Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/229/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514222014 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514222014.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: SOZA, Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, Bratislava, Rastislavova č. 3, IČO: 00 178 454, zastúpený spoločnosťou HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Žižkova č. 7803/9, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: Salieri s. r. o., Bratislava, Chotárna č. 61, IČO: 46 328 564, o zaplatenie sumy 115,90 €, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 27. mája 2015, č.k. 24 C 485/2014-85, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 27. mája 2015, č.k. 24 C 485/2014-85, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 27.5.2015, č.k. 24 C 485/2014-85 (pôvodne bola vec vedená pod sp.zn. 26 Ro 2025/2014), žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 29,-- € pozostávajúcu zo zaplateného poplatku a sumu 119,95 € pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalovaného, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 115,90 €, úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 42,70 € od 25.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 73,20 € od 10.10.2013 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu z hromadnej licenčnej zmluvy uzavretej dňa 9.10.2012. 1.2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako z vykonaného dokazovania vyvodil tento skutkový stav veci. Žalobca je právnická osoba, neziskové občianske združenie autorov a vydavateľov hudobných diel, ktoré je podľa ustanovenia § 78 a nasl. zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon), na základe oprávnenia č. 1/2004 vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky zo dňa 10.4.2007, č. MK-2039/2007-70/5361, na dobu neurčitú organizáciou kolektívnej správy práv podľa Autorského zákona na území Slovenskej republiky. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa vo svojej podnikateľskej činnosti venuje okrem iného aj poskytovaniu služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, jej štatutárnym orgánom a konateľom je C. T. a je oprávnený konať v mene spoločnosti v plnom rozsahu samostatne. V rokoch 2012 a 2013 prevádzkoval zariadenie Hangout Cafe na Župnom námestí č. 9 v Bratislave. Dňa 9.10.2012 uzavrel žalovaný ako používateľ so žalobcom hromadnú licenčnú zmluvu o použití hudobných diel ich verejným vykonávaním a verejným prenosom, predmetom ktorej bolo udelenie licencie - súhlas žalovanému na použitie hudobných diel na čas, účel, rozsah a spôsob v zmluve uvedeným. Za použitie hudobných diel sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi autorskú odmenu podľa platného sadzobníka autorských odmien za používanie hudobných diel ich prevádzaním prostredníctvom technických zariadení a verejným vykonávaním. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s účinnosťou od 12.6.2012. Zmluvu za žalovaného podpísala dňa 20.9.2012 F. B. a zmluva nie je opatrená pečiatkou používateľa (žalovaného). Podľa záznamu o kontrole zo dňa 20.9.2012, slúžiacemu ako doklad o vyplnení hromadnej licenčnej zmluvy, spísanému s F. B., kontrola prebehla bez problémov, pracovníčka je poverená konateľom k podpisu zmluvy z dôvodu práceneschopnosti konateľa. Na základe hromadnej licenčnej zmluvy a sadzobníka dňa 9.10.2012 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 42,70 €, splatnú dňa 24.10.2012, podľa ktorej bol žalovaný povinný zaplatiť autorskú odmenu za licenciu na verejné použitie hudobných diel za obdobie od 12.6.2012 do 31.12.2012. Dňa 30.10.2012 žalobca zaslal