Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/135/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514219172 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514219172.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o., IČO: 36 838 209, so sídlom Rusovská cesta 36, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., IČO: 36 860 662, so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, proti žalovanému: S. Q., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. XXXX/XX, J., zastúpenému I. Q., L.. XX.XX.XXXX, J. J. XXXX/XX, J., o vypratanie nebytových priestorov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16. novembra 2016, č.k. 39C 379/2014-102, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : . Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobou; ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť vypratať nebytový priestor projektovo určený ako spoločné časti a zariadenia (domové vybavenie) a nebytový priestor projektovo určený ako spoločné časti a zariadenia (mopedáreň, časť chodby), nachádzajúce sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX na J. E. XX, X. na B. E. Č.. XXXX pre M. J. E., M. J.-C..Č.. G.S., T. Ú. G.; a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Konštatoval, že na pojednávaní dňa 13.05.2015 žalobca žiadal cestou živnostenského úradu zistiť dátum narodenia S. Q. podnikajúceho pod obchodným menom S. Q. - G. K., vzhľadom na to, že syn žalovaného má rovnaké meno a je narodený XX.XX.XXXX. Bolo zistené, že podnikateľský subjekt S. Q. - G. K., W.: XX XXX XXX, ktorý ukončil podnikateľskú činnosť 24.12.2011, získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť na základe žiadosti S. Q., L.. XX.XX.XXXX, M. XX.XX.XXXX Y. P.S. G. J.- G.. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.05.2015 označenom ako "Oprava návrhu na vydanie rozkazu na plnenie" žiadal opraviť "odstrániteľnú vadu žaloby" spočívajúcu v nesprávnom uvedení dátumu narodenia žalovaného. Súd v súlade s § 92 ods. 4 zákona O.s.p. vyzval žalovaného, aby oznámil či súhlasí s vystúpením z konania, pričom na jeho miesto by mala vstúpiť iná osoba. Žalovaný s vystúpením z konania nesúhlasil a k podaniu žalobcu o opravu žalobného návrhu uviedol, že v súvislosti s identifikáciou žalovaného nejde zo strany žalobcu o odstrániteľnú vadu konania, ale o nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného ako konkrétne identifikovanej osobe, ktorá existuje. Žalovaný žiadal z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie v spore konanie zastaviť. Uznesením č.k. 39C 379/2014-78 z 29.10.2015 nepripustil zámenu účastníkov na strane žalovaného v zmysle § 92 ods. 4 OSP. Krajský súd v Bratislave o odvolaní žalobcu rozhodol uznesením č.k. 3Co/9/2016-87 zo dňa 28.07.2016 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave bolo žalobcovi doručené 16.09.2016. Ďalej poukázal na to, že na pojednávaní dňa 16.11.2016, napriek súdom oznámenému predbežnému právnemu posúdeniu veci a právoplatnému rozhodnutiu súdu o nepripustení zámeny na strane žalovaného podľa ust. § 92 ods. 4 O.s.p., žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, trval na podanej žalobe a žiadal zaviazať osobu S. Q., L.. XX.XX.XXXX, ktorý v predmetnom konaní nie je žalovanou stranou sporu, vypratať v žalobe identifikované nebytové priestory s poukazom na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 3Cdo/62/2011 a 3Cdo/239/2008. Žalobca tvrdil, že žiadal o opravu žalobného návrhu, nakoľko sa jednalo o logický rozpor medzi označeným žalovaným a zmluvnou stranou uvedenou v zmluvách o nájme nebytových priestorov, ktoré boli uzatvárané s osobou samostatne zárobkovo činnou, ktorá svoju činnosť ukončila 24.12.2011. Poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajský súd v Bratislave v bode 7., podľa ktorého v prejednávanej veci je nepochybné, že existujú dve fyzické osoby s menom S. Q., jedna s dátumom narodenia XX.XX.XXXX a druhá s dátumom narodenia XX.XX.XXXX. Nie je teda správny názor žalobcu, že v návrhu označil ako žalovaného (S. Q.