Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/23/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515213375 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515213375.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: Limpeza s.r.o., Bukovec 102, 906 14 Bukovec, IČO: 47 224 291, zastúpený FELŠÖCI & Partners, s.r.o., Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, IČO: 47 254 203 proti žalovanému: RAVAK SLOVAKIA spol. s r.o., Einsteinova 11, 851 01 Bratislava, IČO: 35 707 356, zastúpený MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 718 432, o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 2983,17 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21Cb/202/2015-101 zo dňa 01.12.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 21Cb/202/2015-101 zo dňa 01.12.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom č.k. 21Cb/202/2015-101 zo dňa 01.12.2016, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného, Okresný súd Bratislava V návrhu žalobcu vyhovel, keď zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 2983,17 EUR s úrokom z omeškania 9,05% p.a. zo sumy 12 983,17 EUR od 01.03.2015 do 14.05.2015 a 9,05% zo sumy 2983,17 EUR od 15.05.2015 do zaplatenia, ako aj zaviazal žalovaného k zaplateniu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 EUR, do troch dní od právoplatnosti. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške. 2. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.06.2015, sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 2.983,17 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 12.983,17 EUR od 01.03.2015 do 14.05.2015 a zo sumy 2.983,17 EUR od 15.05.2015 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- EUR a náhrady súdneho poplatku vo výške 178,50 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 239,20 EUR. 3. Návrh žalobca dôvodil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 22.07.2013 Rámcovú zmluvu č. ZS-1-8-2013/001 (ďalej ako „Rámcová zmluva“, alebo „zmluva“), v znení Dodatku č. 1 z 30.05.2014 (ďalej ako „D1“) a Dodatku č. 2 z 27.08.2014 (ďalej ako „D2“). Zmluvu uzatvoril žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ služieb, ktoré boli špecifikované čo do obsahu a odmeny za tieto služby v zmluve v znení D1 a D2. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú od 01.08.2013 a žalobca sa zaviazal poskytovať žalovanému upratovacie, strážne služby, starostlivosť o objekt žalovaného, facility služby a pod., za dojednanú odmenu. V D1 si zmluvné strany dojednali tzv. paušálny poplatok za poskytované služby a to bez ohľadu na rozsah ich vykonania, v sume 12.983,17 EUR mesačne. V zmysle tohto dojednania, vystavil žalobca faktúru č. 004 dňa 28.02.2015 na sumu 12.983,17 EUR, splatnú dňa 28.04.2015 za služby vykonané v mesiaci február 2015. Žalovaný túto faktúru uhradil dňa 14.05.2015 len čiastočne v sume 10.000,- EUR a vo zvyšku ostala neuhradená. Zvyšok vyúčtovanej sumy paušálnej odmeny tvorí žalovanú istinu a žalobca si uplatnil tiež zákonný úrok z omeškania z plnej sumy faktúry, keďže bola uhradená až po splatnosti a od čiastočnej úhrady si nárokoval na úrok z omeškania zo zvyšnej sumy do zaplatenia. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy a to Rámcovú zmluvu, Dodatok 1, Dodatok 2, faktúru č. 004 na sumu 12.983,17 EUR, výzvu žalobcu adresovanú žalovanému na zaplatenie, opakovanú výzvu na zaplatenie. 4. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. 