Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/37/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514216720 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514216720.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: N.. W. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom X., L. XXB, zast.: JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom, Floriánska 19, Košice, proti žalovanému: Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o., IČO: 36 838 209, sídlo: Bratislava, Fedinova 4, zast.: Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., IČO: 36 860 662, Bajkalská 13, Bratislava, o zaplatenie 46,68 eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.10.2015, č.k. 14C/370/2014-121, jednomyseľne takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 46,68 eur, a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. II. Žalobkyni sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 46,68 eur s príslušenstvom zamietol (výrok I) a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 16,50 eur titulom súdneho poplatku za odpor a v sume 149,11 eur titulom trov právneho zastúpenia Advokátskej kancelárii Y.. T. W., s.r.o., N.: XX XXX XXX, X. XX, X., v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 5 ods.1, § 8a ods. 1, § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“), § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že v zmysle čl. III bod 3. písm. b/ Zmluvy o výkone správy č. 01/4/2010 z 31.3.2010 (ďalej len „Zmluva o výkone správy“) bol žalovaný ako správca povinný zabezpečovať aj poskytovanie plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, okrem iného osvetlenie spoločných častí a zariadení, dodávku elektrickej energie do spoločných častí a zariadení. Postup žalovaného, ktorým do vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu za rok 2010 žalobkyni v položke osvetlenie zahrnul aj náklady na spotrebu pripojeného odberného miesta do distribučnej sústavy ZSE vo výške 46,68 eur, považoval súd prvej inštancie za správny, nakoľko správca domu je povinný zabezpečiť okrem iného dodávky všetkých služieb a energií potrebných na užívanie spoločných priestorov a spoločných zariadení bytového domu. Poukázal na to, že v čase, keď bol bytový dom daný do správy správcovi, boli zabezpečené inžinierske siete, ale bez elektromerov pre osvetlenie a výťahy v spoločných priestoroch bytového domu. Správca tak musel predísť škodám a zabezpečiť v zmysle čl. III bod 3 písm. b/ Zmluvy o výkone správy dodávku elektrickej energie do spoločných častí a zariadení domu, keďže v čase odovzdania do správy nemal zabezpečené pridelenie elektromerov a musel to zaplatiť z prostriedkov bytového domu. Vzhľadom k uvedenému bolo dôvodným rozpočítať predmetný pripojovací poplatok v zmysle príslušných ustanovení Zmluvy o výkone správy č. 01/4/2010 z 31.3.2010 obsiahnutých v čl. III bod 5 písm. c/ a čl. IX bod 2 podľa osobomesiacov. Nakoľko v príslušnom vchode je 14 bytových jednotiek, z ktorých v priebehu relevantného r. 2010 bolo obývaných výlučne 9 bytov, zostávajúcich päť bytov malo nulový náklad. Ako nedôvodnú súd prvej inštancie posúdil argumentáciu žalobkyne, že sa vlastníčkou sporného bytu sa stala až 14.2.2011 a vyúčtovanie sa týka roku 2010, preto nemala povinnosť v roku 2010 uhrádzať uvedené poplatky a žalovaný nemal právo rozpočítavať náklady z roku 2010 žalobkyni. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný konal zodpovedne a neporušil zákonnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka a neponechal spoločné priestory bez osvetlenia a nefunkčných výťahov, nakoľko bez zaplatenia uvedeného pripojovacieho poplatku by bytový dom bol bez elektrickej energie a funkčných výťahov a mohli by vznikať škody. 