Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/201/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515206578 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515206578.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu N.. M. C., Z., O. XXXX/ X, XXX XX Y., IČO: 35 568 623, zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti žalovanému EX CREDIT, a.s., Šustekova 49, 851 04 Bratislava, IČO: 36 572 586, zast. L.I.B. legal s.r.o., advokátska kancelária, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 546, o zaplatenie 20.962,31 eur s príslušenstvom a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/126/2015-545 zo dňa 23.7.2018 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/126/2015-575 zo dňa 27.8.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave opravuje záhlavie uznesenia Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/126/2015-545 zo dňa 23.7.2018 v časti označenia žalobcu tak, že správne označenie žalobcu je: N.. M. C., Z., O. XXXX/X, XXX XX Y., IČO: 35 568 623. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/126/2015-545 zo dňa 23.7.2018 potvrdzuje. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/126/2015-575 zo dňa 27.8.2018 zrušuje. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením č.k. 29Cb/126/2015-545 zo dňa 23.7.2018 súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, doručenému konajúcemu súdu dňa 27.6.2018 v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy Okresného súdu Bratislava V sumu 10.481,15 eur, do troch dní od doručenia predmetného uznesenia. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia Okresný súd Bratislava V uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zložiť do úschovy Okresného súdu Bratislava V sumu 10.481,15 eur, pričom návrh odôvodnil tým, že žalobou podanou na súd dňa 23.3.2015 sa žalobca domáhal zaplatenia 20.962,31 eur s príslušenstvom, titulom neuhradenej faktúry č. X/XXXX, ktorou vyfakturoval žalovanému poskytnuté právne služby z dôvodu vypovedania plnej moci žalovaným. Žalobca uviedol, že žalovaný Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 18.12.2017 predal spoločnosti LBG byty s.r.o. divíziu realitných činností za cenu 715.000,- eur, čím sa žalovaný zbavuje majetku. Žalobca má obavu, že zo strany žalovaného dochádza k procesným obštrukciám vzhľadom na skutočnosť, že v konaní namietol iba parciálne položky a nespochybnil právny základ žalovaného nároku. Nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia je nástrojom ako docieliť, že konanie sa nebude neúmerne predlžovať, čím by jednoznačne došlo k ohrozeniu vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu, a to aj v spojitosti so snahou žalovaného zbavovať sa majetku. Obchodná činnosť žalovaného je obmedzená len na fakturáciu ešte neukončených zmlúv a vymáhanie pohľadávok cestou súdov alebo exekútorov, od roku 2010 nevyvíja obchodnú činnosť a neuzatvára s klientmi nové zmluvy, pričom spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. je záložným veriteľom žalovaného, v prospech ktorého sú z účtu žalovaného preúčtované všetky platby z vymožených pohľadávok žalovaného s výnimkou súm predstavujúcich prevádzkové náklady žalovaného. Podľa hospodárskych výsledkov žalovaného za rok 2016 vykazuje celkovú zadlženosť 1.038,98 %. Žalobca ďalej uviedol, že na Okresnom súde Bratislava V prebieha medzi rovnakými sporovými stranami v zhodnom procesnom postavení konanie č.k. 29Cb/218/2016, o zaplatenie 467.515,51 eur s príslušenstvom, č.k. 29Cb/54/2016, o zaplatenie 19.049,58 eur s príslušenstvom, obe titulom neuhradenej faktúry za poskytnuté právne služby, a konanie č.k. 29Cb/122/2015, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.284,86 eur. V účtovnej závierke žalovaného za rok 2016 je uvedená suma zostatkov záväzkov z obchodného styku vo výške 11.686 eur, čo potvrdzuje podozrenie žalobcu, že žalovaný od roku 2012 nezahrnul faktúry žalobcu do jeho účtovníctva, čím podľa žalobcu zámerne skresľuje svoj hospodársky výsledok. Žalobca zároveň poukázal na prepojenia spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., LBG byty s.r.o., jej jediného spoločníka spoločnosti LUKA BRAMER GROUP a.s., ktorá je aj spoločníkom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Taktiež poukázal na personálne prepojenia týchto spoločností v osobách ich štatutárnych orgánov, prípadne ich spoločníkov. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalobca nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle návrhu z dôvodu, že prípadný budúci výkon rozhodnutia vo veci samej bude ohrozený, a toto hrozí reálne a bezprostredne. Žalobca mal za to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia nie je možné v tomto prípade dosiahnuť sledovaný cieľ vzhľadom na existenciu záložného práva na pohľadávky žalovaného ako aj na predaj časti podniku Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 18.12.2017 za cenu 715.000,- eur, pričom z účtovnej závierky žalovaného za rok 2016 vyplýva, že celková účtovná hodnota majetku žalovaného bola 415.983,- eur z čoho sa dá oprávnene predpokladať, že žalovaný previedol celý alebo takmer celý svoj majetok. 3. Po preskúmaní žalobcom predložených podkladov, súd prvej inštancie zistil, že podľa výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv žalovaný založil v prospech záložného veriteľa a to spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. existujúce a budúce pohľadávky s ich príslušenstvom, ktoré má a nadobudne žalovaný zo zmlúv o finančnom prenájme alebo zo zmlúv o predaji na splátky alebo zmlúv o uzavretí budúcich kúpnych zmlúv, ktoré uzatvoril a v budúcnosti uzatvorí záložca ako prenajímateľ alebo predávajúci, resp. budúci predávajúci so svojimi dlžníkmi pričom záložné právo sa vzťahuje na všetky pohľadávky, ktoré mu vzniknú v budúcnosti, a to až do doby úplného splatenia úveru podľa zmluvy o úvere uzavretej s právnym predchodcom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a to OTP Bankou Slovensko a.s.. Záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky s najvyššou hodnotou istiny 3.319.391,8874 eur. Ako vyplýva z listiny prítomných zo zasadnutia riadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 13.01.2017 je spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. 50 % akcionárom žalovaného a akcionárom tejto spoločnosti je taktiež člen dozornej rady žalovaného. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca podanou žalobou a listinnými dôkazmi k nej pripojenými osvedčil hmotnoprávny nárok, ktorého sa voči žalovanému v tomto konaní domáha. Žalovaný vo svojich vyjadreniach spochybnil len parciálne položky žalovaného nároku. V priebehu súdneho konania došlo k predaju časti podniku žalovaného spoločnosti LBG byty s.r.o. personálne prepojenej so spoločnosťou žalovaného za kúpnu cenu 715.000,- eur, napriek tomu neuhradil žalobcovi ani časť nesporného nároku. Vzhľadom na zadlženosť žalovaného (údaje Finstat za rok 2016), existujúce záložné právo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na všetky existujúce aj budúce pohľadávky žalovaného ako aj na to, že v decembri 2017 došlo k predaju časti podniku personálne prepojenej spoločnosti sa súdu javí, že je tu odôvodnená obava, že by exekúcia v prípade úspechu žalobcu v konaní bola ohrozená. Zároveň vzhľadom na predaj časti podniku nemôže neodkladné opatrenie neprimerane zaťažiť žalovaného v jeho podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. O trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nerozhodoval (§ 262 ods. 1 a 2 CSP). 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) a súčasne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalovaný považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zo strany súdu prvej inštancie za nedostatočné. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Uviedol, že súd prvej inštancie sa pri nariadení neodkladného opatrenia odvolal aj na databázu finstat.sk, a to vo vzťahu k hospodárskym výsledkom žalovaného za rok 2016, ktoré považoval za jeden z dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie konal tak napriek tomu, že Uznesenie vydal dňa 23.7.2018, t.j. v čase, keď obsahom zbierky listín (konkrétne od 22.6.2018) bola aj účtovná závierka žalovaného za rok 2017, a v čase, keď účtovná závierka bola dostupná aj verejne, a to v registri účtovných závierok ako aj databáze finstat.sk. Z týchto verejne dostupných dokumentov je zrejmé, že žalovaný v roku 2017 zvýšil zisk o 117 % na 437.396,- eur a došlo u neho aj k zvýšeniu ostatných výnosov zo 450.819,- eur na 1.618.176,- eur. Je zrejmé aj to, že