žalovanému upomienku na úhradu nesplateného záväzku s tým, aby predmetnú faktúru uhradil najneskôr do 14.11.2012. Pokusom o zmier zo dňa 4.12.2012 žalobca opätovne vyzval žalovaného na splnenie povinnosti zaplatiť mu autorskú odmenu v sume 42,70 € v lehote do 14.12.2012. Na základe hromadnej licenčnej zmluvy a sadzobníka dňa 24.9.2013 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 73,20 € splatnú dňa 9.10.2013, podľa ktorej bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi autorskú odmenu za licenciu na verejné použitie hudobných diel za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013. Dňa 17.10.2013 žalobca zaslal žalovanému upomienku na úhradu nesplateného záväzku s tým, aby predmetnú faktúru uhradil najneskôr do 1.11.2013. Pokusom o zmier zo dňa 15.11.2013 žalobca opätovne vyzval žalovaného na splnenie povinnosti zaplatiť mu autorskú odmenu v sume 73,20 € v lehote do 25.11.2013. Dňa 31.7.2014 zaslal žalobca žalovanému poslednú výzvu pred podaním žaloby na zaplatenie autorskej odmeny spolu v sume 115,90 € v lehote 10 dní od doručenia výzvy; žalovaný uvedenú sumu nezaplatil. 1.3. Žalobca považuje hromadnú licenčnú zmluvu za platný právny úkon, žalovaný predmetnú zmluvu nerozporoval, nemal k nemu žiadne pripomienky, faktúry zaslané obyčajnou zásielkou sa mu nevrátili, z čoho vyvodil, že žalovaný faktúry riadne prevzal a nevyjadril sa k nim. Stalo sa tak až v reakcii na predžalobnú výzvu v septembri 2014, keď jeho nárok neuznal. Žalobca zdôraznil, že ak niekto pracuje za barom a pracuje s peniazmi, možno ho pokladať za osobu kompetentnú aj na podpísanie hromadnej licenčnej zmluvy. F. B. inšpektorovi uviedla, že konateľ žalovaného je práceneschopný (ktorú skutočnosť nepreveroval a ani nemal možnosť to preveriť); ako zamestnanec žalovaného každodenne vykonávala činnosť, ktorou zaväzovala aj žalovaného. Ak jediný štatutár nie je prítomný, koná za neho osoba, ktorá čiastkovými úkonmi vykonáva činnosť a zaväzuje tým aj žalovaného. 1.4. Žalovaný považuje hromadnú licenčnú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, pretože ju za neho podpísala F. B., ktorá bola len brigádničkou v pozícii čašníčka na základe dohody o pracovnej činnosti. Ako irelevantné považuje vyjadrenie inšpektora kontroly, že zmluvu podpísala za konateľa žalovaného, ktorý mal byť práceneschopný, tento v danom čase práceneschopný nebol, len sa nenachádzal na pracovisku. Inšpektor v prevádzke mohol zistiť, ktorý pracovník je zodpovedný za prevádzku; zodpovedný zástupca podniku je uvedený na dverách aj s telefónnym číslom. Podpis hromadnej licenčnej zmluvy nie je bežným úkonom a jej podpísanie nepatrilo do kompetencie F. B.. Vzhľadom na to, že išlo o písomnú zmluvu, mala mať minimálne písomné poverenie od konateľa spoločnosti. Všetky údaje v zmluve vyplnil inšpektor, na zmluve sa nachádza len podpis F. B., chýba pečiatka žalovaného. F. B. nepoveril podpísaním hromadnej licenčnej zmluvy, jej pracovnou náplňou bolo pripravovať kávu, obsluhovať zákazníkov a upratovať, nevybavovala ani objednávky a prevzatie tovaru. Nemal osobu poverenú prácou prevádzkara, túto činnosť vykonával konateľ spoločnosti sám. Predmetné faktúry ignoroval, platnosť zmluvy nenapadol, lebo zmluvu považoval za bezpredmetnú a neplatnú, podpísala ju osoba, ktorá na to nebola oprávnená. 