Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/146/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515204493 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515204493.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: Ekonomické stavby s.r.o., Pohranická 391, Štitáre, zastúpeného JÁNSKY & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, Štúrova 13, Nitra, proti žalovaným: X/ Y. X., Č. F. XX, W., X/ E. X., Č. F. XX, W., obaja žalovaní zastúpení advocatius s. r. o., Palackého 12, Bratislava, o zaplatenie 1.992 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 6C/132/2015-81, zo dňa 12.12.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 4.3.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie 1.992 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 20.1.2015 až do zaplatenia na tom skutkovom základe, že spolu so žalovanými 1/ a 2/ uzatvoril 29.9.2014 Zmluvu o budúcej zmluve o dielo č. 1010/14, na základe ktorej si dohodli, že do 7 mesiacov bude podpísaná zmluva o dielo, ktorej predmetom bude zhotovenie rodinného domu Kristína 8; zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne; súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky dodávok rodinných domov spoločnosti Ekonomické stavby. Žalovaným 1/ a 2/ poskytol všetku svoju súčinnosť a všetko na čo sa v zmluve zaviazal; žalovaní 1/ a 2/ si mali zadovážiť pozemok, na ktorom mal byť postavený dom. Zo strany žalovaných 1/ a 2/ nebol záujem uzatvoriť zmluvu o dielo a preto telefonicky oznámili žalobcovi, že k uzatvoreniu zmluvy nedôjde, čo žalobca vyhodnotil ako odstúpenie od zmluvy. Na to im poslal návrh dohody o vyrovnaní záväzkov zo dňa 3.12.2014; žalovaní 1/ a 2/ dohodu nepodpísali ani nijako na ňu nereagovali; žalobca sa preto rozhodol uplatniť čl. 3.5 zmluvy a požadoval od žalovaných zaplatenie sumy 1.992 eur, ktorá predstavuje réžiu, úhradu za činnosť manažéra projektu, telefóny a administratívu. Nejedná sa však o zmluvnú pokutu, napriek tomu, že podľa zmluvy má na ňu nárok; žalobca nemá záujem domáhať sa nahradenia prejavu vôle zo zmluvy o budúcej zmluve. Uviedol, že pridelil zákazke manažéra projektu a tento vykonával nejaké činnosti, taktiež bol pridelený manažér financií - zamestnanec žalobcu a bol vypracovaný podrobný finančný plán. Ohľadne projektu teda vykonal konkrétne činnosti; v zmysle uzatvorenej zmluvy odmena nesúvisí od rozsahu vykonaných prác. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili 29.9.2014 zmluvu, ktorú nazvali Zmluvou o budúcej zmluve o dielo č. 1010/14 (ďalej len „zmluva o budúcej zmluve“) a že ide o zmiešanú zmluvu, ktorá má prvky zmluvy o budúcej zmluve, zmluvy o dielo a príkaznej zmluvy. Keďže žalobca konal so žalovanými v rámci svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaní 1/ a 2/ konali ako občania nepodnikatelia, ich postavenie vo vzťahu k žalobcovi hodnotil tak, že majú postavenie spotrebiteľa. Z posúdenia preukázaných skutočností dospel k názoru, že strany od zmluvy neodstúpili. Telefonické oznámenie jedného zo žalovaných, že nemieni pokračovať vo výstavbe, nepovažoval za účinné odstúpenie od zmluvy, najmä keď nikto zo strán si nepamätá kedy tak urobil, ktorý zo žalovaných 1/ a 2/ to urobil a či bol splnomocnený aj druhým žalovaným k takémuto úkonu. Nesúhlasil ani s tým, že došlo k ukončeniu zmluvy dohodou strán, nakoľko zmluva bola uzatvorená písomne a bolo potrebné písomne od nej aj odstúpiť. Pokiaľ sa žalobca domáha plnenia zo zmluvy, konkrétne čl. III. bod 3.5, ktorý predstavuje plnenie z príkaznej zmluvy, na čo žalovaným 1/ a 2/ vystavil aj faktúru, poukázal na to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by pre žalovaných 1/ a 2/ vykonal nejakú činnosť v zmysle príkaznej zmluvy. Žalobca nepreukázal, ktoré činnosti pre žalovaných 1/ a 2/ titulom príkaznej zmluvy vykonal a koľko si za ktorú činnosť vyfakturoval. V tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy a zo súboru výkonov inžiniersko-projektových činností vyplýva, že nevykonal pre žalovaných 1/ a 2/ žiadnu činnosť, iba si paušálne