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že z čl.11 bod 11.17 Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 14.12.2007 uzavretej medzi predávajúcim GX-byty s.r.o., Bratislava a žalobkyňou (ďalej len „Zmluva o budúcej zmluve“), ktorej účastníkom nebol žalovaný vyplývalo, že kúpna cena nezahŕňala poplatky za pripojenie predmetu prevodu k príslušným distribučným sieťam (elektrická energia, plyn, voda, kanalizácia, telekomunikačná sieť, atď.) a tieto náklady mal v plnom rozsahu hradiť budúci kupujúci, teda žalobkyňa. Iba náklady na pripojenie bytového domu na príslušné distribučné siete (elektrická energia, plyn, voda, kanalizácia, telekomunikačná sieť, atď.), vrátane inštalácie rozvodov sieti do bytu mal hradiť budúci predávajúci (to znamená nie elektromer, čo je zrejmé aj zo zmluvy o prevode bytu zo dňa 1.12.2010, kde v čl. 2 bodu 2.3 vlastníctvo bytu okrem iného sú aj elektrické poistky pre byt). Je potrebné rozlišovať medzi fyzickým napojením objektu na inžinierske siete a s tým súvisiacimi nákladmi a poplatkom za pridelenie merača, t.j. pripojovacím poplatkom a štandardným postupom napojenia objektu na všetky inžinierske siete (na čo sa investor aj zaviazal podľa čl. 11 bod 11.17 poslednej vety Zmluvy o budúcej zmluve). Ďalej poukázal na to, že podpisom preberacieho protokolu na odovzdanie bytu sa dňa 29.1.2010 žalobkyňa zaviazala, že uhradí náklady spojené s prevádzkou bytu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa nepreukázala protiprávne konanie žalovaného, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, čo je preukázanie základných hmotnoprávnych náležitosti vzniku škody, preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), podľa zásady úspechu v konaní a priznal v konaní plne úspešnému žalovanému trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za odpor v sume 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 149,11 eur. Trovy právneho zastúpenia žalovaného súd prvej inštancie priznal v súlade s ust. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to za 5 úkonov právnej služby á 16,60 eur za úkon (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - odpor, účasť na pojednávaní dňa 23.4.2015, písomné podanie na súd dňa 5.5.2015, účasť na pojednávaní dňa 27.10.2015), režijný paušál 2 x á 8,04 eur, 3x á 8,39 eur +20 % DPH a v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p., a uložil ich žalobkyni zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného. 5. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm. b) O.s.p., z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. d), pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f), pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za to, že v spore dostatočne preukázala, že škoda vzniknutá neoprávneným započítaním je v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym správaním žalovaného. Uviedla, že súd prvej inštancie vychádzajúc zo znenia čl. 11 bod 11.17 Zmluvy o budúcej zmluvy nedospel k správnym právnym záverom, že kúpna cena nezahŕňa poplatky za pripojenie predmetu prevodu k príslušným distribučným sieťam (elektrická energia, plyn, voda, kanalizácia, telekomunikačná sieť, atď.). Poukázala na to, že elektromery nie sú v zmluve spomínané, ale naopak podľa čl. 11 bod 11.17 náklady na pripojenie bytového domu na príslušné distribučné siete (pripojovací poplatok) hradí budúci predávajúci. Preto nepochopila na základe čoho by z čl.2 bodu 2.3 Zmluvy o prevode sú vlastníctvom bytu aj elektrické poistky. Za nesprávny považovala aj záver súdu prvej inštancie, že treba rozlišovať medzi fyzickým napojením objektu na inžinierske siete a s tým súvisiacimi nákladmi a poplatkom za pridelenie merača, t.j. pripojovacím poplatkom ako aj závery, že pripojovací poplatok je poplatok za pridelenie merača. Podľa cenníka ZSE, ale aj podľa Zmluvy o pripojení č. XXXXXXXXX pripojovací poplatok je cena za pripojenie do distribučnej sústavy elektrického napätia a nie poplatok za pridelenie merača. 6. Odvolateľka nespochybnila povinnosť správcu uhradiť pripojovací poplatok, mala však za to, že nebolo dôvodným vyúčtovať ho jej, keďže sa vlastníčkou stala až v roku 2011 a vyúčtovanie sa týka roku 2010. Ak súd prvej inštancie svoje právne závery založil na Preberacom protokole zo dňa 29.1.2010, kde svojim podpisom prehlásila, že bude hradiť náklady spojené s prevádzkou bytu (kúrenie, voda, elektrika), tieto závery sú nesprávne, nakoľko dojednanie na preberacom protokole považuje za neplatné a dojednané v neprospech spotrebiteľa. Poukázala na kogentné ustanovenia zákona o vlastníctve bytov ako aj obchádzanie stavebného zákona, nakoľko jej predávajúci odovzdal byt ešte pred právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia, ktoré vlastník stavby získal až 31.3.2010 a právoplatnosť nadobudlo dňa 6.4.2010. Preto samotná skutočnosť, že byt v roku 2010 neužíval vlastník, ale