Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/34/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010625 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515010625.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Richarda Molnára a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obžalovaného A. E., pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zák. č. 334/2012 Z.z., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 2T/64/2015 zo dňa 24.01.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. apríla 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejedal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2T/64/2015 zo dňa 24.01.2017 bol obžalovaný A. E. uznaný za vinného zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zák. č. 334/2012 Z.z., na tom skutkovom základe, že - dňa 12.10.2009 obvinený A. E. splnomocnený svojou manželkou, Y. E. konateľkou spoločnosti E. V., spol. s r. o., so sídlom sv. G. č. XXX, T. nad D. uzavrel so spoločnosťou VB M. SK, spol. s r. o. leasingové zmluvy č. M./XX/XXXXX, M M M na zakúpenie solárií zn. Matrix V28-ER, výr. č. XXXXXX, Matrix Glammy L18-ER DEC výr. č. XXXXXX, Matrix V28-ER výr. č. XXXXXX, Matrix V28-ER výr. č. XXXXXX, na obdobie 60 mesiacov, na základe čoho obv. A. E. ako konateľ spoločnosti MA-A-A., spol. s r. o., dňa 22.10.2009 uzavrel so spoločnosťou VB M. SK, kúpne zmluvy na predmetné soláriá, s tým, že predmet leasingu bude až do doby riadneho ukončenia zmluvy majetkom spoločnosti VB M. SK, spol. s r. o. Podpisom zmlúv sa dlžník spol. E. V., spol. s r. o. zaviazal k úhrade mesačných splátok podľa splátkového kalendára, avšak predpísané splátky prestali byť zo strany E. V., spol. s r. o. platené pravidelne, na základe čoho pristúpila spoločnosť VB M. SK, spol. s r. o. k predčasnému ukončeniu zmluvy a dlžník, ktorý bol upovedomený o povinnosti vrátiť predmet leasingu, bol zároveň vyzvaný k vráteniu predmetu leasingu, čo však aj napriek výzve neurobil, ale ho poskytol tretím osobám, čím spoločnosti VB M. SK, spol. s r. o. so sídlom na U.. 1. mája č. XX, R., IČO: XXXXXXXX spôsobil škodu vo výške 59.886,14,-€. Za uvedený zločin bol odsúdený podľa § 213 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T 26/2013 zo dňa 17.05.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená spoločnosť VB M. SK spol. s r.o., so sídlom U.. 1. mája č. XX, R., s nárokom na náhradu škody, odkázaná na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. E. priamo do zápisnice, ihneď po vyhlásení rozsudku na hlavom pojednávaní dňa 24.01.2017 (čl. 352) a to čo do výroku o vine aj treste, ako aj konaniu, ktoré konaniu predchádzalo, ktoré doplnil prostredníctvom svojho obhajcu samostatným písomným podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 06.04.2017 (č.l. 367-370). V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že obžalovaný od začiatku trestného konania spáchanie trestného činu, ktorý mu je kladený za vinu popiera. Konanie obžalovaného z dôvodov špecifikovaných v tomto podaní nižšie nie je možné posudzovať ako trestný čin a to vzhľadom na čisto obchodnú povahu a okolnosti prípadu, jeho genézu, absenciu úmyslu klienta cudziu vec si prisvojiť a niekoho poškodiť a tiež vzhľadom na subsidiaritu trestnoprávneho postihu. V súlade s vyššie uvedenou námietkou považuje však za nutné ako prvé poukázať na podstatné procesné pochybenia súdu prvého stupňa a to: · na chybu vo výrokovej časti rozsudku, ktorým súd obžalovaného uznal za vinného zo spáchania uvedeného trestného činu, uviedol odlišné a nesprávne právne posúdenie skutku, že "prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čln spáchal vlámaním (trestný čin krádeže podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák.), dopustil sa konania bezprostredne smerujúceho k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle prisvojiť si cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí ním väčšiu škodu, pričom k jeho dokonaniu nedošlo a poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu vlámaním (trestný čin poškodzovanie cudzej veci podľa ust. § 245 ods. 1 Tr. zák.)" ktoré predstavuje nesúlad so skutkovou vetou uvedenou v obžalobe, v rozsudku a tiež so zákonným pomenovaním a paragrafovým znením trestného činu, za ktorý súd obžalovaného v napadnutom rozsudku odsúdil, čo je v rozpore s ust. § 163 ods. 3 Tr. por. a tiež s obžalovaciou zásadou; · chybné uvedenie formy trestného činu ako štádia pokusu trestného činu, pričom takémuto vývojovému štádiu nekorešponduje uvedená skutková veta predmetného