Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/69/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514229336 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514229336.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: Y.. S. A., F. XXX, F., proti žalovanej: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, o zaplatenie 757,64 eura s prísl., na odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 39C/121/2016-163, zo dňa 12.10.2016 a proti uzneseniu toho istého súdu č.k. 39C/121/2016-197, zo dňa 13.1.2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v napadnutej časti o náhrade trov konania žalovaného potvrdzuje. II. Odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 45 eur a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 39C/121/2016-197, zo dňa 13.1.2017, odmieta. III. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 45 eur; žalovanej priznal plnú náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu 30.12.2014 žiadal o vydanie platobného rozkazu, ktorým by žalovanú zaviazal na zaplatenie 757,64 eura titulom náhrady škody spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 31.1.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že mu vznikla škoda minimálne vo výške 757,64 eura v nadväznosti na vymoženie povinného zdravotného poistenia (ďalej len „PZP“) duplicitne a bez právneho dôvodu cez exekúciu EX 2734/07, dňa 31.1.2013, zrážkou 847,49 eura z jeho bankového účtu. Žalovaná odmieta vrátiť preplatok na PZP z dôvodu, že k 1.7.2005 prebehla transformácia spoločnosti na akciovú spoločnosť; zároveň porušuje povinnosti vyplývajúce zo zákona o zdravotnom poistení, že musí vrátiť sumu preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania zaplatených bez právneho dôvodu alebo časť presahujúcu správnu výšku preddavku na poistné do dvoch mesiacov od zistenia tejto skutočnosti alebo od doručenia žiadosti. Tieto skutočnosti zistil žalobca a žalovaná v júli 2007. Podľa platobného výmeru č.k. 2100/2005/1 mal žalobca zaplatiť dlžné PZP v sume 279,82 eura (8.430,- Sk) za obdobie júl 1998, 2002, 2003 a 2004. Podľa potvrdení o zaplatení PZP v deň vystavenia platobného výmeru neexistovalo dlžné poistenie. Podľa platobného výmeru č.k. 2100/2005/2 mal žalobca zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,1 % v sume 18,26 eura (550,- Sk) za obdobie jún - júl 1998. Pokiaľ by žalovaná informovala poistenca skôr, napr. v rokoch 2003-2004, bol by poplatok za oneskorené odvedenie PZP výrazne nižší alebo nulový. Podľa platobného výmeru č.k. 2100/2005/3 mal žalobca zaplatiť poplatok z omeškania za neodvedené PZP vo výške 0,2 % v sume 357 eur (10.755,- Sk) a 1,53 eura trovy konania (46,- Sk). Podľa žalobcu správne mal byť platobný výmer vystavený len na trovy konania 1,53 eura lebo v čase vystavenia platobného výmeru bolo PZP zaplatené. Pokiaľ by žalovaná informovala poistenca skôr, trovy konania by neexistovali. Platobné výmery č.k. 2100/2005/1, 2100/2005/2 a 2100/2005/3 neboli žalobcovi doručené a žalobca ich získal až po vykonaní exekúcie 25.2.2013. Žalobca sa na adrese trvalého pobytu dlhodobo nezdržiaval, od 18.8.2003 nastúpil do zamestnania v spoločnosti v Ostrave AT Computer a od 1.12.2003 bol presunutý na pobočku v Bratislave, kde mal bydlisko. Žalovaná si nesplnila oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu mal za preukázané, že exekučné konanie vedené súdnym exekútorom R.. Ľ. T. so sídlom v Šali sp. zn. Ex 2734/2007, na návrh žalovanej zo dňa 13.4.2007, bolo vykonávané na základe poverenia vydaného Okresným súdom v Nitre zo dňa 11.5.2007, č. 5403 028985* sp. zn. 19Er/68/2007, na vymoženie pohľadávky z exekučného titulu, platobných výmerov vydaných Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, pobočka Nitra: č.k. 2100/2005/1 z 26.4.2005, právoplatný dňa 22.8.2005 a vykonateľný 31.8.2005; č.k. 2100/2005/2 z 26.4.2005, právoplatný dňa 22.8.2005 a vykonateľný 31.8.2005; č.k. 2100/2005/3 z 26.4.2005, právoplatný dňa 22.3.2005 (správne má byť 22.8.2005) a vykonateľný 31.8.2005. Žalobca po obdržaní Upovedomenia o začatí exekúcie podal námietky proti exekúcii v zmysle § 50 zákona č. 233/1995 Z.z.; Okresný súd Nitra uznesením č.k. 19Er/68/2007-114, zo dňa 27.6.2011, námietky žalobcu ako povinného v exekučnom konaní ako nedôvodné zamietol. Zdôraznil, že žalobca v