ona, neznamenala, že vlastníkovi zaniklo vlastnícke právo k bytu a zostali mu zachované aj povinnosti k úhradám za služby spojené s užívaním predmetného bytu. Ak teda po odpredaji bytov zostali niektoré byty vo vlastníctve pôvodného vlastníka domu, je tento povinný platiť preddavky do fondu (rozsudok NS SR sp.zn.2Cdo 30/2000 z 30.11.2000 publikovaný aj pod R30/2002). Mala tak za to, že žalovaný nesprávne vykonaným vyúčtovaním v rozpore s ust. § 10 ods. 1, ods. 6 a ods. 7 zákona o vlastníctve bytov, sa dopustil protiprávneho konania, pretože nekonal pri správe domu s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nekonal v súlade so Zmluvou o výkone správy. Uviedla, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, že platila aj poplatky, ktoré patria iba vlastníkovi bytu, a to poplatky do FO, Správcovský poplatok a poistenie. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. 7. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.1.2016 v ktorom uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za správny a s argumentáciou odvolateľky nesúhlasí. Nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k argumentom odvolateľky, ktoré už odzneli tak na konaných pojednávaniach, ako aj v písomných vyjadreniach žalobkyne, nakoľko tieto vyvrátil na pojednávaniach, resp. v rámci odporu a v písomných podaniach. K novo uvedenému argumentu odvolateľky k obchádzaniu stavebného zákona, v zmysle ktorého sa žalobkyňa domnieva, že „stavebný zákon nielenže neumožňuje užívanie bytu pred samotnou kolaudáciou, ale takéto konanie aj postihuje sankciou pre obe strany“, uviedol, že mu uniká logický dôvod jeho uvedenia v odvolaní odvolateľky. Mal za to, že odvolateľka nediferencuje medzi správcom bytového domu, t.j. Bratislavskou správcovskou spoločnosťou, s.r.o. ako žalovaným a pôvodným vlastníkom bytu a investorom, t.j. GCX - bytmi, s.r.o. Zmluvnou stranou preberacieho protokolu bol práve pôvodný vlastník a investor (GCX - byty, s.r.o.), a nie správca bytového domu, preto je absurdné pripisovať akúkoľvek hypotetickú zodpovednosť vyplývajúcu z umožnenia užívania bytu pred kolaudačným rozhodnutím správcovi bytového domu. Plne sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, že žalobkyňa nepreukázala, že by jej svojím konaním spôsobil škodu, nakoľko žalovaný, t.j. správca predmetného bytového domu svojím konaním prípadnej škode predišiel, keďže zabezpečil napojenie bytov k príslušným distribučným sieťam. Rezolútne odmietol odvolaciu argumentáciu , že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, o nepresvedčivosti odôvodnenia rozsudku, o absencii uvedenia skutočností a dôkazov, na základe ktorých dospel prvoinštančný súd k záverom, k akým dospel, o odňatí možnosti konať pred súdom, o „nemožnosti“ sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolateľka odvolanie odôvodniť, aby bola v odvolacom konaní úspešná, o nepreskúmateľnosti rozsudku pre nedostatok dôvodov, o nenaplnenosti základného práva na súdnu ochranu reálnym obsahom, o arbitrárnosti, nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutia. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), nakoľko sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je podané dôvodne. 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. Odvolací súd z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie zistil, že dňa 14.12.2007 uzavrela žalobkyňa so spoločnosťou GX-byty s.r.o. Zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu predmetom, ktorej bude odplatný prevod bytu označeného v projektovej dokumentácii pod č. XX. Dňa 29.1.2010 podpísala žalobkyňa so spoločnosťou GCX- byty, s.r.o. Preberací protokol na odovzdanie bytu č. XX v zmysle Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 14.12.2007. Kolaudačné rozhodnutie na užívanie bytového domu, v ktorom sa byt č. XX nachádza bolo vydané dňa 31.3.2010 a právoplatnosť nadobudlo dňa 6.4.2010. Dňa 31.3.2010 uzavrel vlastník - spoločnosť GCX-byty, spol. s r.o. so žalovaným Zmluvu o výkone správy č. XX/XX/XXXX a listom zo dňa 6.4.2010 požiadal žalovaného o uzavretie zmluvy zo ZSE a.s. na pripojenie a odber elektrickej energie pre stavbu MEDIAN HOUSE. Listom zo dňa 21.4.2010 doručila ZSE Distribúcia a.s. žalovanému Zmluvu o pripojení odberného zariadenia do distribučnej sústavy ZSE Distribúcia, a.s. a požiadala žalovaného o úhradu pripojovacieho poplatku vo výške 391 eur. Dňa 1.12.2010 podpísala žalobkyňa s vlastníkom - spoločnosťou GCX-byty s.r.o. ( právnym nástupcom spoločnosti GX-byty s.r.o.) Zmluvu o prevode bytu a zriadení vecného bremena, predmetom ktorej bol prevod bytu č. 34, nachádzajúceho sa na X. poschodí (X.NP), bytového domu súp. č. II XX XXX, postaveného na parcele registra „C“ evidované na kat. mape parc. č. XXXX o výmere 724 m2 zastavené plochy a nádvoria, evidované na LV č. XXXX, okres Bratislava II, obec Bratislava -m.