trestného činu; · nesprávne použitie priťažujúcej okolnosti - spáchanie viac trestných činov podľa ust. § 37 písm. h) Tr. zák. pri ukladaní súhrnného trestu, čím došlo k dvojitému zohľadneniu priťažujúcej okolnosti v neprospech obžalovaného, čo je v rozpore so zásadou "ne bis in idem", lebo aj v prípade potreby ukladania súhrnného trestu samotné znenie § 41 ods. 2 Tr. zák. priamo v sebe poukazuje na použitie tohto ustanovenia na podmienku spáchania min. dvoch trestných činov a preto prihliadnutie na ust. § 37 písm. h) Tr. zák. je v danom prípade duplicitné poukázanie na tú istú okolnosť v neprospech klienta; · vzhľadom na vyššie uvedené nesprávne použite priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák. aj ukladanie trestu za použitia nesprávneho ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. a tiež ukladanie súhrnného trestu podľa nesprávneho ust. § 41 ods. 1 Tr. zák; · nesprávne určenie výšky škody v skutkovej vete rozsudku, ktorá je nepreskúmateľne navýšená v neprospech klienta v rozpore s podanou obžalobou a vykonaným dokazovaním. Podľa podanej obžaloby a skutkovej vety napadnutého rozsudku mal obžalovaný na zakúpenie solárií uzavrieť so spoločnosťou VB M. SK, spol. s.r.o. štyri leasingové zmluvy, a to zmluvu č. M./XX/XXXXX, M M M V následku predčasného ukončenia týchto leasingových zmlúv mala byť leasingovej spoločnosti spôsobená škoda vo výške 59.886,14,- €. Prvé pochybenie v tejto súvislosti vyplýva z nesprávneho výpočtu škody uvedeného už v obžalobe, ktorý výpočet súd nekriticky prebral do svojho rozsudku. Spoločnosť VB M. SK, spol. s.r.o. si v súvislosti s leasingovou zmluvou č. M./XX/XXXXX uplatnila škodu vo výške 12.334,01 Eur, v súvislosti s leasingovou zmluvou č. M./XX/XXXXX škodu vo výške 13.858,19 Eur, v súvislosti s leasingovou zmluvou č. M./XX/XXXX škodu vo výške 12.334,01 Eur, a v súvislosti s leasingovou zmluvou č. M./XX/XXXXX škodu vo výške 12.334,01 Eur. Celková suma v zmysle podanej obžaloby je potom nižšia a to vo výške 50.860,22 Eur, na rozdiel od nesprávne uvedenej sumy v obžalobe a v rozsudku vo výške 59.886,14 Eur. Len pre úplnosť v tejto súvislosti zároveň uviedol aj nesprávne vyčíslenie a uplatnenie škody samotnou spoločnosťou VB M. SK, spol. s.r.o. v rozpore so zákonom, ktorá si v rámci vyčíslenia škody pri jednotlivých leasingových zmluvách okrem istiny uplatnila aj položky nad rámec svojho zákonného nároku, a to úroky z omeškania z už uhradených splátok, úroky z ešte nevystavených faktúr, úroky z omeškania zo splátok, ktoré ešte neboli fakturované, zmluvné pokuty, ako aj ušlý zisk; · nesprávne použitie verzie Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. - v znení zák. č. 334/2012 Z.z. účinnej od 01.01.2013 do 03.07.2013; · nesprávne prihliadnutie súdu na predchádzajúce odsúdenia. Súd mal neprihliadať na predošlé 2 odsúdenia na rozsudok OS BA III zo dňa 07.02.2008 sp.zn. 3T/103/03 z dôvodu fikcie zahladenia a na rozsudok OS BA V zo dňa 02,05.2013 sp.zn. 1T/40/12 z dôvodu zrušenia tohto rozsudku neskorším rozsudkom. Okrem uvedených pochybení namieta najmä to, že súd nesprávne vyhodnotí! vykonané dôkazy, nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, dôkazy vyhodnocoval jednostranne v neprospech klienta, a skutok posúdi! ako trestný čin. Súd sa v rámci mimoriadne stručného odôvodnenia rozsudku, čo má za následok nejasnosť a najmä nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, žiadnym spôsobom nevysporiadal s obhajobou klienta a len stroho jednou vetou skonštatoval, že sa s obhajobným tvrdením klienta ohľadom o súkromnoprávneho vzťahu veci ani s nevydarenou podnikateľskou činnosťou nestotožnil. Obžalovaný svoje konanie riadne vysvetlil, pričom uviedol, že v danom prípade išlo o dohodnutý obchod kde absentuje akýkoľvek úmysel cudziu vec si prisvojiť a niekoho poškodiť. Klient uhradil zvýšené leasingové splátky vo výške viac ako 50% z hodnoty predmetov leasingov, čo predstavovalo celkovo viac ako 104.000 € leasingovej spoločnosti VB a jednotlivé leasingové splátky riadne splácal až do momentu, kedy to z jeho strany nebolo z objektívnych príčin ekonomicky možné. Od začiatku tohto obchodného vzťahu so spoločnosťou VB M. SK s.r.o. sme poukazovali na to, že obchodný rámec bol v rámci vzájomnej spolupráce klienta a leasingovej spoločnosti nastavený tak, že leasingová spoločnosť bola informovaná o umiestnení predmetných solárií aj v iných spoločnostiach a mala tiež informácie kde sa soláriá v priebehu tohto obchodného vzťahu nachádzajú. Tieto skutočnosti boli preukázané okrem iného aj výpoveďou