námietkach neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobili neprípustnosť exekúcie, alebo bránili jej vymáhateľnosti a nastali po vzniku exekučného titulu. Ďalej poukázal na uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 19Er/68/2007-38, zo dňa 20.5.2008, ktorým zamietol návrh žalobcu ako povinného na odklad exekúcie zo dňa 7.3.2008 podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. v exekučnom konaní. Žalobca ako dôvod pre odklad exekúcie uviedol, že exekúcia sa vykonáva na základe platobných výmerov, ktoré mu neboli doručené a teda sa nemohli stať exekučným titulom. Vzal do úvahy odôvodnenie rozhodnutia exekučného súdu, že k nedoručeniu písomností - platobných výmerov - mohlo dôjsť zavinením povinného, keďže povinný mal možnosť prevziať zásielku v čase uloženia na pošte, rozhodnutia boli doručované žalobcovi do vlastných rúk podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. a boli doručené náhradným doručením, t.j. uložením na pošte; moment doručenia nastal uplynutím trojdňovej zákonnej doby od uloženia (fikcia doručenia). Mal za preukázané, že k vymoženiu pohľadávky došlo 30.1.2013 odpísaním z účtu žalobcu v celkovej sume 879,41 eura a že k vymoženiu pohľadávky došlo po postúpení pohľadávky žalovanou ako postupcom na postupníka Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005 so sídlom v Bratislave, dňa 16.4.2012, ktorý sa stal právnym nástupcom oprávneného v exekučnom konaní (žalovanej v predmetnom konaní). 3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že platobné výmery neboli zrušené, exekúcia bola vykonaná na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov; vychádzal z toho, že žalobca v konaní nepreukázal zodpovednosť žalovaného za vznik škody, nepreukázal porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného, vznik škody a tým ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Uviedol, že každý z účastníkov konania nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne preukázať tvrdenia uvedené v žalobe (procesný útok), inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať, žalovaný nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci procesnej obrany proti žalobe, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Súd prvej inštancie napokon uzavrel, že nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v žalobe, t.j. nepreukázal existenciu zodpovednostného vzťahu, s poukazom na § 420 ods. 1, ods. 2, § 489 a § 488 Občianskeho zákonníka žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal právo na plnú náhradu trov konania a podľa § 5 ods. 1, písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. žalobcu zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku (45 eur) z návrhu na náhradu škody podľa položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 6 % zo základu poplatku 757 eur. 4. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, podľa obsahu ktorého žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne právne posúdenie veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných pre zistenie rozhodujúcich skutočností a to, že skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Dôvodil, že súd prvej inštancie nepreskúmal základné tvrdenia žalovanej, že žalovaná v čase vydania platobných výmerov si mohla preddavky i nedoplatky požadovať len od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou minimálne v čase účinnosti 1.1.2005 až 31.8.2005 podľa zákona č. 580/2004 Z.z. a zákona č. 581/2004 Z.z. Poukázal na § 17 ods. 7, § 18, § 19 ods. 12, § 2 ods. 5, § 6 ods. 1b zákona č. 580/2004 Z.z., z ktorých vyplýva, že platobné výmery 2100/2005/1, 2100/2005/2 a 2100/2005/3 vydané dňa 26.4.2005 nemohli nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Mal za to, že protiprávnosť žalovanej a priama zodpovednosť za vzniknutú škodu spočíva v porušení uvedených ustanovení. Namietal tiež skutočnosť, že platobné výmery mu neboli podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. riadne doručené, pretože fikcia doručenia neplatí, pokiaľ sa v mieste doručenia adresát nezdržiava. Vyčítal súdu prvej inštancie, že pokiaľ by riadne preskúmal dôkazy v spise, tzn. pracovnú zmluvu s miestom výkonu práce mimo trvalého bydliska, výplatné pásky, kde je uvedené miesto výkonu práce mimo trvalého bydliska, zmluvy o prenájme mimo