Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/42/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515214244 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515214244.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: Keller špeciálne zakladanie, spol. s.r.o., so sídlom Hraničná 18 - AB 6, 821 05 Bratislava, IČO: 30 775 442, zast. Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 724 111 proti žalovanému: STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 61/ A, 820 15 Bratislava, IČO: 31 355 161, zast. Valko Marián & partners, s. r. o., Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192 o námietke nedostatku právomoci Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii stavebných, konzultačných a obchodných spoločností v SR, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/146/2015-93 zo dňa 04.08.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k.38Cb/146/2015-93 zo dňa 04.08.2017 m e n í vo výroku II. tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 38Cb/146/2015-93 zo dňa 04.08.2017 zastavil konanie, žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania a žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 92,80 eur prostredníctvom obchodnej spoločnosti Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 03.07.2015, postúpeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 13.08.2015, domáhal vydať rozhodnutie, ktorým by konajúci súd rozhodol o námietke tak, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii stavebných, konzultačných a obchodných spoločností v SR (ďalej len „SRS ASKOS“) nemá právomoc na konanie a rozhodovanie v právnej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 34/2012/KA. Žalobca vzal podaním doručeným súdu dňa 03.01.2017 žalobný návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, nakoľko žalobcom vznesená námietka nedostatku právomoci CADRE (predtým činný ako Asociácia stavebných, konzultačných a obchodných spoločností v SR) na konanie a rozhodnutie v uvedenej veci stratila bez zavinenia žalobcu dôvodnosť, nakoľko právomoc CADRE konať a rozhodovať vo veci zanikla v dôsledku účinnosti novely zákona NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) odo dňa 01.01.2017. Žalobca zároveň žiadal, aby žiadna zo strán sporu nemala právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie poukázal na § 124, §144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a skonštatoval, že keďže žalobca zobral svoj žalobný návrh späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd v zmysle § 146 ods. 1 a 2 CSP konanie zastavil bez ohľadu na súhlas, resp. nesúhlas žalovaného. Žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu žalobcu, avšak nakoľko zastavenie konania zavinil výlučne žalobca, žalovaný si uplatnil a vyčíslil trovy konania v celkovej výške 2.420,92 eur. V súvislosti s rozhodovaním o vrátení súdneho poplatku žalobcovi súd prvej inštancie poukázal na § 11 ods. 3, ods. 4 a ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a vrátil žalobcovi vo výške 92,80 eur už kráteného o 6,70 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti tohto uznesenia. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania. Súd tak námietky oboch strán, jednak návrh žalobcu na zastavenie konania (späťvzatie žaloby) doručený tunajšiemu súdu 03.01.2017 z dôvodov straty právomoci CADRE vykonávať rozhodcovské konanie zmenou zákona podľa § 12 ods. 1 ZoRK s poukazom na prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2017 uvedené v § 54c ZoRK, jednak námietku žalovaného o zmene zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu z pôvodného na nový, a to Slovenskú rugbyovú úniu, IČO: 30 851 459, účinnou oznámením v Obchodnom vestníku dňa 20.12.2016. Súd na základe týchto skutočností s prihliadnutím aj na zásadu materiálnej publicity vyjadrenú v § 27 ods. 3, posledná veta, Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej zapísaná osoba sa nemôže na zapísané údaje alebo obsah listín (zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín) odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť, dospel k záveru, že žalobca v čase podania späťvzatia žaloby, t.j. 03.01.2017, nemal vedomosť o týchto skutočnostiach, čo možno subsumovať pod dôvod hodný osobitného zreteľa. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný do časti výroku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žiadnej strane sporu náhradu trov konania. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP a rozhodnutie súdu v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaný vo svojom odvolaní poprel tvrdenia žalobcu, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu CADRE - Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe je aj po 01.01.2017 záujmové združenie Centre for Arbitration and Dispute Resolution in Europe, v dôsledku čoho by k 31.12.2016 došlo ex lege k zastaveniu konania vedeného na Rozhodcovskom súde pod sp. zn. 34/2012/KA, keďže zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky vyplýva, že Rozhodcovský súd je stále aktívnym rozhodcovským súdom a dňa 20.12.2016 bolo v Obchodnom vestníku č. 246/2016 uverejnené oznámenie o zmene zriaďovateľa Rozhodcovského súdu, v zmysle ktorého sa zriaďovateľom Rozhodcovského súdu stala Slovenská rugbyová únia, so sídlom Hrobákova 1, 851 02 Bratislava, IČO: 30 851 459, ktorá je národným športovým zväzom zapísaným v registri právnických osôb v športe, vedenom Ministerstvom školstva, vedy a výskumu Slovenskej republiky. Zriaďovateľ Rozhodcovského súdu v čase od 20.12.2016 podľa názoru žalovaného spĺňal podmienky ustanovené § 12 ods. 1 ZoRK pre zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, a z toho dôvodu sa na neho nevzťahuje zákaz po 31.12.2016 uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia. Žalovaný považoval za nesprávne, keď súd prvej inštancie na základe § 257 CSP žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaný citoval ustanovenia § 27 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že toto je aplikovateľné výlučne na údaje zapísané v Obchodnom registri alebo obsah listín zverejnených v zbierke listín. Oznámenie o zmene zriaďovateľa Rozhodcovského súdu, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 243/2016 dňa 20.12.2016, však nie je oznámením o zápise údajov do obchodného registra, ani oznámenie o uložení listiny do zbierky listín. Rozhodcovský súd, ako ani jeho pôvodný a aktuálny zriaďovateľ totiž nie sú obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, resp. inou osobou, ktorá sa zapisuje do obchodného registra. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že v posudzovanom prípade ustanovenie § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka vôbec nie je možné aplikovať. Žalovaný tiež konštatoval, že povinnosť zverejňovať údaje týkajúce sa rozhodcovských súdov v Obchodnom vestníku vyplýva zo Zákona o rozhodcovskom konaní, a z ustanovený § 12 ods. 2 a 4 ZoRK mal za zrejmé, že ustanovenie § 12 ods. 4 druhá veta ZoRK ustanovuje osobitnú právnu úpravu týkajúcu sa okamihu účinnosti oznámení zmien týkajúcich sa rozhodcovských súdov v Obchodnom vestníku, podľa ktorej je takéto oznámenie účinné dňom jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku, ak zo samotného zverejneného oznámenia nevyplýva neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Žalovaný na základe uvedených skutočností mal za to, že oznámenie o zmene zriaďovateľa Rozhodcovského súdu bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 20.12.2016, ktorým dňom toto oznámenie nadobudlo účinnosť a predmetné oznámenie nadobudlo účinnosť voči tretím osobám, pričom sa predpokladá, že tretie osoby sú s obsahom oznámenia oboznámené. Je teda evidentné, že žalobca v čase doručenia vyjadrenia zo dňa 03.01.2017 súdu mal vedomosť o zmene zriaďovateľa