svedka B.. G. G. v prípravnom konaní dňa 22.01.2014 a na hlavnom pojednávaní dna 17.05.2016, ktorý klienta poznal dlhšiu dobu aj z iných v minulosti už zrealizovaných obchodov, predmetný podnikateľský zámer klienta a spoločný obchod od začiatku prerokoval a tiež uzatváral. Poukazujem na dôležitú časť jeho výpovede pred súdom kde potvrdil, že model spolupráce klient dohadoval s obchodným riaditeľom B.. F. A. a tiež uviedol, že od klienta v rámci intenzívnych vzájomných rokovaní mal informácie o iných umiestneniach jednotlivých solárií, že týchto miest bolo viac a teda ie výlučne len na prevádzke spoločnosti E. V., spol. s.r.o., pričom si nespomína, či túto informáciu od klienta posunul v leasingovej spoločnosti ďalej. Svedok B.. G. G. tiež potvrdil, že spoločnosť VB M. Sk s.r.o. obchodovala s klientom v minulosti, pričom zároveň uviedol, že v niektorých prípadoch došlo tiež k úspešnému ukončeniu obchodov, pričom túto skutočnosť súd prvého stupňa v rámci hodnotenia dôkazov v odôvodnení rozsudku neuviedol. Súd taktiež neuviedol tú časť výpovede svedka, ktorá potvrdzuje obhajobu klienta ohľadom riadneho a preukázateľného oznámenia o umiestnení solárií v rôznych spoločnostiach, kde svedok uviedol, že: „Okrem preberacieho protokolu, v ktorom malo byť uvedené miesto, kde budú predmety leasingu umiestnené, by to mohlo byť v inom dokumente, pokiaľ toto miesto v čase podpisovaniu preberacieho protokolu nebolo známe. Toto miesto bol klient povinný oznámiť. Ak toto oznámil, bude to zaznamenané v systéme. Poistné oddelenie to zapíše do programu, ktorý funguje.” Túto skutočnosť zároveň potvrdzujú výpisy zo systému spoločnosti VB M. SK s.r.o. založené v rámci trestného konania samotnou spoločnosťou VB M. SK s.r.o., z ktorých je zrejmé, že leasingová spoločnosť mala vo svojom vlastnom systéme riadne zaevidované rôzne miesta v iných spoločnostiach kde sa jednotlivé predmetné solária nachádzajú. Túto skutočnosť napokon potvrdil vo svojej výpovedi aj splnomocnený zástupca spoločnosti VB M. SK s.r.o. - G.. B. R. vo výpovedí v prípravnom konaní dňa 22.01.2014. V tejto súvislosti dal do pozornosti výpoveď svedka B.. F. A., bývalého obchodného riaditeľa a prokuristu spoločnosti VB M. SK s.r.o., ktorý v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní pripustil, že predmety leasingu sa spravidla umiestňovali aj bez vedomia spoločnosti pričom súd túto skutočnosť v rámci hodnotenia dôkazov v odôvodnení rozsudku tiež neuviedol a nevysporiadal sa s ňou. U obžalovaného od začiatku chýbal akýkoľvek priamy alebo nepriamy úmysel vyžadovaný Trestným zákonom vec si prisvojiť a leasingovú spoločnosť poškodiť o čom svedčí tiež skutočnosť, že pri každom predmete leasingu s nadobúdacou cenou vyše 40.000,- € boli klientom riadne uhradené zvýšené prvé splátky vo výške až 26.000,- €, prvé riadne splátky, jednotlivé poplatky za leasingové zmluvy, a to pri každom jednom predmete leasingu. Celkovo tak za predmety leasingu klient ešte na začiatku leasingového vzťahu zaplatil spoločnosti VB M. SK s.r.o. viac ako 104.000,- €. Počas konania bolo tiež jednoznačne preukázané, že obžalovaný po dlhší čas a riadne uhrádzal jednotlivé leasingové splátky za spoločnosť E. V., s.r.o., a to až do momentu kedy sa v rámci podnikania dostal do nepriaznivej ekonomickej situácie a nemal viac prostriedky na úhradu leasingových splátok. Pokiaľ to bolo z jeho strany možné bol aj naďalej v kontakte telefonicky a osobne s leasingovou spoločnosťou resp. so spoločnosťou, ktorá mala na starosti upozorňovanie klientov leasingovej spoločnosti na úhradu leasingových splátok a na základe tohto kontaktu sa snažil vzniknutú situáciu riešiť pokiaľ to finančne zvládal. To, že obžalovaný riadne komunikoval aj v čase kedy z ekonomických dôvodov už nebol ďalej schopný leasingové splátky plnohodnotne splácať pritom potvrdil vo svojej výpovedi pracovník inkasnej agentúry svedok D. C., ktorý tiež uviedol, že obžalovaného pozná z minulosti, kedy s ním úspešne vyriešil inkasnú situáciu z dôvodu neschopnosti klienta uhrádzať leasing a to buď doplatením sumy alebo vrátením predmetu leasingu. Nikdy nebolo úmyslom obžalovaného solária prevádzkovať v rozpore s dohodnutým obchodným modelom prevádzkovania. Samotný model spolupráce pritom môj klient osobne preiednal so zamestnancami leasingovej spoločnosti -a nikdy nemal úmysel solária používať v rozpore so spoločnou dohodou resp. solária nevrátiť ani nekonal takým spôsobom aby bolo ich vrátenie akýmkoľvek spôsobom sťažené alebo zabránené. Od začiatku komunikácie s leasingovou spoločnosťou