Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/358/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514215438 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514215438.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting, s. r. o., IČO: 46 713 930 so sídlom Mikovíniho10, Trnava, zastúpený: Advoconsulting, s. r. o., Tamaškovičova 17/2742 Trnava, proti žalovanému: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 1, W., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou S. Q., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V v Bratislave v konaní o zaplatenie 741,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 30. apríla 2015, č. konania 7C/314/2014 - 142, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z istiny, za obdobie od 01.01.2015 do zaplatenia p r i p ú š ť a, v tejto časti rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 30. apríla 2015, č. konania 7C/314/2014 - 142 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e. V ostatnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu zo dňa 11.06.2014, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy XXX,XX eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy za obdobie od 28.09.2013 do zaplatenia, vrátane náhrady trov konania. V žalobe žalobca poukázal na zmluvu o bežnom účte, v znení jej dodatkov, ktorú žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu, keď žalovaný prekročil rámec povoleného prečerpania a vznikla mu tak pohľadávka voči Slovenskej sporiteľni a. s., vo výške žalovanej istiny. Súd prvej inštancie v priebehu prvostupňového konania ustanovil žalovanému podľa § 29 ods. 2 OSP opatrovníka z dôvodu, že pobyt žalovaného nebol súdu známy. Ustanovený opatrovník vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. 2. Súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods. 2 OSP) z dôvodu, že v danom prípade ide o drobný spor a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi a to zmluvou o sporožírovom účte a zmluvou o kontokorentnom úvere, vrátane dodatkov a zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške XXX,XX eur, ktorý v zmysle dodatku k zmluve bol zvýšený na úverový rámec vo výške XXX,XX eur s konečnou splatnosťou úveru dňa 06.05.2003. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 sa DPS financial consulting s. r. o. stal majiteľom predmetnej pohľadávky. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka a ustanovenie § 51 ods. 1 a 2. Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, keď na základe zmluvy o sporožírovom účte, zmluvy o kontokorentnom účte je zrejmé, že žalovaný sa zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu splácať tento úver zo sporožírového účtu, pričom konečná splatnosť úveru bola stanovená dňa 06.05.2003 a podľa zmluvy posledným dňom na uplatnenie nároku, ktorý vyplýval z úveru bol dátum 06.05.2006. Žalobca podal žalobu na súd 11.06.2014, t. j. po uplynutí zákonnej trojročnej lehoty. Keďže opatrovníčka žalovaného vzniesla námietku premlčania, súd prvej inštancie prihliadol na vznesenú námietku premlčania a žalobu žalobcu z dôvodu premlčania zamietol. O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keďže žalovanému, ktorý mal v prvoinštančnom konaní plný úspech vo veci, žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia sumy XXX,XX eur s príslušenstvom z dôvodu nezaplatenia pohľadávky, ktorá vznikla porušením povinností žalovaného, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o kontokorentnom úvere, ktorý žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu dňa 06.05.2002. Zmluvnými stranami bola konečná splatnosť dohodnutá dňa 06.05.2003 s tým, že podľa čl. 10 bod 1 zmluvy o úvere sa účastníci zmluvy dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to na dobu jedného roka odo dňa podpisu oboma zmluvnými stranami, pričom sa zároveň zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy sa predlžuje o dobu jedného roka, ak žalovaný (dlžník) neoznámi veriteľovi (právny predchodca žalobcu) najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predlženej), že nemá záujem o predlženie trvania zmluvy. Dodatkom č. 1 k zmluve o kontokorentnom úvere, uzavretom dňa 25.02.2004 bol poskytnutý úverový rámec, rozšírený na sumu XXX,XX eur, keď žalovaný začal čerpanie poskytnutého úverového rámca dňa 06.05.2002. Vzhľadom na opakované nepovolené čerpanie poskytnutého úverového rámca žalovaným právny predchodca žalobcu dňa 25.07.2011 zastavil poskytnutie čerpania úveru žalovanému, čím došlo k vzniku pohľadávky právneho predchodcu žalobcu, pričom mal za to, že vzhľadom na predložené listinné dôkazy a i vyjadrenie žalobcu z 15.04.2015 v súvislosti s námietkou premlčania mal za to, že žaloba bola podaná včas. 4. Zároveň žalobca mal za to, že súd prvej inštancie aplikoval na určenie uplynutia premlčacej doby ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo považoval za nesprávne, keď súd mal na posudzovaný vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka boli implementované Zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytnutí služieb na základe zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo zmluvy uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho (novela), pričom na základe čl. XIV novely nadobudlo toto ustanovenie účinnosť 01. apríla 2015. S poukazom na prechodné ustanovenia § 879p k úpravám Občianskeho zákonníka, účinným od 01.04.2015, ustanoveniami § 53 ods. 4 písmeno s) a písmeno t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknutých pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako i nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. Žalobca mal za to, že len výslovne určené ustanovenia Občianskeho zákonníka (konkrétne ustanovenia § 53 ods. 4 písmeno s) a písmeno t), § 53 ods. 7 a § 614a) uvedené v ustanovení § 879p čiastočne pôsobia aj na právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014. Mal za to, že nové znenie ustanovenia druhej vety § 52 ods. 2 OZ medzi tieto ustanovenia nepatria, preto účinky tohto ustanovenia na akékoľvek právne vzťahy začínajú pôsobiť až odo dňa jeho účinnosti, teda od 01. apríla 2015. Mal za to, že na daný vzťah sa v plnom rozsahu majú aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a teda aj ustanovenia o premlčaní, kde podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba 4 roky. Mal za to že súd uplatňujúc zásadu iura novit curia na vyššie uvedené skutočnosti bude brať zreteľ rozhodne s platnými právnymi predpismi. 5. Zdôraznil, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka implementované novelou je reakciou na mätúcu rozhodovaciu prax súdov SR, v ktorej dochádza k stretu dvoch rôznych línií rozhodovania, kde podľa jednej má mať v obdobných prípadoch prednosť úprava podľa Občianskeho zákonníka, podľa druhej línie v prípade tzv. absolútnych obchodov, akým je zmluva o úvere, je potrebné na takýto vzťah aplikovať úpravu podľa Obchodného zákonníka v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR 6M Cdo/4/2012 z 27.03.2013. 6. Podaním zo dňa 21.07.2015, doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.07.2015, a odvolaciemu súdu doručeným dňa 28.07.2015 (č. listu 156), žalobca vzal späť žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % z istiny za obdobie od 01.01.2015 do zaplatenia a v tejto časti žiadal, aby súd konanie zastavil. Bližšie dôvody čiastočného späťvzatia žaloby po rozhodnutí Súdom prvej inštancie bližšie neodôvodnil. 7. Opatrovníčka žalovaného prevzala odvolanie žalobcu dňa 06.07.2015, k odvolaniu sa písomne nevyjadrila. 8. Krajský súd v Bratislave opätovne zaslal odvolanie žalobcu, ďalej čiastočné späťvzatie žaloby a výzvu, aby sa opatrovníčka vyjadrila k odvolaniu a čiastočnému späťvzatiu žaloby v lehote 15 dní odo dňa je doručenia. Opatrovníčka sa k odvolaniu a ani k čiastočnému späťvzatiu žaloby písomne nevyjadrila. 9. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie po čiastočnom späťvzatí žaloby je potrebné potvrdiť z nasledovných dôvodov. 11. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd má za to, že v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah a zmluva o kontokorentnom úvere, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 06.05.2002 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi stranami sporu musí byť preto posudzovaný podľa ustanovení, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Podľa súčasného znenia ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Smernica 93/13 EHS k tomu uvádza, že spotrebiteľ musí mať rovnakú ochranu na základe zmlúv uzatvorených ústne alebo písomne bez ohľadu na to, či sú podmienky písomnej zmluvy obsiahnuté v jednom alebo vo viacerých dokumentoch. Tiež podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka alebo podľa Občianskeho zákonníka, ale aj ďalšie iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Smernica č 93/13/EHS považuje za spotrebiteľskú zmluvu iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Odvolací súd vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval, že spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v Smernici č. 93/13/EHS a to bez ohľadu na to, či je upravená Občianskeho zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Preto ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva. 12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti postupu súdu prvej inštancie a vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu, že ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo do textu Občianskeho zákonníka implementované Zákonom č. 102/2014 Z. z., a preto účinky tohto ustanovenia začínajú pôsobiť až odo dňa 01. apríla 2015, odvolací súd poukazuje na Smernicu rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola transponovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (najmä v ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka), účinných od 01.04.2004, a ukladá povinnosti členským štátom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa pred nekalými, resp. neprijateľnými klauzulami v spotrebiteľských zmluvách, na tvorbe ktorých sa spotrebiteľ nepodieľal a ktoré zásadným spôsobom zhoršujú jeho postavenie, a preto je na prospech žalovaného ako spotrebiteľa ustanovenie o premlčaní v trojročnej premlčacej dobe pri spotrebiteľských zmluvách obsiahnutých v Občianskom zákonníku, a to aj napriek tomu, že právny vzťah bol uzavretý medzi účastníkmi konania podľa Obchodného zákonníka, ako to bolo v danom prípade. 