č. L. X., spoluvlastníckeho podielu prislúchajúceho k bytu na spoločných častiach a na spoločných zariadeniach domu a príslušenstve domu v podiele XXXX/ XXXXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku prislúchajúceho k bytu o veľkosti XXXX/XXXXXX (ďalej len „byt“).Vklad vlastníckeho práva k označenej nehnuteľnosti v prospech žalobkyne bol povolený dňa 14.2.2011 pod P. -XXXXXX/XX. Žalovaný vyúčtovaním za rok 2010 zo dňa 31.7.2011 vyúčtoval žalobkyni náklady spojené s užívaním bytu za rok 2010. Žalobkyňa vyúčtovanie nákladov za rok 2010 u žalovaného reklamovala reklamáciou zo dňa 19.7.2011. Žalovaný v emailovej odpovedi na reklamáciu žalobkyni dňa 26.8.2011 oznámil, že do nákladov za elektrickú energiu za rok 2010 zaradil aj pripojovacie poplatky ZSE, ktoré nezabezpečil ani neuhrádzal investor a požiadal o ich úhradu správcu. Následne listom zo dňa 7.9.2011 žalovaný žalobkyni oznámil, že za rok 2010 jej bola v položke osvetlenie vyúčtovaná aj časť nákladov za pripojenie odberného miesta do distribučnej siete ZSE vo výške 46,68 eur, pričom celkové náklady na odberné miesto predstavovali sumu 391 eur. Žalobkyňa žalovanému uvedenú sumu neuhradila, preto si ju žalovaný započítal z preplatku vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2012, a to v júni 2013 v sume 46,68 eur. 12. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p). 13. Odvolací súd postupom podľa § 382 C.s.p. majúc za to, že na vec sa vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzval strany, aby sa k možnému použitiu vo výzve citovaných ustanovení vyjadrili. 14. Strany sporu sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadrili. 15. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov , správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy. 16. Podľa § 8 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov“) musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb. 17. Podľa § 8a ods. 2 zákona, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva. 18. Podľa § 8a ods. 7 zákona o vlastníctve bytov, s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. 19. Podľa § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 20. Podľa § 10 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Po preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu prevádzky, údržby a opráv. 21. Podľa § 10 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, spoločenstvo a správca vedie prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv oddelene od prostriedkov zhromaždených od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na úhrady za plnenia, pričom sa musí zachovať účel použitia týchto prostriedkov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, zriaďuje sa fond prevádzky, údržby a opráv osobitne pre každý dom. 22. Podľa § 10 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd. 23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 25. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 26. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 27. K odvolateľkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. 28. K námietke odvolateľky, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Po preskúmaní spisu odvolací súd konštatuje, že uvedený odvolací dôvod je naplnený. 