uviedol konkrétne miesta kde sa tieto solária nachádzajú, a to aj následne, keď už nevedel jednotlivé splátky z ekonomických dôvodov splácať, pričom z týchto miest solária žiadnym spôsobom neodstraňoval a nemaril ich vrátenie, čo potvrdili aj ďalší svedkovia. Svedok E. U. pred súdom vypovedal, že solárium dodané od obžalovaného bolo riadne v spoločnosti W. X N. I. v rámci prenájmu prevádzkované, zaznamenal pokus o vrátenie solária od tretích osôb, pričom predmetné solárium sa stále v tejto spoločnosti nachádza. Svedok G. G. potvrdil tiež to, že neskôr dodané solária MATRIX V28-ER a MATRIX L18-ER sa v spoločnosti W. s.r.o. v R. R. nachádzajú od začiatku dodania obžalovaným do spoločnosti W. s.r.o., v roku 2009 v bezproblémovej prevádzke a nachádzali sa tam aj v čase trestného konania, ako aj v čase výpovede tohto svedka na hlavnom pojednávaní dňa 17.05.2016 tak, ako klient celý čas uvádzal spoločnosti VB M. SK s.r.o., OČTK a súdu. Túto skutočnosť, ktorá potvrdzuje obhajobu klienta a je v jeho prospech súd v rozsudku neuviedol. Riadny obchodný vzťah v súvislosti s dodaním solárií, ich prevádzkovanie, riadnu reklamáciu, následnú výmenu ďalších solárií a komunikáciu s klientom taktiež potvrdil aj svedok C. L. v spoločnosti W. s.r.o. v R. R.. Svedok vo svojej výpovedi pred súdom dňa 15.11.2016 uviedol, že po prvých soláriách, ktoré boli s klientom riadne vyreklamované, dodal klient do spoločnosti W. s.r.o. v R. R. ďalšie dve solária, ktoré sa aj riadne prevádzkovali a ktoré sú tam dodnes. Súd v rámci hodnotenia výpovede tohto svedka v odôvodnení rozsudku nesprávne uviedol, že: „Náhradné stroje im obžalovaný nedodal a prišli tak aj o zaplatenú akontáciu." a tiež vôbec neuviedol, že podľa svedka sa tam tieto dve soláriá nachádzajú dodnes, tak ako to klient uvádza od začiatku. Na margo uvedených skutočností dávam odvolaciemu súdu tiež do pozornosti, že trestnom konaní sa nepodarilo preukázať, že by písomný prejav o predčasnom ukončení zmluvného vzťahu spoločnosti VB M. SK s.r.o. bol spoločnosti E. V. s.r.o., resp. klientovi riadne oznámený a že bol v tejto súvislosti riadne písomne vyzvaný na vrátenie predmetov leasingu, nakoľko klientovi ani štatutárovi spoločnosti E. V. s.r.o. nebolo takéto písomné oznámenie resp. výzva leasingovej spoločnosti do dnešného dňa doručená. Ako ďalšie chcem poukázať na dôležitú skutočnosť a to, že leasingová spoločnosť v čase kedy spoločnosť E. V., s.r.o. nevedela už ďalej plniť svoje záväzky, mala možnosť z jednotlivých prevádzok tieto odniesť. Navyše mala po celý čas možnosť v zmysle článku 11. jednotlivých leasingových zmlúv uspokojiť svoje pohľadávky zmenkami a tiež prostredníctvom zmluvne dohodnutého ručiteľa spol. E. V. W. & T. GMBH so sídlom vo Viedni, a to pri každej jednej leasingovej zmluve. K tomu však z nevysvetliteľných dôvodov neprišlo, spoločnosť VB M. SK s.r.o. dostupné právne prostriedky - zmenky a dohodnuté ručenie treťou osobou nevyužila a pristúpila k riešeniu svojej pohľadávky jedine podaním trestných oznámení na klienta. Je zvláštne, že spoločnosť VB M. SK s.r.o. ani na opakované otázky počas celého trestného konania nevedela odpovedať z akého dôvodu tieto zmluvne dohodnuté zabezpečovacie právne inštitúty na zabezpečenie svojich pohľadávok neuplatnila, spoločnosť VB M. SK s.r.o. neurobila žiadne právne kroky predpokladané občianskym resp. obchodným právom na ochranu svojho vlastníckeho práva. Bez toho, aby leasingová spoločnosť podala na príslušnom súde žalobu o vydanie veci alebo žalobu na zaplatenie zostatku neuhradenej časti splatného úveru, sa rozhodla podať na môjho klienta trestné oznámenie, za ktoré nemusí na rozdiel od civilnej žaloby zaplatiť súdny poplatok. Trestné právo má pritom z podstaty princípu subsidiarity trestnoprávneho postihu miesto len tam, kde sú iné prostriedky ochrany práv vyčerpané, neúčinné alebo nevhodné. Vychádzajúc z početnej a ustálenej judikatúry súdov trestné právo nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby si strážil svoje práva, ktorým má súdna ochrana poskytovať ochranu. Je však neprijateľné aby túto ochranu preberali OČTK a štát a aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnej povahy. Pokiaľ ide o osobu klienta, ide o slušného človeka, ktorý po nevydarenej podnikateľskej etape svojho života je riadne zamestnaný v spoločnosti T. a pomáha tak zabezpečiť neľahkú finančnú situáciu svojim dvom maloletým deťom a manželke, nakoľko sú voči nemu vedené viaceré exekúcie práve z dôvodu spomenutého neúspešného podnikania. Som presvedčený, že nie je možné