Rozhodcovského súdu a mal mať vedomosť aj o právnych následkoch tohto oznámenia. Záverom žalovaný zdôraznil, že konanie bolo začaté na základe žaloby podanej žalobcom, pričom žalovaný nedal príčinu ani zámienku na začatie tohto konania, ktoré bolo uznesením zastavené na základe späťvzatia žaloby práve zo strany žalobcu. Dôvod späťvzatia žaloby nevyplýva zo zákona o rozhodcovskom konaní, ale len z právneho názoru žalobcu a jeho svojvoľného rozhodnutia podať ním podanú žalobu späť. Z tohto dôvodu je podľa žalovaného zrejmé, že začatie konania ako aj jeho skončenie zavinil výlučne žalobca, ktorý je podľa § 256 ods. 1 a 2 CSP povinný nahradiť trovy konania žalovanému. 3. Písomným vyjadrením podaným na súd prvej inštancie dňa 14.11.2017 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný v odvolaní účelovo (alebo nedopatrením) zamieňa poradie skutkových okolností rozhodujúcich pre správne rozhodnutie súdu prvej inštancie a v dôsledku toho vyvodzuje aj nesprávne a skresľujúce závery. Žalobca uviedol, že návrh na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci SRS ASKOS v predmetnom konaní bol podaný dňa 03.07.2015, a to na základe Rozhodcovského uznesenia č. k. 34/2012/KA SRS ASKOS zo dňa 27.05.2015, v ktorom konštatoval svoju právomoc rozhodovať vo veci samej a na základe oznámenia žalovaného zo dňa 17.04.2015, v ktorom uvádzal, že SRS ASKOS je od 11.03.2015 právnym nástupcom pôvodného Rozhodcovského súdu Komory arbitrov, ktorý v rozhodcovskom konaní začal konať. Žalobca v čase podania návrhu namietal právne nástupníctvo SRS ASKOS, pretože tomu bránilo znenie zák. č. 336/2017 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. a nie právne nástupníctvo na základe zmien uverejnených v obchodnom vestníku č. 243/20106 zo dňa 20.12.2016, pretože to v čase podávania návrhu neexistovalo. Žalovaný ani vo svojej replike zo dňa 25.02.2015 v žiadnom smere neargumentoval zmenou rozhodujúcich skutočností uverejnených v Obchodnom vestníku, ani zamýšľanou zmenou zriaďovateľa SRS ASKOS, ktorým sa stala Slovenská rugbyová únia, keďže on sám nemohol predpokladať ďalšiu novelu zákona o rozhodcovskom konaní a to zákon č. 125/2016 Z.z. z júla 2016, ktorá bola 1 rok po podaní návrhu dôvodom na zmenu zriaďovateľa SRS ASKOS, oznámená v Obchodnom vestníku č. 243/52016 z 20.12.2016. Žalobca bol toho názoru, že nakoľko žalovaný vo svojom odvolaní napadol výlučne výrok o nároku na náhradu trov konania, pričom argumentoval oznámením v Obchodnom vestníku č. 243/2017 zo dňa 20.12.2016, tento odkaz na citovaný Obchodný vestník je nenáležitý. Pre dané konanie vôbec nie je dôležité kedy sa žalobca dozvedel o údajoch uverejnených v citovanom Obchodnom vestníku, avšak rozhodujúcou skutočnosťou je fakt či CADRE, právny nástupca SRS ASKOS má alebo nemá právomoc rozhodovať v konaní vedenom pod č. 34/2012/KA. Túto otázku rieši Okresný súd Bratislava V v konaní pod sp. zn. 23Cb/78/2017, nakoľko ani zverejnenie údajov v Obchodnom vestníku neodstraňuje pochybnosti o právomoci CADRE konať ako rozhodcovský súd. Žalobca na záver namietal správnosť vyčíslenia trov konania, keď výška trov, uplatnená z hodnoty sporu je nenáležitá, nakoľko súd v tomto konaní nerozhoduje o nároku samom, takže pri ich výpočte nemožno vychádzať z tarifnej hodnoty sporu - pôvodne vedenom na rozhodcovskom súde a žalovaná strana si mohla uplatniť trovy iba podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 656/2004 Z.z. Nakoľko zastavenie konania bolo spôsobené zmenou legislatívy, rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP považoval žalobca za správne. 