Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/90/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514217665 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514217665.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Petržalka, so sídlom Bratislava, Kutlíkova ul. č. 17, IČO: 00 603 201, zastúpený advokátkou JUDr. Annou Rumplovou, AK, so sídlom Bratislava, Homolova ul. č. 12, proti žalovanej: X/ G. T., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt T., T. K.. Č.. XX, o vypratanie bytu, na odvolanie žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.1.2017, č.k. 41 C/348/2014-134, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa proti žalovanej 1/ priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ G. T., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt T., T. K.. Č.. XX, 2/ Z. T., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt T., T. K.. Č.. XX, 3/ H. T., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt T., T. K.. Č.. XX, 4/ F. T., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt T., T. K.. Č.. XX, 5/ R. T., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt T., T. K.. Č.. XX, 1/,2/,3/,4/,5/ povinnosť vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. XX, v T. na T. K. Č.. XX, na X. H., v dome so súpisným číslom XXXX, katastrálne územie H., a to v lehote do 15- tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, bez nároku na zabezpečenie bytovej náhrady a deklaroval, že žalobca má proti žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 126 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), keď po vykonanom dokazovaní zistil, že rozhodnutím Miestneho národného výboru z 3.9.1981 bol U. T. (matke žalovanej 1/) a jej manželovi pridelený do užívania byt č. XX na T.P. K.. Č.. XX (pôvodne T. ul.) v T.. Dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu podpísali 8.9.1981. Tým im vzniklo právo osobného ( spoločného ) užívania bytu, ktoré sa od 1.1.1992 v zmysle § 871 ods. 4 v spojení s § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmenilo na spoločný nájom bytu manželmi. Podľa evidenčného listu k bytu sa od roku 1995 U. T. stala jeho výlučnou nájomníčkou. Žalobca ako prenajímateľ označeného bytu listom zo dňa 9.3.2004 vypovedal nájom bytu p. U. T. v zmysle § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka pre hrubé porušovanie povinnosti vyplývajúcich z nájmu bytu (dlh na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 148 642 Sk, t.j. 4 934 eur). Výpoveď bola dňa 16.3.2004 nájomníčke riadne doručená a táto následne dňa 4.6.2004 prostredníctvom žalovanej 1/ (dcéry) požiadala o predĺženie výpovednej lehoty o ochrannú lehotu. Žalobca jej žiadosti vyhovel a výpovednú lehotu z dôvodu preukázania hmotnej núdze predĺžil o ochrannú lehotu 6 mesiacov do 31.12.2004 (§ 710 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka). Pani U. T. pred uplynutím ochrannej lehoty do 31.12.2004 žalobcovi dlžné nájomné nezaplatila a ani sa s ním písomne o spôsobe jeho úhrady nedohodla čo znamená, že od 1.1.2005 U. T. nájomný vzťah k prejednávanému bytu skončil. Byt žalobcovi neodovzdala a tento sa v konaní na Okresnom súde Bratislava V, sp. zn. 12C / 310 / 2005 žalobou z 9.8.2005 domáhal jej vypratania z bytu. Dňom 20.11.2004 bola p. U. T. v konaní vedenom na rovnakom súde pod sp. zn. 4T / 67 / 2004 odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky za trestný čin fyzického a psychického týrania žalovaných 1/,2/,3/,4/,5/, s ktorými žila v jednej domácnosti. Do bytu sa už nevrátila a po podmienečnom prepustení z výkonu trestu 13.6.2006 bola umiestnená v Domove sociálnych služieb pre dospelých v P.. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 22Ps / 11/2009 - 62 z 15.6.2010 bola p. U. T.Á. z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2. 6. 2011, č. k. 12C / 310/ 2005 - 132 bola p. U. T. uložená povinnosť vypratať prejednávaný byt. Rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, pretože dňa XX.XX.XXXX, v čase odvolacieho konania proti tomuto rozsudku, p. U. T. zomrela. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 14 Co/ 542 / 2015 - 287 z 8.3.2016 konanie zastavil. 3. Súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalovaní 1/,2/,3/,4/,5/ za bývanie v byte neplatia a ich dlh od roku 2014 do 2.1.2017 predstavuje 12 898, 55 eur bez príslušenstva. Ich právo bývať v prejednávanom byte, ktorého nájomníkom bola U. T., vyplývalo z rodinných vzťahov, so súhlasu U. T., aby v byte bývali spolu s ňou, avšak žalovaní 1/,2/,3/,4/,5/ k tomuto bytu nemali a nemajú žiadne práva. Na základe rodinnoprávneho vzťahu mohli predmetný byt užívať len odvodene ako členovia domácnosti nájomcu tohto bytu a s jeho súhlasom. Keďže sa p. U. T. nedomáhala určenia neplatnosti výpovede nájmu na súde v lehote do troch mesiacov od jej doručenia podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie sa otázkou jej platnosti nezaoberal a výpoveď považoval za platnú. Uvedené znamená, že od 1.1.2005 je prejednávaný byt žalovanými 1/,2/,3/,4/,5/ obývaný bez právneho dôvodu a títo nerešpektovali výzvu žalobcu z 3.6.2014 na odovzdanie bytu. Na základe uvedeného im súd prvej inštancie uložil povinnosť, aby ho do 15 dní od právoplatnosti rozsudku vypratali, pričom pri určení dĺžky lehoty na plnenie zohľadnil rozsah uloženej povinnosti (§ 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; ďalej „C.s.p.“). 4. O bytovej náhrade rozhodol súd prvej inštancie podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka konštatujúc, že nájomný pomer nájomcu p. U. T. k bytu skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka k 31.12.2004, v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 12C / 210/2005 s vyprataním bytu súhlasila a nebolo preukázané, že by bola v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pre ktorý dôvod by jej prislúchalo náhradné ubytovanie. Žila v ústave s opatrovateľskou službou a v byte k času vyhlásenia rozsudku č. k. 12C/ 310/2005 - 132 už dlhodobo nebývala. Právo na bytovú náhradu, pokiaľ takýto nárok po skončení nájomného vzťahu k bytu vznikne, patrí len osobe nájomcu bytu. Ostané osoby obývajúce byt sú povinné ho vypratať bez nároku na bytovú náhradu. Iná osoba ako nájomca bytu má právo v byte bývať len so súhlasom jeho nájomcu. Tento súhlas však nespôsobuje vznik nájomného vzťahu k bytu alebo iného právneho dôvodu užívania bytu. Z takéhoto súhlasu nájomcu nevznikajú ani žiadne právne povinnosti prenajímateľovi, resp. vlastníkovi bytu. Vznik nájomného vzťahu žalovaných 1/,2/,3/,4/,5/ k bytu mohol vzniknúť len podľa § 716 Občianskeho zákonníka a bol okrem iných podmienok viazaný na nájomný vzťah p. U. T. k bytu. Takáto právna situácia v súdenej veci nenastala. Vypratanie bytu žalovanými 1/,2/,3/,4/,5/ bez bytovej náhrady nepovažoval súd prvej inštancie ani v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď podľa jeho názoru za odporujúce dobrým mravom nemôže byť považovaný výkon práva daný zákonom za situácie, že žalovaní za užívanie bytu neplatia a od úmrtia p. Helgy Balážovej ku dňu vyhlásenia rozsudku žalobcovi dlhujú 12 898,55 eur. 5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods.1,2 C.s.p. 6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/ konštatujúc, že celé roky nemohla nič bez matky, ktorá nebola psychicky v poriadku, vybaviť. Od roku 1988 matka platila nájomné nepravidelne, dlh spolu s manželom vyplatili a táto situácia sa pravidelne opakovala. Odvolateľka uviedla, že súčasnú dlžobu mieni rovnako vyrovnať, pokiaľ je to možné v splátkovom kalendári. V roku 2003 podala po dohode s matkou žiadosť na prechod práva užívania bytu na jej osobu, avšak nevedela tento proces dokončiť z dôvodu obštrukcií zo strany matky. Súd požiadala o zváženie jej riešenia poukazujúc na to, že sú slušná, nekonfliktná a v okolí obľúbená rodina. 7. Žalovaní 2/,3/,4/ ,5/ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedli, že súhlasia so všetkým, čo je v odvolaní žalovanej 1/ uvedené. 8. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie akom vecne a právne správne potvrdiť. Konštatoval, že odvolanie žalovanej 1/ nemá náležitosti odvolania, nakoľko neobsahuje odvolací návrh a nešpecifikuje nijaký z odvolacích dôvodov v zmysle § 365 C.s.p.. Pokiaľ odvolateľka opakovane uvádza, že má záujem za prísľub úhrady bezdôvodného obohatenia získaného na úkor žalobcu dlhodobým bezplatným užívaním bytu a odoberaním plnení poskytovaných v súvislosti s užívaním bytu, takýto postoj sa javí ako nezlučiteľný s dobrými mravmi. 