Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/44/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514220440 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514220440.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: U.. S. D., I. K.Í. X, I. proti žalovanému: U.. O. D., I. D. X, I., zastúpený splnomocneným zástupcom G. D., I. D. X, I., o obnovu konania, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V z 25. júla 2017 č. k. 42C/354/2014-102, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch č. I. a II. p o t v r d z u j e . Uznesenie súdu prvej inštancie sa v III. výroku m e n í tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. I. výrokom napadnutého uznesenia súd prvej inštancie odmietol žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 40C/33/2010, II. výrokom zamietol návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 40C/33/2010 a III. výrokom žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. 40C/33/2010 súd prvej inštancie rozsudkom z 11.10.2012 č.k. 40C/33/2010-448 zrušil právo spoločného nájmu sporových strán k I. Č.. XX na K.Í. Q.. Č.. X K. I., za jeho výlučného nájomcu určil žalovanú (v konaní o obnovu v procesnom postavení žalobkyne) s tým, že žalobcovi (v konaní o obnovu v procesnom postavení žalovaného) uložil povinnosť byt vypratať v lehote 15 dní po tom, ako mu žalovaná zabezpečí bytovú náhradu. Odvolací súd rozsudkom č.k. 9Co 596/2012-532 zmenil uvedený rozsudok súdu prvej inštancie tak, že za výlučného nájomcu bytu určil žalobcu a žalovanej stanovil povinnosť byt vypratať v lehote 15 dní po tom, ako jej žalobca zabezpečí náhradný byt. Žalobkyňa so domáha obnovy konania vo veci vedenej pod sp. zn. 40C/33/2010 z dôvodu, že podľa nej sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a tieto môžu pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Za takýto listinný dôkaz považuje list I. B. Z. zo dňa 4.6.2014. 3. Súd prvej inštancie právne odkazujúc na § 397 písm. a/ a § 413 ods. 1,2 C.s.p. dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonných podmienok na povolenie obnovy konania. List Bytového družstva Petržalka zo dňa 4.6.2014 nepovažoval za dôkaz, ktorý môže pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci sp. zn. 40C/33/201, pretože z jeho obsahu vyplýva, že bola neplatičkou nájomného za I. Č.. XX. Ide teda o dôkaz, ktorý je naopak v jej neprospech. Keďže žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok na povolenie obnovy konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 40C/33/2010, súd jej žalobu odmietol. Záverom poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa napadla rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 40C/33/2010 dovolaním, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Obdobne za nedôvodný považoval súd prvej inštancie aj návrh žalobkyne na prerušenie konania o povolenie obnovy do právoplatného skončenia konania sp. zn. 40C/33/2010. Konštatoval, že návrh žalobkyne neobsahuje skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup v zmysle §§ 162 až 164 C.s.p., pričom konanie sp. zn. 40C/33/2010 nie je možné prerušiť, keďže je právoplatne skončené. 4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Namietla, že jej nebolo doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe a to napriek tomu, že súd prvej inštancie o toto vyjadrenie oprel odôvodnenie napadnutého uznesenia. Týmto postupom súd prvej inštancie porušil jej právo na spravodlivý súdny proces. Prvoinštančný súd ďalej podľa žalobkyne pochybil, keď rozhodol o jej návrhu na prerušenie konania bez toho, aby ju vyzval na jeho doplnenie alebo opravu. V návrhu na prerušenie konania totiž omylom vynechala časť, ktorou mala v úmysle žiadať o prerušenie konania aj do právoplatného skončenia dovolacieho konania sp. zn. 6Cdo/267/2015. Súd prvej inštancie tiež prehliadol, že Najvyšší súd SR rozhodnutím zo dňa 29.3.2016 sp. zn. 6Cdo/267/2015 odložil vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.6.2013 č. k. 9Co/596/2012-532 až do rozhodnutia o dovolaní. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za nelogické, keď žalobu o obnovu konania odmietol dôvodiac, že bol podaný mimoriadny opravný prostriedok, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté a zároveň jej návrh na prerušenie konania zamietol s odôvodnením, že konanie sp. zn. 40C/33/2010 je právoplatne skončené. Takýto formalistický prístup súdu prvej inštancie považuje za nespravodlivý. Súd prvej inštancie svojím postupom porušil ustanovenia Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý má prednosť pred zákonmi. Súd prvej inštancie svojvoľnou úvahou dospel k záveru, že žalobkyňa neplatí nájomné, hoci je to žalovaný, kto nájom neplatí. Nájomcami bytu sú tak žalobkyňa ako aj žalovaný nezávisle od toho, či sa v byte zdržujú a preto sú obaja povinní hradiť nájom a podieľať sa na údržbe bytu, jeho udržiavaní a zachovaní. Súd prvej inštancie prehliadol, že na Okresnom súde Bratislava V prebieha konanie o zrušenie práva spoločného užívania družstevného bytu, kde ide o určenie, kto má právo a povinnosti člena a nájomcu I. Č.. XX na K. Q.. X v I., a teda aj o určenie kto a v akom rozsahu je v konaní Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 56C/892/2015 a sp. zn. 50C/7/2017 pri bežných platbách povinný z nájomnej zmluvy voči I. Z., pričom obe tieto konania boli prerušené do právoplatného skončenia dovolacieho konania sp. zn. 6Cdo/267/2015. Vo vzťahu k výroku o trovách konania žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní neuplatnil ust. § 257 C.s.p. