Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/124/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515214618 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515214618.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: HORP-STAV, s.r.o., so sídlom Jarná 64, 919 43 Cífer, IČO: 36 237 001, zastúpeného advokátkou: JUDr. Darina Kurňavová, so sídlom Kapitulská 5, Trnava, proti žalovanému: P. X., A.. XX.X.XXXX, W. Š.B. X, W., zastúpenému advokátom: Mgr. Igor Schweighofer, so sídlom Holíčska 28, Bratislava, o zaplatenie 2.337,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.10.2016, č. k. 15C/409/2015-59, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 25.10.2016, č. k. 15C 409/2015-59, uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.337,62 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 14.3.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku príslušenstva žalobu zamietol, žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu vo výške 50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že z účtu žalobcu č. X. XXXX XXXX XXXX XXXX bola dňa 13.11.2014 odoslaná platba 2.337,62 eura na účet vedený v Tatra banke, a.s., X. XXXXXXXXXXXX XXXX. Tatra banka, a.s. vo svojom liste zo dňa 21.1.2015 žalobcovi potvrdila, že uvedená platba bola realizovaná na ťarchu jeho účtu v prospech účtu príjemcu P. X., Š. X, W., G.: XXXXXXXX a informovala ho, že vyčerpala všetky možnosti pomôcť mu pri vybavovaní sprostredkovania vrátenia platby. Žalobca následne listom zo dňa 21.1.2015 vyzval žalovaného na vrátenie omylom poukázanej platby do 31.1.2015, pričom táto zásielka sa žalobcovi vrátila 16.2.2015 ako neprevzatá v odbernej lehote. Poukázal na to, že v čase, keď bola na účet žalovaného pripísaná suma 2.337,62 eura, mal voči oprávneným splatné dlhy, ktoré boli vymáhané súdnymi exekútormi a boli z jeho účtu na tento účel prikázaním pohľadávky z účtu v banke odpísané. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil podľa § 451 ods. l,2, § 454, § 456 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Bolo totiž jednoznačne preukázané - listinami aj tvrdeniami strán, že žalobca poukázal na účet žalovaného omylom peňažnú sumu, teda túto sumu zaplatil bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho žalovaný získal bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, a toto obohatenie je povinný žalobcovi vydať podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napokon poukázal na to, že hoci bolo preukázané, že v čase, keď bola na účet žalovaného bezdôvodne pripísaná suma 2.337,62 eura, mal voči oprávneným splatné dlhy, ktoré boli vymáhané súdnymi exekútormi prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa aj zo sumy, ktorá mu bola poskytnutá neprávom, plnilo na jeho dlhy, teda sa plnilo zaňho, nič to nemení na skutočnosti, že za bezdôvodne obohateného sa považuje žalovaný a nie ten v prospech koho sa plnilo (oprávnený) a už vôbec nie exekútor, ktorý exekúciu len v prospech oprávneného vykonával a neprijímal plnenie pre seba; a teda pasívne legitimovaným je v tomto spore žalovaný a nie tretie osoby, ktorých nároky boli uspokojené z prostriedkov zaslaných na jeho účet. Okrem istiny priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie však od 13.11.2014, ako žiadal žalobca, nakoľko žalovaný nemal v tento deň vedomosť o prijatí danej sumy ani o tom, že toto plnenie je povinný žalobcovi vydať. Z uznesenia OO PZ v Cíferi zo dňa 8.5.2015 vyplýva, že túto vedomosť získal dňa 13.3.2015, keď sa uskutočnil jeho výsluch na polícii, preto aj začiatok omeškania ustálil na druhý deň po získaní vedomosti o tom, že má plniť, teda dňom 14.3.2015. V tento deň bola základná úroková sadzba určená vo výške 0,05 %. Žalobcovi preto úrok z omeškania priznal v zákonnej výške 5,05 % ročne z dlžnej istiny 2.337,62 eura od 14.3.2015 až do jej zaplatenia, a vo zvyšku príslušenstva žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania štátu rozhodol podľa § 253 ods. 1, 262 ods. 1,2 C.s.p., pričom neúspešnému žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy dôkazu - náklady vyúčtované bankou za podanie správy o účte žalovaného vo výške 50 eur, vzniknuté pred účinnosťou C.s.p. Úspešnému žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku podal; do vyhovujúceho výroku vo veci samej; v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny a zamietnutia podanej žaloby i v napadnutej časti. Namietal, že napadnutý rozsudok je dôkazne opretý len o tú skutočnosť, že je majiteľom účtu, na ktorý mu žalobca omylom poslal žalovanú sumu, avšak súd vôbec nebral do úvahy ním uvádzané skutočnosti, a to, že v tej dobe už nepodnikal a účet, na ktorý boli omylom poslané peniaze bol podnikateľský účet a bol zablokovaný exekútorom, čo znamená, že nijako nemohol ovplyvniť chod peňazí. Dokonca nemal možnosť ani tento účet zrušiť, ani nijakým spôsobom s ním disponovať. Toto mal urobiť žalobca a spojiť sa s exekútorom a žiadať o vyňatie veci z exekúcie. Žalobca vo vzťahu k tomuto úkonu neurobil žiaden krok. Z vyššie uvedených dôvodov konštatoval, že celá vec je nesprávne právne posúdená, a z toho dôvodu zle rozhodnutá. Vo zvyšku odkázal na tvrdenia prednesené pred súdom prvej inštancie, na ktorých zotrval. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal podané odvolanie pre nedostatok náležitostí odmietnuť s tým, že ak odvolací súd dospeje k opačnému názoru, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť, keď nie je daný žiaden z odvolacích dôvodov podľa § 365 C.s.p., nakoľko v priebehu konania žalovaný nijakým spôsobom nevyvrátil, že by nebol majiteľom podnikateľského účtu, na ktorý omylom, t.j. bez právneho dôvodu, poukázal sumu 2.337,62 eura, čím mu vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a žalovanému povinnosť toto bezdôvodné obohatenie vydať. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a týmto dokazovaním získané dôkazy aj správne právne posúdil. Konštatoval, že sú naplnené všetky predpoklady pre aplikáciu podľa § 451 Obč. zák. a stotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie a závermi ním uvedenými v napadnutom rozhodnutí, že je jednoznačne preukázané, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie, ktorého vydanie je jeho povinnosťou, ako aj s jeho konštatovaním, že skutočnosť, že v čase, keď bola na účet žalovaného bezdôvodne pripísaná suma 2.337,62 eura, mal voči oprávneným splatné dlhy, ktoré boli vymáhané súdnymi exekútormi prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nič nemení na skutočnosti, že za bezdôvodne obohateného sa považuje žalovaný a nie ten, v prospech koho sa plnilo /oprávnený/ a už vôbec nie exekútor, ktorý exekúciu len v prospech oprávneného vykonával a neprijímal plnenie pre seba. 4. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že z účtu žalobcu vedeného v Tatra banke, a.s. bola dňa 13.11.2014 omylom odoslaná platba vo výške 2.337,62 eura a táto bola pripísaná na účet žalovaného rovnako vedený v Tatra banke, a.s. Nebolo sporné ani to, že žalovaný, hoci vo vzťahu k žalobcovi nedisponoval žiadnym právnym titulom, ktorý by ho oprávňoval na úhradu tejto sumy, doposiaľ žalobcovi predmetnú sumu nevrátil. 6. Na základe uvedeného sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pripísaním platby vo výške 2.337,62 eura vzniklo na účet žalovanému na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenia v uvedenej výške, ktoré je povinný žalobcovi vydať, a zaplatiť mu aj úroky z omeškania, keď je nepochybné, že sa s vrátením tohto bezdôvodného obohatenia dostal do omeškania, ktoré pretrváva aj v súčasnosti. Rovnako je správny i záver prvoinštančného súdu, že na povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenia, nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že omylom poukázané peňažné prostriedky boli ihneď po ich pripísaní na účet žalovaného použité na úhradu jeho záväzkov vymáhaných od neho prostredníctvom exekúcie. V tomto smere odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, spĺňajúce všetky náležitosti ust. § 220 ods. 2 C.s.p., s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 7. Nedôvodná je argumentácia žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď nezohľadnil, že žalobca svoj nárok na vrátenie sumy 2.337,62 eura neuplatnil proti oprávneným z exekučného konania, ktoré bolo proti nemu vedené, prípadne proti exekútorovi. Táto okolnosť je totiž z hľadiska podstaty preskúmavanej veci bez právneho významu, keď; bez zreteľa na to, že žalobca vo vzťahu k týmto tretím osobám (veriteľom žalovaného ani exekútorovi) nedisponuje žiadnym právnym titulom, na základe ktorého by sa mohol voči nim zaplatenia danej sumy oprávnene domáhať; úhradou danej sumy žalovanému vznikol právny vzťah z bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka výlučne medzi žalobcom, ako osobou oprávnenou na vydanie bezdôvodného obohatenia a žalovaným, ako osobou, ktoré je povinná žalobcovi toto obohatenia vydať, a žiadne tretie osoby nie sú na tomto právnom vzťahu účastné. 8. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol ani žiadne iné relevantné skutočnosti, na ktoré by bolo možné prihliadať v tomto odvolacom konaní a ktoré by mohli spochybniť správnosť skutkových alebo právnych záverov prvoinštančného súdu, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie. Preto za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne a správne zisteného skutkového stavu správne posúdil vec i po právnej stránke, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti; v ktorej podanej žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom práva na vydanie bezdôvodného obohatenia peňažnú sumu 2.987,45 eura s príslušenstvom tvoreným úrokmi z omeškania, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).