vyfakturoval sumu 1.992 eur ako odmenu príkazníka. Zdôraznil, že žalobca ani nemohol pre žalovaných 1/ a 2/ vykonať žiadne činnosti súvisiace akokoľvek s výstavbou rodinného domu a smerujúce k vydaniu stavebného povolenia, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ si nezaobstarali pozemok, na ktorom mal byť dom postavený. Bol názoru, že pokiaľ žalobca uviedol, že uplatnená suma predstavuje odmenu manažéra projektu, telefóny, administratívu a manažéra financovania, títo boli zamestnanci žalobcu a preto mu s touto činnosťou nemohli vzniknúť konkrétne výdavky; zamestnancov musí platiť bez ohľadu na to, či s niekým uzavrie zmluvu alebo nie a s podnikaním musí niesť aj určité podnikateľské riziko. Ustanovenie zmluvy o dielo, podľa ktorého odmena žalobcovi ako príkazníkovi patrí aj vtedy, ak nevykonal pre žalovaných žiadnu činnosť, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku; dôvodil, že žalobca sa nemôže domáhať finančnej náhrady za plnenia, ktoré neposkytol, pretože by sa bezdôvodne obohatil. 3. Na uvedenom základe súd prvej inštancie z dôvodu, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, žalobu v zmysle § 50a ods. 1, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 52a ods. 1, § 48 ods. 1, § 724, § 725, § 727, § 730 ods. 1, § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 4. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. 5. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení zmluvného dojednania - čl. III. bod 3.5 ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uviedol, že účelom čl. III. bod 3.5 a čl. III. bod 3.6 zmluvy o budúcej zmluve, nie je sankcionovať klientov žalobcu, ani sa bezdôvodne obohacovať na ich úkor, ale poskytnutie odmeny za poskytnuté služby, ako aj náhrada za realizované činnosti. V prípade žalovaných nedošlo k realizácii činností označených ako „Súbor výkonov inžinierskych - projektových činností“, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ neposkytli žalobcovi nevyhnutú súčinnosť. Zdôraznil, že sa nedomáhal náhrady nákladov súvisiacich s realizovanými prípravnými prácami podľa čl. III. bod 3.6, ale odmeny príkazníka podľa čl. III. bod 3.5 zmluvy o budúcej zmluve, ktorá nie je viazaná na realizáciu hore opísaných prípravných činností, ale je odmenou za poskytnutý servis manažéra projektu, ktorý bol žalovaným 1/ a 2/ ako klientom žalobcu pridelený, ako aj za réžiu zákazky a administratívne náklady. Dodal, že pracovník žalobcu na pozícii manažéra projektu je klientom štandardne pridelený bezodkladne po uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve a zabezpečuje správu obchodnej zákazky. Poskytnutý servis v sebe zahŕňa najmä odborný rozbor zákazky, potrebnú administratívu, komunikáciu s klientmi, vrátane kvalifikovaných odpovedí na ich dopyty a otázky, či komunikáciu s prípadnými subdodávateľmi a zároveň činnosti, ktoré možno chápať ako réžiu zákazky. Ak klienti žalobcu nedisponujú pozemkom vhodným na výstavbu rodinného domu, ako bolo tomu i v prípade žalovaných 1/ a 2/, žalobca im poskytuje prostredníctvom prideleného manažéra projektu aj súčinnosť pri vyhľadávaní pozemku vhodného na výstavbu rodinného domu. Žalovaní v priebehu konania nespochybňovali skutočnosť, že im bol pridelený manažér projektu zabezpečujúci servis; poukázal na to, že vykonal aj úkony smerujúce k vypracovaniu finančného modelu financovania stavby rodinného domu žalovaných 1/ a 2/, čo dokumentuje zaslaný finančný dotazník ako prvotný úkon realizovaný v tejto súvislosti; realizácia tejto činnosti vyplýva priamo zo zmluvy o dielo, preto tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, že nemali záujem o vypracovanie modelu financovania je účelová. Ozrejmil, že samotnému uzatvoreniu zmluvy o dielo predchádzalo stretnutie iniciované žalovanými 1/ a 2/, v tom čase ako záujemcami o služby žalobcu a konateľa žalobcu; predmetom stretnutia bolo jednak oboznámenie sa so službami žalobcu, jeho činnosťou, ako aj prerokovanie možnosti vzájomnej spolupráce. Žalovaní 1/ a 2/ už na prvom stretnutí prejavili