Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/348/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514228167 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514228167.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370, Prešovská 48, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s.r.o. Révová 7, Bratislava, proti žalovanej: B.. V. Y., G.. XX.XX.XXXX, K. U.I. X, K., zast. Advokátskou kanceláriou AKAK, s.r.o., Slowackého 56, Bratislava, o zaplatenie 6.587,55 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 4. apríla 2017, č.k. 15C 91/2015-105, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenia 6.587,55 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.046,73 eur od 19.04.2012 a zo sumy 540,82 eur od 25.04.2012 do zaplatenia, a žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že pre žalovanú na základe zmluvy zabezpečoval dodávku pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie na odbernom mieste na L. XX Z. K., pričom žalovaná mala platiť vodné a stočné podľa skutočnej spotreby vyúčtovacieho obdobia, ktoré bolo ročné. Dňa 17.03.2012 vystavil faktúru na sumu 6.043,43 eur splatnú dňa 18.04.2012 a dňa 04.04.2012 vystavil faktúru na sumu 540,82 eur splatnú dňa 24.04.2012, avšak žalovaná ani jednu faktúru v lehote splatnosti neuhradila. Žalovaná namietala, že fakturovaná služba jej nebola dodaná, keď poukázala na to, že v jej nehnuteľnosti sídli v nebytových priestoroch len jedna firma s maximálnym mesačným odberom 2 m3, a preto za také krátke obdobie v žiadnom prípade nemohlo byť dodaných tvrdených viac ako 3000 m3 vody. Uvedené hneď reklamovala a dňa 29.03.2012 došlo k odmontovaniu starého vodomeru a bol namontovaný nový vodomer, kde stav odobratej vody korešponduje s množstvami vody nameranými pred vystavením nezmyselnej faktúry na viac ako 6.000 eur. Namietala aj faktúru zo dňa 04.04.2012, ktorá má byť zálohovou faktúrou za mesačný odber vody. 3. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako odberateľ uzatvorili dňa 01.04.2011 zmluvu č. O. o dodávke pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd podľa zák. č. 442/2002 Z.z., pričom predmetom zmluvy je dodávka pitnej vody z verejného vodovodu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd a odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku z plochy 180 m2 v odbernom mieste L. XX Z. K. pre účel použitia „domácnosť“. Žalobca vystavil dňa 17.03.2012 vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 6.043,43 eur vrátane DPH za dodanie služby v období od 05.03.2011 do 02.03.2012 so splatnosťou 18.04.2012, pričom vo faktúre je cena za stočné a zrážky uvedená vo výške 2.969,23 eur a za vodné vo výške 3.074,20 eur, obe vrátane DPH. Konštatoval, že do spisu bol založený opis faktúry, z druhej strany ktorej vyplýva prehľad odpočtov a spotreby. Na čísle vodomeru XXXXXXX je v období od 05.03.2011 do 24.02.2012 uvedený počiatočný stav 353 m3, konečný stav 3242 m3, spotreba 2890 m3 stočné a 2890 m3 vodné. Za obdobie od 25.02.2012 do 02.03.2012 je ako počiatočný stav uvedený 3243 m3, konečný stav 3244 m3, spotreba 1 m3 pre vodné a 1 m3 pre stočné. V tabuľke rozpis vyúčtovacej faktúry je celková suma uvedená suma 5.036,19 eur ako základ DPH. Žalobca vystavil faktúru za opakované dodanie tovaru a služby č. XXXXXXXXX zo dňa 04.04.2012 na sumu 537,52 eur vrátane DPH za obdobie od 03.03.2012 do 02.04.2012 so splatnosťou 24.04.2012, keď túto faktúru vystavil na základe priemernej spotreby v odbernom mieste. Žalobca zotrval vo svojej výpovedi na tvrdení, že nameraná spotreba a teda aj vyúčtovaná cena vo vyúčtovacej faktúre je správna. Na základe reklamácie vyúčtovacej faktúry zo strany žalovanej nechal preskúšať vodomer č. XXXXXXX a podľa protokolu zo skúšky meradla č. XXXX/XXX.XX/XX vyhotoveného Slovenskou legálnou metrológiou n.o. zo dňa 15.05.2012 vodomer vyhovuje požiadavkám § 19 ods. 6 zák. č. 142/2000 Z.z.. V čase skúšky boli overovacie