Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/171/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514218643 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514218643.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: BELOŽIL, Belopotockého 2, Bratislava, IČO: 31 806 007, zastúpený JUDr. Lukášom Tykom, advokátom, so sídlom Gagarinova 10A, Bratislava, proti žalovanej: M. E., J.. XX.X.XXXX, G. G. XX, G., zastúpená JUDr. Lenkou Senčákovou, advokátkou, so sídlom Európska trieda 9, Košiciach, o zaplatenie 496,37 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28. januára 2016 č.k. 15C 460/2014-143 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby vo veci samej p o t v r d z u j e. V napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvoinštančného konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 496,37 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 296,37 eur od 15.06.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 199,98 eur od 10.6.2014 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,17 eur denne od 15.6.2013 do zaplatenia a vo výške 0,17 eur denne od 10.6.2014 do zaplatenia. Žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 3.020,85 eur. 2. Vychádzal zo žaloby skutkovo odôvodnenej tým, že žalovaná bola vlastníkom bytu Č.. X nachádzajúcom sa v bytovom dome so súp. číslom XXXX na G. W. Č.. X v Bratislave a zároveň členom spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov BELOŽIL, pričom ako člen tohto spoločenstva bola zároveň zmluvnou stranou Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z vyúčtovania za rok 2012 vyhotovenom žalobcom dňa 31.5.2013 má žalobca za to, že za rok 2012 eviduje voči žalovanej preplatok vo výške 140,29 eur, zároveň eviduje voči žalovanej pohľadávku vo výške 436,68 eur, ktorá má pozostávať z nákladov vynaložených na poštovné vo výške 1 euro, z nezaplatenej kaucie pri predaji bytu vo výške 165,97 eur, z nedoplatku zálohových platieb žalovanej vo výške 38,85 eur, z uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 144,67 eur a 86,19 eur. Z vyúčtovania za rok 2012 tak žalobca po započítaní svojej pohľadávky 436,68 eur na preplatok 140,29 eur eviduje pohľadávku vo výške 296,39 eur, ktorý nedoplatok žalovaná neuhradila do stanovenej lehoty 14 dní, t.j. do 16.6.2013. Z vyúčtovania za rok 2013 vyhotovenom dňa 26.5.2014 má žalobca za to, že eviduje nedoplatok vo výške 193,48 eur a navyše pohľadávku vo výške 6,50 eur pozostávajúcu z nákladov na poštovné, ktorý nedoplatok žalovaná neuhradila do stanovenej lehoty 14 dní, t.j. do 9.6.2014. Z vyúčtovaní za rok 2012 a 2013 tak žalovaná podľa žaloby dlhuje žalobcovi celkovo sumu 496,37 eur. Žalobu žalobca oprel aj o článok VIII, bod 20 zmluvy v znení Dodatku č. 2 k zmluve zo dňa 12.6.2008, podľa ktorého v prípade zmeny majiteľa bytu alebo nebytového priestoru v dome z akéhokoľvek dôvodu, uhradí pôvodný majiteľ bytu alebo nebytového priestoru v dome kauciu 5000,- Sk (165,97 eur) na prípadnú úhradu nedoplatku vyúčtovania záloh na prevádzku a ostatné služby za posledné zúčtovateľné obdobie pred zmenou majiteľa bytu (ďalej v texte ako "kaucia pri predaji bytu"). Mesačné zálohové platby bola podľa žaloby žalovaná povinná v zmysle článku VIII, bodu 3 zmluvy platiť najneskôr do 15. dňa daného kalendárneho mesiaca. V zmysle článku VIII, bodu 4 zmluvy, v prípade omeškania s úhradou celej výšky mesačnej zálohovej platby bol vlastník bytu povinný za každý deň omeškania zaplatiť na účet spoločenstva zmluvnú pokutu vo výške 5,- Sk (0,17 eur) za každý deň omeškania. V zmysle článku XI. bodu 6 zmluvy, v prípade omeškania s úhradou nedoplatku bol vlastník bytu povinný zaplatiť na účet spoločenstva zmluvnú pokutu vo výške 5,- Sk (0,17 eur) za každý deň omeškania. 