Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/480/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514220962 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514220962.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, Budatínska 1, Bratislava, IČO: 00 169 765, proti žalovaným: 1. rade J.. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, N. D., zastúpený JUDr. Marek Ďuran, advokát, Boženy Němcovej 4, Nitra, 2. rade M. E., nar. XX.XX.XXXX, D. 3, A., o zaplatenie 251,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 50C/488/2014-58 zo dňa 19.3.2015, a odvolaní žalovanej v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 50C/488/2014-83, zo dňa 25.6.2015 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 50C/488/2014-58, zo dňa 19.3.2015 p o t v r d z u j e . Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. II. Uznesenie č.k. 50C/488/2014-83 zo dňa 25.6.2015 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : K výroku pod bodom I. 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 251,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 214,60 eur odo dňa 27.06.2014 až do zaplatenia. Súčasne ich zaviazal nahradiť mu trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalovaného nároku domáha z dôvodu, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XXX v A. na D. ul. č. X (ďalej len Nehnuteľnosť), každý vo veľkosti 1/2 spoluvlastníckeho podielu od 15. 07. 2010. Žalovaní nezaplatili nedoplatok na vyúčtovaní nákladov za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou bytu za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 vo výške 214,60 EUR,. Vyúčtovanie žalobca doručil žalovanému v 1. rade dňa 04. 06. 2013 a žalovanej v 2. rade 11. 06. 2014. Žalobca si k istine uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 36,95 EUR. 3. Žalovaný v 1. rade uplatnený nárok neuznal. Uviedol, že od 15. 07. 2010 je podielovým spoluvlastníkom Nehnuteľnosti, ktorú užíva výlučne žalovaná v 2. rade a neumožňuje mu výkon jeho vlastníckeho práva. Žalovaný v 1. rade ako podielový spoluvlastník sa v rozsahu spoluvlastníckeho podielu podieľa na úhrade nákladov za plnenia spojené sa užívaním Nehnuteľnosti v súlade s § 10 ods. 1 a 2 zákona š. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ZoVB), a to do veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu. V roku 2010 uhradil žalobcovi sumu 159,45 EUR, v roku 2011 sumu 1 373,77 EUR, v roku 2012 sumu 1 748,58 EUR a v roku 2013 sumu 1 767,40 EUR. V roku 2013 pritom náklady na správu dotknutého bytu predstavovali sumu vo výške 1 982,- EUR, z čoho polovica predstavuje sumu 991,- EUR. Keďže žalovaný uhradil preddavky až vo výške 1 575,60 EUR, vznikol mu preplatok vo výške 584,60 EUR. Za dlžnú pohľadávku žalobcu zodpovedá výlučne žalovaná v 2. rade, ktorú by mal súd zaviazať na zaplatenie žalovanej čiastky. Žalovaný v 1. rade namietol aj výšku a dôvodnosť žalovaného úroku z omeškania za rok 2013 vo výške 36,95 EUR a predložil doklady o úhradách platieb na účet žalobcu za roky 2010 až 2013. 4. Žalovaná v 2. rade nárok taktiež neuznala, ale bez bližšieho zdôvodnenia. 5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b); 3 ods. 1 a 2; 8 ods. 3; 8a ods. 2 ; 10 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, ZoVB. Ďalej na ustanovenia § 136 ods. 1; 137 ods. 1; 139 ods. 1 a 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), a na ustanovenie § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Konštatoval, že žaloba je dôvodná. Žalovaným vznikol na vyúčtovaní nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie roku 2013 nedoplatok, ktorý mali uhradiť do 15 dní od doručenia vyúčtovania. Vyúčtovanie prevzal žalovaný v 1. rade dňa 04. 06. 2014 a žalovaná v 2. rade dňa 11. 06. 