9. Odvolateľka po výzve súdu prvej inštancie v podaní zo dňa 27.11.2017 uviedla, že od odvolacieho súdu žiada prehodnotenie rozhodnutia o vyprataní bytu a vyriešenie jej ťažkej životnej situácie na dlžnej sume na nájomnom v podobe splátkového kalendára. Žalovaná 1/ požiadala o umožnenie splatiť dlh v mesačných splátkach popri bežnom nájomnom poukazujúc na nepriaznivý zdravotný stav jej manžela (ktorý je po srdcovom infarkte) a na to, že ona sama je dlhodobo práceneschopná a bude si podávať žiadosť o invalidný dôchodok. 10. Žalobca v následnom písomnom podaní zo dňa 3.1.2018 navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného žalovanou 1/. 12. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalovanou 1/ odvolací súd konštatuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, 380 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Z uvedeného dôvodu preskúmaval v odvolacom konaní len odvolaním napadnutý rozsudok vo vzťahu k žalovanej 1/, majúcej v spore samostatné postavenie, a to v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov. V záujme prehľadnosti tohto rozhodnutia pri označení žalovanej 1/ zachoval jej číselné označenie uvedené v prvoinštančnom rozhodnutí, keď žalovaní 2/,3/,4/,5/, ktorí rozsudok súdu prvej inštancie nenapadli odvolaním a vo vzťahu ku ktorým napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, neboli účastníkmi odvolacieho konania. 13. Vo vzťahu k žalovanou 1/ napadnutému rozsudku odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožnil s dôvodmi vzťahujúcimi sa k rozhodnutiu, ktorým bola žalovanej 1/ uložená povinnosť vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. XX, v T. na T. K. Č.. XX, na X. poschodí, v dome so súpisným číslom XXXX, katastrálne územie H., a to v lehote do 15- tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, bez nároku na zabezpečenie bytovej náhrady, v ktorom súd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán produkovanými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.). Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanej 1/ v odvolaní namietanú povinnosť. 14. Z obsahu odvolania podaného žalovanou 1/ je možné vyvodiť odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. ( t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 zákona č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, resp. z ustanovení druhého dielu zákona č. 160/2015 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2016 alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia náležite a podrobne uviedol skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním vzťahujúce sa k vzniku a zániku nájmu p. Helgy Balážovej k spornému bytu, z ktorých je nesporné, že žalovaná 1/ (spoločne s ostatnými členmi jej rodiny) od 1.1.2005 tento byt obývajú bez právneho dôvodu. 15. Pokiaľ z obsahu odvolania je možné náznakovo vyvodiť námietku o tom, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, takáto vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 16. K odvolaciemu návrhu žalovanej 1/ na umožnenie splatenia „dlhu na nájomnom formou mesačných splátok„ odvolací súd konštatuje, že tento nemá oporu v právnej úprave. Žaloba žalobcu je totiž klasickou vlastníckou žalobou (§ 126 Občianskeho zákonníka), na základe ktorej sa realizuje subjektívny nárok vlastníka veci (v tomto prípade bytu) na ochranu a súčasne ide o relatívne právo vlastníka na vydanie neprávom zadržiavanej veci, resp. právo voči rušiteľovi tohto nároku. Súd môže takejto žalobe vyhovieť, alebo ju zamietnuť. Nie je však oprávnený (a to ani v odvolacom konaní) rozhodnúť inak, ako žalobca v žalobe požadoval. Uvedené znamená, že rozhodnutie spôsobom navrhnutým žalovanou 1/ je v rozpore s ust. § 216 ods.1,2 C.s.p., podľa ktorého je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu a prekročiť ho môže iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (čo nie je daný prípad). 17. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k povinnosti uloženej žalovanej 1/ (vrátane výroku o náhrade trov konania) podľa ust. § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej 1/ (ktorá v odvolacom konaní nemala úspech) nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).