3. Súd prvej inštancie poukázal na obsah odporu žalovanej proti platobnému rozkazu zo dňa 27.8.2014 č. 28Ro 1685/2014-28, v ktorom dôvodila tým, že jej nebol preukázaný právny dôvod existencie a kontroly uplatnených pohľadávok. Po doručení vyúčtovania za rok 2012, v ktorom bol zistený preplatok 140,29 eur a ktorý jej nebol vrátený, písomne žiadala spoločenstvo, aby jej preukázal ďalšie účtované položky a predložil jej dokumenty, z ktorých by boli zrejmé jej práva a povinnosti a rovnako aj spoločenstva. Takisto po doručení vyúčtovania za rok 2013 žiadala o vysvetlenie, ako boli vyúčtované položky za teplo na vykurovanie, keď v byte nie sú namontované merače tepla. Na tieto listy nedostala odpoveď, reakciou BELOŽILU bolo podanie žaloby na súd. Existenciu uplatnených pohľadávok označila prinajmenšom za spornú, žalobu za podanú predčasne a preto ju žiadala zamietnuť. 4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. § 7b ods. 2, 3 a 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.09.2014,§ 10 ods. 1 a 6 uvedeného zákona a § 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 580 OZ a § 3 OZ, poukázal na výpoveď žalobcu, že dňa 31.5.2013 vyhotovil vyúčtovanie nákladov za byt žalovanej za rok 2012, podľa ktorého na byte vznikol preplatok vo výške 140,29 eur, pričom vyúčtovanie bolo vyhotovené v čase, keď už nebola vlastníčkou bytu, keďže byt k 31.3.2013 previedla na inú osobu. V tomto vyúčtovaní sú podľa neho vyčíslené platby, ktoré vznikli po 31.12.2012. Žalobcovi vznikla pohľadávka 1 euro za poštovné zo dňa 7.11.2012, za kauciu pri predaji bytu 165,97 eur, nedoplatok na zálohách za 1. až 4. mesiac 2013 vo výške 38,85 eur, penále za obdobie od 1.3.2012 do 5.2.2013 vo výške 144,67 eur a za obdobie od 6.2.2013 do 31.5.2013 vo výške 86,19 eur, ktoré penále bolo vyúčtované za oneskorené úhrady mesačných preddavkov v zmysle čl. 8 ods. 4 zmluvy o spoločenstve vo výške 0,17 eur denne. Penále účtuje žalovanej za každý mesiac, pretože platila mesačné zálohové platby nie v predpísanej výške 247,95 eur, ale v sume nižšej. Celková výška pohľadávky žalobcu v sume 436,68 eur bola započítaná na preplatok žalovanej vo výške 140,29 eur, preto dlh žalovanej za rok 2012 predstavuje sumu 296,39 eur. Dlh žalovanej z vyúčtovania za obdobie 01-03/2013 predstavuje podľa žalobcu výšku 193,48 eur. Vo vyúčtovaní za rok 2013 sú náklady za teplo pri zmene vlastníka, vyúčtované v zmysle metodiky združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku, kde sa za jednotlivé mesiace v roku uvádza príslušný percentuálny podiel na nákladoch, pričom percentuálny náklad na teplo v zimných mesiacoch (december, január, február, marec) je stanovený podstatne vyššie, ako na iné mesiace v roku. Predsedníčka spoločenstva na pojednávaní vypovedala, že žalovaná sa na ňu obrátila vo februári 2013 s tým, že žiadala o potvrdenie, že nemá na byte dlh z dôvodu, že mienila byt predať, keď vystavila potvrdenie, že na byte je dlh 928,54 eur, v ktorej sume sú zahrnuté nedoplatky zo zálohových platieb za rok 2012 a 2013, kaucia aj zmluvné pokuty, ktorý dlh nebol zaplatený. 5. Uviedol, že žalovaná vo svojej výpovedi namietala nedostatok svojej pasívnej legitimácie v spore, keď vlastnícke právo k bytu stratila dňa 26.2.2013, kedy byt previedla na iného, pretože prevodom vlastníctva odstupuje doterajší vlastník bytu od zmluvy o spoločenstve a práva zo zmluvy o spoločenstve prechádzajú na nového vlastníka. Žaloba bola na súd podaná v čase, keď ona nebola vlastníčkou bytu už takmer rok a pol. Pokiaľ ide o jednotlivé položky žaloby, za možno dôvodné považovala jedine poštovné l euro a 6,50 eur, aj keď ani tieto položky jej neboli preukázané. Ostatné položky neuznávala. Kaucia za predaj bytu vo výške 165 eur má byť zálohovou platbou a jej účelom má byť krytie prípadných nedoplatkov vyúčtovania záloh za posledné zúčtovateľné obdobie pred zmenou vlastníka bytu. Po vyúčtovaní zálohových platieb sa má táto kaucia riadne vyúčtovať a prípadný rozdiel sa má vrátiť. Nárok na zálohovú platbu - kauciu vyúčtovaním zálohových platieb za rok 2013 podľa nej v celom rozsahu zanikol. Pokiaľ ide o penále za obdobie od 1.3.2012 - 5.2.2013 vo výške 144,67 eur a za obdobie od 6.2.2013 do 31.5.2013 vo výške 86,19 eur, túto položku neuznávala jednak z dôvodu, že 31.5.2013 už nebola vlastníčkou bytu, ale najmä z dôvodu, že zálohové platby v roku 2012 aj 2013 platila každý mesiac, síce v zníženej výške, avšak postačujúcej na náklady spojené s prevádzkou bytu, o čom svedčí aj preplatok z vyúčtovania za rok 2012. O zníženie zálohovej platby sa usilovala vzhľadom na svoj nízky príjem u predsedníčky spoločenstva, avšak bezúspešne. Jej finančné možnosti jej však nedovoľovali platiť predpísanú mesačnú zálohu. Pokiaľ ide o nedoplatok záloh za 1-4/2013 vo výške 38,85 eur, túto namietala, pretože v marci a apríli už nebola vlastníčkou bytu, ako aj z dôvodu, že za rok 2013 už bolo vykonané vyúčtovanie záloh. Rovnako namietala nedoplatok z vyúčtovania vo výške 193,48 eur, ktorý mal vzniknúť za obdobie od 01-03/2013, keď ona už 26.2.2013 nebola vlastníčkou bytu a od marca 2013 bol vlastníkom nový majiteľ. 6. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 29.9.2005 bola uzavretá medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na G. X, X, X M. Ž. XX, G. Zmluva o spoločenstve s názvom spoločenstva BELOŽIL, ktoré je zapísané v registri združení, vedenom na Okresnom úrade Bratislava I, s dňom vzniku 18.3.1997, pričom členmi spoločenstva sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. Podľa čl. VIII ods. 1. Zmluvy práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú určené zákonom č. 182/1993 Z.z. v znení novely zákona č. 367/2004 Z.z. a touto zmluvou. Podľa odseku 2. a 3. na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní poukazovať mesačne preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a ďalšie príspevky na účet spoločenstva najneskôr do 15-teho dňa bežného mesiaca. Podľa odseku 4. v prípade omeškania celej výšky stanovenej mesačnej zálohovej platby spojenej s užívaním bytu, je vlastník bytu povinný za každý deň omeškania, t.j. počnúc 16-tym dňom v mesiaci zaplatiť na účet spoločenstva zmluvnú pokutu vo výške 5,- Sk. 7. Zistil, že dňa 12.6.2008 bol uzavretý Dodatok č. 2 k zmluve zo dňa 29.9.2005, ktorým sa článok VIII dopĺňa o odsek 20. takto: "V prípade zmeny majiteľa bytu alebo nebytového priestoru v dome z akéhokoľvek dôvodu uhradí pôvodný majiteľ bytu nebytového priestore v dome kauciu 5000,- Sk na prípadnú úhradu nedoplatku vyúčtovania záloh na prevádzku a ostatné služby za posledné zúčtovateľné obdobie pred zmenou majiteľa bytu alebo nebytového priestoru v dome. Po vyúčtovaní zálohových platieb za posledné zúčtovateľné obdobie sa mu kaucia riadne vyúčtuje a prípadný rozdiel sa vráti". 8. Tiež uviedol, že v Predpise mesačných záloh zo dňa 25.5.2011 boli žalovanej dňom 1.6.2011 predpísané zálohové platby na byt vo výške 247,95 eur mesačne, splatné do 15. dňa v mesiaci. Z prehľadu uhradených záloh mal za preukázané, že žalovaná v roku 2012 zaplatila zálohy v celkovej výške 2.600,45 eur oproti predpisu 2.975,40 eur. Tieto zálohy platila každý mesiac, avšak v zníženej sume za 1.-5. mesiac v sume po 170,95 eur, za 6. - 11. mesiac v sume po 190,95 eur, v 12. mesiaci sumu 400 eur a 200 eur 13.3.2013. V roku 2013 zaplatila zálohy vo výške 705 eur oproti predpisu 743,85 eur, v januári 205 eur, vo februári a marci po 250 eur. Rozdiel v zálohách je uvedený - 38,85 eur. 9. Konštatoval, že vo Vyúčtovaní za rok 2012 spracovanom žalobcom ku dňu 31.5.2013 sú náklady za služby spojené s bytom Č.. X vyčíslené vo výške 2.460,16 eur, zaplatené zálohy sú vyčíslené vo výške 2.600,45 eur, keď rozdiel predstavuje preplatok 140,29 eur. V tomto vyúčtovaní sú ďalej rozpísané Pohľadávky v celkovej výške 436,68 eur, z toho Poštovné 1 euro, Kaucia pri predaji bytu 165,97 eur, Nedoplatok zálohy 1-4/13 -38,85 eur, Penále za 1.3.2012 - 5.2.2013 vo výške 144,67 eur a Penále za 6.2.2013 - 31.5.2013 vo výške 86,19 eur. Nedoplatok bol vyčíslený v sume -296,39 eur. Poukázal na to, že vo vyúčtovaní je uvedené, že Preplatok bude vrátený na Váš účet, resp. šekom v pobočke ČSOB, Nedoplatok uhraďte do 14 dní na účet spoločenstva, s tým, že vyúčtovanie za rok 2012 bolo žalovanej zaslané doporučenou poštou dňa 24.5.2013. 