21Cb/202/2015-21 dňa 16.10.2015, vyhovejúc návrhu, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote dňa 05.11.2015 podal odpor. V odpore uznal že neuhradil zvyšok vystavenej faktúry, ale tento nárok žalobcu neuznáva. Dôvodil tým, že podľa § 560 Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“) odopiera plniť zvyšok faktúry až do momentu, kedy žalobca vydá žalovanému hnuteľné veci, ktoré u seba má a ktoré prináležia žalovanému. Išlo o nasledovné hnuteľné veci: Data tips s označením THMB HS3 - kotolňa; Kľúč Schüco bez označenia - terasa na 1. poschodí; Kľúč „malý“ FAB bez označenia - sklad v suteréne, kde bola uskladňovaná napr. posypová soľ, Kľúč „veľký“ FAB kľúč (bez označenia) - sklad v suteréne, v ktorom mal zamestnanec spoločnosti žalobcu súkromne uskladnené pneumatiky a iné veci; Kľúč „veľký“ FAB kľúč s označením Pronto - sklad s čistiacimi prostriedkami pri osobnom výťahu v časti „B“ a Kľúč „veľký“ FAB s označením Citadel - malý sklad vedľa dvoch osobných výťahov na prízemí. Ďalej žalovaný plnenie odopiera tiež z dôvodu, pretože mu podľa zmluvy prináleží bonus a to podľa čl. II bod 4 a čl. III rámcovej zmluvy, ktorý predstavuje určitú zľavu z vystavených faktúr za poskytované služby za naplnenia dojednaných predpokladov. Ide o bonus v celkovej výške 6.100,22 EUR, ktorý si nárokuje u žalobcu a ide o sumy za obdobie 08/2013 do 12/2013 v sume 2.588,64 EUR, za rok 2014 v sume 2.732,59 EUR a za obdobie 01/2015 do 02/2015 v sume 778,99 EUR, teda spolu 6.100,22 EUR. Žalovaný sa vyjadril k Dodatku č. 2, ktorý je zjavne antidatovaný a teda by naň súd nemal prihliadať, pretože ho žalovaný považuje za neplatný. K odporu priložil listinné dôkazy, dobropis č. 00002 z 31.01.2014 na sumu 1.523,70 EUR, dobropis č. 0002 z 15.01.2015 na sumu 2.384,82 EUR vystavené žalobcom. Ďalej priložil tabuľku vyhotovenú žalovaným v ktorej výpočet dobropisov znie na ním požadovanú sumu 6.100,22 EUR. Žalovaný tiež priložil ftk. listu zo dňa 23.02.2015, ktorý adresoval žalobcovi a v ňom oznamuje trvanie na ukončení zmluvy k 28.02.2015, že nemá dodatky v účtovníctve a teda popiera ich existenciu a vyzýva žalobcu k prevzatiu hnuteľných vecí, ktoré sa doposiaľ stále nachádzajú v priestoroch žalovaného, alebo na návrh na odkúpenie týchto vecí. 5. Žalobca sa k odporu vyjadril a mal za to že je nedostatočne odôvodnený. Žalovaný nárok žalobcu nespochybňuje, ale len odopiera plnenie z dôvodov, s ktorými žalobca nesúhlasí. Žalovaný svoje tvrdené nároky ničím nepreukazuje a legitímne si ich neuplatňuje. Čo sa týka namietanej neplatnosti D2, tento je riadne uzatvorený oboma zmluvnými stranami, pričom za žalobcu aj žalovaného bol podpísaný štatutárnymi zástupcami oprávnenými konať. Ak druhý konateľ žalovaného, p. T. nesúhlasil s týmto dodatkom, toto nespôsobuje jeho neplatnosť, pretože konatelia žalovaného medzi sebou vedú spory, ale každý mal oprávnenie konať samostatne. Čo sa týka hnuteľných vecí, ktoré má údajne u seba zadržiavať, žalobca uviedol že dňa 28. a 29.02.2015, prišlo k odovzdaniu týchto vecí o čom svedčí Preberací a odvzdávací protokol, podpísaný oboma sporovými stranami. V tomto protokole sa konštatuje, že „nad rámec súpisu nemajú zmluvné strany žiadne ďalšie požiadavky týkajúce sa hnuteľných vecí“. Žalovaný nepredložil k bonusom, okrem tabuľky s jeho vlastným výpočtom, žiadny relevantný dôkaz svedčiaci oprávnenosti tohto nároku. Žalobca vyplatil bonusy, o čom svedčia dobropisy a nad rámec tohto plnenia, nárok žalovaný nepreukázal, navyše si tento návrh riadne neuplatňuje. Systém bonusov bol zrušený dodatkom č. 2 od 01.01.2014. Žalobca predložil listinný dôkaz, protokol z 29.02.2015 podpísaný konateľmi žalobcu a žalovaného. 6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, ich právnych zástupcov, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a viedol niekoľko pojednávaní. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní vyjadril k uplatňovaným bonusom ako neoprávneným s poukazom na ich zrušenie k 01.01.2014 v D2. Pokiaľ si nárokuje žalovaný na bonusy za predchádzajúce obdobie, tento nárok je nepreukázaný. Žalovaný navrhol vykonať výsluch svedkov, p. N., ktorý z poverenia žalobcu vykonával údržbárske práce u žalovaného a tiež p. G., ktorá vykonávala službu recepčnej, ako aj žiadal vypočuť p. konateľov sporových strán, p. J.Á. a W.. Y.. Týchto svedkov však žalovaný nezabezpečil a okrem písomného podania, v ktorom týchto svedkov navrhoval, bez uvedenia ich údajov, sa následne k ich vypočutiu nevyjadroval. Žalovaný predložil ftk. Faktúr od obdobia 08/2013, do konca spolupráce 02/2015 a predložil dva dobropisy vystavené žalobcom za rok 2013 v sume 1.523,70 EUR a za rok 2014 v sume 2.384,82 EUR. Právny zástupca žalobcu, na pojednávaní dňa 01.12.2016 namietal, že suma uplatňovaných bonusov, je vyššia ako v tomto konaní žalovaný nárok a z daného dôvodu, by mal žalovaný za tento vzájomný návrh zaplatiť súdny poplatok a preukázať svoje tvrdenia, čo však považuje za nehospodárne riešiť v rámci tohto sporu a mal by si tento nárok na vrátenie hnuteľných vecí a vyplatenia bonusov, uplatniť samostatnou žalobou. Žalobca tiež namietol, že si žalovaný svoj protinávrh neuplatnil riadne zápočtom. Ustanovenie § 560 OZ vzhľadom na obchodnú povahu sporových strán, žalobca má za neaplikovateľné. Žalovaný nepoprel nárok žalobcu a zároveň čiastočným plnením sumy faktúry, uznal aj zvyšok tejto pohľadávky podľa § 407 ods. 3 ObZ. 7. Súd na pojednávaní dňa 01.12.2016 vyzval strany na návrhy na ďalšie dokazovanie, ktoré predložené neboli, na základe čoho ukončil dokazovanie. Vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie bonusov 6.100,22 EUR súd uznesením vylúčil na samostatné konanie a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť vzhľadom k nemožnosti opravného prostriedku. V ostatnom merite veci následne pristúpil k rozhodnutiu o žalobcovom nároku, ktorý bol posúdený ako dôvodný. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané uzatvorenie rámcovej zmluvy, v zmysle ktorej žalobca pre žalovaného vykonával práce dojednané v zmluve, za čo mu patrila odmena v zmysle dodatku č. 1 vo výške 12.883,17 EUR mesačne. Sporové strany nespochybnili uzatvorenie zmluvy, ani vykonanie služieb žalobcom za mesiac február 2015, ktoré si vyúčtoval vo fa 0004, ktorá bola uhradená len v čiastočnom rozsahu. Súd mal za preukázané, že prišlo k neuhradeniu vyúčtovaných a poskytnutých služieb, čo žalovaný ani nepopieral. Žalovaný sa bránil tým, že mu žalobca neodovzdal po ukončení spolupráce určité hnuteľné veci, ktoré definoval v písomnom podaní. Žalobca argumentoval, že k vráteniu týchto vecí prišlo, o čom svedčí protokol podpísaný oboma zmluvnými stranami. Súd konštatoval, že nakoľko žalovaný čiastočne dlh plnil v sume 10.000,- EUR a zároveň nárok žalobcu vo zvyšku fakturovanej sumy, ako taký ani nepoprial, týmto úkonom prišlo k uznaniu aj zvyšku záväzku a to v súlade s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, pokiaľ ide nárok na zaplatenie bonusov, z procesnej stránky. Súd konštatoval, že suma bonusov, presahuje žalovanú istinu a ide o vzájomnú žalobou, ako aj vrátenie hnuteľných vecí považuje za vzájomný návrh, nejde teda o procesnú obranu, ktorú by bolo možné riešiť v rámci tohto konania. Z dôvodu, že nárok žalobcu, považoval súd za preukázaný a nesporný, rozhodol o ňom kladne čo do istiny aj úroku z omeškania. Vzájomný návrh žalovaného hodnotil tak, že by k preukázaniu bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré s touto vecou nesúvisí a nie je naplnená