1.5. Svedkyňa F. B. u žalovaného brigádovala ako študentka, jej náplňou práce bolo robiť prácu čašníčky a barmanky, pripravovala kávy a nápoje a obsluhovala hostí, tiež sa starala o čistotu v podniku a pripravovala pokrmy. Preberanie tovaru nemala na starosti, tovar vždy doniesol žalovaný, nepodpisovala žiadne dodacie listy ani faktúry, tovar preberala len od žalovaného, nie od dodávateľov. Firemná pečiatka bola v podniku k dispozícii, sama ju nikdy nepoužila. Potvrdila, že podpis na zmluve je jej, situáciu si presne nepamätá, na prevádzku prišiel nejaký pán, predstavil sa, ukázal preukaz, pýtal sa na prevádzkara alebo na šéfa. Povedala, že šéf nie je prítomný, dôvod neprítomnosti si nepamätá. Pán uviedol, že potrebuje podpísať papiere ohľadom hudby, ktorá hrá v podniku, že keď tam nie je šéf, treba to potvrdiť, povedal, aby zmluvu podpísala, keďže to nikto iný podpísať nemohol. Zmluvu podpísala, obsah nečítala, len názov, nevedela, či pre žalovaného z toho plynú nejaké finančné záväzky. O zmluve žalovanému povedala asi o týždeň, nespomína si, či si žalovaný zmluvu pozrel, ani na jeho reakciu. Žalovaný ju nepoveril ani nesplnomocnil, ani ústne ani písomne, na podpísanie licenčnej zmluvy. Nevie, či inšpektorovi poskytla informáciu, že konateľ je neprítomný pre práceneschopnosť. Dohoda o brigádnickej činnosti študenta medzi žalovaným a svedkyňou bola uzavretá dňa 30.7.2012, podľa ktorej od 1.8.2012 svedkyňa vykonávala prácu čašníčky a pomocnej sily, miestom výkonu práce bola prevádzkareň žalovaného Hangout Cafe, Župné námestie 9, Bratislava. 2. Rozsudok súd odôvodnil ustanovením § 5 ods. 14, § 18 ods. 2 písm. g/, h/, § 40 ods. l, § 48 ods. l, ods. 3, § 78 ods. 2, § 81 ods. l písm. a/, i/, j/, ods. 4 zákona č. 618/2003 Z.z. (Autorský zákon) v platnom znení, § 15 ods. l, ods. 2, § 16, § 31 ods. l, ods. 4 Obchodného zákonníka, § 40 ods. l Občianskeho zákonníka. Skutkovo dôvodil tým, že písomná forma právneho úkonu je dodržaná, ak text právneho úkonu podpíše konajúca osoba. Podpisom konajúcej právnickej osoby je výlučne podpis, resp. podpisy osôb, ktoré sú oprávnené konať za právnickú osobu. Právnická osoba sa môže dať zastúpiť pri konkrétnom právnom úkone inou fyzickou alebo právnickou osobou, ak na tento účel udelila takejto osobe plnomocenstvo, aby za právnickú osobu robila právne úkony. V záujme právnej istoty musí byť v plnomocenstve uvedený rozsah oprávnenia zástupcu. Štatutárnym orgánom a súčasne konateľom žalovaného v danom čase bol C. T. a bol oprávnený konať v plnom rozsahu samostatne. Zostalo nepochybné, že predmetnú hromadnú licenčnú zmluvu nepodpísal konateľ žalovaného, ale osoba prítomná na prevádzke žalovaného, ktorá nemala žiadne oprávnenie uzatvárať právne úkony v mene žalovaného. Keďže ide o písomný právny úkon, z ktorého plynú žalovanému záväzky, nemožno takýto právny úkon považovať za bežný právny úkon a tiež ho nemožno vyhodnotiť ako právny úkon patriaci do pracovnej činnosti svedkyne F. B. automaticky, len na základe jej pracovnej náplne vyplývajúcej z pracovnej zmluvy. Podľa uzatvorenej dohody o brigádnickej činnosti študenta zo dňa 30.7.2012 svedkyňa vykonávala od 1.8.2012 prácu čašníčky a pomocnej sily v prevádzke žalovaného, túto činnosť aj reálne vykonávala, v mene žalovaného nepodpisovala dodacie listy a ani nepreberala tovar od dodávateľov. Podpísanie licenčnej zmluvy nepatrí k úkonom, ku ktorým obvykle dochádzalo pri výkone práce svedkyne v rámci jej pracovnej činnosti, preto ani nemohla byť splnomocnená na tento úkon bez špeciálneho druhu zákonného splnomocnenia. Svedkyňa nebola podľa pracovnej zmluvy poverená činnosťou pri prevádzkovaní podniku s oprávnením robiť právne úkony týkajúce sa zabezpečenia chodu prevádzky, osobitným právnym úkonom nebola poverená uzatvárať právne úkony, a teda nemala oprávnenie licenčnú zmluvu podpísať. Mohla tak urobiť len kompetentná osoba, ktorá mohla podľa zápisu v obchodnom registri konať za spoločnosť alebo ktorá vo svojom mene konať za spoločnosť udelila plnomocenstvo