žalovaný nemá žiadne pohľadávky voči štátu, žiadne dlhy a nedoplatky a žiaden záznam týkajúci sa konkurzu alebo reštrukturalizácie. Pokiaľ žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazuje na Zmluvu o predaji časti podniku a snaží sa tento právny úkon prezentovať, ako úkon, ktorý by mohol ukracovať žalobcu, ako prípadného veriteľa žalovaného s týmto argumentom žalovaný nesúhlasí, nakoľko uvedenou zmluvou došlo k predaju časti podniku v účtovnej hodnote 415.983,- eur za cenu 715.000,- eur. Išlo teda jednoznačne o ekonomicky výhodný úkon v prospech žalovaného, pričom „zisk“ nadobudnutý žalovaným predajom časti podniku, bol použitý na úhradu existujúcich a splatných záväzkov žalovaného voči prednostnému záložnému veriteľovi. Predmetná zmluva o predaji časti podniku nie je právnym úkonom, ktorý by smeroval k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúce možnej exekúcie, tak ako sa to snaží prezentovať žalobca. Z Notárskeho centrálneho registra záložných práv vyplýva, že dňa 2.8.2007 bolo do Notárskeho centrálneho registra záložných práv pod č. XXXXX/XXXX registrované záložné právo záložného veriteľa OTP Banka Slovensko, a.s., vo vzťahu k žalovanému ako záložcovi na zabezpečenie: pohľadávky záložného veriteľa na splatenie úveru v sume 100.000.000,- Sk spolu s jeho príslušenstvom, úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami a ostatnými pohľadávkami a zmluvnými pokutami, na základe Zmluvy o úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 31.7.2007, uzavretej medzi spoločnosťou EX CREDIT, a.s. ako dlžníkom a OTP Bankou Slovensko, a.s. ako veriteľom. OTP Banka Slovensko, a.s., postúpila svoju pohľadávku bez súhlasu žalovaného na spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., a to všetko dlho pred vystavením spornej faktúry žalobcom voči žalovanému. 5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje žalobca za vecne správne. Žiada aby ho odvolací súd potvrdil a priznal mu právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaný ignoroval vykonateľné súdne rozhodnutie, nakoľko do súdnej úschovy nezložil žiadnu sumu. Táto skutočnosť podľa neho potvrdzuje fakt, že žalovaný nedisponuje likvidným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho veriteľa. Žalobca pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedisponoval účtovnou závierkou žalovaného za rok 2017, ktorá v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ešte nebola zverejnená. Z účtovnej závierky za rok 2017 vyplýva, že majetok žalovaného oproti predchádzajúcemu účtovnému obdobiu klesol desať násobne a to na sumu 42.601,- eur, keď v roku 2016 účtovná hodnota majetku tejto spoločnosti prestavovala ešte sumu 451.983,- eur. Žalobca poukazuje aj na ďalší údaj vyplývajúci z účtovnej závierky žalovaného za rok 2017, a to na enormný nárast tzv. ostatných nákladov na hospodársku činnosť žalovaného za rok 2017 vo výške 1.148.090,- eur oproti údaju uvedeného v účtovnej závierke za rok 2016, kde sa jednalo o náklady vo výške 2.559,- eur. Z vyjadrení žalovaného v predmetnej veci je zrejmé, že tento v prejednávanej veci namieta len parciálne položky. Žalovaný vo svojom odvolaní celkom paradoxne uvádza, že zisk z predaja bonitného majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávok žalobcu, bol použitý na úhradu jeho záväzkov voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. teda jeho záložnému veriteľovi ktorý je zároveň jeho majoritným akcionárom. Vzhľadom na všetky okolnosti má žalobca za to, že uvedeným konaním žalovaného mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu Poškodzovania veriteľa a Zvýhodňovania veriteľa podľa ust. § 239 a ust. § 240 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Žalobca zároveň poukazuje na fakt, že pokiaľ sa žalovaný opiera o ním uvádzané účtovné hodnoty jeho majetku, tak štruktúru jeho obchodného majetku tvoria pohľadávky, ktorých reálna hodnota je na rozdiel od bonitného majetku v podobe nehnuteľnosti, značne otázna a to vzhľadom na charakter týchto pohľadávok, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľských zmlúv a ich obsah vo forme súdmi judikovaných neprijateľných podmienok vo forme zmluvných pokút, nehovoriac o celkovej zadlženosti žalovaného vo vzťahu k jeho záložnému veriteľovi. Účtovnú hodnotu žalobcom