10. Zistil tiež, že vo vyúčtovaní za obdobie 01-03/2013 vypracovanom ku dňu 3.6.2014 sú náklady za byt č. 4 vyčíslené vo výške 898,48 eur, zaplatené zálohy sú vyčíslené vo výške 705 eur, keď rozdiel predstavuje nedoplatok -193,48 eur. Poukázal na to, že aj v tomto vyúčtovaní sú rozpísané pohľadávky v celkovej výške -302,89 eur tak ako sú rozpísané vo vyúčtovaní za rok 2012 + zvýšené o poštovné 6,50 eur a znížené o preplatok za rok 2012 vo výške 140,29 eur. Celkový nedoplatok je vyčíslený vo výške 496,37 eur. 11. Z Rozhodnutia Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu zo dňa 26.2.2013 mal za nesporné, že dňa 26.2.2013 bol povolený vklad vlastníckeho práva k bytu Č.. X na G. W.. Č.. X I. G. M. spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v prospech F.. X. Z. v podiele 1/1, a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ňou ako kupujúcou a predávajúcimi M. E. a V. E., s tým, že právne účinky vkladu podľa rozhodnutia nastávajú dňa 26.2.2013. 12. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie tak jednoznačne za preukázané, že žalovaná bola vlastníčkou bytu v období od 1.1.2012 do 25.2.2013. Právne posúdil, že v tomto období bola povinná plniť si povinnosti vlastníka bytu voči spoločenstvu, t.j. platiť mesačné preddavky do fondov spoločenstva a zaplatiť nedoplatky na základe vyúčtovania predchádzajúceho roka vyhotoveného spoločenstvom k 31.5. nasledujúceho roka. Právne uzavrel, že pokiaľ nedoplatky na byte vznikli k 25.2.2013, zodpovedá za ne žalovaná ako vlastníčka bytu, bez ohľadu na to, že v čase podania žaloby je už vlastníkom iná osoba, čo znamená, že v predmetnom konaní je pasívne vecne legitimovaná. 13. Pokiaľ ide o vyúčtovanie za rok 2012 mal za nepochybné, že z tohto vyúčtovania mala žalovaná preplatok vo výške 140,29 eur, keď na preddavkoch za rok zaplatila 2.600 eur a skutočné náklady na jej byt boli vyčíslené vo výške 2.460,16 eur. Vyjadril názor, že tento preplatok bol žalobca povinný žalovanej vrátiť a nebol oprávnený započítať ho na pohľadávku, ktorú vyčíslil vo výške 436,68 eur. Preskúmaním pohľadávky, ktorú žalobca vyčíslil vo vyúčtovaní za rok 2012 vo výške 436,68 eur totiž dospel k záveru, že v roku 2012 neexistovala na strane žalobcu splatná pohľadávky v uvedenej výške spôsobilá na započítanie s preplatkom z vyúčtovania. Pokiaľ ide o kauciu uplatňovanú vo výške 165,97 eur poukázal na ustanovenie článku VIII. ods. 20 Dodatku č. 1 k zmluve, v ktorom ustanovení nie je uvedené, kedy ju má pôvodný majiteľ bytu uhradiť v prípade zmeny majiteľa bytu. Mal za podstatné, že táto kaucia má slúžiť na prípadnú úhradu nedoplatku z vyúčtovania záloh na prevádzku a ostatné služby za posledné zúčtovacie obdobie pred zmenou majiteľa. Po vyúčtovaní zálohových platieb za posledné zúčtovacie obdobie sa mu kaucia riadne vyúčtuje a prípadný rozdiel sa vráti. Mal za nesporné, že posledné zúčtovacie obdobie v danom prípade je obdobie od 1.1. do 31.12.2012 a kaucia mala slúžiť na prípadný nedoplatok z tohto zúčtovacieho obdobia. Vyhodnotil, že ak nebola zaplatená pred zmenou majiteľa do 25.2.2013, nemohla byť preto ani predmetom vyúčtovania za rok 2012, ktoré bolo vyhotovené k 31.5.2013, dôvodiac, že žalobca po vyhotovení vyúčtovania nemá právo žiadať zaplatenie kaucie, navyše, keď z vyúčtovania vyplýva preplatok a nie nedoplatok, na ktorý mala byť kaucia použitá. Vyjadril názor, že zaplatením kaucie by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu, pretože táto suma už nijako neslúži na účel, na ktorý bola určená. 14. Taktiež dospel k záveru, že v roku 2012 nemal žalobca splatnú pohľadávku vo výške 38,85 eur vyčíslenú ako nedoplatok zálohy za 01-04/13, keďže tieto zálohy boli splatné až v roku 2013. 15. Rovnako súd prvej inštancie nepovažoval za splatnú pohľadávku v roku 2012 vyčíslenú v sume 144,67 eur a 86,19 eur ako penále za obdobie od 1.3.2012 do 31.5.2013, ktoré žalobca požadoval ako zmluvnú pokutu vo výške 0,17 eur za každý mesiac omeškania s mesačnými zálohovými platbami, a to na základe gramatického výkladu článku VIII. odseku 4. Zmluvy o spoločenstve, podľa ktorého v prípade omeškania celej výšky stanovenej mesačnej zálohovej platby spojenej s užívaním bytu, je vlastník bytu povinný za každý deň omeškania, t.j. počnúc 16-tym dňom v mesiaci zaplatiť na účet spoločenstva zmluvnú pokutu vo výške 5,- Sk. Znenie tohto ustanovenia vyhodnotil tak, že vlastník bytu je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ak nezaplatí predpísanú zálohovú platbu vôbec, a nie aj v prípade, ak nezaplatí zálohovú platbu v predpísanej výške. V danom prípade žalovaná mesačné zálohy