Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/37/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514225487 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514225487.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Q. V., K.. XX.XX.XXXX, bytom: F. XX, O., v zast.: Mgr. Dávid Štefanka, so sídlom: Kutlíkova 17, Bratislava proti žalovanému: H.. B. V., K.. XX.XX.XXXX, G. X, XXX XX O., v zast.: Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s.r.o., so sídlom: Nevädzova 6C, Bratislava o zaplatenie sumy 12. 000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 56C/423/2015-171 zo dňa 27.10.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému súd priznal plnú náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil tým, že .Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.11.2014 domáhal voči žalovanému ( svojmu bratovi ) zaplatenia sumy 12.000.- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p. a. zo sumy 12.000,- eur od 17.12.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu, že žalovaným uzatvoril dňa 25.11.2011 ústne zmluvu o pôžičke na základe ktorej mu poskytol finančnú čiastku 12.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal predmetnú sumu vrátiť do 3 týždňov ( 21 dní ) od požičania t. j. do 16 12.2011. Nakoľko tak žalovaný neučinil ani na výzvu zo dňa 09.04.2014 domáha sa tejto sumy v súdnom konaní. 3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu ako i na listiny predložené žalobcom. V konaní vykonal výsluch strán sporu - žalobcu a žalovaného, vykonal výsluch svedkov Q.. V. Y., Q.. A. O., V. V., oboznámil sa s listinami : Zmluvou o pôžičke uzavretou medzi žalobcom ako veriteľom a Q.. V. Y. ako dlžníkom zo dňa 29.11.2011, listinou - Čestné vyhlásenie zo dňa 26.01.2016 Q.. V. Y., listinou - Uznanie dlhu vydaná Q.. V. Y. zo dňa 17.02.2014, listinou - Čestného prehlásenia vydanou Q. V. zo dňa 23.05.2003, potvrdenie o výbere peňažných prostriedkov žalobcom z peňažného ústavu VÚB a.s., s vyšetrovacím spisom OR PZ v Bratislave V sp. zn. ČVS:ORP-175/2-VYS-B5-2014 ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, súd zistil nasledujúci skutkový stav: 4. Výsluchom žalobcu súd prvej inštancie zistil nasledovne: Žalobca je v príbuzenskom vzťahu so žalovaným, sú bratia. Keď ho žalovaný oslovil či mu môže žalobca požičať finančné prostriedky, potreboval 20.000,- eur, žalobca mu uviedol, že disponuje iba sumou 12.000,- eur z toho 11.000,- eur mal uložených v bankovej inštitúcii (VÚB a.s., ) a 1.000,- eur mal v hotovosti. Z tohto dôvodu potom žalobca nahlásil výber finančným prostriedkov vo VÚB. Uviedol, že pri výbere ani pri odovzdaní finančných prostriedkov žalovanému nebol nikto ďalší a keď ich vybral požičal ich žalovanému na obdobie 3 týždňov. Žalovaný povedal žalobcovi, že sa nemusí báť, že ich v dohodnutom čase dostane a možno aj viac. O tom, že žalovaný žiadal žalobcu o pôžičku môže svedčiť kamarát žalovaného pán Q.. Zároveň uviedol, že o pôžičke z jeho ústneho podania vedela celá rodina žalobcu. Žalobca a žalovaný pri pôžičke nespísali žiadnu listinu. Za účelom vrátenia pôžičky posielal aj výzvy žalovanému ale aj telefonicky kontaktoval manželku žalovaného. Zároveň jej zaslal doporučený list do práce v ktorom jej popisoval situáciu, na čo ho aj kontaktovala telefonicky a pýtala sa, či si žalobca myslí, že ona má vrátiť finančné prostriedky. Poukázal aj na to, že ohľadom nevrátenia finančných prostriedkov podával aj oznámenie orgánom činných v trestnom konaní, z poskytnutých informácii mal žalobca vedomosť že žalovaný uviedol, že finančné prostriedky do mesiaca vráti. 