Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/403/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514212841 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514212841.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., P. XX, proti manželovi: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., P. XX, zastúpený spoločnosťou KORABOVA & LOVICH, s.r.o so sídlom Záborského 42, 831 03 Bratislava, IČO: 50 131 931, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode, na odvolanie manželky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P/163/2014-253 zo dňa 29.09.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 20P/163/2015-293 zo dňa 20.07.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti o bežnom výživnom m e n í tak, že Otec je povinný prispievať na výživu maloletého N. Z., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, ktorou bol zamietnutý návrh matky na tvorbu úspor maloletému dieťaťu, p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov N. Z. a N. Z., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Bratislave. Na čas po rozvode zveril maloletého N. Z., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti manželky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otca zaviazal k povinnosti platiť výživné na maloletého v sume XXX eur mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Vo zvyšku návrh zamietol. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v časti rozvodu vec právne posúdil podľa § 18, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. Po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní svoje spoločenské funkcie tým, že manželia spolu nežijú intímne ani ekonomicky, bývajú síce v spoločnej domácnosti, ale spoločne nehospodária, pre svoje dieťa nevytvárajú spoločnými silami zdravé rodinné prostredie, pričom nie je predpoklad obnovenia ich spolužitia. Obaja sú rozhodnutí ukončiť manželstvo rozvodom. Mal preukázané, že na osobnej starostlivosti o maloletého sa vzhľadom na ich pracovné podmienky podieľajú obaja rodičia. Príčiny rozvratu manželstva ustálil v nezhodách v hospodárení s finančnými prostriedkami, iných predstavách o fungovaní rodiny a trávení voľného času, ako aj v nedostatočnej vzájomnej komunikácii, ktorá naďalej pretrváva, čo viedlo k citovému odcudzeniu a v konečnom dôsledku k ukončeniu spolužitia. Konštatoval, že za tohto stavu sa rozvrat javí ako hlboký a trvalý a manželstvo nemôže plniť svoj účel a reparáciu manželského spolužitia nemožno očakávať. Vyslovil názor, že rozvod manželstva je tiež v záujme maloletého N., ktorý takto nebude svedkom konfliktov rodičov. 3. V zmysle § 24 ods. 1, 2, Zákona o rodine, § 100 ods. 3, § 113 ods. 1 a § 154 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) rozhodoval súd prvej inštancie aj o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti manželky s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú mať obaja rodičia, zohľadňujúc súhlasné stanovisko oboch účastníkov. Zároveň konštatoval, že pri rozhodovaní prihliadol aj na názor maloletého, ktorý je schopný s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor. Výšku vyživovacej povinnosti posudzoval podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, Zákona o rodine. Výživné tak, ako bolo určené považoval za primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého, ale aj možnostiam a schopnostiam manžela a celkovým príjmovým a majetkovým pomerom zisteným na strane oboch rodičov. Konštatoval, že výživné zodpovedá nákladom dieťaťa súvisiacim s jeho školskou činnosťou, zdravotným stavom (doplatky za lieky na alergiu, výdavky súvisiace so zabezpečením zubného strojčeka), záujmovou, mimoškolskou činnosťou (karate, turistický krúžok, návšteva kina, kultúra, dovolenky a pod.). Prihliadal aj na vyživovaciu povinnosť manželky k maloletému, ktorú však vzhľadom na vek dieťaťa a samostatnosť kompenzuje v minimálnej výške svojou osobnou starostlivosťou o neho. Poukázal na povinnosť rodičov plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a vynaložiť maximálne úsilie na zadováženie prostriedkov na plnenie tejto povinnosti. Zohľadnil právo maloletého N. na životnú úroveň rodičov. Návrhu manželky zaviazať manžela k povinnosti prispievať na tvorbu úspor dieťaťa nevyhovel, dospejúc k záveru, že majetkové pomery manžela neodôvodňujú považovať za odôvodnené potreby dieťaťa aj tvorbu úspor. Zároveň prihliadol aj na preukázateľné zabezpečovanie ďalších potrieb syna manželom okrem výživného a platbu životnej poistky. O trovách konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. účinného do 30.06.2016. Dopĺňacím rozsudok č.k. 20P/163/2014-293 zo dňa 20.07.2017 rozhodol súd prvej inštancie tak, že neupravil styk manžela s maloletým N. Z.. 4. Proti tomuto rozhodnutiu v časti o výživnom a tvorbe úspor podala odvolanie