platila pravidelne každý mesiac, aj keď v nižšej sume, ako jej boli predpísané, avšak v postačujúcej na plnenia spojené s užívaním bytu, ako neskôr vyplynulo z vyúčtovania. Mal za to, že žalobca v priebehu roka 2012 žalovanej tieto zmluvné pokuty nevyúčtoval tak, aby mohli byť predmetom vyúčtovania za rok 2012, navyše pokuty uplatňované za rok 2013 neboli splatné v roku 2012. Takto uplatňované zmluvné pokuty označil za neodôvodnenú sankciu v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 OZ, keď navyše spôsob, akým sú uvedené v ods. 4 Zmluvy nemožno podľa neho považovať za riadnu dohodu o zmluvnej pokute v zmysle § 544 a nasl. OZ. 16. Súd prvej inštancie tak vzhľadom na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca nemal v roku 2012 voči žalovanej splatnú pohľadávku vo výške 436,68 eur spôsobilú na započítanie a na ktorú započítal preplatok z vyúčtovania vo výške 140,29 eur. Preto právne uzavrel, že žalovanej nevznikol voči žalobcovi dlh z vyúčtovania za rok 2012 v uplatňovanej výške 296,39 eur. 17. Žalobcom uplatňovaný nedoplatok z vyúčtovania za rok 2013 vo výške 193,48 eur považoval súd prvej inštancie za nepreukázaný a nedôvodný, keď žalobca vyhotovil vyúčtovanie za obdobie 01-03/2013 pre žalovanú dňa 26.5.2014, v ktorom vyčíslil nedoplatok vo výške 193,48 eur a za obdobie od 04-12/2013 vyhotovil vyúčtovanie pre F.. Z., v ktorom bol vyčíslený preplatok. Keďže mal za nesporne preukázané, že novou vlastníčkou bytu sa stala F.. Z. od 26.2.2013, vyhodnotil za nepochybné že od tohto dňa bola povinná plniť práva a povinnosti k bytu vo vzťahu k spoločenstvu a túto povinnosť nemala predchádzajúca vlastníčka - žalovaná, ktorej tieto povinnosti zanikli dňom 25.2.2013. Keďže vyúčtovanie nákladov za byt bolo pre žalovanú vyhotovené aj za obdobie, v ktorom už nebola vlastníčkou bytu (marec 2013), súd prvej inštancie na toto vyúčtovanie neprihliadal ako na riadne vyhotovené, majúc za to, že nepreukazuje skutočný nedoplatok, za ktorý má zodpovedať žalovaná. Právne teda posúdil, že žalobca tak nepreukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie nedoplatku vo výške 296,39 eur za rok 2012 a vo výške 193,48 eur za rok 2013, preto jeho žalobu na zaplatenie celej žalovanej sumy 496,37 eur zamietol. 18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov, ktoré jej vznikli titulom právneho zastúpenia v celkovej výške 3.020,85 eur. Jej advokátke priznal v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. odmenu za 9 úkonov právnej služby podľa § 10 ods. 1, a § 13a ods. 1 písm. a), c), d) v tarifnej odmene po 33,20 eur nasledovne: prevzatie a príprava zastúpenia 28.9.2014, písomné podanie na súd - odpor dňa 2.10.2014, písomné podania na súd týkajúce sa veci samej dňa 16.10.2015 a 22.2016, účasť na pojednávaní dňa 24.9.2015, 27.10.2015, 26.11.2015, 17.12.2015 a dňa 28.1.2016, odmena spolu je 298,80 eur. Za každý úkon priznal advokátke režijnú náhradu nákladov - 2x 8,04 eur, 5x 8,39 eur a 2x 8,59 eur, keď odmena a režijný paušál náleží advokátke vo výške 374,01 eur. Súd prvej inštancie nepriznal odmenu za úkony - písomné podanie na súd dňa 10.11.2015, 20.11.2015 a 14.12.2015 keď ich nepovažoval za účelne vynaložené, pretože uvedenými podaniami boli dopĺňané listiny, hodnotené predchádzajúce pojednávania, opakovane zdôvodňované zamietnutie nároku, pričom tieto úkony mohli byť vykonané priamo na pojednávaniach. Advokátke priznal v zmysle § 17 náhradu za stratu času za 22 polhodín strávených na ceste Košice - Bratislava - Košice na každé pojednávanie; v roku 2015 po 13,98 eur/polhod. spolu za 4 cesty 1.230,24 eur a v roku 2016 po 14,30 eur za polhodinu, spolu 314,60 eur, spolu náhrada za stratu času 1.544,84 eur. Súčasne si advokátka uplatnila a preukázala náhradu cestovných výdavkov za použitie motorového vozidla zn. Citroen C4, D.: G. na trase Košice (miesto jej sídla) - Bratislava a späť v celkovej výške 1.102 eur. Základná náhrada (podľa § 7 ods. l zák. č. 283/2002 Z.z. v spojení s § 1 písm. b) opatrenia č. 632/2008 Z.z. je za každý l km jazdy 0,183 eur, čo pri vzdialenosti 820 km z miesta sídla advokáta do Bratislavy a späť predstavuje 150,06 eur za jednu cestu, pri uskutočnení 5 ciest je táto základná náhrada 750,30 eur. Advokátka priznal nárok na náhradu za pohonné hmoty za 5 ciest spolu vo výške 351,70 eur, ktoré riadne vyúčtovala cestovným príkazom v súlade s osvedčením o evidencii vozidla. Súd prvej inštancie toto vyúčtovanie považoval za správne. Trovy právneho zastúpenia vo výške 3.020,85 eur uložil žalobcovi v zmysle § 149 ods. 1 OSP zaplatiť advokátke žalovanej. O náhrade súdneho poplatku 37 eur za podaný odpor súd prvej inštancie nerozhodoval, pretože tento poplatok nebol do dňa rozhodnutia zaplatený. 19. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie žalobca a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že z vyúčtovania služieb za rok 2012 eviduje voči žalovanej preplatok vo výške 140,96 eur, avšak eviduje voči nej aj pohľadávku vo výške 436,68 eur pozostávajúcu z poštovného vo výške 1 euro, nezaplatenej kaucie pri predaji bytu vo výške 165,97 eur, nedoplatku na zálohových platbách vo výške 38,85 eur a zmluvnej pokuty vo výške 144,67 eur a 86,19 eur, ktoré pohľadávky si započítal. Podľa vyúčtovania za rok 2013 eviduje voči žalovanej nedoplatok vo výške 193,48 eur. Taktiež eviduje ďalšiu pohľadávku titulom poštovného vo výške 6,50 eur. Spolu nedoplatok žalovanej preto činí žalovanú sumu. Vyjadril názor, že v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je započítanie možné. Pokiaľ ide o kauciu pri predaji bytu vychádzal z listu doručeného žalovanej dňa 05.02.2013, v ktorom ju na zaplatenie kaucie vyzval a stala sa preto splatnou. Odôvodnenie súdu prvej inštancie ohľadom zamietnutia nároku na zaplatenie kaucie označil za nepreskúmateľné. Rovnaký názor vyjadril aj vo vzťahu k nároku na zaplatenie nedoplatku na preddavkoch za rok 2013 vo výške 38,85 eur. Vo vzťahu k zamietnutiu nároku na zmluvnú pokutu namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, keď z gramatického a logického výkladu čl. VIII ods. 4 Zmluvy o spoločenstve je podľa neho zrejmý tento nárok v prípade, ak vlastník bytu nezaplatí celú výšku stanovenej mesačnej zálohy. Namietal tiež správnosť záveru súdu prvej inštancie, že dojednaná zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi alebo nedojednaná riadne. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa nevysporiadal s jeho nárokom na poštovné. K vyúčtovaniu služieb za rok 2013 uviedol, že žalovaná v predmetnom byte bývala aj po jeho odpredaji a za mesiac marec sama vykonala úhradu mesačnej zálohovej platby. Vyúčtovanie za rok 2013 mal preto za dôvodné. Napadol výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania vzhľadom na neprimeranosť ich výšky k predmetu sporu, ktorá neprimeranosť je spôsobená zastúpením žalovanej právnou zástupkyňou so sídlom v Košiciach. V tomto smere poukázal na podľa neho ustálenú súdnu prax. 20. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu realizovanom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.04.2016 žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania stotožniac sa s jeho právnym posúdením a odôvodnením. Uviedla, že žalobca jej preplatok za rok 2012 v rozpore s ust. § 7b zákona č. 182/1993 Z.z. nevyplatil do 31.5.2013. Ku kaucii pri predaji bytu vyjadrila názor, že táto mala slúžiť na úhradu prípadného nedoplatku za dané zúčtovacie obdobie, keď z dôvodu, že nebola zaplatená pred zmenou vlastníka, nemala vo vyúčtovaní za rok 2012 svoje opodstatnenie. Odôvodnenie napadnutého rozsudku mala za zákonu zodpovedajúce. Nedoplatok na platbách za rok 2013 mala za neopodstatnený z dôvodu, že tieto platby boli splatné až v roku 2013.Vyjadrila názor, že nárok na zaplatenie zálohových platieb vyúčtovaním zanikol. Taktiež podľa jej názoru súd prvej inštancie správne vyhodnotil znenie čl. VIII ods. 4 zmluvy o spoločenstve týkajúce sa zmluvnej pokuty a poukázala na ustálenú súdnu prax pokiaľ ide o možnú výšku zmluvnej pokuty. Tiež dôvodila, že v mesiaci február 2013 previedla vlastníctvo bytu na inú osobu, čím zanikli jej povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve, hoci v byte ďalej bývala. Poukázala na ust. § 7a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník od zmluvy o spoločenstve. Poštovné označila za žalobcom