5 K priebehu poskytnutia pôžička žalobca uviedol, že sa so žalovaným dohodli že sa stretnú o 8.00 hod ráno, kedy otvárajú banku. Žalobca sa dopravil svojím motorovým vozidlom a žalovaný vystúpil z nejakého vozidla a potom spoločne vošli do banky. Po vybratí peňazí vo výške 10.000,- eur (nakoľko došlo k pochybeniu a v pokladni sa potom vykonala oprava a doplnilo na 11.000,- eur) ktoré dostal žalobca od bankového zamestnanca do papierového vrecka hnedej farby vložil žalobca ešte svojich 1.000,- eur, spolu mal potom v obálke 12.000,- eur. Keď schádzali po schodoch žalobca odovzdal túto obálku žalovanému. Pri samotnom odovzdaní peňazí nebol prítomný nikto ďalší. Pokiaľ nebol k pôžičke vyhotovený žiadny písomný záznam žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovanému veril, je to jeho brat. Zároveň uviedol, že aj preto nebol vyhotovený žiaden záznam o pôžičke nakoľko to nebolo prvý krát keď mu požičiaval peniaze. Keď žalobca predával byt tiež mu požičal cca 1.000 000,- Sk tieto síce nevrátil v stanovenej lehote ale vrátil o pol roka neskôr, pri tejto pôžičke bola aj syn žalobcu V. V.. Žalobcovi nebol známy dôvod pre ktorý žalovaný potreboval finančné prostriedky. Keď žalobca kontaktoval žalovaného ohľadom pôžičky tak mu odpovedal aj tak, že uviedol že teraz sú peniaze v Čine, Rusku, Srbsku, Taliansku a v Maďarsku. Žalobca v konaní potvrdil, že meno V. Y. mu nič nehovorí. Z uvedených dôvodov žiadal aby súd jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu. 6. Žalovaný zotrval na dôvodoch svojho odporu k vydanému platobnému rozkazu. Namietal žalobcom tvrdené skutočnosti pokiaľ uviedol, že do banky vošli spoločne. Uviedol, že tak tomu nebolo, žalobca bol v banke sám. Žalovaný ho čakal pred bankou, kde sa v ten deň stretli prvýkrát, takže nebol pri výbere peňazí a pri tom odovzdaní peňazí. Keď žalobca vyšiel z banky postupovali k autu V.. Y. a cestou ho žalobca požiadal, že on v živote tohto V.. Y. nevidel, aby som mu peniaze odovzdal žalovaný. 7. K tvrdeniam žalobcu keď vo výpovedi žalobca spomínal, že niekedy v minulosti požičal žalovanému sumu cca 1.000.000,- Sk, uviedol, že bolo to v r. 2002 a vrátil mu to v r. 2003. Ak vo výpovedi žalobca uviedol, že som mu to vrátil pol roka po dohodnutom termíne splatnosti, tak to nie je pravda, žalovaný má o tom notársky overený dôkaz z ktorého vyplýva v akom čase žalobca prevzal peniaze. Uviedol, že žalobca neuvádza presne časové obdobie, žiadal ho aby tie termíny uvádzal presne, nakoľko je rozdiel mesiac a polrok. 8. Žalovaný poukázal na to, že kontaktoval V.. Y., ktorý podpísal listiny (Zmluva o pôžičke, uznanie dlhu a zmenka ) a dal k ich dispozícii ako dôkaz. Listiny sú podpísané iba ním - V.. Y., nakoľko žalobca to odmietol podpísať. Podpis na listinách je overený notársky dňa 17.02.2014. Podľa názoru žalovaného jediný logický dôvod prečo žalobca neprijal dané listiny je ten, že on ako osoba od V.. Y. by nikdy tieto fin. prostriedky nezískal tak si našiel ľahšiu cestu a vymáha ich od žalovaného. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že tento prípad vznikol v novembri r. 2011, bratia sa pravidelne stretávali jeden až dvakrát do týždňa, vedľa seba mali záhrady. Žalobca mal od žalovaného vedomosť, keďže žalovaný zisťoval aj po exekútoroch aj po iných právnikoch aké majú vedomosti o tomto V.. Y., a či vôbec sú tieto pohľadávky vymožiteľné a o tom spolu stále komunikovali. Na základe týchto zistení potom žalobca žaluje jeho ako brata. 