2014. Keďže sa dostali s platbou do omeškania, žalobcovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania v zákonnej výške s poukazom na § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to odo dňa omeškania s plnením dlhu k 27. 06. 2014, keďže žalovaní mali vyúčtovanie uhradiť do 15 dní od jeho doručenia. Súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalovanú pohľadávku spoločne a nerozdielne podľa § 139 ods. 1 OZ, podľa ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľnosti a podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoVB právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon o vlastníctve bytov ako lex specialis neupravuje právne vzťahy vlastníkov spoločnej veci ( podielových spoluvlastníkov ) vo vzťahu k tretím osobám, preto je potrebné v prejednávanom prípade použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve. Neobstojí námietka žalovaného v 1. rade s poukazom na § 10 ods. 1 ZoVB, podľa ktorého vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. V predmetnom ustanovení ide o spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoločnom pozemku tak, ako sú tieto vymedzené v § 5 ods. 1 písm. b) ZoVB, a nie o spoluvlastnícky podiel podielového spoluvlastníka na byte. 6. Pokiaľ ide uplatnený úrok z omeškania s platením zálohových platieb v priebehu roku 2013 vo výške 36,95 EUR, súd uviedol, že vychádzal z výpočtu úroku z omeškania, ktorý súdu predložil žalobca, pretože žalovaný v 1. rade k svojim námietkam k výške úroku žiadne dokazovanie nenavrhol. Súd preto zaviazal žalovaných aj na zaplatenie úroku z omeškania v žalovanej výške. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania za uhradený súdny poplatok vo výške 16,50 EUR. 7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 16.06.2015. Zotrval na svojej obrane z konania na súde prvej inštancie a zdôraznil, že svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ZoVB) plnil riadne od okamihu, kedy nadobudol spoluvlastnícke právo k bytu, teda od roku 2010. Zmluvu o výkone správy s nim žalobca uzavrel dňa 23.09.2010. Platby spojené s užívaním bytu začal žalovaný v 1. rade uhrádzať od 01.08.2010, teda od prvého dňa v mesiaci nasledujúcom po vklade vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade do katastra nehnuteľností. Žalovaná v 2. rade má so žalobcom uzatvorenú samostatnú zmluvu o výkone správy. Opätovne poukázal na § 10 ods. 1 a 2 ZoVB, podľa ktorého vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Keďže spoluvlastníci bytov si majú plniť úhrady nákladov spojených s užívaním bytu iba do výšky ich spoluvlastníckeho podielu v byte, žalovaný v 1. rade si povinnosť riadne splnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, že na uvedenú povinnosť je potrebné použiť ustanovenie Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve. Súd argumentuje iba s poukazom na § 5 ods. 1 písm. b) ZoVB, ktoré však nijakým spôsobom neupravuje spôsob úhrady za služby spojené s užívaním bytu a týka sa len podstatných náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Súd založil solidárny záväzok žalovaných nepochopiteľným spôsobom, pričom nielen samotný výrok, ale aj odôvodnenie rozsudku v tomto smere je nedostatočné. Súd neuviedol, z ktorého ustanovenia ZoVB odvodil svoj právny názor, že § 10 ods. 1 tohto zákona sa netýka spoluvlastníckeho podielu na byte, ale len na spoločných častiach a zariadenia domu a spoločnom pozemku. Nie je pravdou, že by otázku úhrady nákladu spoluvlastníkov bytový zákon neupravoval. Práve naopak, upravuje ju v spomínanom ustanovení § 10 ods. 1, a nie je možné použiť § 139 ods. 1 OZ), keďže ZoVB je k Občianskemu zákonníku špeciálnym predpisom, ktorý má prednosť pred jeho všeobecnou úpravou. Súd prvej inštancie tak svoje rozhodnutie založil na neprípustné extenzívnom a svojvoľnom výklade, ktorý nemá oporu v platnej legislatíve. Nie je správny ani