uvádzaného majetku, keďže ide o pohľadávky voči fyzickým osobám do veľkej miery ovplyvňuje možnosť povinných subjektov využiť inštitút osobných bankrotov v súlade s ust. § 166 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ako aj možnosť súdov zastaviť prebiehajúce exekučné konania vedených žalovaným ako oprávneným voči spotrebiteľom z dôvodu neprípustnosti exekúcie vzhľadom na neprijateľné podmienky spotrebiteľských zmlúv na, ktoré súdy pri rozhodovaní neprihliadli. Pokiaľ žalovaný uvádza, že jeho hospodárske postavenie sa v roku 2017 zlepšilo a vykázal vyšší zisk a výnosy, tak žalobca poukazuje na aktuálne údaje o hospodárskych výsledkoch žalovaného za rok 2017 na stránke www.finstat.sk, podľa ktorých spoločnosť EX CREDIT a.s. vykazuje celkovú zadlženosť 9035,54 %. V závere svojho podania si žalobca uplatnil trovy právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného tak, ako ich vo svojom podaní písomne vyčíslil. 6. V ďalšom podaní žalobca poukázal na existenciu uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/165/2018 zo dňa 18.10.2018, týkajúce sa tých istých sporových strán a právneho základu, ktorý v konaní o odvolaní žalovaného voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/54/2016-706 zo dňa 23.7.2018, ktorým prvostupňový súd nariadil neodkladné opatrenie na základe zhodných skutkových a právnych skutočností ako v prejednávanej veci, potvrdil uznesenie prvoinštančného súdu. Žalobca preto zdôraznil potrebu zachovania jeho právnej istoty v súvislosti s rozhodnutím iného senátu Krajského súdu v Bratislave. Uviedol tiež, že podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre okolnosti, ktoré by podľa jeho názoru mohli nasvedčovať tomu, že boli spáchané trestné činy poškodzovania veriteľa a zvýhodňovania veriteľa podľa ust. § 239 a § 240 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, v znení neskorších predpisov. Trestné oznámenie bolo Okresnou prokuratúrou Bratislava V predbežne vyhodnotené ako podozrenie zo spáchania zločinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 a ods. 3 Trestného zákona a odovzdané odboru Kriminálnej polície OR PZ Bratislava V. 7. Ďalším rozhodnutím vydaným Okresným súdom Bratislava V medzi identickými stranami sporu, ktoré bolo napadnuté odvolaním zo strany žalobcu (uznesenie č.k. 29Cb/126/2015-575 zo dňa 27.8.2018), súd prvej inštancie návrh žalobcu na vydanie opravného uznesenia zamietol. V odôvodnení uviedol, že dňa 23.7.2018 vydal uznesenie č.k. 29Cb/126/2015-545, v ktorom žalobcu označil menom, priezviskom, dátumom narodenia a adresou trvalého pobytu. Dňa 20.8.2018 doručil žalobca súdu prvej inštancie podanie, v ktorom ho žiadal, aby opravil v predmetnom uznesení označenie žalobcu tak, že bude znieť: N.. M. C., Z. G. G. O. XXXX/X Y., IČO: 35 568 623. 8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zo spisového materiálu mu boli známe všetky identifikačné údaje žalobcu, požadované ustanovením § 133 CSP, preto označil žalobcu v súlade s týmto ustanovením. Vzhľadom na to, že súd označil žalobcu zákonom stanoveným spôsobom, návrh na vydanie opravného uznesenia zamietol, keďže dospel k záveru, že nedošlo k chybe v písaní, počítaní a ani k inej zrejmej nesprávnosti. 9. Voči tomuto uzneseniu (č.k. 29Cb/126/2015-575 zo dňa 27.8.2018) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), keď žalobcu označil v rozpore s jeho označením v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vydal opravné uznesenie v zmysle jeho návrhu. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len "CSP") prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, s dôvodmi odvolania, ako aj ďalšími vyjadreniami žalobcu a žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. 