9. Svedok A. O. pracuje na odbore kriminálnej polície, potvrdil, že dňa 10.3.2014 spísal záznam v súvislosti s trestným oznámením žalobcu ktoré prijal vyšetrovateľ. Uviedol, že osoby žalobcu a žalovaného kontaktoval telefonicky. Stotožnil sa s obsahom písomného záznamu zo dňa 10.3.2014. Pamätal, že v danom prípade kontaktoval ešte jedného pána, nepamätal si presne jeho priezvisko. Uviedol, že niekto z dotazovaných osôb povedal, že vec je v riešení. Svedok uviedol, že žalobca trval na trestnom oznámení, vyšetrovateľ mal však za to, že ide o súkromnoprávny spor, preto v súčinnosti s ním svedok iba vykonal šetrenie. 10. Svedok Q.. Q. Z. ako vyšetrovateľ prijal trestné oznámenie žalobcu a spísal s ním zápisnicu. Pred podaním svedeckej výpovede si tieto listiny pozrel, oživil, nakoľko to bolo v r. 2014 a uviedol, že predmetom mala byť nejaká pôžička, nepamätá si presne výšku 10.000,- eur resp. 11.000,- eur, ktorá mala byť poskytnutá bratovi. Oboznámením sa s obsahom úradného záznamu dospel k záveru že nebolo potrebné vypočúvať žalovaného a následne predmetné trestné oznámenie oznamovateľa bolo odmietnuté. 11. Svedok V. V. ( syn žalobcu ) uviedol, že o predmete konania mám vedomosť, pretože otec sa ho pýtal ako rýchlo môže získať fin. prostriedky, ktoré mal v podielových fondoch, nakoľko pracoval 8 rokov vo VUB a v tej istej banke mal otec peniaze. Svedok túto vedomosť nemal preto otca odporučil, aby sa opýtal v banke a otec mu vtedy zároveň povedal, že žalovaný potrebuje opäť požičať cca 12.000,- eur. Otcovi aj v minulosti, keď z predaja bytu požičal peniaze žalovanému, odporučil aby si na predmetnú pôžičku zabezpečil aj notársku listinu. Mal vedomosť, že žalovaný z predchádzajúcej pôžičky fin. prostriedky vrátil, ale s omeškaním. 12. Svedok nebol účastný pri rokovaniach žalobcu a žalovaného ohľadom predmetnej pôžičky. Nemal ani vedomosť o tom, či sa žalobca stretol s V.. Y. a riešil finančné ponuky. Vedel o skutočnosti, že žalobca mal požičať peniaze p. Q.. Uviedol, že žalovaný bol s p. Minárikom v obchodnom vzťahu, majú spolu chaty sú v blízkom vzťahu preto aj žalobca požičal peniaze Minárikovi, čo bolo aj na odporúčanie žalovaného. O osobe, V.. Y. sa dozvedel tak, že ďalší brat žalobcu a žalovaného býval v Austrálii a keďže si mienil kúpiť byt na Slovensku poslal fin. prostriedky svojmu kamarátovi Otovi ( bližšie údaje nemal ) a ten ich investoval prostredníctvom p. Y.. Tieto fin. prostriedky otcov brat doposiaľ nevie dostať. 13. Svedok Mgr.V. Y. v rámci svedeckej výpovede uviedol, že žalovaného pozná od strednej školy a žalobcu ako jeho brata videl dvakrát. K pôžičke ktorá je predmetom tohto konania uviedol, že spor nie je medzi bratmi, ale týka sa jeho osoby. K predmetnej pôžičke uviedol nasledovné: svedok požiadal žalovaného aby mu pomohol pri zabezpečení pôžičky 12.000,- eur, túto sumu mu žalovaný sprostredkoval od svojho brata t.j. žalobcu. Svedok predmetnú sumu potreboval pre jeden obchod ktorý nevyšiel. Následne sa stretli žalobca, žalovaný a svedok v Petržalke kde finančné prostriedky vo výške 12.000,- eur odovzdal žalobca pred svedkom žalovanému a ten ich odovzdal svedkovi. 14. V tomto smere súdu preukázal aj svoje čestné vyhlásenie zo dňa 26.01.2016, v ktorom vyhlásil, že mu boli dňa 25.11.2011 odovzdané finančné prostriedky vo výške 12.000,- eur zo strany p. Q. V., t.j. žalobcu a on sa ich zaviazal vrátiť v lehote do 3 týždňov od ich prevzatia. Na obsahu tohto vyhlásenia zotrval a opatril ho podpisom dňa 26.1.2016. Svedok vyhlásil, že žalobca ani nevyžadoval žiadnu listinu o pôžičke sumy 12.000,- eur pre svedka, nakoľko garantom tejto pôžičky bol brat žalobcu a dlžníkom žalobcu je svedok. Až následne ho kontaktoval žalovaný a požiadal ho, či by mohol podpísať listinu a potvrdil predmetnú pôžičku, potom doniesol listinu, išli aj k notárovi a podpísali ju. Pokiaľ v listinách- uznanie dlhu a na zmenke je uvedená iná suma ako v zmluve o pôžičke, svedok vysvetlil, že táto suma bola iná z toho dôvodu, že to navrhol on sám, aby táto suma tam bola preto, že žalobca musel čakať na vrátenie dlhší čas ako bolo dohodnuté, teda ide o tzv. odškodné. 