a zabezpečovacie značky meradla neporušené a mechanicky nepoškodené. Žalobca tvrdil, že namerané množstvo vody bolo do objektu žalovanej dodané, pričom je teoreticky možné, že nameraná spotreba vznikla poruchou za meradlom v objekte žalovanej. Žalovaná nesúhlasila, keď poukázala na to, že objekt bol v danom období využívaný na kancelárske priestory, kde sa voda využívala len na pitie a splachovanie a nameraná spotreba je teda nereálna. Poukázala na to, že podľa prehľadu odpočtov a spotreby uvedených na druhej strane vyúčtovacej faktúry za obdobie od marca 2011 do marca 2012, ktorú jej žalobca doručil, a ktorá je rozdielna od opisu faktúry, ktorú žalobca založil do spisu, je spotreba vody za obdobie od 05.03.2011 do 04.12.2011, teda za 9 mesiacov, vykázaná v množstve 27 m3. Zvýšený odber je zaznamenaný v období od 05.12.2011 do 24.02.2012, kedy počiatočný stav na vodomere je uvedený 380 m3, konečný stav 3243 m3 a spotreba v objeme 2863 m3, teda takáto spotreba je vykázaná za dva mesiace. Za obdobie od 25.02.2012 do 02.03.2012 je ďalšia spotreba vykázaná len v množstve 1 m3. Poukázala na to, že v protokole o skúške meradla je uvedený prietok vodomeru 2,5 m3 za hodinu, teda pri takomto prietoku nemohlo v žiadnom prípade pretiecť namerané množstvo vody. Uviedla, že v danom ročnom období nedošlo k žiadnej poruche k vodovodu ani pred meradlom ani vo vnútri objektu a hoci sa v protokole uvádza, že meradlo nebolo poškodené, spochybnila jeho funkčnosť a predpokladala, že mohlo dôjsť k jeho poruche. Argumentovala, že žalobca vykonal dňa 05.04.2012 výmenu vodomeru, pričom sám v oznámení, ktoré jej zaslal o demontovanom vodomere č. XXXXXXX, v poznámke uviedol „výmena - zle registrujúci“. Poukázala aj na históriu meranej vody pred fakturovaným obdobím a po ňom, keď spotreba vody v nehnuteľnosti bola od 1 m3 do 2 m3. Do spisu založila ako dôkaz znalecký posudok č. 150/2016, vypracovaný dňa 30.11.2016 T.. M. J., znalcom z odboru strojárenstvo, stroje a zariadenia na všeobecné účely, odhad hodnoty strojových zariadení v ktorom mal znalec posúdiť technický stav domového vodomera typ MN Qn 2,5 XN výrobcu SENSUS, rok výroby 2004, č. XXXXXXX s uvedením do prevádzky 1.7.2004, majiteľa BVS (žalobcu). 4. Z predmetného znaleckého posudku súd prvej inštancie zistil, že znalec v ods. 2.2 Nález, na str. 3 znaleckého posudku (okrem iného) uvádza: "Ak sporný odber na tomto odbernom mieste bol 2863 m3, tak tento objem vody by pretiekol cez daný vodomer za 1145 hodín, čo je približne 48 dní a nocí, teda 7 týždňov. Voda v takom množstve by musela vytekať priamo z vodomera do vodomernej šachty, pričom v budove by netiekla žiadna voda. Ak by toto množstvo malo pretekať cez vodovodné ventily namontované v budove, tak by to trvalo výrazne dlhšie, možno aj niekoľkokrát. Výtok takého veľkého množstva vody by tiež signalizovala zvýšená hlučnosť a to vo dne i v noci. Z vyššie uvedeného vyplýva, že je nepravdepodobné, aby také veľké množstvo vody pretieklo cez vodomer a osoby, ktoré sa pohybovali v blízkosti budovy alebo v budove nezaznamenali poruchu vodovodného rozvodu, pretože pravdepodobne len porucha mohla spôsobiť odber takého veľkého množstva vody". V Závere na strane 3 znaleckého posudku znalec odpovedá na zadanú úlohu takto: "Vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné vylúčiť technickú poruchu tohto zariadenia, je pravdepodobné, že 2863 m3 vody v období od 05.12.2011 do 24.2.2012 cez vodomer typ MN qn 2,5 XN, výrobca SENZUS, rok výroby 2004, výrobné číslo XXXXXXX, v skutočnosti nepretieklo". 5. Z prehľadu odpočtov vykonaných vodomerom č. XXXXXXX a od 05.04.2012 aj vodomerom č. XXXXXXX mal za preukázané, že v období od 15.05.2008 do 04.03.2011 bola nameraná spotreba vody v množstve 47 m3, z čoho vyplýva priemerná mesačná spotreba 1,42 m3 a v období od 02.03.2012 do 27.02.2015 bola nameraná spotreba vody v množstve 98 m3, čo predstavuje priemernú mesačnú spotrebu 2,7 m3. 