4. Písomným vyjadrením doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.12.2017 sa k podaniu žalobcu vyjadril žalovaný. Mal za to, že právne žalobca je ten, ktorý účelovo alebo nedopatrením poukazuje na časový odstup medzi podaním žaloby vo veci samej zo dňa 03.07.2015 a oznámením publikovaným v Obchodnom vestníku č. 243/2016, ktoré bolo (ako dôkaz O-1) založené do spisu, čo však nemá žiaden súvis s posudzovaním otázky náhrady trov konania. Koncepcia odvolania podaného žalovaným dňa 21.08.2017 proti výroku o trovách konania v napadnutom uznesení, bola postavená na dôvodoch rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podľa § 257 CSP, citovaných v odvolaní žalovaného. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie pri posudzovaní otázky náhrady trov konania prihliadal na späťvzatie žaloby zo strany žalobcu zo dňa 03.01.2017, v ktorom rozhodcovský súd údajne kvôli zmene ustanovenia § 12 ods. 1 ZoRK s účinnosťou od 01.01.2017 stratil právomoc vykonávať rozhodcovské konanie sp. zn. 34/2012/KA, na námietku žalovaného o zmene zriaďovateľa rozhodcovského súdu na Slovenskú rugbyovú úniu účinnou oznámením dňa 20.12.2016, z ktorého je zrejmé, že zriaďovateľ Rozhodcovského súdu spĺňa podmienky ustanovené ZoRK, účinným od 01.01.2017, preto sa na neho nevzťahuje zákaz viesť rozhodcovské konania po 31.12.2017 a tiež poukázal na zásadu materiálnej publicity vyjadrenú v § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný mal na základe uvedeného za to, že z hľadiska rozhodovania súdu prvej inštancie o náhrade trov konania bola relevantná vedomosť žalobcu o oznámení o zmene zriaďovateľa Rozhodcovského súdu, a teda vedomosť o Oznámení. Žalovaný považuje tento postup súdu prvej inštancie za správny, keďže z hľadiska rozhodovania súdu o náhrade trov konania je relevantné, z akého dôvodu bolo zo strany žalobcu podané späťvzatie, čo je zrejmé z § 256 ods. 1 CSP. Žalovaný považoval za podstatné zanalyzovať vzťah medzi tým, čo žalobca v žalobe požadoval a skutočnosťou, pre ktorú bolo podané späťvzatie. Žalovaný mal za to, že žalobca sa žalobou domáhal rozhodnutia o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie v rozhodcovskom konaní v nadväznosti na novelu ZoRK účinnú od 01.01.2015 a späťvzatie bolo podané z dôvodu, že žalobca, v nadväznosti na novelu ZoRK účinnú od 01.01.2017, bol toho názoru, že zriaďovateľ rozhodcovského súdu po 31.12.2016 nespĺňal predpoklady podľa ZoRK. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že žalobca v čase podania späťvzatia žaloby mal vedomosť o zmene zriaďovateľa Rozhodcovského súdu, zároveň mam vedomosť o právnych následkoch Oznámenia spočívajúcich v tom, že rozhodcovské konanie prebieha ďalej a bude rozhodnuté Rozhodcovským súdom. Žalovaný konštatoval, že skutočnosti uvedené v späťvzatí nepredstavovali dôvod, pre ktorý by žalobca nemal mať naďalej záujem na meritórnom rozhodnutí veci v danom konaní a pokiaľ si žalobca právne následky oznámenia nesprávne interpretoval, táto skutočnosť nemohla mať negatívny dopad na žalovaného z hľadiska rozhodnutia súdu o náhrade trov konania. Žalovaný považuje za nepochybné, že žalobca procesne zavinil zastavenie predmetného konania a je povinný nahradiť trovy konania vzniknuté žalovanému podľa § 256 ods. 1 CSP. 5. Podaním zo dňa 17.01.2018 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovanému neprislúcha možnosť hodnotiť, ktorý z viacerých protichodných právnych názorov je mylným. Žalovaný si túto výsadu neprávom prisvojil a postavil na nej svoje vyjadrenie, pričom žalobca odmieta, že by jeho právny názor bol mylným. Žalobca vychádzal z premisy, že právomoc CADRE rozhodovať v rozhodcovskom konaní zanikla práve spomínanou novelou ZoRK. Z uvedeného dôvodu žalobca postupoval v zmysle ust. § 54c ods. 2 ZoRK, teda podal novú žalobu na všeobecný súd Slovenskej republiky aby nezmeškal lehotu uvedenú v tomto ustanovení. Ak by uvedenú žalobu nepodal, bolo by takéto správanie v rozpore so žalobcovým právnym názorom a stratil by potom možnosť uplatniť si svoju pohľadávku. Okresný súd Bratislava V rozhoduje v konaní vedeným pod sp. zn. 23Cb/78/2017 o prejudiciálnej otázke, či je možné zmeniť zriaďovateľa rozhodcovského súdu. Aj napriek tomu, že žalobca