Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/210/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515206706 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515206706.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: C. M., L.. XX.X.XXXX, trvalo bytom J. XX, J., o zaplatenie 51,73 €, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 41C/219/2015-75 zo dňa 14. marca 2017 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 51,73 € s príslušenstvom. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 709 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca na základe zmluvy z 22.5.2006 zriadil žalovanému osobný účet a žalovaný sa zaviazal čerpať z neho peňažné prostriedky len do výšky voľných prostriedkov na účte, pretože žalovanému nebolo povolené tento účet prečerpať. Súčasťou zmluvy sa stali aj obchodné podmienky žalobcu (článok VII, bod 2 ,3 zmluvy), ktorými sa riadia práva a povinností účastníkov zmluvy ak nie sú výslovným spôsobom upravené v zmluve. Žalobca bol oprávnený obchodné podmienky meniť s tým, že zmenu bol povinný oznámiť žalovanému jej zverejnením vo svojich obchodných priestoroch, informáciou na výpise z účtu alebo v elektronickej podobe. Z prehľadu pohybov na účte žalovaného je zrejmé, že od 31.3.2010 začal na tomto účte pripisovaním poplatkov, úrokov a odplaty za účtovné a obchodné operácie žalobcu vznikať debetný zostatok. Z tohto dôvodu žalobca s účinnosťou od 27.2.2012 od zmluvy odstúpil. Účet žalovaného bol k 3.8.2012 zaťažený úrokom spolu 4,97 €, mesačnými poplatkami za poskytnutý balík služieb spolu 13,66 €, poplatkami za upomienku, výzvu, výpis z účtu a vklad spolu 36,42 €. O postupnom narastaní debetného zostatku bol žalovaný informovaný výpismi z účtu. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že nároky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatnil, vyplývajú zo zmluvy o bežnom účte. Táto zmluva patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), z ktorého dôvodu sa riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy. Žalovaný využil služby veriteľa, ktorý mu ich poskytol v rámci jeho podnikania. Žalovaný pri využití týchto služieb ako podnikateľ nekonal a je teda spotrebiteľom. V čase uzavretia prejednávanej zmluvy 22.5.206 boli v rámci definície uvedenej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) za spotrebiteľské zmluvy považované len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluva podľa § 55 OZ. Zmluva o bežnom účte nie je ako zmluvný typ upravená v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, čo ale neznamená, že ju za spotrebiteľskú nie je možné považovať a posúdiť podľa iných predpisov. Ochranu spotrebiteľov v čase uzavretia zmluvy upravoval zákon č. 634/1992 Zb., na účely ktorého sa, okrem iného, za spotrebiteľa považovala fyzická osoba používajúca služby pre priamu osobnú spotrebu, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, a za predávajúceho podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby (§ 2). Podľa § 23a ods. 1 tohto zákona spotrebiteľskými zmluvami boli zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. 1.2. Zmluvou strán sporu z 22.5.2006 považoval súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca zriadil žalovanému bežný účet, ktorý nebol žalovaný oprávnený prečerpať. Povinnosťou žalovaného bolo zabezpečiť k poslednému dňu kalendárneho mesiaca na jeho bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu jeho záväzkov. Žalobca síce výpismi z účtu žalovaného zdokladoval že k 3.8.2012 bol tento účet zaťažený debetným zostatkom 51,73 €, ale právny základ vyčíslenej istiny debetného zostatku nepreukázal. Z pohybov na účte žalovaného je zrejmé len to, že debetný zostatok tvorí súčet poplatkov úročených úrokom. Právo žalobcu účtovať tieto poplatky a úročiť ich úrokom z listinných dôkazov ním predložených, nevyplýva. Žalobca tvrdil, že tieto práva voči žalovanému vyplývajú z dohody zmluvných strán vyjadrenej vo všeobecných obchodných podmienkach ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy, pretože v samotnej zmluve uvedené nie sú. V takom prípade bol však žalobca povinný tento dôkaz v konaní predložiť, čo neurobil. K žalobe síce pripojil rovnopis všeobecných obchodných podmienok, ale keďže tieto sú účinné, ako to vyplýva z ich obsahu, až od 1.3.2015, nemohol súd na ne prihliadnuť. Zmluvný vzťah strán sporu bol ukončený z dôvodu odstúpenia žalobcu od zmluvy k 27.2.2012 a od tohto dňa ho už nebolo možné meniť novou úpravou obchodných podmienok. Bez preukázania tvrdení žalobcu v súdenej veci, a to že má právo účtovať žalovanému poplatok za vedenie účtu, poplatky za upomienky a výzvy a tieto úročiť ako istinu úrokom, nebolo možné jeho žalobe vyhovieť a súd ju zamietol. Zodpovednosť pri navrhovaní dôkazov k skutkovému stvrdeniu má v sporovom konaní subjekt, ktorý tvrdenie prednáša a súd do navrhovania dôkazov nezasahuje. Výnimkou je len spotrebiteľský spor, v ktorom má súd zo zákona povinnosť prihliadnuť na ochranu slabšej strany a v jej záujme môže súd vykonať aj také dôkazy, ktoré strana sporu - spotrebiteľ, nenavrhol. Dôkaznú povinnosť súd supluje len za stranu sporu - spotrebiteľa nie za jej procesnú protistranu - dodávateľa plnenia (§ 295 C.s.p.). 