6. Vec posúdil právne podľa ust. § 488 a § 489 Obč. zák., § 28 ods. 3 a 9 zák. č. 442/2002 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Mal za preukázané, že uzavretím zmluvy dňa 01.04.2011 vznikol medzi stranami sporu záväzkový zmluvný vzťah, keď žalobca sa zaviazal dodávať vodu z verejného vodovodu a odvádzať odpadové vody do verejnej kanalizácie v odbernom mieste žalovanej, a táto sa zaviazala platiť za odobratú vodu a stočné mesačné preddavkové platby podľa harmonogramu vychádzajúceho zo spotreby za predchádzajúce obdobie a zaplatiť vyúčtovanie za ročné obdobie podľa vyúčtovacej faktúry. Vyhodnotil, že žalobca svoje tvrdenie o dodanom množstve vody opieral len o údaje z vodomeru č. XXXXXXX, ktorý podľa protokolu zo skúšky nevykazoval znaky poškodenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca žalovanej v období od 05.03.2011 do 02.03.2012 také množstvo vody, aké jej vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXX, nedodal. Poukázal na to, že závery znaleckého posudku č. 150/2016 vylučujú, že predmetným vodomerom pretieklo v danom období namerané množstvo vody. Tento záver podporuje aj história odberu vody, ktorou je preukázané, že v období pred sporným meraním aj po ňom bolo priemerne dodané množstvo vody v rozpätí 1,42 až 2,7 m3 mesačne. Poukázal tiež na to, že poruchu meradla nevylúčil ani znalec ani sám žalobca, ktorý ešte pred preskúšaním tento vodomer vymenil, pretože mal pochybnosti o správnosti jeho registrácie. V liste zo dňa 27.04.2012 sám žalobca uvádza, že maximálna doba osadenia vodomeru je 6 rokov, pričom predmetný vodomer bol uvedený do prevádzky dňa 01.07.2004 a ku dňu merania 27.04.2012 uplynulo takmer 8 rokov. Z uvedeného vyhodnotil, že za týchto okolností, keď je zjavná a oprávnená pochybnosť o dodanom množstve vody by bolo v rozpore so zásadami spravodlivosti, aby zaviazal žalovanú, ktorá je spotrebiteľom, zaplatiť za niečo, čo neodobrala len preto, že tento odber bol formálne zaznamenaný pochybným meradlom. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol a to vrátane sumy vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXX, pretože suma 537,52 eur mesačne nevychádza z priemernej spotreby v predchádzajúcom období a je ako mesačný preddavok na vodné a stočné pre predmetné odberné miesto zjavne neprimeraná. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. a plne úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zdôraznil, že svoj nárok preukázal najmä faktúrami č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, fotografiou predmetného vodomeru, protokolom zo skúšky meradla, prehľadom odpočtov na danom odbernom mieste a svojim vyjadrením k znaleckému posudku. Mal za to, že týmito listinnými dôkazmi hodnoverne preukázal v celom rozsahu svoj nárok, zatiaľ, čo žalovaná svoju obranu postavila aj na tvrdeniach, ktoré neboli doposiaľ v konaní preukázané napríklad jej tvrdenie, že v rozhodnom období v nehnuteľnosti sídlila len jedna spoločnosť. Uviedol, že dodané množstvo vody jednoznačne vyplýva z listinných dôkazov, najmä z fotografie vodomeru, ktorý podľa protokolu vyhovoval stanoveným požiadavkám, a z prehľadu odpočtov na danom odbernom mieste. Poukázal tiež na to, že znalecký posudok nevylúčil, že cez predmetný vodomer v danom období pretieklo namerané množstvo vody, keď znalec vyjadril, že je nepravdepodobné, aby také veľké množstvo vody pretieklo cez vodomer, teda vyjadril len pravdepodobnosť a odber nevylúčil. Nesúhlasil so záverom, že skutočnosť, že predmetným vodomerom nepretieklo v danom období namerané množstvo vody, podporuje aj história odberu vody, keď mal za to, že skutočnosť, že za iné obdobie žalovaná odobrala menšie množstvo vody, nevylučuje, že by za iné obdobie nemohla odobrať a aj odobrala väčšie množstvo vody. Zdôraznil, že akékoľvek pochybnosti ohľadom nesprávnosti registrácie vodomeru vyvrátil protokol, ktorý potvrdil jeho správnosť. Uviedol, že si splnil svoje povinnosti a dodal žalovanej vodu, pričom žalovaná si svoju povinnosť spočívajúcu v zaplatení ceny za dodanú vodu nesplnila. Záverom súdu prvej inštancie vytkol, že nevykonal ním predložený dôkaz - fotokópiu vodomeru a v odôvodnení napadnutého rozsudku ani nevysvetlil, prečo na tento dôkaz neprihliadol. Nedostatočne sa tiež vysporiadal so skutočnosťou, že medzi ním predloženou faktúrou a faktúrou predloženou žalovanou je rozpor. 