13. Z charakteru neodkladného opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie žalobca. Hodnoverné osvedčenie nároku musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia v následnom konaní o žalobe, je v danom štádiu vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba však zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi (žalobcovi), ale aj odporcovi (žalovanému), ktorý môže byť ohrozené iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Dočasnou úpravou vzťahov uskutočnenou vo forme neodkladného opatrenia, sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právny (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či rozsah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a dôvodnosť podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a v tomto smere vec i správne právne posúdil v zmysle príslušných zákonných ustanovení (§ 324 a nasl. C.s.p.). Odvolací súd v súlade s obsahom spisu konštatuje, že žalobca v súlade s § 325 ods. 1 C.s.p. osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a uviedol skutočnosti hodnoverne osvedčujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na fakt, že z účtovnej závierka žalovaného za rok 2017 a z databázy finstat.sk je zrejmé, že žalovaný v roku 2017 zvýšil zisk o 117 % na 437.396,- eur. Zároveň však z účtovnej závierky za rok 2017 vyplýva, že majetok žalovaného oproti predchádzajúcemu účtovnému obdobiu klesol desaťnásobne, a to na sumu 42.601,- eur, keď v roku 2016 účtovná hodnota majetku tejto spoločnosti prestavovala ešte sumu 451.983,- eur. Žalovaný má nulové tržby a má nárast tzv. ostatných nákladov na hospodársku činnosť žalovaného za rok 2017 vo výške 1.148.090,- eur oproti údaju uvedeného v účtovnej závierke za rok 2016, kde sa jednalo o náklady vo výške 2.559,- eur. Podľa aktuálnych údajov o hospodárskych výsledkoch žalovaného za rok 2017 na stránke www.finstat.sk, má vlastný kapitál - 3.806.631,- eur a vykazuje celkovú zadlženosť 9035,54 %. V priebehu súdneho konania v decembri 2017 došlo k predaju časti podniku žalovanému personálne prepojenej spoločnosti. Žalovaný ignoroval vykonateľné súdne rozhodnutie a do súdnej úschovy nezložil žiadnu sumu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že sa javí, že je tu odôvodnená obava, že by exekúcia v prípade úspechu žalobcu v konaní bola ohrozená. Zároveň vzhľadom na zisk z predaja časti podniku, nemôže neodkladné opatrenie neprimerane zaťažiť žalovaného v jeho podnikateľskej činnosti. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. 29Cb/126/2015-545 zo dňa 23.7.2018 je vecne správne, preto ho v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 16. Krajský súd v Bratislave súčasne prejednal odvolanie žalobcu podľa § 379 a § 380 ods. 1CSP bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 29Cb/126/2015-575 zo dňa 27.8.2018, ktorým návrh na vydanie opravného uznesenia zamietol, je potrebné zrušiť. 17. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zaniklo, ak také dôvody neexistovali. 18. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. 29Cb/126/2015-575 zo dňa 27.8.2018 je nesprávne. Žalobou podanou na súd dňa 23.3.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - zákona č. 99/1963 Z.z. - sa žalobca domáhal zaplatenia 20.962,31 eur s príslušenstvom, pričom podaním zo dňa 14.12.2015 konajúcemu súdu doručeným dňa 16.12.2015, žalobcu (navrhovateľa) označil ako: N.. M. C., Z., G. G. O. XXXX/X, XXX XX Y., IČO: 35 568 623, zapísaný v zozname advokátov, vedenom Slovenskou advokátskou komorou pod por. č. XXXX (s osobnými údajmi, T.. XX.XX.XXXX, M..Č..: XXXXXX/XXXX, U. H.: N. XX, XXX XX Y., B. G.): t.j. ako fyzická osoba - podnikateľ, čo mu uvedený zákon umožoval. Podľa § 470 ods. 2 CSP veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek, aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 19. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 29Cb/126/2015-575 zo dňa 27.8.2018 trpí vadami, pre ktoré ho bolo potrebné zrušiť, keď súd prvej inštancie bezdôvodne nesprávne označil žalobcu. Odvolací súd súčasne v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 234 ods. 2 CSP opravil záhlavie uznesenia Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/126/2015-545 zo dňa 23.7.2018 v časti označenia žalobcu tak, že správne označenie žalobcu je: N.. M. C., Z., O. XXXX/X, XXX XX Y., IČO: 35 568 623. 20. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie č.k. 29Cb/126/2015-575 zo dňa 27.8.2018 zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP a súčasne podľa § 224 CSP opravil záhlavie uznesenia č.k. 29Cb/126/2015-545 zo dňa 23.7.2018 tak, ako bolo vyššie uvedené, v časti označenia žalobcu. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania a ich výške rozhodne v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP. 22. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).