inej osobe alebo túto osobu na daný právny úkon poverila. Hromadná licenčná zmluva je tak absolútne neplatným právnym úkonom; žalobca nepristupoval k uzavretiu licenčnej zmluvy s náležitou odbornou starostlivosťou, žalobca ako právnická osoba s oprávnením kolektívnej správy práv podľa autorského zákona mal zisťovať skutočnosť, či osoba pracujúca na prevádzke žalovaného mohla v mene žalovaného predmetný zmluvný vzťah uzavrieť z titulu svojho pracovného postavenia v spoločnosti, resp. či má konateľom spoločnosti udelené plnomocenstvo na tento právny úkon. Okrem toho na zmluve absentuje firemná pečiatka spoločnosti žalovaného. Nestotožnil sa s názorom žalobcu v tom, že ak niekto pracuje za barom, možno ho pokladať za osobu kompetentnú a oprávnenú na podpísanie hromadnej licenčnej zmluvy. Podpísanie takejto zmluvy jednoznačne nepatrí ku každodennej činnosti zamestnanca žalovaného, konkrétne svedkyne F. B., pracujúcej na prevádzke žalovaného v pozícii čašníčka a pomocná sila; na platné uzavretie zmluvy svedkyňou v mene žalovaného bolo potrebné ku zmluve priložiť písomné plnomocenstvo udelené konateľom žalovaného na daný právny úkon, čo sa nestalo. 3. Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1, § 149 ods. l O.s.p., vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Spôsob výpočtu náhrady trov konania, ich dôvodnosť súčasne odôvodnil. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 221 ods. l písm. f O.s.p. (strane sporu sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), § 205 ods. 2 písm. f/, d/, b/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Súd prvej inštancie opomenul zdôvodniť právne posúdenie prejednávanej veci v zmysle jeho návrhu, keď prejednávaná vec môže mať niekoľko právnych kvalifikácií, najmä podľa § 16 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), § 31 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník). V konaní uvádzal, že prejednávaná vec vykazuje znaky niekoľkých foriem konania za podnikateľa (§ 15, § 16 Obchodného zákonníka), či prekročenia splnomocnenia udeleného ústnou formou v zmysle ustanovenia § 33 ods. l Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie posúdil vec podľa § 15 Obchodného zákonníka a inou právnou kvalifikáciou sa nezaoberal, nezaberal sa jeho tvrdeniami, nevysporiadal sa s nimi. V tejto súvislosti poukázal na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V čase návštevy inšpektora v prevádzke žalovaného konateľ žalovaného prítomný nebol a zostalo otázne, akú má žalovaný predstavu o zabezpečení prevádzky v jeho neprítomnosti, kto je oprávnený v čase jeho neprítomnosti na nevyhnutné úkony spojené s chodom prevádzky. Zostalo nepreukázané, predovšetkým tvrdenie, že kontakty na konateľa, resp. osobu oprávnenú konať za žalovaného, sa nachádzajú pri vstupe do prevádzky, okolnosti návštevy inšpektora na prevádzke. Kto môže konať za podnikateľa v súvislosti s 15 Obchodného zákonníka, podporuje jeho právny názor rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32 Odo 845/2003, 29 Odo 569/2002, rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.zn. 7 Cb 6/2013, odkázal tiež na komentár Obchodného zákonníka. Má za to, že žalovaný nenaplnil účel ustanovení Obchodného zákonníka a v prvom rade zodpovednosť za výkon vlastného podnikania, a k takémuto záveru mohol dospieť aj súd. Z vykonaného dokazovania možno dospieť k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 9.10.2012 k uzavretiu hromadnej licenčnej zmluvy, za žalovaného konal a zmluvu podpísal svedok ako osoba v pracovnoprávnom vzťahu, čo aj sám žalovaný a svedok potvrdili dohodou o brigádnickej činnosti študenta zo dňa 30.7.2012. Absencia