výklad súdu prvej inštancie k ustanoveniu § 511 ods. 1 OZ, podľa ktorého, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je stanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník povinnosť ostatných zanikne. V tejto súvislosti žalovaný 1. rade zdôraznil, že solidarita dlžníkov môže byť založená iba na základe právnych skutočností uvedených v citovanom ustanovení. Žiaden iný dôvod nie je prípustný. Ak by súd zaviazal jedného zo spoluvlastníkov bytu na úhradu plnenia nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu, bolo by toto rozhodnutie jednoznačne v rozpore s § 3 OZ, a súčasne aj v rozpore s dobrými mravmi. Solidaritu žalovaných nie je možné odvodiť ani od Zmluvy o spoločenstve, pretože každý zo žalovaných má uzatvorenú samostatnú zmluvu, a je povinný hradiť tú časť nákladov, ktorá zodpovedá jeho podielu na byte. S týmto právnym názorom žalovaného sa stotožnil aj Okresný súd Bratislava V v konaní pod sp. zn. 7C/36/2010, v ktorom sa žalobca domáhal obdobnej pohľadávky ako v tomto konaní. Uvedené konanie sa skončilo jeho zastavením z dôvodu späťvzatia žaloby voči žalovanému v 1. rade zo strany žalobcu. Ak by sa odvolací súd nestotožnil s uvedenými argumentmi žalovaného, poukázal na zrejmý rozpor s dobrými mravmi pri uložení povinnosti hradiť náklady spojené s užívaním bytu aj napriek tomu, že predmetný byt žalovaný v 1. rade vôbec neužíva. Žalovaný v 1. rade aj napriek skutočnosti, že sa stal podielovým spoluvlastníkom Nehnuteľnosti, túto v celom rozsahu užíva výlučne žalovaná v 2. rade, ktorá zamedzila žalovanému v 1. rade prístup do bytu a neumožňuje mu výkon jeho vlastníckeho práva. Žalovaní medzi sebou nemajú uzavretú žiadnu dohodu o hospodárení so spoločnou Nehnuteľnosťou, a nedohodli sa ani na nájme bytu. Žalovaný v 1. rade sa tak žiadnym spôsobom nepodieľa na vzniku nákladov súvisiacich s užívaním bytu a všetky služby spojené s jeho užívaním poberá výlučne žalovaná v 2. rade a jej rodina. Žalovaný v 1. rade je toho názoru, že v spore absentuje jeho pasívna vecná legitimácia na úhradu zvyšnej časti nákladov za služby spojené s užívaním bytu za rok 2013. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zrušil, a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol, aby túto časť rozsudku odvolací súd zmenil a žalobu voči nemu zamietol v celom rozsahu. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. 8. Rozsudok napadla odvolaním aj žalovaná v 1. rade v celom rozsahu. Namietla, že súd prvej inštancie sa dopustil viacnásobného a závažného pochybenia na jej úkor. Konal v jej neprítomnosti a nepreskúmal spôsob nadobudnutia časti bytu žalovaným v 1. rade. Nezaoberal sa ani tým faktom, že je podané dovolanie na Najvyššom súde SR ohľadne zrušenia kúpnej zmluvy, na základe ktorej spôsobom odporujúcim medzinárodným zákonom a Listine ľudských práv nadobudol časť bytu žalovaný v 1. rade v konkurznom konaní voči jej manželovi. Súd sa nevyporiadal ani s tým, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe; že nepreukázal, že je zo zákona oprávnený žalovať žalovanú v 2. rade, keďže nepredložil platnú a podpísanú zmluvu medzi ním a žalovanou v 2. rade. Žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal výšku údajného nedoplatku žalovanej za žalované obdobie. V konaní súd prvej inštancie jednostranne hájil stranu žalobcu v jej neprospech. Domáha sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Alternatívne, aby konanie zastavil alebo žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol. 9. Súd prvej inštancie doručil odvolania žalovaných žalobcovi a im navzájom. 10. Žalobca sa k odvolaniam žalovaných vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.08.2015. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne a v súlade s § 139 ods. 1 OZ. V ustanovení § 10 ods. 1 ZoVB ide o spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na spoločnom pozemku tak, ako sú tieto vymedzené v § 5 ods. 1 písm. b) ZoVB. Nejde teda o podiel z podielového spoluvlastníctva k bytu ako tvrdí žalovaný v 1. rade. Vyplýva to z celého znenia § 10 ods. 1 ZoVB, konkrétne, že právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko zákon o vlastníctve bytov ako lex specialis neupravuje právne vzťahy podielových spoluvlastníkov vo vzťahu k tretím osobám je preto v tomto prípade potrebné použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve. Pokiaľ je žalovaný v 1. rade spoluvlastníkom Nehnuteľnosti a má podpísanú so žalobcom zmluvu o výkone správy, je povinný plniť si povinnosti vlastníka, a teda za byt platiť. Podľa § 10 ods. 7 ZoVB vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý neužíva, sa nemôže domáhať upustenia od povinnosti uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za výkon správy a platby za správu. K odvolaniu žalovanej v 2. rade v časti, v ktorej namietala, že nemá so žalobcom podpísanú zmluvu o výkone správy, žalobca uviedol, že podľa § 6 ZoVB na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov, pričom podľa § 8a tohto zákona je zmluva o výkone správy alebo jej zmena a zánik záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaná nadpolovičná väčšina vlastníkov a správca. Z uvedeného vyplýva, že ak aj vlastník zmluvu o výkone správy so správcom nepodpíše alebo odmieta podpísať (čo je aj prípad žalovanej v 2. rade), táto zmluva ak je uzavretá s nadpolovičnou väčšinou vlastníkov, je záväzná pre všetkých vlastníkov v bytovom dome. Návrh zmluvy o výkone správy pre žalovanú v 2. rade je podpísaný štatutárnymi zástupcami žalobcu, a už niekoľko rokov pripravený na podpis pre žalovanú v 2. rade. Navyše v zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 30.01.1995, ktorú žalovaná v 2. rade podpísala, je uvedené, že správu domu vykonáva aj naďalej prevádzateľ bytu, ktorým je žalobca, podľa nim stanovených zásad; ak sa nadobúdatelia a vlastníci bytov v dome nedohodnú inak. Žalobca opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. 11. Podaním doručeným súdu dňa 29.06.2016 žalobca doplnil svoje vyjadrenie a uviedol, že v bytovom dome prebiehalo hlasovanie o novej zmluve o výkone správy v dňoch 09.02. až 10.02.2016, a keďže nebolo platné, následne prebiehalo v dňoch 21.04. až 13.05.2016. Zmluva o výkone správy bola schválená nadpolovičnoou väčšinou všetkých vlastníkov v bytovom dome dňa 13.05.2016. Ku dňu svojej účinnosti nahradila všetky doterajšie zmluvy o výkone správy. 12. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 CSP, a po preskúmaní výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie, skutkových a právnych záverov súdu v napadnutom rozsudku a odvolacích námietok žalovaných v 1. a 2. rade dospel k záveru, že podané odvolania nie sú dôvodné. 13. Odvolací súd predovšetkým preskúmal odvolacie námietky žalovanej v 2. rade v časti, že postupom súdu prvej inštancie jej boli odňaté právo na spravodlivý proces. Zo súdneho spisu súd zistil, že po podaní žaloby vo veci dňa 25.08.2014 súd prvej inštancie na návrh žalobcu vydal platobný rozkaz zo dňa 06.10.2014, ktorý riadne doručil obom žalovaným aj s podanou žalobou. Voči platobnému rozkazu podal odpor žalovaný v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 28.10.2014, na základe ktorého došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona. V tomto čase tak žalovaná v 2. rade už vedela o prebiehajúcom súdnom konaní a o obsahu podanej žaloby, ako aj o obrane žalovaného v 1. rade v podanom odpore. Voči platobnému rozkazu podala o odpor aj samotná žalovaná v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 03.11.2014, avšak neuviedla v ňom žiadne dôvody. Následne súd prvej inštancie doručil stranám sporu poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ktoré žalovaná v 2. rade prevzala dňa 06.12.2014. Vo veci samej súd nariadil termín pojednávania na 19.03.2015, avšak predvolanie na toto pojednávanie sa nepodarilo žalovanej v 2. rade riadne doručiť, pretože si ho neprevzala na pošte v odbernej lehote. Predvolanie jej tak bolo náhradne doručené so zákonnou fikciou doručenia v súlade s vtedy platným § 47 ods. 2 OSP. Na pojednávaní preto súd prvej inštancie vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti žalovanej v 2. rade, a po ukončení dokazovania vo veci vyhlásil rozsudok. Rozsudok bol žalovanej v 2. rade riadne doručený do vlastných rúk a následne voči nemu podala odvolanie. Na základe takto zisteného postupu súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil žiadne porušenie procesných práv žalovanej v 2. rade, ktorá bola riadne oboznámená s predmetom sporu a mohla využiť všetky procesné práva vyplývajúce jej z Občianskeho súdneho poriadku. Na túto odvolaciu námietku žalovanej v 2. rade odvolací súd preto neprihliadol. Neprihliadol ani na ďalšie odvolacie námietky žalovanej v 2. rade, ktoré uplatnila až v podanom odvolaní, a to s poukazom na § 120 ods. 4 OSP, podľa ktorého musia strany sporu predložiť dôkazy a označiť skutočnosti na svoju obranu najneskôr do skončenia dokazovania vo veci. Žalovaná v 2. rade bola riadne poučená o svojich procesných právach a povinnostiach a napriek tomu svoju obranu vo veci neodôvodnila v podanom odpore proti platobnému rozkazu,, predvolanie na pojednávanie si na pošte neprevzala a z dôvodu na jej strane prebehlo pojednávanie v jej neprítomnosti. Tým zmeškala zákonnú lehotu na predloženie všetkých dôkazov a označenie skutočnosti, na ktorých chcela založiť svoju obranu voči podanej žalobe. V odvolacom konaní odvolací súd na tieto skutočnosti neprihliadol s poukazom na § 205a OSP (v súčasnosti § 366 CSP). 14. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného v 1. rade odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a na tieto poukazuje (§ 387 ods. 1, 2 CSP). K jeho záverom odvolací súd dopĺňa nasledovné: Podľa § 23 ods. 1 ZoVB s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučné spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený , a k priľahlému pozemku. V katastri nehnuteľností je zapísaný vždy len jeden spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach alebo zastavenom pozemku v rovnakej výške pri každom spoluvlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru, ku ktorému vykonávajú všetci spoluvlastníci úkony spoločne a nerozdielne. Vyplýva to z § 25 ods. 2 ZoVB v spojení s § 139 ods. 1 OZ. Tento spoluvlastnícky podiel sa ďalej nedelí a neprepočítava podľa počtu spoluvlastníkov bytu a nebytového priestoru a výšky spoluvlastníckych podielov k nim, pretože je neoddeliteľne spojený len s bytom a nebytovým priestorom, a nie s osobou konkrétneho spoluvlastníka. Podľa § 25 ods. 2 ZoVB, ak je byt alebo nebytový priestor v spoluvlastníctve, majú spoluvlastníci bytu alebo nebytového priestoru postavenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru a zodpovedajú voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome podľa osobitného predpisu, ktorým je § 136 a nasl. OZ. Uvedené ustanovenie zvýrazňuje spoluvlastnícky vzťah k bytu alebo nebytového priestoru v nadväznosti na plnenie povinností, ktoré zo spoluvlastníctva vyplývajú. Právna zodpovednosť za záväzky týkajúce sa bytu alebo nebytového priestoru sa v súlade s týmto ustanovením týkali výlučne vzťahov voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome. Voči tretím osobám spoluvlastníci bytu alebo nebytového priestoru v dome zodpovedajú priamo podľa § 139 ods. 1 OZ. V praxi to znamená, že napríklad dlhy na úhradách do fondu prevádzky, údržby a opráv, resp. dlhy vzniknuté z ročného vyúčtovania týchto