8. Žalovaná navrhla vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že na popretie tvrdení žalobcu predložila znalecký posudok, históriu platieb za odber vody pred a po rozhodujúcom období a faktúru, ktorú jej doručil žalobca, pričom v porovnaní s faktúrou, ktorú žalobca predložil v konaní existoval rozpor medzi účtovaným obdobím. Mala za to, že tieto listinné dôkazy tvrdenia žalobcu jednoznačne popreli, keď žalobca následne nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie nesprávnosti alebo spochybnenie skutočností uvedených v týchto dôkazoch. Stotožnila sa so správnym rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, v ktorom podrobne vysvetlil, z akého dôvodu žalobu zamietol. Skutočnosť, že žalobca žalovanej namerané množstvo vody nedodal, oprel nielen o predložený znalecký posudok a o históriu odberov vody, ale aj o to, že sám žalobca ešte pred preskúšaním vodomer vymenil, pretože mal pochybnosti o správnosti jeho registrácie, keď maximálna lehota osadenia vodomeru je 6 rokov, pričom ku dňu merania bol vodomer v prevádzke takmer 8 rokov. Zdôraznila, že ju nemožno postaviť do pozície nevyvrátiteľnosti stavu nameraného meradlom. Mala za to, že skúška meradla nemá žiadnu výpovednú hodnotu pokiaľ sa meranie vykonávalo vodomerom, ktorý síce skúške vyhovel, avšak znalec skonštatoval, že je nepravdepodobné, aby takýto objem v stanovenom období odberným miestom pretiekol a skonštatoval, že poruchu meradla nie je možné vylúčiť. V tejto súvislosti poukázala na to, že znalec v znaleckom posudku podrobne vysvetlil, prečo je nepravdepodobné, aby skutočne odobrala také množstvo vody, aké malo byť namerané. Z odvolania žalobcu vyplýva, že vykonanú skúšku meradla považoval za nevyvrátiteľnú domnienku. Zdôraznila, že to mal byť práve žalobca, ktorý mal vzhľadom na svoju odbornú spôsobilosť ako prevádzkovateľ verejného vodovodu posúdiť reálnosť nameraných hodnôt vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Všetky závery súdu prvej inštancie považovala za správne a riadne odôvodnené. 9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril. 10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 11. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, a v podrobnostiach na ne poukazuje. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel totiž odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku ako aj ohľadom tvrdení žalovanej, ktoré uvádzala na svoju obranu, a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobcom uplatňovaných nárokov. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 488 a § 489 Obč. zák., § 28 ods. 3 a 9 zák. č. 442/2002 Z.z., a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby žalobcu aj náležitým spôsobom a podrobne odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, zaoberal sa argumentáciou oboch sporových strán, a správne a logicky vyhodnotil vykonané dôkazy. Dospel tiež k správnemu záveru, že žalobca žalovanej v období od 05.03.2011 do 02.03.2012 také množstvo vody, aké jej vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXX v sume 6.043,43 eur, nedodal, keď vyhodnotil, že žalobcom uplatnený nárok bol vyvrátený vykonaným dokazovaním, a že suma 537,52 eur mesačne požadovaná zálohovou faktúrou č. XXXXXXXXX nevychádza z priemernej spotreby v predchádzajúcom období a je ako mesačný preddavok na vodné a stočné pre predmetné odberné miesto zjavne neprimeraná. Ak potom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 6.587,55 eur s príslušenstvom zamietol, rozhodol správne. 13. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku dospel, a jeho rozhodnutie považuje za logické, pochopiteľné, a presvedčivé. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalobcu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom sa dostatočne vysporiadal s argumentáciou strán sporu. V kontexte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zbytočné sa v odvolacom konaní zaoberať identickými námietkami žalobcu, keď závery súdu prvej inštancie sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. 14. Z obsahu odvolania žalobcu je nepochybné, že nesúhlasí výlučne s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie, keď mal na rozdiel od súdom prvej inštancie prijatých záverov za to, že z vykonaných dôkazov vyplýva to, čo on tvrdí. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dokazovanie nesprávne, pretože podľa jeho názoru on svoj nárok preukázal, a žalovaná svoju obranu nepreukázala a zopakoval svoje tvrdenia o dodanom množstve vody z konania pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa však súd prvej inštancie už vysporiadal v napadnutom rozsudku. Ohľadom znaleckého posudku uviedol, že znalec vyjadril, že je nepravdepodobné, aby také veľké množstvo vody pretieklo cez vodomer, teda vyjadril len pravdepodobnosť a odber nevylúčil, a namietal, že skutočnosť, že za iné obdobie žalovaná odobrala menšie množstvo vody, nevylučuje, že by za iné obdobie nemohla odobrať väčšie množstvo vody. Zdôraznil, že akékoľvek pochybnosti ohľadom nesprávnosti registrácie vodomeru vyvrátil protokol, ktorý potvrdil jeho správnosť. Odvolací súd sa s vyhodnotením produkovaných dôkazov stotožnil, keď považuje za potrebné poukázať na to, že žalobca svoj nárok odvodzoval výlučne od údajov nameraných vodomerom, ktorý vyhovel skúške. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu nebol preukázaný, pretože bol vyvrátený ostatnými v spore produkovanými dôkazmi, a to jednak znaleckým posudkom, zo záverov ktorého vyplýva, že je vysoko nepravdepodobné, že predmetným vodomerom pretieklo v období od 05.12.2011 do 24.02.2012 namerané množstvo vody v 2863 m3, históriou odberu vody, ktorou bolo preukázané, že v období pred sporným meraním aj po ňom bolo priemerne dodané množstvo vody v rozpätí 1,42 až 2,7 m3 mesačne, pričom poruchu meradla nevylúčil ani znalec ani sám žalobca, ktorý ešte pred preskúšaním tento vodomer vymenil, pretože mal pochybnosti o správnosti jeho registrácie, listom žalobcu zo dňa 27.04.2012, z ktorého vyplýva, že maximálna doba osadenia vodomeru je 6 rokov, pričom predmetný vodomer bol uvedený do prevádzky dňa 01.07.2004 a ku dňu merania 27.04.2012 uplynulo takmer 8 rokov. Ak žalobca tvrdil, že to, že žalovaná odobrala za iné obdobie menšie množstvo vody, nevylučuje, že by za iné obdobie nemohla odobrať väčšie množstvo vody, odvolací súd uvádza, že žalovaná odoberala konštantne „menšie množstvo vody“, a to v priemere 1,42 až 2,7 m3 mesačne, keď bolo preukázané, že v období od 15.05.2008 do 04.03.2011 bola nameraná spotreba vody v množstve 47 m3, z čoho vyplýva priemerná mesačná spotreba 1,42 m3 a v období od 02.03.2012 do 27.02.2015 bola nameraná spotreba vody v množstve 98 m3, čo predstavuje priemernú mesačnú spotrebu 2,7 m3. Za obdobie od 05.03.2011 do 02.03.2012 mala žalovaná podľa žalobcu odobrať 2890 m3, čo odvolací súd nepovažuje za „väčšie množstvo vody“, ale za množstvo enormne vysoké, na jeden rodinný dom až nepredstaviteľné, a v súlade so závermi znaleckého posudku za vysoko nepravdepodobné, keď naviac z vyúčtovacej faktúry za predmetné obdobie, ktorú žalobca doručil žalovanej, bola spotreba vody za obdobie od 05.03.2011 do 04.12.2011, teda za 9 mesiacov, vykázaná v množstve 27 m3, a vysoký odber je zaznamenaný v období od 05.12.2011 do 24.02.2012, kedy je uvedený počiatočný stav na vodomere 380 m3, konečný stav 3243 m3 a spotreba v objeme 2863 m3. Odvolací súd sa rovnako ako súd prvej inštancie