pečiatky žalovaného vzhľadom na uvedené nie je právne významná, keďže spôsob konania žalovaného nie je obmedzený na pripojenie firemnej pečiatky. Pre platný právny úkon právna úprav v Slovenskej republiky nevyžaduje pripojiť obchodnú či firemnú pečiatku spoločnosti, a firemná pečiatka nie je obligatórnou náležitosťou ani v prípade podpisovania zmlúv. Pravidelné činnosti vykonávané svedkom v prevádzke žalovaného, okrem iného aj predaj tovaru, ktorá činnosť v konečnom dôsledku je uzavieranie občianskoprávnych vzťahov medzi žalovaným a spotrebiteľom ústnou formou, je vykonávaná v prospech žalovaného s cieľom dosiahnuť zisk. Pri uzavieraní zmlúv má (žalobca) v zmysle udeleného oprávnenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky postavenie neziskového občianskeho združenia na ochranu a zastupovanie autorov v rozsahu udeleného oprávnenia. Toto oprávnenie všeobecne neudeľuje organizáciám kolektívnej správy také postavenie, ako je napr. postavenie orgánu štátnej správy, má obdobné oprávnenia ako iné občianske združenie a je obmedzené na informácie poskytnuté od používateľov. Používatelia nie sú priamo povinní poskytovať, sprístupňovať, akýmkoľvek spôsobom osobné údaje týkajúce sa svojich zamestnancov tretím osobám. Ak teda prvoinštančný súd argumentuje nedostatočným preverovaním osôb, ktoré za používateľ konajú, môže ísť až o konanie nad rámec kontroly a dokazovania z jeho strany (žalobcu). Takéto konanie nie je následne možné definovať ako efektívny či účinný postup, ale ako extenzívny, prílišne formalistický a míňajúci účel právnej úpravy. Svedok zmluvu dňa 20.9.2012 podpísal a svojím vlastnoručným podpisom potvrdil údaje obsiahnuté v zmluve, teda aj konať v mene žalovaného ako používateľa; v tejto súvislosti zdôraznil čl. III ods. 5 zmluvy, kde sa uvádza, že osoba, ktorá v mene používateľa uzatvára túto zmluvu, je osobou oprávnenou konať v mene používateľa. Na základe tohto vyhlásenia nemal dôvod pochybovať o oprávnenosti svedka a postupoval tak, ako by zmluva bola podpísaná osobou splnomocnenou, resp. štatutárnym orgánom žalovaného. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. V prípade, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí ako vecne správny, navrhol pripustiť dovolanie podľa § 238 ods. 3 O.s.p., pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného (právneho) významu a súčasne podľa § 237 ods. l písm. f/ O.s.p. sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Otázku zásadného právneho významu ale odvolateľ nevyslovil. Žiadal náhradu trov konania. Hoci odvolanie žalobcu smeruje aj proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, vôbec nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku v uvedenom rozsahu. 5. Žalovaný odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Podmienky prípustnosti dovolania nie sú splnené, pretože žalobca nepreukázal, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a že sa mu ako účastníkovi konania postupom prvoinštančného súdu odňala možnosť konať pred súdom. Žalobca odvíja nárok v predmetnej veci od hromadnej licenčnej zmluvy o použití hudobných diel ich verejným vykonávaním a verejným prenosom zo dňa 9.10.2012, ktorá ale nebola podpísaná osobou oprávnenou konať v mene žalovaného, a teda ide o absolútne neplatný právny úkon. Ani jeden odvolací dôvod, tvrdenie odvolateľa, nemožno považovať za dostatočný dôvod. Zdôraznil, že pre občianske súdne konanie platí zásada iura novit curia, teda že právna kvalifikácia veci je vecou súdu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.9.2010, sp.zn. 5 Cdo 196/2009. V súvislosti s touto zásadou postupoval súd prvej inštancie v prejednávanej veci, ktorý