trvalého bydliska a výpisy z banky, ktoré tieto skutočnosti potvrdzujú, tak by musel konštatovať, že platobné výmery nie sú podľa zákona stále riadne doručené. Považoval za nepravdivé tvrdenia žalovanej, že platobné výmery mu boli fiktívne doručené a tým nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť; toto tvrdenie sa žalovaná snaží opierať o vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR, ktorá vec neskúmala, ani o veci nerozhodovala, vyšla s domnienkou, že “mohli” prejsť 3 roky od nadobudnutia právoplatnosti a preto nemôže vec skúmať ani sa ku nej vyjadrovať; len konštatovala, že dátum právoplatnosti platobného rozkazu uvedený na pečiatke žalovanej nie je správny. Zdôraznil, že platobné výmery vtedy ešte nevidel, čísla vedel len z návrhu exekúcie, ktorý mu poskytol k nahliadnutiu právnik žalovanej strany. Žalovaná sa snaží navodiť, že k predmetným platobným výmerom sa vyjadroval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čo opäť nie je pravdivé tvrdenie; po zistení v roku 2007, že exekútor sa mu snaží doručiť návrh na začatie exekúcie, kontaktoval žalovanú, ktorá mu odporučila kontaktovať pobočku v Nitre; znova osobne predložil doklady na pobočke v Nitre a na základe potvrdení vykonali opravu v evidencii poistenca a bolo mu oznámené, že všetko je v najlepšom poriadku, rovnaké informácie dostal od zamestnávateľa. Až začiatkom roka 2008 domáhaním získal informáciu od právnika pobočky v Nitre, že exekúciu kvôli transformácii spoločnosti nemôžu stiahnuť, preto kontaktoval osobne riaditeľstvo žalovanej, kde dostal odporúčanie po asi vyše hodinovom skúmaní problému, aby podal podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý mu odpovedal, že nemôže konať, aby to riešil podnetom na Generálnu prokuratúru SR. Žalobca v dobrej viere pre riešenie spornej exekúcie kontaktoval exekútora, aby mu návrh na začatie exekúcie preposlal do práce, lebo exekútor mu nevedel doručiť do vlastných rúk niekoľkokrát z dôvodu, že sa nezdržiaval na adrese trvalého bydliska. Mama mu odovzdala asi 4-5 oznámení o zásielke na pošte v Nitre, neprekážala mu exekúcia v žiadnom poskytnutí úveru, prekážal mu fakt, že exekúcia je na zdravotné poistenie, ktoré už bolo raz riadne a načas odvedené, to znamená, že nie je postavené na právnom základe, lebo poistenie už bolo odvedené platiteľom poistenia, ktorý podľa zákona o zdravotnom poistení bol zodpovedný za oznamovaciu povinnosť (§ 11 ods. l zákona č. 273/1994 Z.z.), za výpočet i odvedenie zdravotného poistenia (§ 12 ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z.). Poukázal na to, že Generálna prokuratúra Žilina uznesením č.k. IPn 839-14-5511-4, zo dňa 3.9.2014 zistila, že v skutočnosti v rozhodujúcom období zamestnávateľ - spoločnosť AT Computer, s.r.o strhnuté poistenie riadne odvádzala, ale v tom čase bol Y.. S. A. evidovaný vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni aj ako samoplatca. Išlo o tzv. dobrovoľné poistenie, ktoré sa automaticky neanuluje pri vzniku pracovného pomeru. Na strane vtedajšieho zamestnávateľa Y.. S. A. boli splnené povinnosti odvádzateľa poistného za zamestnanca a nedošlo k spáchaniu trestného činu. Ozrejmil, že žiadna komunikácia so žalovanou pred zistením problému v rokoch 2003, 2004 a 2006, nenasvedčovala problém v evidencii poistenia. Komunikácia z roku 2002 dokazuje, že poskytoval požadované dokumenty; zároveň dokazuje, že chybou žalovanej bolo, že v odpovedi neuviedla dôvody, ktoré dokumenty čo nespĺňajú. Zrejme doniesol osobne tie isté dokumenty ešte raz, a to potvrdenie o dennom štúdiu počas požadovaných období; pri prevzatí žalovanou nebola žiadna námietka z jeho strany; v tom čase bol poberateľ sirotských dávok, čo znamená, že podľa zákona bol za neho platiteľom štát. Z prehľadu došlých a navrátených platieb za obdobie od 1.6.1998 do 17.09.2013 vystavených žalovanou vyvodil, že s účtom poistenca bolo manipulované nezákonne. Upriamil pozornosť na porušenia zákona o zdravotnom poistení - § 19 ods. 1, ods. 16, § 6 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z.z., § 10 ods. l písm. c), § 16 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. s tým, že žalovaná nedoložila súdu žiadny list (okrem platobných výmerov), ktorým by žiadala od žalobcu podklady na overenie platieb za obdobie 1.9.2003 - 31.12.2004. Namietal, že na pojednávaní mu súd neumožnil nahliadnutie do spisu pri overovaní dátumu doručenia platobného rozkazu vydaného 1.4.2016, lebo za nahliadnutie nemožno považovať vzdialenosť 2 metre a poskytnutý čas 2 sekundy; domnieva sa, že platobný rozkaz mohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, lebo žalovaný možno nestihol 15 dňovú lehotu na podanie odporu. Súdu prvej inštancie napokon vyčítal, že sa prípadom dostatočne nezaoberal, počas priebehu pojednávania mu neumožnil použiť všetky dôkazy v spise, neumožnil mu doplnenie ďalších dôkazov a ich vysvetlenie. 