so závermi znaleckého posudku stotožnil a dospel k rovnakému záveru, že len údaj formálne nameraný meradlom, ktoré síce následnej skúške vyhovelo, avšak vzhľadom na všetky ostatné v konaní produkované dôkazy nebolo možné vylúčiť jeho poruchu, nepreukazuje, že žalobca skutočne žalovanej dodal vodu vo faktúrovanom množstve, naopak, všetky ostatné dôkazy podporujú záver, že jej vodu v ním tvrdenom množstve nedodal. Ak žalobca v odvolaní namietal, že sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s rozporom medzi ním predloženou faktúrou a faktúrou predloženou žalovanou, odvolací súd žiadny rozpor nezistil, keď žalovaná predložila faktúru, ktorú jej doručil sám žalobca, pričom žalobca založil do spisu opis faktúry. Obe listiny fakturujú žalovanej rovnakú sumu za rovnaké obdobie, pričom vo faktúre, ktorú predložila žalovaná, a ktorú jej vystavil žalobca, sú obdobia odberov špecifikované len presnejšie. Či mienil žalobca spochybňovať ním vystavenú faktúru, z jeho odvolania ani nevyplýva. Ak žalobca súdu prvej inštancie vytkol, že nevykonal ním predložený dôkaz - fotokópiu vodomeru, odvolací súd uvádza, že na pojednávaní dňa 04.04.2017 oboznámil všetky listinné dôkazy, založené do spisu, a v napadnutom rozsudku ich aj riadne vyhodnotil. 15. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky z každého dôkazu potom porovná s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné, či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a podobne. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.20116, sp. zn. MCdo 1/2010). Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie rozhodoval na základe poznatkov získaných z vykonaných dôkazov a zhodných tvrdení sporových strán, a následne tieto poznatky voľne podľa svojej logickej úvahy zhodnotil a dospel k rozhodnutiu. Dôkazy teda hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany (v súlade s ust. § 191 C.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa všetkými týmito hľadiskami a zásadami riadil. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov, pričom kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorému súd dospel, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku, z ktorého v posudzovanej veci všetky závery, ku ktorým súd prvej inštancie vyhodnotením dôkazov dospel, jednoznačne vyplývajú. Ako už bolo uvedené vyššie, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je presvedčivé, pričom závery z neho plynúce sú racionálne a logické, a tiež spravodlivé. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov potom nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa s vyhodnotením produkovaných dôkazov súdom prvej inštancie stotožnil. 16. K odvolaniu žalobcu potom uvádza, že namietané nesprávne hodnotenie dôkazov, nie je opodstatnené. V tejto súvislosti považuje za potrebné pripomenúť, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, a nie sporových strán. Konštatuje tiež, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ako aj okolností rozhodných pre posúdenie dôvodnosti žaloby, dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom žalobca v odvolaní namietal len vyhodnotenie dôkazov, ktoré považoval za nesprávne. Tu považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami, a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (I. ÚS 97/97). 17. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach na tieto poukazuje za využitia ust. § 387 ods. 2 C.s.p.. Dospel totiž k záveru, že vzhľadom na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal s tvrdeniami oboch sporových strán, a teda aj žalobcu, ktorý v odvolaní už len zopakoval svoju argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie, by bola ďalšia argumentácia odvolacieho súdu len opakovaním správnych záverov vyslovených súdom prvej inštancie. 18. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože v ňom bola plne úspešná. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).