záujem o uzatvorenie zmluvy o dielo so žalobcom, bol im predložený návrh zmluvy k nahliadnutiu a spripomienkovaniu. Žalovaní 1/ a 2/ v priebehu konania nenapádali platnosť zmluvy z dôvodu, že by pri jej uzatvorení bola nejakým spôsobom obmedzená či ovplyvnená ich zmluvná voľnosť. Namietal, že ustanovenie čl. III. bod 3.5 zmluvy o dielo nemožno posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa; obsah zmluvy o dielo bol individuálne dojednaný; predmetné ustanovenie vyvažuje postavenie zmluvných práv a zakotvuje žalobcovi právo požadovať náhradu. Vyslovil názor, že v súkromnom práve nie je ničím neobvyklým, ale naopak je pravidlom, že ten, kto v prospech iného vynaloží určité náklady alebo realizuje určité činnosti, má nárok na ich náhradu alebo odplatu. Žalobca riadne pristupoval k plneniu si svojich povinností, ku ktorým sa zmluvne zaviazal, naopak žalovaní 1/ a 2/ svoje povinnosti porušovali a bezdôvodne oznámili vôľu ukončiť spoluprácu so žalobcom; v konečnom dôsledku je tak žalobca sankcionovaný za konanie protistrany. 6. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Upriamili pozornosť na to, že zmluva o budúcej zmluve bola uzavretá za účelom výstavby rodinného domu. V čase jej uzatvorenia žalovaní 1/ a 2/ nevlastnili žiaden pozemok, na ktorom by bolo možné zrealizovať výstavbu rodinného domu, ktorá skutočnosť vyplýva z čl. 1.2 písm. a) zmluvy o budúcej zmluve. Z obsahu zmluvy o budúcej zmluve vyplýva, že nevyhnutným predpokladom uzatvorenia zmluvy o dielo, ako aj uskutočnenia prác poskytovaných žalobcom, je vlastníctvo žalovaných 1/ a 2/ k pozemku, na ktorom by sa mala výstavba uskutočniť. Argumentovali tým, že k zmluve o budúcej zmluve mal byť po nadobudnutí pozemku uzatvorený dodatok, ktorým bude predmetný pozemok špecifikovaný; takýto dodatok uzatvorený nikdy nebol. Zo znenia čl. III. bod 3.5, o ktoré žalobca opiera svoj údajný nárok vyplýva, že odmena príkazníka bola dohodnutá za činnosti smerujúce k vydaniu stavebného povolenia, ku ktorým nemohlo dôjsť s poukazom na neexistenciu pozemku a za činnosti smerujúce k vypracovaniu modelu financovania, ku ktorým nemohlo dôjsť s poukazom na vlastné financovanie zo strany žalovaných 1/ a 2/ a neposkytnutie vstupných údajov potrebných k výkonu takýchto činností. Žalobca si nárokuje zaplatenie za činnosti, ktoré neuskutočnil, a to za činnosti smerujúce k vydaniu stavebného povolenia, ktoré nie je možné uskutočniť bez pozemku, na ktorý by malo byť stavebné povolenie vydané; žalobca žiadne takéto činnosti ani nešpecifikoval. Pokiaľ ide o vypracovanie modelu financovania, v zmluve bola daná možnosť (nie povinnosť) vypracovania modelu financovania zo strany žalobcu (čl. III. bod 3.5 zmluvy o budúcej zmluve hovorí o eventuálnom vypracovaní modelu financovania). Žalovaní 1/ a 2/ nemali záujem požičiavať si finančné prostriedky, o tejto skutočnosti mal žalobca vedomosť; prípadná eventualita sa preto na žalovaných 1/ a 2/ nevzťahovala. Zdôraznil, že z uvedeného dôvodu nemohli byť a ani neboli uskutočnené žiadne úkony týkajúce sa vypracovania modelu financovania. Žalovaní 1/ a 2/ nevyplňovali ani finančný dotazník určený pre vytvorenie modelu financovania, bez ktorého vyplnenia nemohla začať žiadna aktivita žalobcu v tomto smere. Odmena má byť žalobcovi poskytnutá za zrealizované činnosti; zo znenia zmluvy o budúcej zmluve nie je možné vyvodiť, že sa jedná o odmenu vyplatiteľnú aj v prípade, ak uvedené činnosti neboli vôbec uskutočnené. Ak by žalovaní 1/ a 2/ mali hradiť žalobcovi odmenu za nevykonané práce, musela by byť takáto podmienka považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku; z čl. III. bod 3.5 zmluvy o budúcej zmluve však toto nevyplýva. Žalobca počas celého konania, ani v podanom odvolaní neuviedol realizáciu žiadnych činností, ktoré by odôvodňovali nárok na odmenu v zmysle čl. III. bod 3.5 zmluvy o budúcej zmluve a k takýmto úkonom zo strany žalobcu ani nemohlo z vyššie uvedených dôvodov dôjsť. 