5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznila, že pohľadávka vyplývajúca z platobných výmerov, ktoré vystavila ešte 26.4.2005 voči žalobcovi - platobný výmer č. 2100/2005/1 na pohľadávku pozostávajúcu z neuhradeného poistného na verejné zdravotné poistenie v celkovej sume 279,82 eura, platobný výmer č. 2100/2005/2 na pohľadávku z titulu poplatku z omeškania v celkovej sume 357 eur, platobný výmer č. 2100/2005/3 na pohľadávku z titulu poplatku z omeškania v celkovej sume 18,26 eura, bola vyčíslená za obdobie, kedy bol žalobca evidovaný ako samoplatiteľ podľa § 10 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. S poukazom na §§ 88 a 84 zákona č. 581/2004 Z.z. zdôraznila, že v čase vydania predmetných platobných výmerov bola žalovaná oprávnená na ich vydanie a teda tvrdenie žalobcu, že si mala predmetnú pohľadávku uplatniť na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je neopodstatnené. Nestotožnila sa s názorom žalobcu, že porušila ustanovenia zákona č. 580/2004 Z.z. týkajúce sa vykonania ročného zúčtovania poistného, ktoré mala podľa tvrdenia žalobcu vykonať za roky 2004 -2006, nakoľko vykonanie ročného zúčtovania poistného sa zaviedlo zákonom č. 580/2004 Z.z. až od roku 2005, pričom pohľadávka voči žalobcovi vznikla do 31.12.2004, t.j. v čase kedy inštitút ročného zúčtovania poistného nebol zavedený. Uvedený argument preto pre posúdenie daného prípadu považoval za irelevantný. Vytýkala, že vyššie uvedené platobné výmery boli doručované v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. na adresu, ktorú žalobca oznámil žalovanému, t.j. na adresu Y. X, XXX XX W.. V čase doručovania platobných výmerov nebola žalovanej známa žiadna iná adresa pobytu a to z dôvodu, že inú adresu pobytu žalobca pri komunikácií so žalovanou neuvádzal. Na túto adresu boli žalobcovi doručované aj výzvy od žalovanej. Rovnakú adresu ako evidovala žalovaná, uvádzal žalobca aj na svojich podaniach, ktoré následne adresoval aj iným inštitúciám. Žalovaná bola názoru, že predmetné platobné výmery boli riadne žalobcovi doručené a nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, čo napokon potvrdila aj Generálna prokuratúra SR, ktorá zároveň konštatovala, že podnet na podanie protestu bol podaný po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Upriamila pozornosť na to, že na vymoženie pohľadávky vyčíslenej vyššie uvedenými platobnými výmermi prebiehalo exekučné konanie EX 2734/07 u súdneho exekútora JUDr. Ľ. T., Exekútorský úrad Šaľa, P. Pázmaňa 49/3; žalobca podal voči exekúcii námietky a taktiež návrh na odklad exekúcie. Okresný súd Nitra oba návrhy žalobcu zamietol. Napokon poukázala na to, že pohľadávku, ktorá bola predmetnom uvedeného exekučného konania postúpila „Zmluvou o postúpení pohľadávky“ zo dňa 16.4.2012 na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., pričom k vymoženiu pohľadávky od žalobcu došlo na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, ktoré k dnešnému dňu neboli zrušené. Jej konaním tak nevznikla žalobcovi žiadna škoda. Samotná skutočnosť, že si žalovaná existujúcu pohľadávku voči žalobcovi uplatnila vystavením platobných výmerov nezakladá vznik škody na strane žalobcu. Bola názoru, že vymoženie pohľadávky v exekučnom konaní na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov bolo v súlade s platnými právnymi predpismi s tým, že zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu nie sú v danom prípade naplnené. 