Š., L.. XX.XX.XXXX) fyzickú osobu s nesprávnym dátumom narodenia, a že v takomto prípade ide o odstrániteľný nedostatok podmienky konania, na odstránenie ktorej mal byť súdom vyzvaný. Uznesenia Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa žalobca odvolával, riešili úplne inú situáciu, vadu podania, keď žalovaná strana, nebola v žalobe vôbec označená identifikačným číslom, alebo nesprávnym dátumom narodenia (ako neexistujúca osoba) a konanie bolo z uvedeného dôvodu zastavené. Dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú z dôvodu, že žalobca žiadal zaviazať rozsudkom na plnenie osobu, ktorá nie je stranou sporu, neprešli na ňu práva a povinnosti ani pred začatím konania, ani po začatí konania, právoplatným rozhodnutím súdu nebola pripustená zámena na strane žalovaného a u žalobou označenej osoby, ktorá sa stala podaním žaloby dňa 31.07.2014 stranou sporu, absentuje pasívna vecná legitimácia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval, že pri koncipovaní žaloby vychádzal z dostupných informácií o žalovanom, okrem iného aj z výpisu zo živnostenského registra a z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a žalovaným p. S. Q. - G. K., S. samostatne zárobkovo činnou osobou - podnikateľským subjektom vystupujúcim pod identifikačným číslom: XX XXX XXX X., ktorý ukončil svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 24. 12. 2011. S poukazom na neverejnú časť živnostenského registra pokiaľ ide o rodné číslo, dátum a miesto narodenia (§ 60 zákona o živnostenskom podnikaní č. 455/1991 Zb.) uviedol, že nebolo objektívne možné, aby tieto informácie získal, resp. ich tak prostredníctvom registra odkontroloval. Z dôvodu zistenia, že S. Q., teda otec aj syn, má totožné meno a priezvisko, požiadal na pojednávaní dňa 13. 05. 2015, aby súd cestou živnostenského úradu zistil dátum narodenia pána S. Q. - SZČO, vystupujúceho pod identifikačným číslom XX XXX XXX, a to aby získal komplexné informácie o žalovanom. Na základe oznámenia, že podnikateľský subjekt - S. Q., W.: XX XXX XXX, získal živnostenské oprávnenie na základe žiadosti pána S. Q., L.. XX. XX. XXXX, opravil fakultatívny údaj žaloby týkajúci sa nesprávne uvedeného dátumu narodenia SZČO - S. Q. - XX. XX. XXXX. V žiadnom prípade nešlo o návrh na zámenu účastníkov tak ako ju posúdil súd prvej inštancie, ale o opravu vady žaloby. Takéto právne posúdenie súdom prvej inštancie preto považuje za nesprávne. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva že ide o vadnú žalobu, teda podanie, ktoré má odstrániteľnú vadu spočívajúcu v nesprávnom špecifikovaní fakultatívneho identifikačného znaku žalovaného - dátumu narodenia, súd bol povinný vytvoriť mu procesnú možnosť na odstránenie tejto vady podania. V predmetnom konaní spočíval zjavný logický rozpor v zrejmom nesúlade medzi označením žalovaného v záhlaví návrhu (v časti označujúcej strany konania) a údajmi o žalovanom uvedenými v texte žaloby, t.j. žalovaný - S. Q., ktorý uzatvoril nájomné zmluvy zo dňa 30. 06. 2009 ako samostatne zárobkovo činná osoba pod identifikačným číslom XX XXX XXX, na ktorého poukazuje v obsahu celej žaloby a s ktorou mal, a má v úmysle konať. Výpis z verejnej časti živnostenského registra jednoznačne preukazuje, s ktorou fyzickou osobou sa malo a má v konaní konať, teda s tou, ktorá ako SZČO uzatvorila predmetné nájomné zmluvy. Mal za to, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 29. 10. 2015, ktorým súd rozhodol, že nepripúšťa zámenu účastníkov v konaní (potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave), ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci, čo malo jednoznačne vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko návrh na zámenu/zmenu strany v konaní súdu nikdy neadresoval. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca v ňom svojvoľne zamenil účastníkov konania na strane žalovaného, uvádza v ňom ako žalovanú stranu tretiu osobu - inú než tú, ktorá je účastníkom konania a navyše aj adresa tretej osoby je nesprávna. Vadná identifikácia žalovaného nepredstavuje odstrániteľnú vadu v konaní ale nedostatok pasívnej legitimácie. Namietal, že by išlo o chybu v písaní pri označení žalovaného, o nepresnos,ť či neúplnosť žaloby. Ide o dve rozdielne fyzické osoby s iným dátumom narodenia a bydliskom. Žalobca s osobnými údajmi disponuje ako správca domu, má ich vo svojej evidencii na základe nájomných zmlúv. Postup súdu považoval za správny, a s poukazom na nedostatok pasívnej legitimácie ako neodstrániteľnej vady konania žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 4. Žalobca vo svojej replike zotrval na svojej argumentácii v odvolaní a zdôraznil, že z jeho strany došlo k vade žaloby, na odstránenie ktorej bol povinný ho konajúci súd vyzvať. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. V zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. účinnom v čase podania žaloby, bol žalobca povinný v žalobe označiť účastníkov konania tak, aby bolo nepochybné, kto je účastníkom konania, aby ho nebolo možné zameniť s niekým iným, a aby s ním mohol súd konať. Ak žaloba neobsahovala označenie účastníka konania, teda všetky údaje potrebné k jeho označeniu, alebo ak bola žaloba v označení účastníkov konania neurčitá a nezrozumiteľná, t.j. ak obsahovala také označenie účastníka konania, ktoré neumožňovalo jeho presnú identifikáciu alebo ak bol zjavný logický rozpor medzi jeho označením v žalobe a inými údajmi, bol súd povinný pokúsiť sa také vady odstrániť postupom podľa ust. § 43 O.s.p. Príčinou vadného označenia účastníka mohla byť aj chyba v písaní alebo iná zrejmá nesprávnosť, ku ktorej došlo pri vyhotovovaní žaloby, a pokiaľ boli takéto chyby zo žaloby zjavné, súd sa mal pokúsiť o ich odstránenie, pokiaľ však z obsahu žaloby chyba v písaní, či iná zrejmá nesprávnosť nebola nepochybná, bolo ju možné zohľadniť, len ak ju žalobca sám odstránil a uviedol súdu, že ide práve o chybu v písaní, či inú zrejmú nesprávnosť a súčasne uviedol správne znenie opravovaného údaju. Ak bol označený účastník konania v žalobe úplne, presne, určite a zrozumiteľne, nebolo vadou podania, ak takto označený účastník nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, v takomto prípade už išlo o nedostatok podmienky konania, ktorú nebolo možné odstrániť. 7. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú legitimáciu, účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak navrhovateľ žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ak sa v konaní táto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. 8. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaný tak, ako je v žalobe označený, nemá pasívnu vecnú legitimáciu, keďže nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorej sa žalobca domáhal v konaní o vypratanie nebytových priestorov a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby aj dostatočne vysvetlil s poukazom na procesné úkony žalobcu v priebehu konania. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, písm. h/ C.s.p. a ich obsahového vymedzenia, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 9. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal vypratania nebytových priestorov a ako žalovanú stranu v podanej žalobe označil S. Q., L.. K. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, J.. Poukázal na to, že žalovaný uzatvoril s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ako prenajímateľmi zmluvy o nájme spoločného nebytového priestoru, v ktorých sa označil ako podnikateľský subjekt identifikačnými údajmi: S. Q., W.: XX XXX XXX, C. G. J. XX, J.. V konaní bolo nepochybne zistené, že nájomné zmluvy uzatvárala pod týmito identifikačnými údajmi fyzická osoba S. Q., L.. XX.XX.XXXX. Pokiaľ za daného stavu žalobca podal žalobu priamo proti takému subjektu, ktorý nie je pasívne vecne legitimovaným, ale má samostatnú právnu subjektivitu, teda aj spôsobilosť samostatne konať pred súdom, správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu bez ďalšieho ako nedôvodnú zamietol v dôsledku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane takto označeného subjektu na strane žalovaného. 10. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca označil v žalobe ako účastníka konania na strane žalovaného S. Q., L. XX.XX.XXXX, J. J. XX, J., pričom je nepochybné, že takto označený účastník konania má právnu subjektivitu a jeho označenie v žalobe je vyčerpávajúce, teda úplné, presné, určité a zrozumiteľné tak, že ho nebolo možné zameniť s iným subjektom a v konaní tak nevznikli pochybnosti o tom, kto má vystupovať ako účastník konania na strane žalovaného; preto takéto riadne označenie žalovaného si nevyžadovalo odstránenie vady v jeho označení doplnením alebo opravou podania postupom podľa ust. § 43 O.s.p. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ žalobcu nevyzval na odstránenie vád podania v časti označenia žalovaného postupom podľa ust. § 43 O.s.p.; žalobca označil žalovaného spôsobom, že o jeho existencii, resp. právnej subjektivite; nevznikli žiadne pochybnosti, a skutočnosť, že takto označený žalovaný nemal hmotnoprávnu vecnú legitimáciu, nebola vadou žaloby v označení žalovaného, ako sa mylne domnieva žalobca, ale nedostatkom vecnej legitimácie v konaní, ktorú nebolo možné odstrániť postupom podľa § 43 O.s.p. v spojení s § 5 O.s.p. Nakoľko žaloba si nevyžadovala odstránenie vady v označení žalovaného, správne postupoval súd prvej inštancie, keď neprihliadol ani na žalobcom vykonanú opravu žaloby v označení žalovaného jeho faktickou zámenou za úplne iný/odlišný subjekt, na ktorej oprave žalobca zotrval napriek právoplatnému nepripusteniu zámeny účastníkov na strane žalovaného. Takýto postup žalobcu nemá oporu v Civilnom sporovom poriadku; a nemal podklad ani v Občianskom súdnom poriadku, a preto je potrebné ho považovať za svojvoľný. Žalovaný sa stal stranou sporu so všetkými, s tým spojenými, procesnými dôsledkami, t.j. doručením žaloby na súd nadobudol procesné práva ale i povinnosti, okrem iného mu začali plynúť procesné lehoty, vznikli mu trovy konania a jeho zámenu bolo možné vykonať v priebehu konania len za splnenia zákonom stanovených procesných podmienok, nie však opravou dátumu narodenia. Na uvedené závery nemá vplyv ani tá skutočnosť, že žalobca nemal objektívnu možnosť zistiť v živnostenskom registri aká fyzická osoba vystupuje pod podnikateľským menom pod ktorým uzatvorila nájomné zmluvy a ani skutočnosť, že dátum narodenia je len fakultatívny údaj o žalovanom. 11. Pokiaľ žalobca argumentoval rozporom medzi označením subjektu, voči ktorému žaloba smeruje, so subjektom voči ktorému svoj nárok uplatňuje v odôvodnení žaloby, kde uvádza, že nájomné zmluvy ohľadne nebytových priestorov, ktoré žiada vypratať, uzatvoril žalovaný ako podnikateľský subjekt s identifikačnými údajmi: S. Q., W.: XX XXX XXX, C. G. J. XX, J., odvolací súd zastáva názor, že v tomto smere nešlo o zjavný logický rozpor medzi označením žalovaného v žalobe a inými údajmi o žalovanom v žalobe, ktorý by si vyžadoval postup podľa § 43 O.s.p. Popisom rozhodujúcich skutočností v žalobe mal žalobca uviesť také relevantné tvrdenia, z ktorých vyplýva dôvodnosť jeho nároku vymedzeného ním v žalobnom petite a pokiaľ označenie žalovaného nekorešpondovalo s popisom rozhodujúcich skutočností uvádzaných ním v žalobe, nešlo o vadu podania v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 79 ods. 1 O.s.p. Totiž popisom rozhodujúcich skutočností žalobca odôvodňoval opodstatnenosť svojho žalobného nároku a úlohou súdu prvej inštancie bolo na ich základe posúdiť dôvodnosť uplatňovaného žalobného nároku uvedeného v žalobnom petite, teda posúdiť podľa relevantných ustanovení zákona, či žalovanému, na základe tvrdení uvádzaných žalobcom v žalobe, vznikla povinnosť vypratať nebytové priestory po ukončení doby nájmu. V danom prípade teda išlo už o aplikáciu relevantného hmotného práva na skutkový stav tak, ako bol zistený vykonaným dokazovaním na základe žalobcom v žalobe tvrdených rozhodujúcich skutočností, a teda o právne posúdenie dôvodnosti jeho nároku z hľadiska hmotného práva; takéto posúdenie nie je výsledkom aplikácie procesných predpisov. 12. S ohľadom na uvedené možno spoľahlivo uzavrieť, že pokiaľ v danom prípade žaloba žalobcu smerovala proti žalovanému, ktorý ako podnikateľský subjekt S. Q., W.M.: XX XXX XXX nebol nájomcom nebytových priestorov vypratania, ktorých sa žalobca po skončení doby nájmu domáha, bolo potrebné pre nedostatok pasívnej hmotnoprávnej legitimácie na strane žalovaného jeho žalobu, bez potreby jej ďalšieho vecného prejednania, ako nedôvodnú zamietnuť. 13. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval námietky žalobcu uvádzané v odvolaní za dôvodné, a za stavu, keď súdu prvej inštancie nemožno vytknúť žiadne procesné pochybenie, ktoré by malo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v tomto odvolacom konaní úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p.).