nepreukázané. K výroku o náhrade trov konania uviedla, že nezadala príčinu na začatie súdneho konania a mala za to, že pri zohľadnení úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty a súdnych poplatkov do predmetu sporu je výška priznaných trov právneho zastúpenia adekvátna. Uviedla, že do podania odvolania jej advokát sídlil na adrese Banícka 61 v Pezinku. Tiež poukázala na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a na jej právo na právnu pomoc podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy SR zaručujúce jej právo na voľbu advokáta. Vyjadrila názor, že aplikácia ust. § 150 ods. 1 OSP predpokladá výnimočnosť prípadu a umožňuje len náhradu trov konania nepriznať a nie ju znížiť. V súvislosti s ust. § 150 ods. 2 OSP uviedla, že nemožno pripustiť situáciu, že účastník (strana sporu), ktorý žiadnu povinnosť neporušil, by musel sám znášať všetky náklady spojené s bránením práva. 21. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania podané neboli. 22. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 23. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti meritórnej časti rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie zistil pre účely rozhodnutia vo veci dostatočne skutkový stav, vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania v danej veci správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a v odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie relevantných vyúčtovaní za služby spojené s užívaním bytu žalovanou. 25. Predmetom posudzovaného konania boli žalovanou neuhradené žalobcom vystavené vyúčtovania za služby spojené s užívaním bytu za roky 2012 a 2013, keď žalovaná bola podľa výsledkov vykonaného dokazovania vlastníčkou bytu Č.. X nachádzajúceho sa v bytovom dome so súp. č. XXXX v Bratislave na G. W.. Č.. X a členom spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov BELOŽIL do 25.2.2013. Súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, že žalovaná mala z vyúčtovania za rok 2012 preplatok vo výške 140,29 eur, keď na preddavkoch zaplatila 2.600 eur a skutočné náklady na jej byt boli vyčíslené vo výške 2.460,16 eur. Dospel preto k správnemu názoru, že tento preplatok bol žalobca povinný žalovanej vrátiť. Ak žalobca proti tomuto preplatku žalovanej započítal svoju pohľadávku vo výške 436,68 eur, so zreteľom na ust. § 580 OZ správne súd prvej inštancie postupoval, ak posudzoval existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanej a jej spôsobilosť na započítanie, keď zákonnou podmienkou spôsobilosti pohľadávky na započítane je jej splatnosť (§ 581 ods. 2 OZ). Súd prvej inštancie správne právne posúdil, že v roku 2012 neexistovala na strane žalobcu splatná pohľadávky vo výške 436,68 eur proti preplatku žalovanej z vyúčtovania za rok 2012, keď odvolací súd sa plne stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie pokiaľ ide o nespôsobilosť kaucie súvisiacej s prevodom vlastníctva bytu žalovanou na tretiu osobu na toto započítanie, nakoľko v relevantnej dobe už jej úhrada nebola opodstatnená a teda nemohlo ísť o pohľadávku existujúcu a splatnú. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti je zákonné, založené na logickom hodnotení súvisiacich dôkazov, pričom odvolací súd dáva do pozornosti judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/O4), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Žalovaný potom rovnako nemohol v roku 2012 disponovať splatnou pohľadávkou voči žalovanej titulom nedoplatku na zálohách za obdobie 01-04/2013 splatných až v roku 2013. Odvolací súd sa tiež stotožnil so súdom prvej inštancie prezentovaným gramatickým výkladom článku VIII. ods. 4 Zmluvy o spoločenstve týkajúceho sa nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, keď z jeho znenia vyplýva, že len „prípad omeškania celej výšky stanovenej mesačnej zálohovej platby“ je dôvodom tohto nároku žalobcu. Z dikcie uvedeného článku zmluvy nevyplýva jednoznačne výklad prezentovaný žalobcom, že nárok na zmluvnú pokutu je daný pre prípad uhradenia nie celej výšky mesačnej zálohovej platby, ale úhrady vo výške čiastočnej, keď možno konštatovať, že dikcia relevantného článku zmluvy je natoľko neurčitá, že napĺňa znaky absolútne neplatného právneho úkonu v tejto časti (§ 37 ods. 1 OZ). 