platieb, si môžu ostatní vlastníci v bytovom dome prostredníctvom spoločenstva alebo správcu v plnom rozsahu uplatniť u ktoréhokoľvek spoluvlastníka bytu alebo nebytového priestoru, za ktorý dlh vznikol, a to bez ohľadu na výšku spoluvlastníckeho podielu viažuceho sa na tento byt alebo nebytový priestor v dome. Ak dôjde k úhrade celého dlhu zo strany jedného z podielových spoluvlastníkov, pohľadávka ostatných spoluvlastníkov tým zanikne a spoluvlastník má nárok voči ostatným spoluvlastníkom bytu a nebytového priestoru na náhrady v súlade s § 511 ods. 3 OZ, t. j. majú sa vyporiadať podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov k veci, ak medzi nimi nedôjde k dohode o inom spôsobe vyporiadania. Režim aktívnej i pasívnej solidarity spoluvlastníkov podľa § 139 ods. 1 OZ sa vykladá extenzívne, teda týka sa nielen pohľadávok, či dlhov vzniknutých z právnych úkonov, ale aj z protiprávnych úkonov. Žalobca preto dôvodne nedoplatok na úhradách spojených s užívaním bytu solidárne vymáhal od oboch spoluvlastníkov predmetnej Nehnuteľnosti, bez ohľadu na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov. Súd prvej inštancie tak z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery. 15. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného v 1. rade , že jeho zaviazanie na úhradu žalovaného nedoplatku vzhľadom na to, že predmetný byt neužíva by bolo v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd poukazuje na to, že ani neužívanie spoločnej nehnuteľnosti nezbavuje spoluvlastníka povinností podľa § 10 ZoVB uhrádzať preddavky a následne vyúčtovania do fondu prevádzky, údržby a opráv v bytovom dome. Povinnosť prispievať do fondu je viazaná na existenciu vlastníctva k bytu alebo nebytového priestoru v dome. O vlastníctvo každej veci sa treba starať bez ohľadu na to, do akej miery ju vlastník užíva. Pokiaľ byt nad veľkosť spoluvlastníckeho podielu užíva výlučne žalovaná v 2. rade, je vecou žalovaného v 1. rade, aby od nej požadoval primeranú finančnú náhradu a súčasne aj náhradu za tú časť nákladov, ktoré za rozhodné obdobie plnil výlučne za žalovanú v 2. rade. Vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome sú však vlastníci predmetného bytu zaviazaní spoločne a nerozdielne bez ohľadu na skutočný stav užívania v spoločnej nehnuteľnosti a veľkosť poplatkov, ktoré za rozhodné obdobie uhrádzali. 16. Odvolací súd nezistil ani dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v časti priznaného úroku z omeškania žalobcovi, keďže žalovaný v 1. rade túto časť odvolania neodôvodnil žiadnymi relevantnými skutočnosťami. 17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny. Žalobca bol plne úspešný aj v odvolacom konaní a vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže mu žiadne trovy v súvislosti s podanými odvolaniami nevznikli, odvolací súd ma tento nárok nepriznal. . K výroku pod bodom II.: 18. Žalovaná v 2. rade napadla odvolaním aj uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 25.06.2015, ktorým jej bol vyrubený súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 16,50 eur. V odvolaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 03.09.2015, uviedla, že výška jej starobného dôchodku je 205,50 eur, má vyživovaciu povinnosť voči manželovi, ktorý je dlhodobo bez príjmu a preto žiada oslobodiť od súdnych poplatkov. 19. Odvolací súd zo súdneho spisu zistil, že napadnutým uznesením boli zaviazaní na úhradu súdneho poplatku žalovaní v 1. a 2. rade spoločne nerozdielne, pričom súdny poplatok v celom rozsahu uhradil žalovaný v 1. rade kolkovými známkami podaním, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 11.08.2015. Odvolanie žalovanej v 2. rade je tak bezpredmetné, keďže súdny poplatok už súd prvej inštancie nebude od nej vymáhať. 20. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).