7. Žalobca v stanovisku na vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ k jeho odvolaniu zotrval na svojej argumentácii; mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zmluvné dojednanie podľa čl. III. bod 3.5 ako neprijateľnú zmluvnú podmienku; opätovne zdôraznil, že sa nedomáha odplaty za plnenia, ktoré by žalovaným 1/ a 2/ neboli dodané, a ktoré by nesledovali záujem žalovaných 1/ a 2/ ako spotrebiteľov. 8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil 29.6.2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 9. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. 10. Podľa § 725 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu. 11. Podľa § 727 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie. 12. Podľa § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. 13. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že príkazná zmluva je dvojstranný právny úkon príkazcu a príkazníka, ktorou sa príkazník zaväzuje, že obstará pre príkazcu nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Táto činnosť môže mať povahu právnu (vykonanie právnych úkonov) alebo faktickú. Podstatnou obsahovou náležitosťou príkaznej zmluvy je vymedzenie záležitosti, ktorú má príkazník pre príkazcu obstarať alebo vymedzenie inej činnosti, ktorú má pre neho vykonať. Vykonanie príkazu, ku ktorému sa príkazník zaviazal nemusí spočívať v jednorazovej činnosti, ale v celom rade právnych alebo faktických úkonov vedúcich k jeho splneniu. Pojmovým znakom príkaznej zmluvy v jej všeobecnej úprave je jej bezodplatnosť. Ak má mať preto príkazník nárok na odmenu, je potrebné ju v zmluve dojednať. Na odmenu má príkazník nárok aj vtedy, ak je poskytovanie dojednanej činnosti obvyklé vzhľadom na povolanie príkazníka (napr. advokáti, daňoví poradcovia). Odmenu poskytuje príkazca príkazníkovi za riadne a včasné uskutočnenie dojednanej činnosti. Pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné, má príkazník nárok na odmenu v čase, kedy riadne splnil príkaz, teda dokončil činnosť, ku ktorej ho zmluva zaväzovala. Ak k zániku práv a povinností z príkaznej zmluvy dôjde výpoveďou (odvolaním príkazu) zo strany príkazcu, má príkazník nárok na náhradu nákladov vzniknutých do odvolania, utrpenú škodu, a ak prislúcha príkazníkovi odmena, aj jej časť zodpovedajúcu vykonanej práci (§ 732 veta prvá Občianskeho zákonníka). 14. V nadväznosti na vyššie uvedené právne východiská, odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie uzatvára, že ak bol medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ dohodnutý nárok na odmenu podľa príkaznej zmluvy, patrí žalobcovi odmena iba vtedy, ak riadne a včas vykonal činnosti, na ktoré sa v zmluve zaviazal; dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní zrealizovaných činností spočíva na žalobcovi. Súd prvej inštancie dospel k adekvátnemu záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že pre žalovaných ako príkazník vykonal činnosti, na ktoré sa v zmluve zaviazal, t.j. činnosti smerujúce k vydaniu stavebného povolenia, eventuálne k vypracovaniu modelu financovania (nie akékoľvek činnosti, či činnosti spojené s „réžiou zákazky“); žalobu preto správne zamietol. 15. Odvolacie námietky žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o neprijateľnej zmluvnej podmienke (pre ktorý dôvod ale žaloba zamietnutá nebola), sú bez právnej relevancie, pretože súd prvej inštancie za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval iba také zmluvné dojednanie, podľa ktorého by žalobcovi ako príkazníkovi patrila odmena aj vtedy, ak by pre žalovaných 1/ a 2/ nevykonal žiadnu činnosť; takého zmluvné dojednanie však z obsahu zmluvy nevyplýva a ani samotný žalobca netvrdil, že sa domáha zaplatenia odmeny za činnosti, ktoré nevykonal. 16. Na uvedenom základe, neboli žalobcom uvádzané tvrdenia v odvolaní spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľa. Odvolací súd tak neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, na ktoré žalobca poukazoval vo svojom odvolaní a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali vo veci plný úspech. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).