Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/95/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514221168 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514221168.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: Bc. E. J., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX R., t.č. J. rovnicami XX, XXX XX L., zastúpená JUDr. Martou Heidingerovou, advokátkou so sídlom Vysoká 32, 811 06 Bratislava, proti manželovi: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX V., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu Z. J., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.05.2017, č.k. 25P/90/2016-361, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.05.2017, č.k. 25P/90/2016-361, sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletú Z. J., nar. XX.XX.XXXX vo výške XXX eur mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Styk otca s maloletou Z. J., nar. XX.XX.XXXX sa n e u p r a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 25.05.2017, č.k. 25P/90/2016-361, manželstvo účastníkov Bc. E. J., rodenej G., nar. XX.XX.XXXX a Y. J., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v R., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozviedol. Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté dieťa Z. J., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej Z. J., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletou Z. J., nar. XX.XX.XXXX upravil počas každej prvej soboty v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, za miesto prevzatia a odovzdania maloletej určil miesto bydliska matky, matke uložil povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť. Manželovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške XX eur na účet Okresného súdu Bratislava IV do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie konal a rozhodol podľa § 180 CSP v neprítomnosti manžela a kolízneho opatrovníka, ktorí sa na pojednávanie súdu dňa 25.05.2017 nedostavili, hoci predvolanie mali riadne a včas doručené a svoju neprítomnosť neospravedlnili žiadnym spôsobom. O rozvode manželstva súd prvej inštancie rozhodol podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, majúc z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvale rozvrátené a v súčasnej dobe si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil preukázanú patologickú závislosť manžela na hráčstve a z toho prameniacich nezhôd a finančných problémov, ktoré vyústili do vzájomného citového odcudzenia. Tým, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode ( § 100 CMP ), zameral svoje dokazovanie na zistenie najvhodnejšieho modelu osobnej starostlivosti o maloletú z pohľadu ako záujmov maloletej, tak aj zabezpečenia práva oboch rodičov podieľať sa na starostlivosti a výchove o maloletú na čas po rozvode manželstva. Vykonanú úpravu pomerov manželov k maloletej zdôvodnil potrebou stability jej výchovného prostredia majúc na zreteli, že po ukončení spolužitia rodičov maloletá zostala v nepretržitej osobnej starostlivosti matky, v ktorej nezistil žiadne nedostatky. Pokiaľ ide o rozhodnutie o zastupovaní a správe majetku maloletej, súd s prihliadnutím na preukázanú hráčsku závislosť otca a z toho vzniknutých finančných problémov, priznal toto právo výlučne matke. Konštatoval, že otázka zverenia maloletej, jej zastupovania a správy jej majetku napokon sporná medzi rodičmi nebola. Výšku výživného na maloletú posudzoval súd prvej inštancie podľa § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného na maloletú vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej vo veku 3 rokov, ktorá nenavštevuje predškolské zariadenie, príjmu rodičov, ich možností, schopností a majetkových pomerov. Vychádzal z posledného otcom dosahovaného príjmu 460 eur netto mesačne a prihliadol na skutočnosť, že matka po ukončení rodičovskej dovolenky nastúpila do zamestnania. Určené výživné považoval za primerané a zodpovedajúce kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa. Pri úprave styku otca s maloletou uviedol, že i napriek doposiaľ sporadickému kontaktu otca s maloletou je potrebné otcovi zachovať možnosť kontaktovať sa s maloletou aspoň v obmedzenom rozsahu. Uviedol, že rozsah a spôsob realizácie styku zodpovedá vykonanému dokazovaniu a veku maloletej, pričom za potrebnú považoval prítomnosť matky pri styku, keďže maloletá otca nepozná. Matkou tvrdený negatívny vplyv otca na maloletú za preukázaný nemal. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom na maloletú a o úprave styku otca s maloletou podala prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie matka. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo ho zmeniť a výšku výživného na maloletú určiť v sume 200 eur mesačne. S úpravou styku otca s maloletou nesúhlasila pre jeho nezáujem o maloletú od jej narodenia, v dôsledku čoho maloletá otca nepozná. Zdôraznila, že otec žije neusporiadaným spôsobom života, prespáva na rôznych miestach a z dôvodu svojho duševného stavu môže byť pre maloletú nebezpečný. Poukázala na v konaní preukázané skutočnosti, že v prípade otca maloletej ide o patologického hráča, ktorý bol opakovane bezúspešne liečený na psychiatrii. Uviedla, že otec podvodným spôsobom vylákal od poškodených osôb veľké sumy peňazí, tieto sumy vyberal na základe falošných dokladov, žije nemorálnym spôsobom života, klame a podvádza. Svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej si neplní a ani sa o maloletú nijako nezaujíma. 