13. Tiež neobstojí námietka žalobcu uvedená v odvolaní, pokiaľ sa týka otázky premlčania, že je potrebné na daný vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, t. j. štvorročnú premlčaciu lehotu, nakoľko sa jedná o absolútny obchod, a preto tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov sa má spravovať Obchodnom zákonníkom. Odvolací súd má za to, že i napriek tomu, že posudzovaná zmluva o úvere má obchodnoprávny charakter a to i vzhľadom na obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy, napriek tomu ide o zmluvu, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Normy obchodného práva sú pre právne vzťahy, ktoré vyplývajú z takýchto zmlúv, použiteľné len vtedy, ak neodporujú právnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Použitie premlčacej doby v obchodnoprávnych zmluvách, ktoré majú spotrebiteľský charakter odobril i Ústavný súd SR (I. ÚS 402/2013) by vzhľadom na vyššie uvedený nález Ústavného súdu, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací neprihliadol na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6MCdo 4/2012, na ktorý sa odvoláva žalobca v odvolaní. S poukazom na nález Ústavného súdu SR odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka vrátane ustanovení o premlčaní. 14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa právo nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno veriteľovi premlčané právo priznať. 15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 16. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej z splátok stane zročným celý dlh (§565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 17. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil konečnú splatnosť úveru dňom 06.05.2003. Z obsahu spisu a zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 06.05.2002, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru, pričom medzi zmluvnými stranami bola konečná splatnosť dohodnutá dňa 06.05.2003 a s poukazom na čl. X bod 1 zmluvy o úvere bolo medzi stranami sporu dohodnuté, že doba trvania zmluvy sa predlžuje o dobu jedného roka, v prípade, že dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predlženie doby trvania zmluvy. Tým došlo k posunutiu konečnej splatnosti úveru o 1 rok, . t. j. ku dňu 06.05.2004. Preto v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka posledným dňom na uplatnenie nároku žalobcu vyplývajúceho z tohto úveru, je dátum 06.05.2007. Trojročná premlčacia doba teda uplynula 06.05.2007. Odvolacia námietka žalobcu pokiaľ sa týka úpravy konečnej splatnosti s poukazom na čl. X bod 1 zmluvy o úvere však nebola spôsobilá ovplyvniť zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, pretože žalobca žalobu podal na súd prvej inštancie až dňa 11.06.2014. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania opatrovníčky žalovaného správne súd prvej inštancie prihliadol na takto vznesenú námietku premlčania a žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol. 18. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie ale ešte v čase, pokiaľ nebolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu, žalobca podaním zo dňa 21.07.2015 vzal žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny za obdobie od 01.01.2015 do zaplatenia späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. 19. Žalovaná v zastúpení opatrovníčky sa k predmetnému čiastočnému späťvzatiu písomne nevyjadrila, a ani nevzniesla žiadne námietky k čiastočnému späťvzatiu žaloby. 20. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 21. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 22. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie, odvolací súd späťvzatie žaloby žalobcu v tejto časti pripustil, a rozsudok v tejto časti súdu prvej inštancie zrušil a konanie vo veci zastavil. 23. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovenia § 256 ods. 1 CSP (v časti späťvzatia žaloby). Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci, avšak žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli, a preto odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Zároveň pokiaľ sa týka čiastočného späťvzatia žaloby po rozhodnutí súdom prvej inštancie, v tejto časti procesne žalobca zavinil späťvzatie žaloby, a preto taktiež v tejto časti žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže procesne zavinil čiastočné zastavenie konania 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).