15. V rámci svedeckej výpovede svedok pred konajúcim súdom deklaroval, že do konca mesiaca október 2016 bude mať na účte finančné prostriedky, z ktorých zabezpečí vrátenie žalobcovi, pričom garantuje sumu 30.000,- eur. Dodal že mal záujem o stretnutie so žalobcom, žiadal o to žalovaného, aby mu sprostredkoval stretnutie, ale žalovaný svedkovi povedal, že žalobca nemá záujem o stretnutie. Svedok nenaplnil v priebehu konania vo veci deklarované vyhlásenie, že vráti v dohodnutej lehote stranami pôžičku, toto jeho vyhlásenie potom súd považoval za účelové. 16. Z listiny - Zmluva o pôžičke uzavretou medzi žalobcom ako veriteľom a Mgr. V. Y. ako dlžníkom zo dňa 29.11.2011 bolo preukázané, že predmetom pôžičky bola suma 30.000,- eur. Z čl. 1 predmetnej zmluvy vyplýva, že predmetná suma bola žalobcom poskytnutá pred podpisom zmluvy Mgr. V. Y.. V zmysle čl. III. bolo dohodnuté, že dlžník vráti dlh bezúročne. Podľa čl. IV. dlžník vráti dlh jednorázovo v lehote do 31.12.2011. 17. Listinou - Uznanie dlhu vydaná Mgr. V. Y. zo dňa 17.02.2014 uznal Mgr. V. Y. žalobcovi pôžičku vo výške 30.000,- eur čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho uhradiť najneskôr do 18.02.2014. 18. Listinou - Čestné vyhlásenie zo dňa 26.01.2016 Mgr. V. Y. vyhlásil, že mu boli dňa 25.11.2011 žalobcom odovzdané v Bratislave finančné prostriedky vo výške 12.000,- eur ktoré sa zaviazal vrátiť do 3 týždňov odo dňa prevzatia finančných prostriedkov. 19. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Bratislave V sp. zn. ČVS:ORP-175/2-VYS-B5-2014 bolo zistené, že uznesením zo dňa 10.03.2014 vyšetrovateľ odmietol trestné oznámenie žalobcu pre podozrenie z trestného činu podvodu. 20. V priebehu konania sa strany sporu aj vzhľadom na svedkom Mgr. V. Y. deklarované vyhlásenie, že vráti zapožičané finančné prostriedky pokúšali uzatvoriť zmier, ale ich návrhy neboli navzájom akceptované. Z uvedených dôvodov žalobca trval na žalobe a žiadal konajúci súd aby jeho žalobe vyhovel. 21. Žalovaný v konaní rozporoval skutkové tvrdenia žalobcu o odovzdaní sumy 12.000,- eur. Svedeckou výpoveďou Mgr. V. Y. bolo nesporne zistené, že žalobca iba prostredníctvom svojho brata t. j. žalovaného odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi Q.. V. Y.. Aj z listín predložených v konaní vyplýva, že Mgr. V. Y. sa sám považuje za dlžníka žalobcu. Súd preto považoval námietky žalovaného o tom, že neprevzal sumu 12.000,- eur za dôvodne a v konaní preukázané. V konaní preto absentuje moment faktického odovzdania predmetu pôžičky žalovanému, ktorý v konaní žalobca nepreukázal. 22. V danom prípade žalobca ako veriteľ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky pochybnosti preukázal, že dňa 25.11.2011 osobne odovzdal žalovanému ako dlžníkovi predmet pôžičky, t.j. sumu 12.000,- eur. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca poskytoval pôžičku osobe známej žalovanému Mgr.V. Y., pričom žalovaný bol prostredníkom a garantom na vrátenie pôžičky, čo jednoznačne vyplýva zo svedeckej výpovede svedka Y. a listín ním vyhotovených. 23. Vyhodnotením svedeckých výpovedí ďalších svedkov- Q. Z., A. O. ktorí preverovali trestné oznámenie žalobcu súd dospel k záveru, že tieto iba preukázali procesný postup pri rozhodovaní orgánov PZ ale pre rozhodnutie vo veci sú bez právneho významu. Obdobne súd hodnotí aj výpoveď svedka- V. V., syna žalobcu, ktorý nebol účastný dohôd o poskytnutí pôžičky a o jej vrátení. 