manželka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a zaviazať manžela prispievať na výživu maloletého výživným vo výške XXX eur mesačne a na tvorbu úspor sumou XXX eur mesačne na osobitný účet maloletého vedený v O. X., a.s. č. účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX, ktorý účet je matka povinný vinkulovať v prospech maloletého až do jeho plnoletosti. Zároveň navrhla neupraviť styk otca s maloletým. Výšku určeného výživného považovala za nízku, odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti o výživnom považovala za nepresvedčivé a nevysvetlené, čo súd považoval za preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Mala za to, že žiadnym spôsobom nie je odôvodnené, prečo nebolo prihliadnuté na rozdielne príjmy rodičov a z akého dôvodu súd prvej inštancie zamietol návrh na tvorbu úspor a prihliadal na otcom platnú poistku. Dala do pozornosti príjem oboch rodičov a skutočnosť, že pri určovaní výživného zatiaľ nie je dôležitý majetok, nakoľko BSM zaniká až rozvodom a nie je známe, ako bude masa BSM rozdelená. Uviedla, že príjem a obrat otca je oveľa vyšší ako u nej. Rovnako namietala, že súd nevyhodnotil vlastníctvo a používanie motorových vozidle otca, pričom nemá prihliadať na nepotrebný výdavok. Poukázala na to, že príjem otca by bol vyšší, ak by nebol uznaný výdavok na leasing. Mala za to, že z mesačného príjmu otca vo výške X.XXX eur by mala suma výživného predstavovať 20% až 25%, t.j. XXX až XXX eur. Vyslovila názor, že kolízny opatrovník nekonal v záujme maloletého dieťaťa, keď navrhol výživné v sume XXX eur a neodporúčal rozhodovať o úsporách pre dieťa vzhľadom na majetkové pomery rodičov a ich budúce vyporiadanie. Uviedla, že nemá vedomosť o otcom platenej životnej poistke pre dieťa v sume XXX eur mesačne, ktorú skutočnosť otec nepreukázal, pričom poistku môže kedykoľvek zrušiť. Poukázala na nepomer podnikania rodičov a ich príjmu, skutočnosť, že ani jeden nemá inú vyživovaciu povinnosť. Dala do pozornosti, že otec pred rozvodom manželstva hospodáril so svojim príjmom podľa svojho rozhodnutia, nikdy nevedela, čo robil so ziskom a kam si odkladá zisk, do rodiny prispieval len nevyhnutnou sumou, nepodieľal sa na výdavkoch dieťaťa. Uviedla, že súd prvej inštancie nekonal v prospech maloletého, ktorý má právo na rovnakú životnú úroveň ako rodič, ktorého príjem je nadpriemerný, má nárok rozvíjať svoje aktivity, záľuby, kultúru, šport a tvoriť si úspory pre ďalšie štúdium. Poukázala na to, že pokiaľ na pojednávaní súhlasila s výživným vo výške XXX eur mesačne len z dôvodu, že súd vyhovie jej návrhu na tvorbu úspor. 5. Manžel a kolízny opatrovník sa k odvolaniu manželky nevyjadrili. 6. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie manželky - matky maloletého dieťaťa je čiastočne dôvodné. 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 9. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.09.2015, č.k. 20P/163/2014-253 rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, maloleté dieťa zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti manželky, s právom zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok určeným obom rodičom. Manželovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého N. v sume XXX eur mesačne, návrh manželky (tvorba úspor) zamietol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016. Dopľňacím rozsudkom zo dňa 20.07.2017 neupravil styk manžela s maloletým dieťaťom. 10. V odvolacom konaní ide o úpravu pomerov manželov k maloletému N. Z., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva, preto budú účastníci označovaní ako otec a matka. 11. Spornou otázkou v danom prípade je výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil bežné výživné na maloletého N. ( v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol vo veku XX rokov) a tvorbu úspor pre dieťa na čas po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie správne pri určovaní výživného vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. správne prihliadol na strane maloletého na jeho odôvodnené potreby, na strane rodičov na ich zistené zárobkové a majetkové pomery, ako aj na výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého N. 12. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti ( resp. pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného ) má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. 13. Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa aj náležite vyporiadal a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, avšak na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že primeraná výška výživného na maloletého vzhľadom na vek dieťaťa, zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb, ale najmä na výšku príjmu otca je v sume XXX eur mesačne. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa je potrebné vidieť potreby týkajúce sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti, mimoriadne výdavky a náklady na dieťa vzťahujúce sa k tráveniu voľného času a prázdnin. V danom prípade je nesporné, že výdavky na maloletého pozostávajú z platieb v škole, príspevku na ZRPŠ vo výške XX eur, nákup pracovných zošitov, úhrada cestovného, mimoškolských aktivít dieťaťa, táborových pobytov, doučovania z anglického jazyka a jeho športových aktivít. Nemožno opomenúť fakt, že náklady maloletého dieťaťa predstavuje aj pomerná časť nákladov na bývanie a náklady na zabezpečenie aj zdravotníckych potrieb, resp. výdavky súvisiace so zabezpečením zdravotnej starostlivosti. Výška nákladov na zabezpečenie potrieb dieťaťa je jednoznačná. Pokiaľ ide o príjmy každého z rodičov, z vykonaného dokazovania je preukázaná výška príjmu otca cca X.XXX eur mesačne i matky cca XXX eur mesačne, ktorá je v nepomere, pričom obaja rodičia vykonávajú podnikateľské aktivity v rovnakej oblasti, nákladná cestná doprava a sú spoločníkmi jednej obchodnej spoločnosti, ktorá v daňovom priznaní za rok 2014 vykazovala nulový zisk. Rovnako je potrebné prihliadať na náklady oboch rodičov súvisiace so zabezpečením bývania, pričom v konaní bolo preukázané, že doposiaľ náklady na bývanie hradil matke otec. Nespornou je aj skutočnosť, že rodičia nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Vzhľadom na výšku príjmu, ktorú otec dosahuje, dospel odvolací súd k záveru, že na strane otca sú možnosti prispievať na výživu maloletého N. výživným vo výške XXX eur mesačne, ktoré zodpovedá príjmu a možnostiam otca. Odvolací súd pri určení výživného na maloletého, rovnako ako súd prvej inštancie, zohľadnil i príspevky otca a jeho podiel na zabezpečovaní potrieb maloletého, t.j. platby za karate, tábory, doučovanie, električenku, čo matka nespochybnila. Odvolací súd akceptoval námietky matky vo vzťahu k určeniu výšky bežného výživného a tieto zohľadnil a premietol do zmeny výšky výživného na maloletého N.. Nezohľadnil však námietky matky týkajúce sa postupu konania kolízneho opatrovníka, považujúc ich za neopodstatnené s prihliadnutím na to, že kolízny opatrovník v rámci svojho vyjadrenia prednáša stanovisko a návrhy, s ktorými sa súd pri rozhodovaní vysporiada. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že aj matka má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťa, pričom je potrebné zohľadniť výkon jej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa s prihliadnutím na vek dieťaťa. 14. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie, určenú sumu výživného považoval za sumu nezodpovedajúcu majetkovým a zárobkovým pomerom na strane otca. Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletého s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i finančných a majetkových pomerov na strane otca, výrok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného, podľa § 388 C.s.p zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú sumu považoval v danom prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti. 15. Pokiaľ ide o odvolanie matky voči zamietajúcemu výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh matky na tvorbu úspor, odvolací súd sa stotožňuje s názorom a závermi súdu prvej inštancie, že majetkové pomery otca neodôvodňujú uloženie povinnosti prispievať maloletému na tvorbu úspor. Skutočnosť, že otec dosahuje nadštandardný príjem bola zohľadnená pri určení výšky výživného sumou XXX eur mesačne s prihliadnutím aj na príspevky otca na zabezpečenie bežných potrieb dieťaťa a spotrebný charakter výživného. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia sú podnikatelia, spoločníkmi jednej obchodnej spoločnosti, každý z nich vykonáva činnosť v oblasti cestnej dopravy, za trvania manželstva nadobudli majetok, pričom vyporiadanie majetku BSM bude predmetom ďalšieho konania, resp. uzavretím ich dohody. Vyporiadaním majetku nadobudnutého v BSM dôjde ku zmene ich majetkových pomerov, ktoré aktuálne nie sú známe. Odvolací súd neprihliadal na matkou vnesené námietky vzťahujúce sa k vlastníctvu motorových vozidiel otca, keďže časť vozidiel slúži na vykonávanie predmetu jeho činnosti a dve vozidlá slúžia na osobné účely otcovi aj matke. Odvolací súd dospel k záveru, že bez ohľadu na platbu poistky maloletému otcom, nie je dôvod uložiť otcovi povinnosť prispievať maloletému na tvorbu úspor, keďže v konaní neboli preukázané nadštandardné majetkové pomery otca. 16. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky v časti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu matky na tvorbu úspor ako neodôvodnené, keď neobstoja jej tvrdenia uvedené v odvolaní. 17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúceho výroku týkajúceho sa tvorby úspor je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).