dospel k záveru, že svedkyňa F. ktorá zmluvu podpísala, bola pri práci v prevádzke žalovaného poverená konkrétnymi činnosťami vymedzenými v dohode o brigádnickej práci študenta zo dňa 30.7.2012 a internej smernice žalovaného upravujúcej najmä pravidlá správania sa na pracovisku, spôsob a zásady výkonu práce, pracovný čas, dochádzku, a preto súd prvej inštancie správne aplikoval zákonné splnomocnenie v zmysle ustanovenia § 15 ods. l Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 16 Obchodného zákonníka (podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená) je určitým doplňujúcim splnomocnením ku konaniu v mene podnikateľa uvedenom v ustanovení § 13 až § 15 Obchodného zákonníka. Ustanovenia § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujú zastupovanie na základe plnomocenstva a keďže zmluva je v písomnej forme, aj plnomocenstvo udelené na podpis zmluvy by muselo byť udelené v písomnej forme. Právny zástupca žalobcu bol prítomný pri vykonávaní dôkazov a mal možnosť sa k dôkazom vyjadriť, navrhovať vykonanie dôkazov, ale pracovné zaradenie svedkyne F. B., náplň jej práce, dôkazy vykonané v tejto súvislosti, do podania odvolania nenamietal. Návrh právnej kvalifikácie skutkového stavu nie je možné považovať za procesný úkon strany sporu v zmysle ustanovení § 95 až § 99 O.s.p., ani za výkon jej procesných práv, a preto neuvedenie inej navrhovanej právne kvalifikácie veci v rámci odôvodnenia rozsudku nie je možné považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Odkázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 44/2003, II. ÚS 78/2005), z ktorých vyplýva, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, avšak odôvodnenie rozhodnutia neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zúčastnil na všetkých pojednávaniach, súd mu umožnil vykonávať všetky procesné úkony. Odlišný názor prvoinštančného súdu na právnu kvalifikáciu veci nie je možné chápať ako postup, ktorým by súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal pracovným zaradením F. B. a jej náplňou práce za účelom posúdenia, či uzatvorenie zmluvy spadá do okruhu úkonov, ktoré sú obvyklé v rámci jej pracovnej činnosti. Preukázal súdu, že bola poverená výkonom práce čašníčky a pomocnej sily, s touto činnosťou je bežne spojené prijímanie a účtovanie objednávok od zákazníkov a nie uzatváranie zmluvných vzťahov. Okrem toho svedkyňa vykonávala prácu na základe dohody ako brigádnik, a teda nemá rovnaké právomoci a s tým súvisiacu zodpovednosť ako osoba, ktorá je poverená vedením prevádzky. Nenasvedčujú tomu ani okolnosti uzatvorenia zmluvy. Sám nie je povinný vykonávať živnosť prostredníctvom zodpovedného zástupcu, ani ho zapísať do živnostenského registra, má riadne označenú prevádzkareň s uvedením mena, priezviska osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne. Absencia jeho pečiatky na zmluve je podporný argument, s ktorým súd nespájal neplatnosť zmluvy, pretože tá bola spôsobená skutočnosťou, že zmluva bola podpísaná osobou, ktorá nemala žiadne oprávnenie zmluvu podpísať. Žalobca pri uzatváraní zmluvy mal konať s náležitou odbornou starostlivosťou, inšpektor musel vedieť, že osobou oprávnenou konať v mene žalovaného je jeho konateľ C. T. a v prípade, že F. B. mala byť poverená podpísaním zmluvy, mal si túto skutočnosť preveriť. U. vyhlásenie v zmluve o tom, že podpisujúca osoba je oprávnená konať v mene používateľa, nezbavuje žalobcu povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. 