6. Žalobca k vyjadreniu žalovanej na jeho odvolanie zopakoval, že platobné výmery č. 2100/2005/1, č. 2100/2005/2 a č. 2100/2005/3 vydané 26.4.2005 nemajú právny základ, lebo žalovaná mohla uplatniť svoj nárok na poistenie len na úrade a nie od poistenca. Vyjadril presvedčenie, že tieto platobné výmery nemohli nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Aj týmto protiprávnym konaním žalovanej je daná priama zodpovednosť za vzniknutú škodu. Opätovne poukázal na to, že žalovaná i súd nesprávne posudzujú fikciu doručenia, lebo jednou z podmienok je, že adresát sa musí na adrese trvalého bydliska zdržiavať, pokiaľ sa nezdržiava, nemôže sa doručovanie považovať za úspešné. Nestotožnil sa s tvrdením žalovanej, že týmto sporom sa zaoberal už Okresný súd v Nitre, lebo v tom čase ešte nebola spôsobená škoda nezmyselným vymáhaním zdravotného poistenia, ktoré už bolo raz odvedené. Okresný súd v Nitre sa zaoberal zastavením exekúcie a nemal pri svojom rozhodovaní všetky potrebné dôkazy. Žalovaná len hľadá argumenty, prečo by nemala vrátiť preplatok na zdravotnom poistení, ktorý mala do 2 mesiacov od zistenia skutočnosti vrátiť, čo nespravila a tým sa obohatila. 7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku, ktorým žalobu zamietol a žalovanej priznal plnú náhradu trov konania vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil 27.4.2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 9. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. 10. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení žalovanej z hľadiska skutočností uvádzaných na svoju obranu; vykonaným dokazovaním dospel k riadnemu zisteniu skutkového stavu, keď dospel k záveru, že platobné výmery neboli zrušené, exekúcia bola vykonaná na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov; žalobca v konaní nepreukázal zodpovednosť žalovaného za vznik škody, nepreukázal porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného, vznik škody a tým ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody; argumentácia žalobcu v odvolaní nebola spôsobilá zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľa. 11. Na ozrejmenie právnej stránky veci a na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že exekúcia bola vedená na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, ktorými boli platobné výmery žalovaného, majúce charakter rozhodnutí vydaných v správnom konaní. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je záväzné, nezmeniteľné a vynútiteľné. Priamym dôsledkom vymenovaných účinkov rozhodnutia je, že takéto rozhodnutie nie je možné z hľadiska jeho vecnej správnosti preskúmavať, nemožno ho meniť ani zrušovať v inom ako zákonom predpísanom konaní (v správnom konaní alebo v súdnom správnom konaní). Všeobecné súdy sú oprávnené mimo rámec správneho súdnictva skúmať správne akty zásadne len so zreteľom na to, či sa jedná o akty ničotné (nulitné alebo pakty), teda o akty, ktorých vady sú tak závažné, že sa neuplatňuje prezumpcia ich správnosti. Takéto akty nevyvolávajú právne účinky; od počiatku sa ne prihliada ako na akty neexistujúce. Legislatívne vymedzenie vád, ktoré spôsobujú nulitu správneho aktu zákon č. 71/1967 Zb., ani iný právny predpis neobsahuje. Právna teória a súdna prax však považujú za nulitný (ničotný) správny akt taký, ktorý je vydaný absolútne nepríslušným orgánom, za ktorý sa vo všeobecnosti považuje orgán, ktorý podľa svojho zákonného vymedzenia nie je oprávnený (nie je v jeho právomoci) o určitej veci rozhodnúť buď preto, že táto právomoc bola právnym poriadkom zverená výhradne inému orgánu (správnemu alebo súdnemu), alebo preto, že nebola výslovne priznaná ani jemu ani inému orgánu. O takýto prípad sa však v prejednávanej veci nejedná. Žalovaná (ako vyplýva z výpisu z obchodného registra) vznikla 1.7.2005 transformáciou Všeobecnej zdravotnej poisťovne v súlade so zákonom č. 581/2004 Z.z. a je právnym nástupcom Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Postavenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne (právneho predchodcu žalovanej) po prijatí zákona č. 581/2004 Z.z. až do jej zániku upravoval § 81 veta prvá spoločných, prechodných a záverečných ustanovení zákona č. 581/2004 Z.z., podľa ktorého právne postavenie doterajšej zdravotnej poisťovne, jej vnútorné právne pomery a jej práva, povinnosti a zodpovednosť v súvislosti s vykonávaním zdravotného poistenia sa do jej zániku spravujú doterajšími predpismi, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 68 ods. 7), čo okrem iného znamená, že Všeobecná zdravotná poisťovňa bola oprávnená až do jej zániku, t.j. do 1.7.2005 