uvádza, že o tejto otázke rozhoduje Okresný súd Bratislava V, nemožno jeho vyjadrenie chápať tak, že pripúšťa, že by jeho právny názor mohol byť mylným. Z dôvodu existencie dvoch protichodných názorov, pričom žalobcovi neprislúcha rozhodnúť, ktorý z nich je správny, položil súdu prejudiciálnu otázku ohľadne možnosti zmeny zriaďovateľa rozhodcovského súdu. Žalobca mal za to, že všeobecným súdom bude rozhodnuté o tom, že zriaďovateľa rozhodcovského súdu nemožno meniť a následne bude rozhodnuté v merite veci. Žalobca zdôraznil, že ak by neinicioval zastavenie konania na tunajšom súde, de facto by potvrdil názor žalovaného o tom, že CADRE je príslušným na rozhodnutie sporu medzi žalobcom a žalovaným v rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že je nutné počkať do rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V o možnosti zmeny zriaďovateľa rozhodcovského súdu, kedy bude vyriešená otázka, ktorý z dvoch protichodných právnych názorov v tomto konaní je mylným, resp. ktorý z názorov je správny, na základe čoho bude potom možné rozhodnúť o trovách konania. Bez formálneho vyriešenia tejto otázky nie je možné rozhodnúť o odvolaní žalovaného, preto je potrebné túto otázku riešiť súdom. Keďže o tejto otázke začal už skôr rozhodovať Okresný súd Bratislava V v konaní sp. zn. 23Cb/78/2017 žalobca mal za to, že o tejto otázke súd prvej inštancie v dôsledku § 159 CSP nemôže rozhodovať. 6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. zmeniť. 7. Podľa § 12 ods. 1, prvá veta, ZoRK zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť len národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis. 8. Podľa § 54c ZoRK stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, nemôže po 31. decembri 2016 uskutočňovať rozhodcovské konania podľa tohto zákona a vydávať rozhodcovské rozhodnutia. 9. Odvolací súd má z obsahu spisového materiálu za preukázané, že žalobca sa návrhom zo dňa 03.07.2015, doručeným Okresnému súdu Bratislava V a postúpeným Okresnému súdu Bratislava I, domáhal rozhodnutia o námietke nedostatku právomoci SRS ASKOS SR so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava vo veci vedenej na Rozhodcovskom súde pod sp. zn. 34/2012/KA. Dňa 03.01.2017 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie, ktoré súd vyhodnotil ako späťvzatie návrhu žalobcu z dôvodu, že námietka vznesená žalobcom ohľadne nedostatku právomoci CADRE na konanie a rozhodnutie v predmetnej veci stratila dôvodnosť, keď podľa názoru žalobcu v nadväznosti na novelu ZoRK účinnú od 01.01.2017 zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu nespĺňal po 31.12.2016 predpoklady podľa ZoRK. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcu predmetné konanie zastavil, v zmysle § 257 CSP žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania a žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 92,80 eur. 10. Odvolací súd má za zistené, že žalobca vo svojom podaní zo dňa 03.01.2017 poukázal na skutočnosť, že zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako reflexiou na zmeny vykonané v rámci procesu rekodifikácie civilného práva procesného, došlo k sprísneniu podmienok pre zriaďovateľov stálych rozhodcovských súdov, keď v zmysle § 12 ods. 1, prvá veta, ZoRK zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť len národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Podľa názoru žalobcu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia s poukazom na § 54c ZoRK CADRE, predtým činný ako SRS ASKOS SR, s účinnosťou odo dňa 01.01.2017 nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania podľa ZoRK a vydávať rozhodcovské rozhodnutia. 