6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvej inštancie už nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. marca 2018; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalobcu, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne a právne správny, a keďže sa pridržiava dôvodov tam uvedených, správnych, rozhodnutie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). Na zdôraznenie vecnej a právnej správnosti rozsudku odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, keďže žalovaný odvolanie nepodal a žalobca jeho vecnú a právnu správnosť nenamietal. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016; C.s.p.], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 205a, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby správne vyhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom a následne vec správne právne posúdil, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). V konaní pred súdom prvej inštancie nebola zistená vada, takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). 9. Žalobca v celom konaní svoj nárok odvíja od hromadnej licenčnej zmluvy o použití hudobných diel ich verejným vykonávaním a verejným prenosom zo dňa 9.10.2012, ktorá je ale absolútne neplatným právnym úkonom a na jej základe potom nemožno žalobcovi v konaní úspech priznať; iné právne skutočnosti, dôvody, dôkazy, žalobca netvrdil, nepredložil. V konaní zostalo nepochybne preukázané, že F. B. u žalovaného nebola v riadnom pracovnom pomere, vykonávala u neho práce (len) na základe dohody o vykonaní prác a síce prácu čašníčky a pomocné práce, a len rozsah prác uvedených v dohode žalovaného zaväzoval (vo vzťahu k zákazníkom žalovaného). Z dohody o pracovnej činnosti nevyplývalo splnomocnenie svedkyne na právne úkony za žalovaného, na preberanie tovaru od dodávateľov, o čom sama vedela a o tejto skutočnosti aj ako svedkyňa vypovedala; tovar preberala len od žalovaného, písomné právne úkony neuzatvárala. Absentuje tiež osobitné splnomocnenie svedkyne zo strany žalovaného uzatvárať právne úkony za žalovaného. Chovanie svedkyne teda nepochybne zakladalo zodpovednosť žalovaného len za úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza (pri práci čašníčky, pomocnej sily). Za žiadnych okolností nemožno vyvodiť záver o tom, že bola oprávnená uzatvárať písomné právne úkony za žalovaného vo vzťahu ku tretím osobám. Napokon svedkyňa dôvodila, že nebola uzrozumená s tým, že za žalovaného uzatvára predmetný právny úkon, keď mala „podpísať papiere ohľadom hudby, ktorá hrá v podniku“. Na viditeľnom mieste v prevádzke bolo oznámené, kto za žalovaného konal, a teda nemožno v prospech odvolateľa zohľadniť to, že o prekročení rozsahu poverenia svedkyne nevedel a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani vedieť nemohol. Z týchto dôvodov nemožno potom ani dôvodiť tým, že podpísanie hromadnej licenčnej zmluvy za žalovaného svedkyňou F. B. žalovaného zaväzuje. Zmluva je dvojstranný právny úkon, na predmete ktorého sa zmluvné strany dohodnú, prejavia svoju vôľu, čo v prejednávanej veci absentuje na strane žalovaného. 10. O návrhu odvolateľa na pripustenie dovolania v prípade, žeby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, odvolací súd nerozhodoval, pretože Civilný sporový poriadok takúto možnosť súdu neumožňuje. Nebolo by tak možné ani podľa Občianskeho súdneho poriadku, pretože odvolateľ otázku zásadného právneho významu nevyslovil. 11. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 12. Žalovaný mal úspech aj v odvolacom konaní v celom rozsahu, a tak mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 262 ods. l, § 255 ods. l, § 396 ods. l C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v osobe súdneho úradníka (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č, 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).