29. K odvolateľkou namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu súdom prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na správne skutkové závery súdu prvej inštancie, ktorými na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobkyňa sa stala vlastníčkou predmetného bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku dňom 14.2.2011, t.j. povolením vkladu Zmluvy o prevode bytu a zriadení vecného bremena podpísanej žalobkyňou dňa 1.12.2010 do katastra nehnuteľnosti. Odvolací súd však konštatuje, že z uvedeného správneho skutkového záveru súd prvej inštancie vo vzťahu k spornému vyúčtovaniu nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2010, vyvodil nesprávne právne závery. Vychádzajúc z ust. § 8a ods. 7 zákona o vlastníctve bytov odvolací súd konštatuje, že na odvolateľku prešli práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o výkone správy uzavretej so žalovaným, vrátane povinnosti poukazovať preddavky, až dňom prevodu vlastníckeho práva k bytu na odvolateľku , t.j. dňom 14.2.2011. Možno tak priznať úspech argumentácii odvolateľky, že do 14.2.2011 sa na ňu nevzťahovali práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o výkone správy a tieto práva a povinnosti sa vzťahovali len na pôvodného vlastníka. 30. Správnosť týchto záverov nie je spôsobilá zmeniť ani obrana žalovaného, že odvolateľka sa Preberacím protokolom zo dňa 29.1.2010 zaviazala uhradiť náklady spojené s prevádzkou bytu ( kúrenie, voda, elektrina) z čoho vyvodzoval, že odvolateľka súhlasila s prevzatím záväzkov vlastníka už pred nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Preberací protokol zo dňa 29.1.2010 k bytu bol podpísaný pôvodným vlastníkom spoločnosťou GCX- byty s.r.o a odvolateľkou, s tým že odvolateľka podpisom preberacieho protokolu súhlasila s tým, že bude hradiť náklady spojené s prevádzkou bytu (kúrenie, voda, elektrika). Z uvedeného však nemožno vyvodiť, že sa odvolateľka zaviazala uhradiť aj náklady spojené s pripojením odberného miesta do distribučnej siete ZSE, nakoľko fyzické pripojenie objektu na inžinierske siete i podľa vyjadrenia žalovaného, bolo nevyhnutným na zabezpečenie dodávky elektrickej energie a i podľa vyjadrenia žalovaného tento náklad mal uhradiť pôvodný vlastník spoločnosť GCX- byty s.r.o. ( vyjadrenie na čl. 33 súdneho spisu). Faktické odovzdanie bytu do užívania odvolateľke nemožno považovať za nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu a vyvodzovať vo vzťahu k odvolateľke aplikáciu ust. zákona o vlastníctve bytov. Preto vychádzajúc zo Zmluvy o výkone správy č. XX/XX/XXXX zo dňa 31.3.2010 uzavretej medzi pôvodným vlastníkom - spoločnosťou GCX - byty s.r.o. a žalovaným ako správcom, bol žalovaný oprávnený a zároveň povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome za rok 2010 vo vzťahu k vlastníkovi - spoločnosti GCX- byty s.r.o., nie vo vzťahu k odvolateľke. 31. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, neviazaný právnou kvalifikáciou nároku odvolateľky má za to, že bolo dôvodným v prejednávanej veci nárok žalobkyne posudzovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný nebol oprávnený vo vzťahu k žalobkyni vykonať vyúčtovanie za rok 2010. Pri posudzovaní, či medzi stranami ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, toto posúdenie záviselo od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - ust. § 451 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka. Týmito znakmi je jednak skutočnosť, že obohatený získal majetkový prospech, t.j. že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu alebo zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo a ďalej, že právny dôvod plnenie buď na jeho strane od začiatku neexistoval alebo dodatočne odpadol, či mu bolo plnené z neplatného právneho úkonu alebo získal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Odvolací súd má za preukázané naplnenie obidvoch znakov bezdôvodného obohatenia, a to skutočnosť, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne, preto mu vznikla povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo žalobkyne, na úkor ktorej k obohateniu došlo, požadovať vydanie tohto plnenia. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Nakoľko medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalovaný sa vo vzťahu k žalobkyni obohatil o sumu 46,68 eur na úhradu ktorej nebola povinná, vznikla mu povinnosť obohatenie žalobkyni vydať. 32. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k právnemu záveru, že nárok žalobkyne je v plnom rozsahu dôvodným, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 46,68 eur. 33. O trovách konania t.j. prvoinštančného konania a odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods.1,2, §255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p. a plne úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).