11. Súd prvej inštancie prisvedčil názoru žalobcu týkajúceho sa straty právomoci CADRE vykonávať rozhodcovské konanie zmenou zákona podľa § 12 ods. 1 ZoRK s poukazom na prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2017 uvedené v § 54c ZoRK, v dôsledku čoho rozhodol v napadnutom uznesením o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania. S daným postupom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil a na podporu svojho záveru uvádza nasledovné: 12. Dňa 20.12.2016 bolo v Obchodnom vestníku č. 243/2016 zverejnené oznámenie o zmene zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, podľa ktorého sa jeho zriaďovateľom stala Slovenská rugbyová únia, IČO: 30 851 459 so sídlom Hrobákova 1, 851 02 Bratislava a v zmysle tohto oznámenia je zrejmé, že zriaďovateľ rozhodcovského súdu naďalej spĺňal podmienky stanovené § 12 ods. 1, prvá veta, ZoRK, keď Slovenská rugbyová únia je národným športovým zväzom podľa § 16 a nasl. Zákona č. 440/2015 Z.z. o športe, zapísaným v registri právnických osôb v športe vedenom Ministerstvom školstva, vedy, výskumu Slovenskej republiky. 13. Podľa § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť. 14. V súvislosti so zásadou materiálnej publicity vyjadrenou v § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka, na ktorú vo svojom rozhodnutí poukázal súd prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že ustanovenia § 27 ods. 3 až 8 Obchodného zákonníka slúžia predovšetkým na ochranu tretích osôb konajúcich v dôvere k zverejneným údajom. Princíp materiálnej publicity má svoju pozitívnu aj negatívnu stránku. Pozitívna stránka je vyjadrená tým, že zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia, pričom pod zverejnením má Obchodný zákonník na mysli uverejnenie určených skutočností v Obchodnom vestníku. Princíp pozitívnej stránky materiálnej publicity je prelomený v situácii, keď zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba vedela už skôr o zapísaných údajoch, resp. výnimočný prípad nastáva, keď tretia osoba preukáže, že nemohla vedieť o zverejnených údajoch, resp. o obsahu listín, napriek ich uverejneniu v Obchodnom vestníku. Analogicky, v danom prípade ale žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že nemal, resp. nemohol mať v čase podania zo dňa 03.01.2017 - späťvzatie návrhu vedomosť o zapísaných údajoch, konkrétne oznámenia o zmene zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, a to na Slovenskú rugbyovú úniu, preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď na túto skutočnosť poukázal ako na dôvod hodný osobitného zreteľa a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. 15. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že žalobca vo svojom podaní zo dňa 03.01.2017 skonštatoval, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci považuje za zbytočné, nakoľko s účinnosťou od 01.01.2017 nemôže CADRE uskutočňovať rozhodcovské konania podľa ZoRK a vydávať rozhodcovské konania, a práve z toho dôvodu vzal svoj návrh zo dňa 03.07.2015 späť, pričom toto tvrdenie sa rozchádza s jeho vyjadrením k odvolaniu žalovaného zo dňa 14.11.2017 kde uviedol, že odkaz na citovaný obchodný vestník je nenáležitý, nakoľko rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, či CADRE, právny nástupca SRS ASKOS má alebo nemá právomoc rozhodovať v konaní vedenom pod č. 34/2012/KA, otázku ktorú rieši Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cb/78/2017, pretože podľa názoru žalobcu ani zverejnenie údajov v Obchodnom vestníku neodstraňuje pochybnosti o právomoci CADRE konať ako rozhodcovský súd. 16. Z vyššie uvedených skutočností má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Všeobecne, náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravuje ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 265 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Preto, ak žalobca vezme návrh späť, v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný hradiť trovy konania žalovanému. 17. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 18. Podľa 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19. Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).