v zmysle Trestného zákona a vyššie uvedenej zásady "ultima ratio" postihovať práve takýto prípad, kedy z objektívnych ekonomických dôvodov prestane byť niekto schopný plniť si svoje obchodné záväzky voči druhej zmluvnej strane. Som presvedčený, že povaha tejto konkrétnej veci je čisto súkromnoprávneho charakteru a má sa riešiť prostredníctvom inštitútov civilného práva. V tejto súvislosti tiež na okraj dodávam, že aj v prípade nedodržania lehoty na vrátenie zverenej veci (za predpokladu riadneho oznámenia a vyzvania osoby na vrátenie veci) nie je spreneverou; takéto konanie by mohlo byť považované za spreneveru až v prípade kedy by osoba odmietla vec vrátiť. Má za to, že na základe vyššie uvádzaných skutočností prvostupňový súd nepostupoval v zmysle zákona, keď dôkazy v trestnom konaní vyhodnocoval v rozpore s vykonaným dokazovaním, v rozpore s ust. § 10 ods. 2 a s ust. § 168 ods. 1 Trestného poriadku a tiež sa neriadil jednou zo základných zásad právneho poriadku, a to zásadou "in dubio pro reo", ktorá vychádza z princípu prezumpcie neviny. Záver o vine páchateľa musí byť bezpochyby postavený na skutkovom stave, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia pritom sám osebe nestačí k tomu, aby mohol tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu. V predmetnej veci ide práve o takýto prípad, keď akékoľvek prípadné pochybnosti je potrebné vyhodnotiť v prospech obžalovaného. Základné zásady trestného konania totiž vyžadujú, aby rozhodnutie o vine bolo opreté o jednoznačne zistené fakty. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z verzií skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť takú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a ak zostanú po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné rozhodnúť v prospech obžalovaného. Na základe vyššie uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd po preskúmaní veci napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. zrušil v celom rozsahu a vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. b/ Tr. por., alternatívne, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V a to podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava V 23.05.2017. Uviedol v ňom, že rozsudok okresného súdu síce trpí formálnymi vadami, keď v právnej vete výroku o vine sú uvedené iné skutkové podstaty trestných činov, ako v skutkovej a kvalifikačnej vete rozsudku, avšak tento bol vynesený na základe podrobne a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, riadne odôvodnený, pričom podľa jeho názoru vina obžalovaného A. E. bola bezpochyby preukázaná svedeckými výpoveďami svedkov G.. B. R., C. L., B.. F. A., B.. G. G., ktorí zhodne a súhlasne usvedčili obžalovaného zo spáchania zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., ktorý napriek vedomosti o tom, že nesmie prenajať solária inému subjektu tak urobil, splátky nesplácal, napriek výzve na vrátenie predmetu leasingu tak neurobil, po komunikácii s majiteľom najprv prisľúbil, že solária vráti, neskôr sa zatajoval, nezdvíhal telefóny a naďalej disponoval s vecou v rozpore so zmluvou. Solária boli poruchové, po ich odobratí z prevádzok, kde boli umiestnené neplatil žiadne splátky. Odvolanie obžalovaného považuje za nedôvodné, pričom obžalovaný sa štvrtýkrát dopustil protiprávneho konania majetkového charakteru a preto považuje toto za nedôvodné. Poškodená organizácia VB M. SK, s.r.o. Bratislava sa k odvolaniu obžalovaného písomne nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, ktoré trpí podstatnou chybou, neodstrániteľnou na verejnom zasadnutí a z toho dôvodu bolo potrebné rozhodnúť o podanom odvolaní obžalovaného na neverejnom zasadnutí (§ 326 ods. 1 písm. b/ Tr. por.). Na neverejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti, determinovanej podaným odvolaním obžalovaného zistil, že prvostupňový odsudzujúci rozsudok je minimálne predčasný pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli zistené chyby rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), pričom vznikli aj pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy ( § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por.), že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/ TArticles.ascx&LngID=0&zzsrlnkid=6756548&phContent=%7E/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=30279&FragmentId1=0&FragmentId2=0> ( § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.). Preskúmaním napadnutého rozsudku, ako aj konania mu predchádzajúceho v rozsahu vyššie uvádzaného ustanovenia Tr. por. odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol predčasne, na podklade skutkového stavu veci, ktorý dôvodne vyvoláva pochybnosti o správnosti a úplnosti jeho zistenia, a to vzhľadom na odvolacie tvrdenia obžalovaného. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Vyššie citovanými základnými zásady trestného konania sa súd prvého stupňa evidentne neriadil, keď z vykonaného dokazovania nemožno urobiť jednoznačný záver o vine obžalovaného, keďže nie sú objasnené všetky okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutku. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného (tento v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vypovedať), ktorý učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por., že sa cíti nevinný zo spáchania žalovaného skutku a k veci uviedol, že pokiaľ bolo možné, splátky si plnil a komunikoval ohľadne plnenia splátok, nemal záujem poškodiť spoločnosť VB M.. Po jeho vzatí do vyšetrovacej väzby mu už komunikácia nebola umožnená. Na otázku prokurátora, akým spôsobom mu boli doručené výzvy na vydanie predmetného predmetu leasingu uviedol, že zo strany firmy bola uvedená adresa na ich sklad a bolo mu oznámené, že oni si to tam sami preberú a prevezú. K výzve sa nespisovala žiadna dokumentácia. V Banskej Bystrici a v Košiciach sa nachádzajú dva kusy zariadenia, pričom v Banskej Bystrici jedno vertikálne, jedno horizontálne, jeden kus v Košiciach a jeden kus v Rakúsku. Pokiaľ sa týka otázky umiestnenia zariadení do iných prevádzok tretích osôb, ktorých postup bol vylúčený všeobecnými leasingovými podmienkami, tieto nečítal a takýto model umiestnenia zariadení prezentoval od začiatku. Žiadny doklad o tom, že by spoločnosť VB M. povolila umiestnenie zariadení do prevádzok tretích osôb nemá. Namietal, že nedostal žiadnu výzvu na vrátenie predmetu leasingu a ukončenie leasingového vzťahu. Následne bol vypočutý splnomocnenec poškodenej strany VB M. s.r.o. B. R., ktorý uviedol, že má vedomosť o tom, že obžalovaný bol kontaktovaný spoločnosťou O.- M., s.r.o., ktorá ho vyzvala na vrátenie predmetu leasingu. Obžalovaný prisľúbil, že oznámi ich spoločnosti adresy, kde sa predmety leasingu nachádzajú a následne prestal s nimi komunikovať. Nedvíhal telefóny a zatajoval sa. Pokiaľ ide o škodu vo výške 59.886,14 eur, táto výška je popísaná v každom jednotlivom záverečnom finančnom vysporiadaní a v každej jednotlivej zmluve. V týchto zmluvách sú uvedené osoby, ktoré toto vypracovávajú a ktoré by sa vedeli k tomu bližšie vyjadriť. Následne bol vypočutý svedok B.. F. A., ktorý uviedol, že na predmetný prípad si nespomína, vzhľadom na časový odstup od spáchania skutku. Pokiaľ by riešili niečo veľmi špeciálne, tak by si to určite pamätal. V spoločnosti pracoval do konca roku 2009. Vyjadril sa však k tomu, že pokiaľ by osoba prenajala predmety leasingu tretej osobe a využívalo by sa to na ďalšiu zárobkovú činnosť, určite obžalovaný potreboval súhlas ich spoločnosti. Rovnako aj na umiestnenie týchto predmetov do iných priestorov ako sú priestory spoločnosti, ktorá tieto leasingové zmluvy uzavrela. Spravidla sa umiestňovali tieto predmety aj bez ich vedomia, ale aj k tomuto umiestneniu bol potrebný ich súhlas a je to uvedené aj vo všeobecných zmluvných podmienkach. Ak by im bolo oznámené, že predmety leasingu sa nachádzajú v iných spoločnostiach bolo by to zaznamenané v podkladoch. Svedok E. U. sa vyjadril k tomu, že jedno zariadenie mal prenajaté od obžalovaného a polovica tržby z prenájmu išla obžalovanému. Do dnešného dňa sa v jeho firme toto zariadenie nachádza. Svedok B.. G. G. uviedol, že pokiaľ by obžalovaný chcel dať do prenájmu predmety leasingu, potreboval by súhlas od VB leasing, pričom on takúto informáciu nemá. Miesto prevádzky sa uvádza v leasingovom preberacom protokole a aj v leasingovej zmluve. Pokiaľ ide o písomný súhlas daný obžalovanému s prenájmom predmetných solárií tretiemu subjektu, od spoločnosti by mu musel byť udelený písomný súhlas, pretože spoločnosť by musela vedieť, kde sa nachádza predmet leasingu. O takejto žiadosti zo strany obžalovaného nevedel a ani nevie. Pripustil, že s obžalovaným E. sa rozprával o mieste prevádzkovania predmetných solárií, ktoré sa uvádza v leasingovom preberacom protokole a aj v leasingovej zmluve. Pokiaľ by sa nenachádzalo miesto prevádzkovania v leasingovej zmluve, tak sa musí nachádzať v ich systéme. Svedok G. G. sa vyjadril k umiestneniu jedného solária do zariadenia, ktoré pôsobilo v Banskej Bystrici. Svedok M. E. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril k špecifikácii škody s tým, že spoločnosť si uplatňuje zostatok istiny, ktorá nebola zaplatená, nezaplatené faktúry, ktoré boli vystavené na obžalovaného, úroky z omeškania a náklady, ktoré vznikli v súvislosti so zmluvou. Svedok G.. C. D. vypovedal, že bol oslovený ako splnomocnený zástupca VB leasing na to, aby sa buď doplatila pohľadávka alebo sa vrátili solárne zariadenia. Je pracovníkom inkasnej agentúry O.-M. s.r.o. Upresnil, že niekedy v lete v roku 2010 alebo 2011 kontaktoval obžalovaného na vyriešenie jednej zmluvy, pričom osobne jednal s obžalovaným, ktorý si prevzal všetky dokumenty ako aj oznámenie o tom, aby doplatil alebo odovzdal predmet leasingu. Obžalovaný mu uviedol, že všetky veci súvisiace s vyplatením tohto leasingu má na starosti on, s tým, že všetko dá do poriadku, že vec doplatí. Neskôr mu viackrát telefonoval, ale obžalovaný mu nebral telefón, následne bolo podané trestné oznámenie, určil mu lehotu na doplatenie, ale obžalovaný viac telefón nedvíhal. Zo strany obžalovaného nedošlo ani k úhradám ani k odovzdaniu predmetu leasingu. Svedok D. C., zástupca firmy O.-M. s.r.o. uviedol, že zmluvy, ktoré sa týkali solárii dostal na tzv. „dohľadávanie“, čo znamená, že ak niekto pred ním túto otázku už neúspešne riešil, tak mu to bolo pridelené maximálne na dobu jedného mesiaca. D. si, že keď kontaktoval obžalovaného, povedal mu, že jediná možnosť, ktorú má, je vrátiť predmet leasingu, keďže už nebola možnosť doplatiť dlžnú sumu. Osobne sa s obžalovaným viackrát nestretol. V nadväznosti na uvedené krajský súd konštatuje, že okresný súd pochybil, keď uznal obžalovaného za vinného v zmysle obžaloby okresného prokurátora s tým, že obžalovaný mal spôsobiť škodu vo výške 59.886, 14 eur VB M. SK s.r.o. Bratislava. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že škoda je určená nesprávne, táto je nepreskúmateľná a navýšená v neprospech obžalovaného a preto v tomto smere treba prisvedčiť odvolacím námietkam obžalovaného. Súčasťou spisového materiálu je trestné oznámenie týkajúce sa leasingovej zmluvy č. M./XX/XXXXX (č.l. 13) so škodou vo výške 12.334,01 Eur, leasingovej zmluvy č. M./XX/XXXXX (č.l. 22) so škodou vo výške 13.858,19 Eur, leasingovej zmluvy č. M./XX/XXXXX so škodou vo výške 12.334,01 Eur (č.l. 42), leasingovej zmluvy č. M./XX/XXXXX so škodou vo výške 12.334,01 Eur (č.l. 62), ktoré sú predmetom obžaloby, pričom výpočet spôsobenej škody predstavuje sumu 50.860,22 Eur. Trestné oznámenie bolo však podávané aj vo vzťahu k leasingovej zmluve č. M./XX/XXXXX so škodou vo výške 9.025,92 Eur (č.l. 89), ktorá leasingová zmluva však nie je predmetom obžaloby. Súčet škôd za všetkých päť leasingových zmlúv by predstavoval sumu 59.886,14 Eur. V tomto smere preto okresný súd pochybil, keď nekriticky prevzal do svojej výrokovej časti skutkovú vetu obžaloby s nesprávnym vyčíslením spôsobenej škody obžalovaným. Pokiaľ sa týka výšky spôsobenej škody, ktorú mal obžalovaný svojim konaním spôsobiť, v tejto súvislosti krajský súd dáva do pozornosti aj okolnosť, že pokiaľ leasingová zmluva predpokladá prevod vlastníctva k predmetu leasingu na nájomcu a výška leasingových splátok je určená tiež s ohľadom na túto skutočnosť, potom v takomto prípade je škodou spôsobenou trestným činom sprenevery hodnota predmetu leasingu v dobe spáchania činu, od ktorej sa odpočíta tá časť akontácie a uhradených leasingových splátok, ktorá predstavuje čisté splátky na nadobúdaciu cenu predmetu leasingu, avšak len v rozsahu zodpovedajúcemu zníženiu hodnoty prenajatej veci v dobe spáchania činu oproti hodnote v dobe jeho prevzatia páchateľom na základe leasingovej zmluvy. Pokiaľ ide o stanovenie výšky škody spôsobenej spreneverou veci zverenej na základe tzv. leasingovej zmluvy je potrebné zdôrazniť, že súdna prax sa ustálila na tom, že východiskom pre určenie výšky škody je cena, za ktorú sa vec, ktorá je predmetom leasingu a ktorú nájomca spreneveril, v dobe a mieste činu obvykle predáva a nie tzv. leasingová cena tejto veci (t.j. čiastka, ktorú by nájomca bol povinný zaplatiť v súlade s leasingovou zmluvou súhrnom všetkých splátok vrátane akontácie a ďalších platieb za celú dobu nájmu. K tomuto záveru možno dodať, že leasing nie je predajom veci na splátky, kde kupujúci sa stáva vlastníkom veci ešte pred zaplatením celej kúpnej ceny. Leasingové splátky teda nepredstavujú splátky na kúpnu cenu prenajatej veci, nájomca nimi uhradzuje nielen náklady prenajímateľa na obstaranie predmetu leasingu, ale i ďalšie náklady a primeraný zisk leasingovej spoločnosti. Preto