podmienka pre spojenie týchto vecí, ani z hľadiska hospodárnosti. Pokiaľ ide o vrátenie hnuteľných vecí, tiež je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré prekračuje tu riešené merito veci a súd vylúčil tieto návrhy na samostatné konanie. Čo do právneho posúdenia, súd hodnotil zmluvný vzťah ako obchodnoprávny a zmluvu ako nepomenovanú podľa § 269 ods. 2 ObZ. Na základe obchodného charakteru subjektov, aplikoval ust. § 407 ods. 3 ObZ, v zmysle ktorého, čiastočným plnením záväzku, uznal žalovaný svoj záväzok aj vo zvyšku a nárok žalobcu je dôvodný. 8. Voči rozsudku podal žalovaný dňa 22.12.2016 odvolanie v plnom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) a ods. 2 CSP. Vytkol súdu, že vôbec neakceptoval argument podľa § 560 OZ a s touto procesnou obranou sa vôbec v odôvodnení rozsudku nevysporiadal. Žalovaný odoprel plniť zvyšok faktúry, až do vydania hnuteľných vecí, špecifikovaných v odpore voči platobnému rozkazu, ako aj do zaplatenia bonusov, ktorých výšku definoval predloženými listinnými dôkazmi, čo súd neakceptoval, rozsudok nezdôvodnil a ako nedostatočne odôvodnený, nie je v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Podľa žalovaného odopretie bolo oprávnené a v súlade s § 560 OZ, pretože napriek obchodnému charakteru sporových strán, je toto ustanovenie aplikovateľné. Navyše argumentoval žalovaný tým, že obdobná úprava sa nachádza aj v Obchodnom zákonníku a to podľa §§ 325 a 326 ObZ. Žalovaný taktiež vyjadril nesúhlas s procesným postupom súdu, ktorý nárok na vrátenie hnuteľných vecí a na zaplatenie bonusov, vylúčil na samostatné konanie, pre nehospodárnosť vykonania ďalšieho potrebného dokazovania. Súd nesprávne hodnotil nárok žalovaného ako nevhodný na spojenie do jedného konania. Žalovaný mal za to, že ide o nároky z totožného záväzku, teda o synalagmatické a majú byť posúdené v rámci toho istého konania. Plnenie ktoré požaduje žalobca, je synalagmatické oproti plneniu, ktoré požaduje žalovaný a ako povinnosti sú vzájomne podmienené. Žalovaný s procesným postupom súdu, ktorý procesnú obranu žalovaného posúdil ako vzájomný návrh a tento z dôvodu hospodárnosti vylúčil na samostatné konanie, nesúhlasil a ani potreba ďalšieho dokazovania, nebola v rámci hospodárnosti, dôvodom pre nespojenie týchto synalagmatických záväzkov v spoločnom konaní. Žalovaný predložil všetky listinné dôkazy a bolo potrebné už len vykonať výsluch svedkov, ktorých navrhol písomne dňa 09.06.2015. Svedkov navrhol, ešte za účinnosti O.s.p. a teda súd nemal postupovať, podľa § 197 ods. 1 CSP a nesprávne konštatoval, že nezabezpečením prítomnosti týchto svedkov, žalovaný ako procesná strana, prišiel o možnosť vykonania dôkazu. Neskoršia zmena procesného predpisu, mu nemôže byť na ujmu a súd mal svedkov predvolať podľa § 126 a § 51 O.s.p. Žalovaný namietol, že peňažná pohľadávka, ktorú požaduje, je spôsobilá na započítanie oproti pohľadávke žalobcu. Žalovaný s poukazom na §§ 358 - 364 OZ a v súlade s §§ 580-581 ObZ, vykonal v odvolaní úkon smerujúci k zápočtu svojej pohľadávky 6.100,22 EUR, oproti žalovanej sume 2.983,17 EUR a jednostranne si tieto započítal, vo výške v akej sa vzájomne kryjú a mal za to že v tejto časti žalovaná pohľadávka. Žalovaný namietol výpočet úroku z omeškania, pretože faktúra bola splatná dňa 28.04.2015 a napriek tomu, súd priznal úrok z omeškania už od dátumu 01.03.2015, do 14.05.2015 zo sumy 12.983,17 EUR, s čím žalobca nesúhlasil, pretože v danom čase ešte faktúra nebola splatná. Žalovaný mal za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vec právne posúdil otázku odopretia plnenia žalovaným a priznania úrokov za čas kedy pohľadávka splatná nebola. Žalovaný požadoval napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. 9. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. O odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 22.02.2018, za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 01.07.2016, vzťahu je aktuálna procesná úprava CSP. 11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalobca aj žalovaný v odvolaní uviedli. Odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré boli súdom správne právne posúdené. Nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP. 12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva. 13. Súd prvej inštancie správne vec posúdil ako obchodný záväzok sporových strán, ktorý vznikol v súlade s § 269 ods. 2 ObZ. Medzi stranami nebolo sporné, uzatvorenie zmluvy a že žalobca vykonával pre žalovaného služby, ktoré boli podľa Dodatku č. 1 ohodnotené odmenou vo výške 12.983,17 EUR mesačne. Túto sumu vyúčtoval za mesiac február 2015 žalobca vo faktúre č. 0004, ktorú žalovaný uhradil len čiastočne a vo zvyšku, ktorý je žalovanou sumou, tento záväzok ostal neuhradený, čo žalovaný ani nespochybnil. Súd správne konštatoval, že čiastočným plnením v sume 10.000,- EUR, žalovaný vyjadril uznanie aj so zvyškom svojho záväzku. Podľa § 407 ods. 3 ObZ, „Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.“ Cit. ustanovenie konkludentného prejavu vôle uznania zvyšku záväzku, síce neplatí bezvýhradne za každých okolností, avšak vzhľadom na to, že žalovaný tento zvyšok záväzku, ani nepoprel čo do právneho dôvodu ani výšky, ako aj skutočnosti, že žalobca tento nárok náležite preukázal, súd nemal inú možnosť ako tento nárok hodnotiť ako dôvodný. 14. Žalovaný ako zásadné pochybenie súdu definoval, že sa nezaoberal v rámci tunajšieho konania, jeho procesnou obranou spočívajúcou v odopretí plnenia podľa § 560 OZ, ktoré to umožňuje. V súlade s § 560 OZ, „Ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.“ Túto právnu argumentáciu žalovaný v odvolaní doplnil ešte obdobnou obchodnoprávnou úpravou. Z § 325 a § 326 ObZ vyplýva, „Ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.“ Citovaná úprava OZ aj ObZ predpokladá, že strana ktorá už svoj záväzok splnila, môže od druhej strany požadovať plnenie, respektíve plnenie odmietnuť, až do doby splnenia synalagmatického záväzku druhej zmluvnej strany. Odvolací súd síce konštatuje, že sa jedná o hmotnoprávnu stránku veci, ktorou sa súd prvej inštancie vzhľadom na vylúčenie nároku žalovaného na samostatné konanie, nezaoberal, ale považuje za potrebné v skratke sa vyjadriť k aplikovaniu týchto ustanovení na vzťah sporových strán. Žalobca svoj záväzok splnil tým, že poskytol služby pre žalovaného podľa rámcovej zmluvy, za čo mu patrila odmena. Faktúra 004 vystavená dňa 28.02.2015, bola vyúčtovaním služieb za už poskytnuté služby v uplynulom mesiaci február 2015. Žalobca oprávnene žiadal uhradiť svoju odmenu, keďže sám svoju stránku vzájomného záväzku už splnil. Vzájomnosť, teda synalagmatický charakter je podstatný pre odopretie plnenia, čo aj súd správne konštatoval. Odvolací súd konštatuje, že záväzku uhradiť odmenu, vzájomne zodpovedná vykonanie služieb a nie vyplatenie bonusov, alebo vrátenie hnuteľných vecí. Žalovaný navyše žiadal vyplatiť bonusy za obdobia skoršie, ktoré nespadajú do mesiaca február 2015. Taktiež vrátenie hnuteľných vecí nie je synalagmatickým záväzkom voči úhrade odmeny za poskytnuté služby, ale vyplýva zo skutočnosti, že bola zmluva ukončená. Námietka žalovaného, že sa súd nezaoberal § 560 OZ, respektíve §§ 325 a 326 ObZ, nie je na mieste, pretože ide o hmotnoprávne posúdenie a súd prvej inštancie procesne tento nárok vylúčil správne na samostatné konanie, teda nebol dôvod sa ním zaoberať pretože bude jeho hmotnoprávna stránka riešená v samostatnom konaní. 