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote. Z vlastnej úradnej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Cdo/267/2015 zo dňa 23.8.2017 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 6.6.2013 č.k. 9Co/596/2012-532 v spojení s opravným uznesením z 22.7.2013 č.k. 9Co /596/2012. Predmetné zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu bolo stranám sporu doručené dňa 10.10.2017 ( U.. O. D. ) a dňa 20.10.2017 ( U.. S. D. ). Dňom 20.10.2017 teda stratil rozsudok súdu prvej inštancie z 11.10.2012 č.k. 40C/33/10- 448 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu z 22.7.2013 č.k. 9Co/596/2012-532 právoplatnosť a vec sp. zn. 40C/33/2010 o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu tak nie je vecou doposiaľ právoplatne skončená. Žalobou na obnovu konania v zmysle § 397 a nasl. C.s.p. možno napadnúť iba právoplatné rozhodnutie, keďže ide o mimoriadny opravný prostriedok. Vzhľadom na to, že Najvyšší súd SR - ako je to uvedené vyššie - zrušil rozsudok odvolacieho súdu zo 6.6.2013 č. k. 9Co/596/2012-532, nastal taký stav, ako keby o odvolaní v uvedenej veci ešte nebolo rozhodnuté. To znamená, že tu neexistuje právoplatný rozsudok, ktorý by bolo možné napadnúť žalobou na obnovu konania a žaloba na obnovu konania sa stala objektívne neprípustnou, čo je dôvodom na jej odmietnutie v zmysle § 413 ods. 1 písm. c/ C.s.p. 8. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v ods. 7/ nebolo potrebné zaoberať sa odvolacími námietkami žalobkyne. Odvolací súd však napriek tomu uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dôkaz predložený žalobkyňou ( výňatok z listu Bytového družstva Petržalka zo dňa 4.6.2014 - č.l. 51d ) nezakladá prípustnosť obnovy konania podľa § 397 písm. a/ C.s.p., keďže nemôže pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci zrušenia spoločného nájmu bytu vedenej pod sp. zn. 40C/33/2010. Uvedený list totiž hovorí len o tom, že prenajímateľ vypovedal nájom predmetného I. Č.. XX pre neplatenie nájomného a komu bola výpoveď zaslaná. Dôkaz sa netýka predmetu pôvodného konania o zrušenie spoločného nájmu bytu ( čo je jednou zo základných podmienok na povolenie obnovy podľa § 397 písm. a/ C.s.p. ), len na neho reflektuje („ touto cestou vás chceme požiadať o poskytnutie súčinnosti pri zistení aktuálneho stavu vo veci vami podaného dovolania voči vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu... “). Súd prvej inštancie preto správne odmietol žalobu na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. e/ C.s.p. pre jej zjavnú nedôvodnosť. 9. Z ust. § 413 ods. 2 C.s.p vyplýva, že v prípade odmietnutia žaloby na obnovu konania nie je potrebné doručovať žalobu, ani prípadné iné podania druhej strany ostatným subjektom na vyjadrenie. Pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobkyni nedoručil vyjadrenie žalovaného k žalobe, postupoval v súlade so zákonom a teda neporušil jej procesné práva. Napriek tomu predmetné vyjadrenie žalobkyni doručil v priebehu odvolacieho konania odvolací súd. 10. Všeobecne nie je vylúčené, aby právoplatný rozsudok bol napadnutý tak žalobou na obnovu konania, ako aj dovolaním. Keďže dovolací súd môže v zmysle kasačného princípu zrušiť napadnuté právoplatné rozhodnutie, čím odpadá základný objektívny predpoklad obnovy konania, konanie o povolení obnovy i povolené obnovené konanie je možné prerušiť do skončenia dovolacieho konania. V prejednávanom prípade by však prerušenie konania podľa § 164 C.s.p. bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, keďže žalobu o obnovu konania súd prvej inštancie odmietol pre jej zjavnú nedôvodnosť. Naviac, v čase rozhodovania odvolacieho súdu už bola obnova konania objektívne neprípustná pre absenciu právoplatného rozhodnutia. Možno teda zhrnúť, že v prejednávanom prípade neboli splnené obligatórne podmienky ( § 162C.s.p. ), ani fakultatívne podmienky ( §164 C.s.p. ) na prerušenie konania. 9/ Vzhľadom na uvedené nezostalo odvolaciemu súdu iné, ako napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 10/ Ust. § 257 C.s.p. predstavuje pri rozhodovaní o trovách konania výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok, resp. zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania umožňuje nepriznať nárok na náhradu trov konania strane, ktorá mala v konaní úspech a ktorej teda vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p., prípadne podľa § 256 ods. 1 C.s.p. V prejednávanej veci súd prvej inštancie žalobu žalobkyne na obnovu konania odmietol a žalovaný mal teda vo veci plný úspech. Odvolací súd je však toho názoru, že u žalobkyne existujú sociálne aspekty odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 C.s.p. Podľa Potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 18.3.2014 ( č.l. 66 ) je žalobkyňa invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % od 31.1.2014, pričom podľa jeho dôvetku „ďalšia kontrolná lekárska prehliadka bola určená ako nepotrebná“. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom III. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovanému z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a s § 262 ods. 1 C.s.p. Keďže úspešnému žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu nárok na ich náhradu nepriznal. 12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).