24. Žalobca od momentu poskytnutia finančných prostriedkov svedkovi Mgr. V. Y. prostredníctvom brata t. j. žalovaného vedel kto peniaze prevzal, kto je jeho dlžníkom, naviac keď to vyplýva aj z listín vydaných a podpísaných Mgr. V. Y.. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a dôkazov vykonaných v konaní dospel súd k záveru, že žalobca nedôvodne požaduje svoj nárok od žalovaného z titulu pôžičky zo dňa 25.11.2011. 25. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia a vychádzajúc so skutkového stavu tvrdeného v rámci procesného útoku žalobcu ktorý žalovaný v priebehu celého konania a procesnej obrany mu prislúchajúcej v konaní rozporoval, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 26. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami priznal žalovanému plnú náhradu trov konania. 27. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. Žalobca má za to, že medzi ním a žalovaným bola dňa 25.11.2011 uzatvorená ústna zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej čiastky vo výške 12.000 eur. pôkazom tohto tvrdenia je výber finančných prostriedkov žalobcom z bankovej inštitúcie VÚB, a.s. a to bezprostredne pred odovzdaním týchto finančných prostriedkov žalovanému. Čo sa týka osoby V. Y., žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že V. Y. nepozná a nikdy sa s ním nestretol, na čom žalobca zotrváva. Žalobca uvádza, že zmluva o pôžičke nebola uzatvorená písomnou formou z toho dôvodu, že žalovanému veril a už v minulosti mu požičal peniaze. Žalobca trvá na tom, že v konaní bolo preukázané, že žalovanému odovzdal peňažné prostriedky krátkou rukou na jeho žiadosť s prísľubom žalovaného, že tieto peniaze vráti. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia v trestnom konaní vedenom na OR PZ BA V, pod ČVS: ORP-175/2-VYS-B5-2014 HAN. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že predmet pôžičky bol odovzdaný prostredníctvom žalovaného tretej osobe (p. V. Y.). Žalobca dodáva, že p. Y. žiadnu z listín, predovšetkým Zmluvu o pôžičke zo dňa 29.11.2011 žalobca nepodpísal. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu nevyjadril k tomu, ako hodnotí Zmluvu o pôžičke zo dňa 29.11.2011. Žalobca považuje svedka ,V. Y. za nedôveryhodného. 28. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný považuje odvolanie žalobcu za zmätočné a nekonzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje žalovaný za vecne správny. 29. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrváva na tom, že žalovaný v konaní nepoprel prevzatie finančných prostriedkov vo výške 12.000 eur. Žalobca má za to, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal existenciu ústne uzavretej zmluvy o pôžičke. Žalobca má za to, že výpovede Q.. Z. U. Q.Y.. O. mali význam z hľadiska dokazovania a objasnili postup pri vyhotovení záznamu zo dňa 10.03.2014. žalobca zotrváva na svojich tvrdeniach v odvolaní. 30. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že žalovaný vo svojom vyjadrení účelovo poukazuje na niektoré časti výpovede žalovaného. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil výpovede Mgr. Z. U. Q.. O. v súvislosti s ostatnými dôkazmi. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno. 31. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 32. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 33. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 34. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 35. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. 36. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 37. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).