postupovať vo veciach zdravotného poistenia podľa zákona č. 273/1994 Z.z. Právomoc Všeobecnej zdravotnej poisťovne predpísať platiteľovi poistného platobným výmerom dlžné poistné a poplatok z omeškania bola Všeobecnej zdravotnej poisťovni zverená § 18 ods. 9 a § 23 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. Poukaz žalobcu na ustanovenia zákona č. 581/2004 Z.z., z ktorých vyvodzuje nedostatok právomoci Všeobecnej zdravotnej poisťovne vo veciach rozhodovania o nedoplatkoch z dlžného poistného a poplatkoch z omeškania, je bez akejkoľvek relevancie k prejednávanej veci. 12. Pokiaľ ide o žalobcom namietané nedoručenie platobného výmeru, k tomuto odvolací súd poznamenáva, že právoplatnosť rozhodnutia je osobitná vlastnosť rozhodnutia, ktorá spočíva v tom, že rozhodnutie sa stáva nezmeniteľným a záväzným pre účastníkov, štátne orgány, fyzické a právnické osoby. Doložka právoplatnosti nie je síce právnou skutočnosťou, ktorá by zakladala, menila alebo rušila právne vzťahy, je však úradným osvedčením o právnej skutočnosti (právoplatnosti). Tejto doložke preto svedčí prezumpcia správnosti a dôkazné bremeno na jej vyvrátenie spočíva na dlžníkovi. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že pokiaľ je na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu vedená exekúcia, okolnosti významné pre záver, či je rozhodnutie vykonateľné zisťuje aj exekučný súd, avšak len vtedy, ak je správnosť doložky právoplatnosti a vykonateľnosti spochybnená povinným. Žalobca v exekučnom konaní nepreukázal svoje tvrdenia o nesprávnosti vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, teda ani v exekučnom konaní nevyvrátil domnienku o jej správnosti. Exekučné konanie tak bolo vedené na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov žalovanej. Pokiaľ žalobca následne v konaní namietal, že platobné výmery mu neboli doručené, odvolací súd zdôrazňuje, že len samotná uvedená skutočnosť - tvrdené nedoručenie platobných výmerov a s tým spojená nesprávnosť vyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti (i keby bola žalobcom preukázaná) nezakladá právo na náhradu škody, ktorej sa žalobca domáha od žalovanej. V prípade exekúcie vedenej na základe nesprávne (predčasne) vyznačenej doložky právoplatnosti totižto môže ísť o odškodniteľnú ujmu iba vtedy, ak nebyť práve tejto nesprávnosti, vôbec by nedošlo k plneniu na základe rozhodnutí, ktoré sa stali podkladom pre vykonanie exekúcie. Škoda by teda mohla žalobcovi vzniknúť jedine za predpokladu, ak by preukázal, že rozhodnutia, na podklade ktorých bola exekúcia vykonaná boli zrušené alebo zmenené. K záveru o vecnej nesprávnosti vydaných rozhodnutí však nemôže dospieť všeobecný súd v civilnom sporovom konaní, ktorý je vydaným rozhodnutím viazaný a nemôže sám posudzovať ani zákonnosť rozhodnutí vydaných v inom konaní; k takémuto záveru môže dospieť výlučne správny orgán v zákonom predpísanom správnom konaní (v konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch), alebo súd v správnom súdnom konaní (v konaní o preskúmanie zákonnosti a postupu orgánov verejnej správy). Nakoľko platobné výmery žalovanej neboli doposiaľ zrušené ani zmenené, pri súčasnej absencii oprávnenia všeobecného súdu posudzovať ich zákonnosť a vecnú správnosť, možno uzavrieť, že právny záver súdu prvej inštancie založený na tom, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody je správny, keď zároveň len samotná skutočnosť, že žalobca považuje platobné výmery za nezákonné, súčasne tvrdiac, že mu neboli riadne doručené, nemohla mať bez ďalšieho (bez toho, aby rozhodnutia, ktoré boli podkladom pre exekúciu boli v zákonom predpísanom konaní zrušené alebo zmenené) za následok vznik škody. 