15. V súlade s § 147 ods. 2 a 4 CSP „Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.“ Žalovaný požadoval vyplatenie bonusov vo výške 6.100,22 EUR, teda nešlo o procesnú obranu, ale o vzájomnú žalobu, ktorú mohol súd prejednať v rámci tohto konania, len ak by boli splnené podmienky pre spojenie vecí podľa § 166 CSP. Podľa § 166 ods. 1 CSP, je možné veci spojiť, pokiaľ skutkovo alebo personálne súvisia a ak je to v záujme hospodárnosti konania. V záujme hospodárnosti nie je, ak sa prejednáva jeden nárok, dostatočne preukázaný a v rámci protinávrhu je nárok, ktorý je potrebné rozsiahlo dokazovať. Odvolací súd má za to, že od začatia konania, mal žalovaný dostatočný priestor, preukazovať svoje tvrdenia. Odvolací súd má za to, že súd správne vec vylúčil na samostatné konanie a konal súladne s § 147 a v spojení s § 166 CSP, keď posúdil nárok žalovaného ako vzájomnú žalobu, ktorú vzhľadom na potrebu ďalšieho dokazovania a toho, že nie je synalagmatickým plnením oproti žalovanému nároku, neprejednal v tomto konaní. 16. Žalovaný v odvolaní využil ako procesnú obranu zápočet svojej tvrdenej pohľadávky, oproti žalovanej sume a mal za to, že nárok žalobcu zaniká ako taký, keďže je konzumovaný prevyšujúcim nárokom žalovaného. Odvolací súd poukazuje na sudcovskú koncentráciu konania v ust. § 153 ods. 1 CSP, podľa ktorého „Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.“ Ďalej podľa zákonnej koncentrácie konania v § 154 CSP, „Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí“. Zápočet ako procesná obrana, je využiteľná len v rámci časového priestoru podľa §§ 153 a 154 CSP. Žalovaný mal vedomosť o svojom tvrdenom nároku na bonusy, keď ich uvádzal už v odpore, ale zápočet, ako právny úkon s určitou formou a obsahom, nevyužil. Zápočet vykonal až v odvolaní, čím sa vzhľadom na uplynutie lehoty o tento prostriedok procesnej obrany, sám pripravil. Obdobné platí aj o namietaných svedkoch. Žalovaný písomne dňa 09.06.2015 navrhol vypočutie svedkov, za účinnosti procesnej úpravy O.s.p. Dňa 01.07.2016 nastala účinnosť CSP, ktorá sa zrušila O.s.p. a vzhľadom na prechodné ustanovenia v § 470 CSP, od účinnosti sa vzťahuje aj na skôr začaté konania. Od 01.07.2016, mal mať žalovaný na zreteli, že zabezpečenie svedkov od účinnosti CSP leží na jeho zodpovednosti a to aj keď týchto svedkov navrhol ešte za účinnosti O.s.p. Žalovaný mal právne zastúpenie a teda mohol si byť vedomý toho, že svedkov je potrebné zabezpečiť podľa § 197 ods. 1 a 2 CSP. Žalovanému bolo doručené predvolanie na pojednávanie na termín 01.12.2016 a teda mal dostatok času na to, aby do tohto termínu zabezpečil údaje o svedkoch na ich predvolanie, ako aj na tomto pojednávaní mohol trvať na vykonaní výsluchu svedkov, keďže je sám zodpovedný za výsledok sporu a jeho úspech a nemohol sa spoliehať na iniciatívu súdu. Súd vyzval na tomto pojednávaní sporové strany, či majú návrhy na doplnenie dokazovania a žalovaný návrhy nepredložil, čím sa sám pripravil o tento dôkaz a súd uznesením dokazovanie ukončil a pristúpil k rozhodnutiu. 17. Odvolací súd konštatuje, že všetky ostatné skutočnosti prezentované sporovými stranami, súd prvej inštancie posúdil správne po právnej stránke, ako aj správne zhodnotil dôkazy a nie je potrebné argumentáciu súdu opakovať. 18. Rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. 34Cb/ 335/2014-92 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100% a preto mu súd priznal nárok vo výške 100%, pričom o výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).