povinností podľa zmenkového zákona, ktoré sú potrebné na uplatnenie postihu proti indosantovi. 37. V súlade s § 11 ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). 38. V súlade s § 14 ods. 1 ZZŠ, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky. 39. V súlade s § 15 ods. 1 ZZŠ, ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky. 40. V súlade s § 16 ods. 1 ZZŠ, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku blankoindosamentom. 41. V súlade s § 43 ods. 1 ZZŠ, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným. 42. V súlade s § 45 ods. 1 ZZŠ, majiteľ musí dať správu o odopretí prijatia alebo o odopretí zaplatenia svojmu indosantovi a vystaviteľovi do štyroch pracovných dní nasledujúcich po dni protestu alebo pri doložke „bez trov“ po dni predloženia. Každý indosant musí do dvoch pracovných dní potom, keď dostal správu, upovedomiť svojho indosanta o správe, ktorú dostal a oznámiť mu mená a adresy tých, ktorí predtým podali správu, a tak ďalej radom až k vystaviteľovi. Lehoty bežia od prijatia predchádzajúcej správy. 43. Uvedené zákonné ustanovenia zmenkového zákona svedčia tomu, že žalobca preukázal svoj nárok nepretržitým radom indosamentov, preukázal, že nadobudol zmenku rubopisom od jej predchádzajúceho majiteľa LICITOR factoring, s.r.o., a keďže v súlade s citovaným § 14 ods. 1 ZZŠ s rubopisom na nového majiteľa prechádzajú všetky zmenkové práva - právo vyplniť bianco zmenku nevylučujúc, žalobca ako oprávnený vlastník zmenky doplnil na zmenku dátum splatnosti a zmenkovú sumu. Žalobca tiež listinnými dôkazmi preukázal, že zaslal dlžníkovi výzvu na zaplatenie zmenky, ktorá ostala bez výsledku, a teda mal oprávnenie uplatniť svoj nárok voči indosantovi. Vzhľadom na to, že žalovaný ako indosant opomenul svoj garančný záväzok za zmenku vylúčiť, ďalšie kroky žalobcu boli len oprávneným výkonom jeho veriteľského práva k zmenke. Pokiaľ ide o výšku zmenkovej sumy a splatnosť, odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že predložením rozhodcovského rozsudku, ktorým bola žalobcovi priznaná kauzálna pohľadávka zabezpečovaná zmenkou, bolo možné zistiť, v akej výške sa nachádza peňažný nárok žalobcu, a teda akú sumu bol oprávnený v zmenke vyplniť. Žalobca vyplnil zmenku správne sumou, ktorá nie je v rozpore s priznanou výškou kauzálnej pohľadávky a splatnosť doplnil v súlade s Dohodou o vyplňovacom práve. Odvolací súd teda dospel k záveru, že odvolací dôvod žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nie je dôvodný. 44. Nesprávne právne posúdenie vytýkal žalovaný aj vo veci posúdenia prípustnosti kauzálnych námietok podľa § 17 ZZŠ. Odvolací súd opäť musí konštatovať, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, že jedinou teoreticky možnou obranou zmenkového dlžníka sú kauzálne námietky. Avšak pripustenie kauzálnych námietok v kontexte s ostatným znením zmenkového zákona, ako aj už spomenutého § 495 Občianskeho zákonníka, závisí na schopnosti dlžníka preukázať vedomé alebo hrubo nedbanlivostné konanie na škodu dlžníka zo strany majiteľa zmenky pri jej nadobúdaní. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že v čase, kedy žalobca zmenku a kauzálnu pohľadávku nadobúdal, konal vedome na škodu žalovaného. Odvolací súd zdôrazňuje, že to bol práve žalovaný, ktorý prvýkrát zmenku rubopisoval bez vylúčenia garančného účinku a následné rubopisy v podstate kopírovali spôsob prevodu určený prvým indosantom. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný ako podnikateľ v bankovom sektore mal mať na zreteli prísnosť zmenkového práva a pri rubopisovaní zmeniek mal možnosť svoj garančný účinok vylúčiť, čo však opomenul. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že nebolo preukázané konanie na škodu žalovaného zo strany žalobcu, ani prostredníctvom zmlúv o postúpení, ani prostredníctvom výšky odmeny za postúpené pohľadávky a napokon ani svedeckými výpoveďami. Žalovaný mal za to, že vylúčenie zodpovednosti v zmluve o postúpení pohľadávky sa má vzťahovať aj na zmenkové vzťahy, čo je však mylný záver, odporujúci zmenkovému právu. Odvolací súd dospel k záveru, že práve postup žalobcu, ktorý najprv vymáhal kauzálne pohľadávky, neuvedomujúc si, že disponuje zmenkami, z ktorých je zaviazaný nielen zmenkový dlžník - fyzická osoba s neistou bonitou, ale aj finančne schopný indosant, svedčí nielen o jeho prvotnej neznalosti jeho práv, ale aj o jeho dobromyseľnosti. Odvolací súd má za to, že žalovaný sa v snahe sanovať svoje pochybenie pri rubopisovaní zmenky, snaží preukázať škodlivé, alebo šikanózne správanie žalobcu, čo však preukázané nebolo, a preto kauzálne námietky účinné nie sú. 45. Pokiaľ ide o žalovaným predložené rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa odvoláva, odvolací súd má za to, že z odôvodnenia oboch rozhodnutí nijako nevyplýva, že by súdy žalovanému dávali za pravdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal dovolanie žalovaného z procesného dôvodu, akým bolo nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu. Dovolací súd sa nezaoberal hmotnoprávnou stránkou veci. Dovolací súd mal výhrady voči nedostatočnému dokazovaniu vo veci námietok žalovaného, ktoré sú totožné s námietkami uplatnenými v tunajšom konaní. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie veľmi podrobne zaoberal všetkými námietkami žalovaného a správne konštatoval oprávnenosť nároku žalobcu. Odvolací súd má teda za to, že žalovaným predložené rozhodnutia nijako nesvedčia jeho tvrdeniam, keďže namietaný nedostatok odôvodnenia, ktorý akceptoval Najvyšší súd SR ako dôvod dovolania, je vadou, ktorou mohol trpieť rozsudok Krajského súdu v Košiciach, avšak tunajší súd prvej inštancie sa tejto chyby nedopustil. Je potrebné konštatovať tiež to, že dovolací súd sa nijako nevyjadril k hmotnoprávnym okolnostiam veci, teda nepotvrdil názory žalovaného v skutkových tvrdeniach. 46. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že vzhľadom na charakter zmenky ako zmenky spotrebiteľskej mu prislúcha ochrana pred zneužívaním spotrebiteľskej zmenky. 47. Podľa § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 48. Odvolací súd má za to, že nielenže záväzok žalovaného nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale vznikol ex lege z titulu garančného účinku indosamentu, ktorý vyhotovil bez vylúčenia garancie, a teda nakoľko žalovaný sám spotrebiteľom nie je, bolo by v príkrom rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by sa úspešne domáhal právnej ochrany, ktorá prislúcha len subjektom, ktoré sú spotrebiteľom. 49. Na záver odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie vo výroku uviedol, že ponecháva zmenkový platobný rozkaz v platnosti, čo jednoznačne znamená, že ho ponechal v platnosti v celom rozsahu. Odvolací súd má za to, že výrok je jednoznačný, pričom uvedenie konkrétneho rozsahu by prichádzalo do úvahy v prípade čiastočného zrušenia zmenkového platobného rozkazu. 50. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. 51. Pokiaľ ide o vyslovenie prípustnosti dovolania odvolacím súdom (uvedený pod písm. a/), a teda prípustnosť kauzálnych námietok podľa § 17 ZZŠ za okolností, keď podľa žalovaného žalobca vedel v čase nadobúdania pohľadávok a zmeniek, že ním nadobúdané zmenky zabezpečujú len pohľadávky z úverových zmlúv, odvolací súd uvedenú otázku nepovažuje ani za právnu otázku, ale len za riešenie skutkovej otázky, resp. posúdenie správnosti alebo úplnosti skutkových zistení, pričom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danom smere zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu a správne. Pre iné, ako právne otázky pritom nemožno prípustnosť dovolania vysloviť. 52. Právne otázky uvedené v odvolaní žalovaného pod písm. b) a c) boli riadne vysvetlené a odôvodnené v rozhodnutí prvoinštančného súdu, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje a dodáva, že uvedené právne konštatovanie súdom prvej inštancie (totožne aj odvolacím súdom) nie je odklonom od konštantnej judikatúry a ani vecou doposiaľ neriešenou, pričom taktiež tu neexistuje dôvod odkloniť sa od doterajšej rozhodovacej činnosti súdov. 53. Právne otázky uvedené pod písm. d), e) a súčasne aj c) odvolania, odvolací súd vzhliadol ako nesúvisiace s uvedeným sporom, keďže účastníkom tohto konania nie je spotrebiteľ, a teda neprichádza do úvahy, aby prípustnosť dovolania bola v danom prípade vyslovená z dôvodu položenia otázok, ktoré súvisia so spotrebiteľskou zmluvou, a ktorých posúdenie je z vyššie uvedených dôvodov irelevantný pre tento spor. Predmetné otázky sú pritom riešené aj v príslušných ustanoveniach zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení jeho novely zákonom č. 438/2015 Z. z.. 54. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a teda oprávnenie založiť prípustnosť dovolania proti svojmu rozhodnutiu nevyužil. 55. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovaného zaviazal na ich náhradu úspešnému žalobcovi vo výške 144,06 Eur za 1 úkon právnej služby - odvolanie podľa § 10 ods. 1 a 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pozostávajúca z tarifnej odmeny vo výške 111,21 Eur, režijného paušálu vo výške 8,84 Eur a DPH vo výške 24,01 Eur. 56. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.