1.3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p.. V konaní úspešnému žalovanému trovy nevznikli. Preto súd v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 C.s.p.) mal za to, že nie je potrebné rozhodovať o ich výške. Prvoinštančný súd prihliadol na hospodárnosť konania, lebo na základe § 262 ods. 2 C.s.p. by bolo potrebné po právoplatnosti tohto rozsudku vydať samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania a nakoľko žalovanému trovy nevznikli, nebolo by mu možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že pokiaľ súd považoval žalobu za neúplnú, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 C.s.p.. V prípadoch neúplných podaní sud obligatórne vyzve na doplnenie takéhoto podania. Súd nemá fakultatívnu možnosť uvedené vykonať podľa vlastného uváženia, ale zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť uvedené vady konania. Súd žalobcu na doplnenie návrhu nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol pričom uvedený postup je procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Keďže súd prvej inštancie rozhodol o neurčitej žalobe, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti žaloby, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, odňať žalobcovi možnosť konať pred súdom. Výzvou zo 16.1.2017 súd vyzval žalobcu, aby oznámil presný výpočet žalovanej sumy a čas, obdobie, kedy nároky vznikli a aby predložil listinné doklady ohľadom vzniku zostatku na účte, osobitne stav k 22.5.2006 a tiež doklady o preúčtovaní zostatku na vnútorný pohľadávkový účet. Vzhľadom na výzvu súdu žalobca doručil odpoveďou z 13.2.2017 špecifikáciu uplatneného nároku, ktorý dlh položkovito špecifikoval a doručil aj požadovaný výpis z účtu od 01/2006 do 08/2012, Sadzobník poplatkov a poverenie. Žiadnu inú výzvu súd žalobcovi nedoručil. Žalobca súdu predložil VOP aktuálne v čase podania žaloby, nakoľko v zmysle čl. 25.7 aktuálnych VOP - Záverečné ustanovenia: Nadobudnutím účinnosti nového znenia VOP sa ruší a nahrádza ich účinné znenie. VOP sú zverejnené písomnou formou v slovenskom jazyku na obchodných miestach banky a elektronickou formou na jej webovom sídle. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.), pričom námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný dňa 22.5.2006 uzavreli zmluvu, na základe ktorej žalobca ako banka viedol žalovanému ako klientovi bežný účet. Žalovaný nebol oprávnený prečerpať svoj účet, teda mal povinnosť zabrániť tomu, aby sa zostatok na účte dostal do mínusových hodnôt. Na účte žalovaného napriek tomu došlo k nepovolenému prečerpaniu, a to tým že žalobca účtoval žalovanému poplatky, ktoré zrážal z jeho účtu, pričom po vyčerpaní peňažných prostriedkov na účte žalobca o čiastky zodpovedajúce jednotlivým poplatkom navyšoval záporný zostatok na účte žalovaného. V dôsledku nepovoleného prečerpania začal navyše žalobca úročiť záporný zostatok na účte žalovaného debetným úrokom a o sumy tohto úroky rovnako navyšoval záporný zostatok na predmetnom účte. 8. Nakoľko uplatnený nárok pozostáva z poplatkov a debetných úrokov, ktoré ako debetné operácie proti účtu vykonal žalobca, prvoinštančný súd postupoval správne, keď skúmal právny dôvod, na základe ktorého si žalobca dané pohľadávky voči účtu žalovaného účtoval. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že právo na uplatnené poplatky a debetný úrok mu vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu v spojení s VOP. Obsahom samotnej zmluvy, ktorú žalobca súdu predložil, však nie je úprava žiadnych poplatkov, ani debetného úroku. Daná zmluva v otázkach ňou neupravených odkazuje na VOP žalobcu. Žalobca však tento dokument v priebehu celého súdneho konania nebol schopný predložiť v znení aktuálnom v čase vzniku dlhu (t.j. v rokoch 2010-2012). Žalobcom predložené VOP účinné od 1.3.2015 sú v tomto konaní ako dôkaz bezvýznamné, nakoľko nemajú spätnú účinnosť. V tejto súvislosti žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil súdu taký dôkaz, z ktorého by vyplývala existencia ním tvrdeného práva. 8.1. Až na zákonom stanovené výnimky (mimosporové konania, sporové konania so slabšou stranou) nie je úlohou súdu vyhľadávať a vykonávať dôkazy, ktoré strany sporu sami nenavrhli. Daný spor síce predstavuje konanie so slabšou stranou, avšak tou je žalovaný, nie žalobca, preto iba v prospech žalovaného by súd mohol vykonávať aj ním nenavrhnuté dôkazy. Odvolacie námietky žalobcu, zameriavajúce sa na to, že podľa jeho názoru nepredloženie listinného dôkazu v podobe VOP predstavuje vadu žaloby, ktorú mal súd prvej inštancie odstraňovať, sú celkom zjavne neopodstatnené. Vadami žaloby sú jej nedostatky z hľadiska procesného práva, ktoré súdu neumožňujú vo veci meritórne konať a rozhodnúť. Pokiaľ žalobca svoj nárok nepreukáže, teda neunesie dôkazné bremeno, súd môže, resp. musí meritórne rozhodnúť, a to tak že žalobu zamietne. Skutočnosť, že žaloba je nedôvodná, neznamená, že je ako právny úkon vadná a nezakladá povinnosť súdu postupovať podľa § 129 C.s.p.. 9. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).