26. K vyúčtovaniu nedoplatku žalovanej za rok 2013 vo výške 193,48 eur odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, že žalovaná bola vlastníčkou bytu do 25.2.2012, a teda aj správne právne uzavrel, že len do tejto doby zodpovedala za nedoplatky na úhradách za služby s užívaním bytu spojené, keďže zmluva o spoločenstve sa viaže s právnym inštitútom vlastníctva bytu. Pre prípad užívania bytu jej osobou a absorbovaním služieb s užívaním bytu spojených po tejto dobe by sa síce na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, ktorý právny inštitút je však od žalobcom uplatneného nároku za rok 2013 odlišný, avšak žalobca na uvedené žiadnym spôsobom nereflektoval a odlíšiť právne inštitúty sa ani neunúval. Dôkaznú povinnosť o svojom nároku na úhradu nedoplatkov na zálohách žalovanou za obdobie 1-3/2013 vo výške 193,48 eur teda neuniesol. 27. Odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa časti žalobou uplatneného nároku na poštovné spolu vo výške 7,50 eur odvolací súd vyhodnotil za neopodstatnenú, keď síce zistil, že zamietnutie žaloby v uvedenom rozsahu súd prvej inštancie opomenul odôvodniť, avšak tiež na základe obsahu posudzovaného spisového materiálu vyhodnotil, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie dôkazné bremeno ohľadom uvedeného nároku neuniesol, keď nepreukázal právny základ nároku na poštovné a jeho výšku (7,50 eur), ktorý nárok mal spočívať v jeho nákladoch na poštovné vynaložených. Podľa obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 26.11.2015 právny zástupca žalobcu sa domnieval, že nárok na poštovné v žalovanej výške je preukázaný založenými poštovými hárkami, ktoré nešpecifikoval, a tak sa odvolací súd môže rovnako len domnievať, že tento nárok má byť preukázaný poštovými hárkami založenými na č. l. 79 a 81 spisu, z ktorých listinných dôkazov však žalobou uplatnený nárok na poštovné vo výške 7,50 eur za preukázaný nemožno vyhodnotiť. 28. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k zamietajúcej meritórnej časti napadnutého rozsudku za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 29. V rozsahu týkajúcom sa náhrady trov prvoinštančného konania odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu týkajúcom sa povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 3.020,85 eur zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, keďže súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti znemožnil stranám sporu uskutočňovať im patriace procesné právo brániť sa proti vysloveným argumentom súdu prvej inštancie v odvolacom konaní a ktorý nedostatok nemožno v rámci zachovania dvojinštančnosti súdneho konania napraviť v konaní pred súdom odvolacím. V zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP platného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania zákonným kritériom pre toto rozhodnutie bola účelnosť vynaložených trov konania, pričom súd prvej inštancie sa s účelnosťou právneho zastúpenia žalobkyne s bydliskom v Bratislave právnym zástupcom so sídlom v meste Košice nevysporiadal a v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, na základe akých právnych úvah žalobkyňou vynaložené trovy konania titulom priznaného cestovného a náhrady za stratu času vyhodnotil za účelné. Svoje rozhodnutie v tejto časti nekonfrontoval s ustálenou judikatúrou. 30. V zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď úlohou súdu prvej inštancie v novom konaní bude právne posúdiť účelnosť žalobkyňou vynaložených trov konania titulom nákladov jej právnej zástupkyne na cestovné a titulom náhrady za stratu času, svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodniť zákonu zodpovedajúcim spôsobom so zreteľom na ust. § 220 ods. 2 CSP, svoje rozhodnutie konfrontovať s príslušnou judikatúrou a prípadný odklon od rozhodovacej praxe odôvodniť (§ 391 ods. 3 CSP). 31. O nároku žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na jej plný úspech v odvolacom konaní, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí (§ 262 ods. 2 CSP). 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).