súhrn leasingových splátok nevyjadruje hodnotu predmetu leasingu. V tomto smere krajský súd udáva, že ako prokurátor tak aj okresný súd dospeli k výške spôsobenej škody na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keďže súčasťou spisového materiálu nie je odborné vyjadrenie hodnoty prenajatých solárií, príp. znalecké dokazovanie. Skutočnosť, že prokurátor nevykonal v prípravnom konaní dokazovanie ohľadom odborného vyjadrenia, prípadne znaleckého dokazovania predmetov leasingu, v čase spáchania skutku, treba vyhodnotiť v kontexte unesenia dôkazného bremena a udržania obžaloby, čo je v každom prípade úlohou prokurátora. Prípadná dôkazná núdza vedie v konaní pred súdom k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku, pričom ak má prokurátor niesť zodpovednosť za dokázanie viny obžalovaného v konaní pred súdom a ak má súd v tomto konaní vystupovať ako nestranný orgán, nemožno požadovať, aby súd vo vzťahu k prípravnému konaniu plnil úlohu prieskumného vyšetrovateľa a aby svojim rozhodnutím určoval, či prokurátor môže a akým spôsobom má uniesť dôkazné bremeno v súdnom konaní a ako musí byť obžaloba odôvodnená, aby ustála pri uznaní viny. V danom konkrétnom prípade je potrebné pribrať do konania znalca, prípadne vypracovať odborné vyjadrenie na presnú výšku spôsobenej škody obžalovaným, v čase spáchania skutku, t.j. v čase, kedy došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy, ktorý dátum taktiež absentuje v podanej obžalobe. Vzhľadom k tomu, že dôkazné bremeno v konaní pred súdom ťaží len prokurátora, bude aj v konaní pred súdom vecou prokurátora, aby si prípadne znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie zabezpečil sám. Pokiaľ ide o obhajobné námietky obžalovaného týkajúce sa výrokovej časti rozsudku, pri nesprávne použitej právnej kvalifikácie skutku, tieto považuje krajský súd za nedôvodné, vzhľadom na opravné uznesenie z 23.05.2017. V danom konkrétnom prípade, však pokiaľ ide o obhajobné námietky týkajúce sa umiestnenia solárií do iných zariadení, treba uviesť, že ich samotné umiestnenie do iných prevádzok by nebolo dôvodom na uznanie obžalovaného zo spáchania trestného činu sprenevery. Z hľadiska posudzovania trestnej zodpovednosti obžalovaného je podstatné to, že obžalovaný na výzvu leasingovej spoločnosti na vrátenie predmetu leasingu nereagoval a tieto po neuhradení splátok nevrátil leasingovej spoločnosti. Vo vzťahu k ďalšej námietke obžalovaného, týkajúcej sa uspokojenia jeho pohľadávky zmenkami a taktiež prostredníctvom zmluvne dohodnutého ručiteľa treba uviesť, že tieto námietky sú nedôvodné, keďže tieto prostriedky slúžia len ako náhrada škody, ktorá už bola spôsobená dokonaným trestným činom sprenevery. Okresný súd pochybil aj pri ukladaní súhrnného trestu, keď neoboznámil na hlavnom pojednávaní a nepripojil spis Okresného súdu Bratislava V sp. Zn. 1T/40/2012. Pri ukladaní súhrnného trestu nestačí na hlavnom pojednávaní prečítať postupom podľa § 269 Tr. por. len odpis registra trestov, pretože súd musí prečítať podstatný obsah trestného spisu, v danom prípade sp. zn. 1T/40/2012. Len z odpisu registra trestov, resp. z rozhodnutia nemôže súd objektívne zistiť, či sa na predchádzajúce odsúdenie vzťahuje, resp. nevzťahuje fikcia neodsúdenia. Okrem toho ak je obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák., t.j. v prípade aplikácie asperačnej zásady, nemožno okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, hodnotiť zároveň ako priťažujúcu v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák., pretože by tak došlo k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti a duplicitnému zvýšeniu trestnej sadzby trestu odňatia slobody. V danom prípade okresný súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody k odsúdeniu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/26/2013, ktorý rozsudok však zrušil rozsudok Krajskému súdu v Bratislave sp. zn. 2To/155/2012, ktorý postup je nesprávny, keďže mal ukladať súhrnný trest za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Úlohou okresného súdu bude preto odstrániť naznačené nedostatky, t.j. riadne a včas vyčísliť spôsobenú škodu, pripojiť všetky spisy o predchádzajúcich odsúdeniach a až následne vo veci zákonným spôsobom rozhodnúť. Záverom odvolací súd upozorňuje prvostupňový súd pri opätovnom rozhodovaní dodržať princíp zákazu reformatio in peius, nakoľko v predmetnom konaní bol napadnutý rozsudok zrušený len na podklade odvolania obžalovaného ( § 327 ods. 2 Tr. por. ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.