13. Čo sa týka odvolacieho dôvodu žalobcu o nevykonaní navrhovaných dôkazov súdom prvej inštancie potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností ako aj dôvodu, že skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, žalobca síce formálne v odvolaní namietal naplnenie týchto odvolacích dôvodov, avšak obsahovo ničím nevysvetlil, aké navrhované dôkazy súd prvej inštancie nevykonal a aké ďalšie prostriedky procesného útoku neboli uplatnené. Tvrdené skutočnosti nie sú zrejmé ani z obsahu zápisnice z pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, z ktorej vyplýva, že listinné dôkazy založené v spise boli stranám sporu doručené, žalovaný sa k jednotlivým predloženým dôkazom počas konania zvlášť vyjadroval, čo je zachytené na zvukovom zázname z pojednávania a po poučení súdom podľa § 154 C.s.p. strany sporu uviedli, že nenavrhujú vykonať žiadne ďalšie dôkazy. Pre zákonu zodpovedajúce uplatnenie odvolacieho dôvodu nie je postačujúce, keď odvolateľ len označí niektorý z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 C.s.p. (napr. tým, že poukáže na označenie ustanovenia zákona alebo odcituje jeho text). Ustanoveniu § 365 ods. 1 C.s.p. zodpovedá a ním uloženej osobitnej náležitosti vyhovuje len také odvolanie, v ktorom sa konkrétne uvádza, z ktorých dôvodov sa napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie. Predpokladom toho je, že odvolateľ popíše (špecifikuje) okolnosti, z ktorých usudzuje, že určitý odvolací dôvod je daný. Pokiaľ v odvolaní chýba táto osobitná náležitosť, nie je (vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu uplatneným odvolacím dôvodom) vymedzený obsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné preskúmať z hľadiska opodstatnenosti takto uplatnených odvolacích dôvodov. 14. Na uvedenom základe, s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby z dôvodu nepreukázania predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody, neboli žalobcom uvádzané tvrdenia v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľa. Odvolací súd tak neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, na ktoré žalobca poukazoval vo svojom odvolaní a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 15. Žalobca napadol odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Súčasťou rozsudku bolo aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré má povahu uznesenia, tvoriaceho (však) súčasť rozsudku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 45 eur. O povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok súd prvej inštancie rozhodol podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. 16. Žalobca zároveň napadol odvolaním aj uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 39C/121/2016-197, zo dňa 13.1.2017, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie uviedol, že pomery žalobcu neodôvodňujú priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov; žalobca v podanom odvolaní žiadal preskúmanie nároku súdu prvej inštancie na súdne poplatky. Okrem iných mal za to, že vecou zdravotného poistenia je aj povinné zdravotné poistenie, ktorým sa zaoberá náhrada škody. Vyslovil názor, že vo veciach zdravotného poistenia nie je potrebné preukazovať alebo žiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov. 17. Odvolací súd preskúmal tak rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o uložení povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok 45 eur, ako aj napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 39C/121/2016-197, zo dňa 13.1.2017, prejednal odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolania smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým odvolanie nie je prípustné. 18. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Civilný sporový poriadok v § 357 pripúšťa odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. 19. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 20. Civilný sporový poriadok proti uzneseniu v zásade odvolanie nepripúšťa, prípustné je len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 357. Uznesenie, ktorým súd neprizná oslobodenie od súdnych poplatkov ako aj uznesenie, ktorým uloží povinnosť zaplatiť súdny poplatok, nie sú uvedené medzi uzneseniami, proti ktorým je odvolanie prípustné, z čoho vyplýva, že proti týmto uzneseniam odvolanie nie je prípustné. 21. Odvolací súd na uvedenom základe odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 45 eur a proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech. V zákone absentuje úprava rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, keď je odvolanie odmietnuté; odmietnutie odvolania žalobcu, ktorým napadol uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 39C/121/2016-197, zo dňa 13.1.2017, je možné po procesnej stránke považovať za jeho neúspech v konaní; úspešnej žalovanej preto odvolací súd proti žalobcovi aj v tomto prípade priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).