4. Otec a kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniu matky nepodali. 5. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len CMP ), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP ), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, dospejúc k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné. 6. Tým, že predmetom odvolacieho konania v konaní o rozvod manželstva je iba časť konania týkajúca sa úpravy pomerov manželov k maloletému dieťaťu odvolací súd bude používať označenie účastníkov: matka, otec, maloleté dieťa. 7. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konanie je rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním matky len v časti určenia výživného na maloleté dieťa na čas po rozvode a v časti o o úprave styku otca s maloletou. Súd prvej inštancie rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, avšak so záverom ku ktorému v otázke výšky výživného na maloleté dieťa a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom dospel, sa odvolací súd nestotožnil. Podľa názoru odvolacieho súdu pri určovaní výšky výživného, vychádzajúc z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, bolo v danom prípade potrebné do výšky výživného vo väčšej miere premietnuť výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a skutočnosť, že otec sa na výchove a starostlivosti o maloleté dieťa žiadnym spôsobom nepodieľa. Z obsahu spisu vyplýva, že otec sa nielenže o maloleté dieťa nezaujíma, ale voči maloletému dieťaťu si neplní vyživovaciu povinnosť a to v žiadnej forme. V danom prípade podľa odvolacieho súdu bolo potrebné vychádzať z potencionality príjmu otca, pričom nie je možné prihliadať na spôsob života aký si otec zvoli ( trestná činnosť, gamblerstvo, dlhy ), ktorý ho čiastočne diskvalifikuje na trhu práce, čo však nie je možné vyhodnotiť v neprospech maloletého dieťaťa. Aj v danom prípade pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem otca, ktorý by reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky matky v súvislosti s vyhodnotením príjmov otca a jeho možnosťami a schopnosťami, berúc do úvahy aj výšku jeho posledného deklarovaného príjmu dospel k záveru o potrebe zmeny výšky výživného na maloletú. Svoju vyživovaciu povinnosť na maloletú nemôže otec v prevažnej miere prenášať na matku, ktorá sa o maloletú osobne stará a svojou prácou sa sama snaží zabezpečiť všetky jej odôvodnené potreby. Výška výživného, ktorú odvolací súd čiastočne upravil na sumu 150 eur mesačne, takto zodpovedá schopnostiam otca, miestnym možnostiam otca uplatniť sa na trhu práce, ale aj odôvodneným potrebám maloletej v jej veku a skutočnosti, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Nezaopatrené dieťa má právo na poskytovanie výživy od obidvoch rodičov v súlade s ich reálnymi možnosťami a schopnosťami. Otec sa na starostlivosti a výchove o maloleté dieťa v danom prípade podieľa výlučne iba platením výživného, a je potrebné povedať, že za takejto situácie osobná starostlivosť matky o maloletú naďalej čiastočne nahrádza jej povinnosť finančne prispievať na jej výživu. 8. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody matky proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou, odvolací súd považoval za dôvodné. Odvolací súd v danom prípade dospel k záveru, že pri zohľadnení absolútneho nezáujmu otca o maloletú od jej narodenia, v konaní preukázanej pasivity otca pri budovaní si vzťahu s maloletou, kedy otec nevyužíval svoje možnosti na kontakt s maloletou, za situácie ( ktorú na pojednávaní dňa 13.02.2017 uviedla v neprítomnosti otca jeho právna zástupkyňa ), že otec pravdepodobne vycestoval do zahraničia za prácou, nie je v záujme maloletej upravovať konkrétny rozsah jej styku s otcom. Treba zdôrazniť, že svoj formálny záujem o maloletú otec prejavil iba vo svojich vyjadreniach k návrhu matky prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne zo dňa 29.07.2016. a 14.10.2016 a na pojednávaní dňa 02.11.2016, neskôr sa konania pred súdom prvej inštancie prestal bez dostatočného ospravedlnenia osobne zúčastňovať. Jeho tvrdenia o potrebe akejkoľvek úpravy styku s maloletou z dôvodu, že tento mu matka umožňovať bez súdneho rozhodnutia nebude neobstoja, keďže otec v konaní tieto skutočnosti nepreukázal a tieto nevyplynuli ani z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. 9. S poukazom na uvedené odvolací súd vyhodnotiac odvolacie dôvody matky ako čiastočné dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku o výživnom na maloleté dieťa a vo výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom zmenil podľa § 388 CSP. 10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).